Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/115/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113011158
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113011158.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovanej W.. Y. B.,

rodenej N. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 26. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
W.. Y. B., narodená XX.XX.XXXX v X. M.,
trvale bytom W. 4, I.

sa uznáva vinnou, že:

na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09.07.2010 prevzala od L. B., nar. XX.XX.XXXX, sumu vo výške
12.000,- eur, pričom sumu 2.000,- eur jej odovzdal v uvedený deň v hotovosti v Nitre na Farskej
ulici 39 a sumu 10.000,- eur jej zaslal dňa 21.07.2010 prostredníctvom bankového prevodu, uvedené
finančné prostriedky si zapožičala na nákup výpočtovej techniky pre Základnú školu Pavla Dobšinského
v Rimavskej Sobote, k zmluve doložila aj objednávku zo Základnej školy Pavla Dobšinského na nákup
výpočtovej techniky od jej firmy KM Computers s.r.o. so sídlom Farská 39, Nitra, avšak podľa riaditeľa
predmetnej základnej školy si žiadnu výpočtovú techniku od W.. Y. N. neobjednal a do dňa podania

obžaloby L. B. po viacerých urgenciách vrátila vo viacerých splátkach sumu 8.400,- eur, zvyšnú časť
vo výške 3.600,- eur neuhradila, čím poškodeného L. B. uviedla do omylu a spôsobila mu škodu vo
výške 3.600,- eur,

teda:
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

tým spáchala:

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Za to jej súd ukladá:

Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), písmeno k)

Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 60 (šesťdesiat) hodín.

Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce najneskôr
do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce osobne a vo

svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej aby poškodenému L. B., narodenému
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Z., M. L. XXXX/X nahradila spôsobenú škodu vo výške 2.000,-eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného L. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. Z., M. L. XXXX/X so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske sporové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2 Pv 620/2012 podanej na Okresný súd Nitra
dňa 30.09.2013 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej W.. Y. B., rodenej N. pre trestný čin, právne
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a na hlavnom

pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom poškodeného L. B., vykonaním
konfrontáciemedziobžalovanouapoškodeným,výsluchomsvedkyneW..Y.N.st.,výsluchomsvedkaL..
B. I., výsluchom svedka O. G., výsluchom svedkyne F. O., výsluchom svedka Y. J., výsluchom svedkyne
R.. W. B. B., prečítaním výpovede svedkyne V.. X. Z., oboznámením listinných dôkazov, prehratím CD
záznamu a oboznámením pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp. zn. 32K/18/2011, sp. zn. 16982/

N a spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/29/2011.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaná W.. Y. B., rodená N., na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa necíti byť vinná zo skutku
uvedeného v obžalobe prokuratúry. Poškodeného spoznala cez svojho spolužiaka. Prvý krát si od neho
požičala peniaze na jar roku 2010, kedy zmluvy zaslané poškodeným bez ich prečítania podpísala,
nakoľko mu dôverovala. Všetky požičané peniaze riadne vrátila. Neskôr si od poškodeného požičala
sumu 10 000 eur s úrokmi 2000 eur, teda celková pôžička predstavovala sumu 12.000 eur. Zmluvu o

pôžičke podpísala na naliehanie poškodeného u notárky pred jej odchodom na dovolenku. Poškodený
poslal peniaze na účet jej kolegu asi o 2 až 3 týždne neskôr, ale žiadne zmluvy už nevidela a ani jej
neboli doručené. Následne sa začala jej finančná situácia zhoršovať a keď bola finančná situácia vo
firme neúnosná, po porade s právnikom požiadala o vyhlásenie konkurzu na svoju firmu aj na seba ako
fyzickú osobu. Keď sa poškodený dozvedel o konkurze kontaktoval ju, vyhrážal sa jej a prízvukoval,

že napriek tomu je dlh povinná zaplatiť, ale svoju pohľadávku si do konkurzu neprihlásil. Poškodený
jej neskôr telefonoval a žiadal peniaze vrátiť. Na jeseň 2010 požiadala poškodeného o odklad, s čím
súhlasil. V roku 2011 jej matka dostala možnosť zastupovať v Základnej škole v Rimavskej Sobote.
Poškodený bol za riaditeľom tejto školy s nejakou objednávkou, ktorá mala byť pripojená k zmluve, ale
ona nikdy túto objednávku k zmluve nepriložila a o tom, že tvorí prílohu zmluvy o pôžičke sa dozvedela

až v priebehu trestného stíhania. Po vznesení obvinenia poškodený žiadal od nej zaplatiť celý dlh a
nákladyjehoprávničky.Bolamuochotnázaplatiťsumu1600eur.Poškodenémunechcelauškodiť,aniho
oklamať. Peniaze si požičala pre firmu KM Computers, s.r.o. a boli použité na nákup výpočtovej techniky
a zaplatenie faktúr od dodávateľov. Požičané peniaze boli zaslané na účet jej kolegu z dôvodu, aby s
nimi mohli vo firme disponovať, pretože išla na dovolenku. V tom čase nebol účet jej firmy obstavený

exekútorom. Uviedla tiež, že bola odprezentovať svoju firmu na základnej škole v Rimavskej Sobote u
riaditeľa školy, s ktorým však nebola podpísaná žiadna objednávka. Poškodený jej dával pri pôžičkách
podpisovať zmenky, ktoré po vrátení pôžičky roztrhal. Nepamätala si, či aj v tomto prípade podpisovala
nejakú zmenku. Firma sa dostala do problémov v lete 2010, kedy mala dlhy vo výške 10 000 až 15 000
eur, v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti. Sídlo jej firmy v roku 2010 bolo na adrese Farská 39.

