Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/30/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411201456
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4411201456.15

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: Marta C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., C.
20, zastúpená procesnou opatrovníčkou: Mgr. Eva Germánová, zamestnankyňa Okresného súdu
Komárno, právne zastúpená: JUDr. Martin Ganczner, advokát, AK Nové Zámky, Forgáchová bašta 7
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o určenie
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalobkyni súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 10.08.2006.

2. Podaním zo dňa 13.02.2017 žalobkyňa vzala svoju žalobu späť celkom z dôvodu, že záložné právo
žalovaného, ktoré bolo zriadené na základe žalobou napadnutej zmluvy o zriadení záložného práva a
mandátnej zmluvy, bolo v katastri nehnuteľností vymazané, v dôsledku čoho súd konanie
zastavil podľa § 145 ods. 1 C.s.p..

3. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 256 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku

na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p., §
256 C.s.p. a § 257 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné
okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej

judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo
67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo
voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto
nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne:
a) neprimeraná tvrdosť,
b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,

c) povaha a okolnosti sporu
d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky
e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy,
f) osobné pomery strany sporu,
g) nízky príjem.

5. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 27.01.2011, Občiansky súdny poriadok (ďalej aj O.s.p.) bol účinný
do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý zároveň zrušil O.s.p..
Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda na konania začaté do
30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p. je diametrálne odlišná od

úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie sa bolo potrebné zaoberať
nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom vychádza z ustanovení § 255
až 257 C.s.p. a v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., pri
zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 C.s.p. až 257 C.s.p..

6. Žalobkyňa sa vo veci samej domáhala určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 10.08.2006. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. má
výnimočný charakter. S prihliadnutím na výklad tohto ustanovenia uvedený zhora a charakter dôvodov
hodných osobitného zreteľa uvedených pod písmenami a) až g) dospel súd k záveru, že o nároku na
náhradu trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným je možné postupovať podľa § 257 C.s.p., pretože

súd zistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri ktorých nebola priznaná náhrada trov
konania. V priebehu konania totiž žalovaný podstatným spôsobom zmenil svoj postoj v konaní a začal
vykonávať všetky úkony smerujúce k výmazu záložného práva v katastri nehnuteľností. Túto skutočnosť
napokon potvrdil aj Okresný úrad Nové Zámky katastrálny odbor listom zo dňa 02.02.2017, ktorým
oznámil, že na základe žiadosti žalovaného o výmaz záložného práva bolo záložné právo žalovaného

vymazané dňa 02.02.2017. Žiadna zo strán v priebehu celého konania ani len nenaznačila, že výmaz
uvedenéhozáložnéhoprávažalovanéhobybolnejakýmspôsobomviazanýnaurčitékonaniežalobkyne,
napríklad na uspokojenie pohľadávky žalovaného, ktorá bola zabezpečená záložným právom.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.