Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/3379/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101889581
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7101889581.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Mestská časť Košice -
Staré mesto, Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, proti povinnej: F. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
C. XXXX/XX, XXX XX B., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie 118,91 € s prísl. a trov exekúcie,
vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Slavomír Borovský, zastúpený súdnym exekútorom, JUDr.
Lenka Borovská, Kováčska 32, 040 01 Košice, ako nástupník súdneho exekútora, pod sp. zn. EX

0646/2001, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa
24.08.2001 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice
I dňa 24.09.2001, bol exekúciou poverený súdny exekútor Ing. Slavomír Borovský.

2. Dňa 05.01.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,

nakoľko povinná F. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., zomrela dňa
XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní po poručiteľke (v exekučnom konaní povinnej) súd vydal majetok
nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb a dedičské konanie zastavil. Súd preskúmal
podanie súdneho exekútora a zistil, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 21.02.2013, sp. zn.
25D/288/2012, Dnot 95/2012, dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľka zanechala majetok
nepatrnej hodnoty, vydaný v prospech Mesto Košice, usporiadateľa pohrebu. Uvedené rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť - 1. výrok dňa 27.03.2013 a výrok č. 2 a 3 dňa 18.04.2013.

3.Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa začali do
1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 1. 2002, teda v čase začatia exekúcie, nebolo
možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Smrťou stratil povinný spôsobilosť byť
účastníkom konania, čo robí exekúciu
neprípustnou, a preto je v tomto prípade daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku a nie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31. 1. 2002, súd exekúciu zastaví,
ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.6. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 1. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).

8. Podľa § 61 C. s. p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak ten
komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.

10. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb
smrťou.

11. Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie,
ktoré mal osobne vykonať dlžník.

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

13. Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného
a povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinná F. P.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., zomrela dňa XX.XX.XXXX a Okresný
súd Košice - I uznesením sp. zn. 25D/288/2012 dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľka
zanechala majetok nepatrnej hodnoty, vydaný v prospech Mesto Košice, usporiadateľa pohrebu.

14. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.

15. Súdny exekútor podaním zo dňa 05.01.2015 žiadal aj priznanie trov exekúcie.
doterajších predpisov.

16. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu

trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

17. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

18. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods.
1 písm. g) EP, lebo povinný počas konania zomrel, a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené
pre nemajetnosť, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie
už neexistuje, a preto ho súd nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani

oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 EP, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a Exekučný poriadok
v citovanom ustanovení § 203 ods. 1 EP presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať
oprávneného nahradiť trovy exekúcie, a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku
povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd
má za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, t.j. dňa

24.08. 2001, nemohol automaticky predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a povinný dňa 17.
05.2012 zomrie, čiže súd mal za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Súd taktiež nemohol zaviazať oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP, podľa
ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V
takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Súd
nemohol aplikovať dané ustanovenie, nakoľko predmetná exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť

povinného a rovnako sa nejedná o vymoženie pohľadávky na výživnom. Z rovnakého dôvodu súd
nemohol aplikovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie ani § 203 ods. 3 EP, pretože v danom prípade
nedošlo k zastaveniu exekúcie ex lege vyhlásením konkurzu na majetok povinného.

19. Súd tiež uvádza, že má možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného.

Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods.
1 Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený svojím konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola
exekúcie zastavená, teda či spôsobil svojím konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené
zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy
každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej
rozhodovacejčinnostivenovaliÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky,apretovtejtosúvislostisúdpoukazuje

na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že
samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri
výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je

vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež
v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.

20. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 4. 2010 konštatuje, že § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov

zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce
sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).

21. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008 konštatoval, že „ani

v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných
práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že
sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná
všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver

vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak
oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti
tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon

neustanovuje podľa názoru žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad
predpokladaný v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť
náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

22. Z citovanej judikatúry a z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený nemôže byť
zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Rovnako súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani
povinného, nakoľko tento už neexistuje.

23. Vzhľadom na to, že súd nemal koho zaviazať na úhradu trov exekúcie, náhradu trov exekúcie

súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).

V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.