Kudňu11.06.2014vrátilapoškodenémusumu9.000eur.PeniazesipožičalaodbrataaodpánaG..Toho
času pracuje v spoločnosti ITERUM s.r.o. u pána G. ako administratívny pracovník. Poškodenému nikdy
neposlala objednávku Základnej školy v Rimavskej Sobote, nikdy nedisponovala odtlačkom pečiatky
Základnej školy v Rimavskej Sobote č. 5 a nemal k nej prístup ani nikto z jej rodinných príslušníkov,
pani F. O. nepoznala. Poškodený chodil bežne do jej firmy a komunikoval s ňou cez Skype, mail

alebo telefónom. K služobnému mailu a k jej počítaču mal ktokoľvek voľný prístup, keďže ho nemala
zaheslovaný a nemala v ňom žiadne tajné dokumenty. Poškodený jej sumu 2000 € nikdy neodovzdal,
nakoľko išlo o skryté úroky z pôžičky. Pôžičku chcela splatiť z príjmov firmy, ale zákazníci im neplatili.
Zmluvu podpísala bez nátlaku a zdravá. Obsah zmluvy neriešila. Poškodenému uhradila v splátkach
dňa 24.01.2011 sumu vo výške 1900 eur, dňa 01.06.2011 sumu vo výške 1500 eur, dňa 06.07.2011

sumu vo výške 3000 eur a dňa 26.09.2011 sumu vo výške 2000 eur (celkom 8400 eur).Svedok poškodený L. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná ho v priebehu mája 2010
požiadala o pôžičku 12 000 eur, ktorá však nebola jej prvou pôžičkou. Pôvodne ju odmietol, pretože

predchádzajúcu pôžičku mu vrátila s omeškaním. Obžalovaná ho presvedčila, že má rozrobený obchod
na dodávku výpočtovej techniky pre Základnú školu v Rimavskej Sobote s objednávkou a špecifikáciou
tovaru a môže na tom zarobiť slušné peniaze. Základná škola mala nákup techniky financovať z
eurofondov v časovom rozpätí troch mesiacov. Táto myšlienka sa mu zapáčila, lebo išlo o konkrétneho
odberateľa, a preto žiadal od obžalovanej, aby mu poslala objednávku. Predmetnú objednávku mu

obžalovaná zaslala mailom dňa 07.06.2010 vrátane špecifikácie objednaného tovaru. Obžalovaná
na neho s pôžičkou tlačila, aby základná škola neodskočila od objednávky. Spracoval zmluvu a s
obžalovanou sa dohodol na deň 09.07.2010, kedy mala odchádzať na dovolenku. Dohodli sa na stretnutí
vo firme, kde jej mal odovzdať hotovosť a ona mu mala odovzdať zmluvy, ktoré mala podľa jeho
pokynov vytlačiť, priložiť k ním objednávku a podpísať pred notárkou. Poškodený sa následne stretol s
obžalovanou v jej firme v Nitre na Farskej ulici, dal jej peniaze (2000 €) a ona mu odovzdala zmluvy,

ktorých splatnosť bola 15.10.2010. Zvyšné peniaze jej poslal na účet, ktorý bol uvedený v zmluve dňa
21.07.2010. Potom nasledovalo množstvo telefonátov a vysvetľovaní zo strany obžalovanej, že škola
ešte nedostala eurofondy a tak ju nemohli vyplatiť. Prvá splátka mu bola uhradená dňa 24.01.2011 vo
výške 1900 eur a druhá splátka dňa 01.06.2011 vo výške 1500 eur. Telefonáty pokračovali do konca
marca 2011, kedy sa vybral za riaditeľom základnej školy a riešil s ním zaplatenie výpočtovej techniky.

Riaditeľ školy poprel vystavenie objednávky, ale obžalovaná mu tvrdila, že riaditeľ školy klame. Dňa
06.07.2011 mu prišlo 3000 eur a na dovolenke zistil, že obžalovaná je v konkurze. Z dôvodu, že bol v
zahraničí, lehotu na prihlásenie pohľadávky do konkurzu nestihol. Kontaktoval obžalovanú a domáhal sa
riešenia situácie. Dňa 26.09.2011 mu poslala obžalovaná ďalšie peniaze vo výške 2000 eur. Upozornil
obžalovanú, že musí na ňu podať trestné oznámenie, ktoré následne podal dňa 06.07.2012. V tom čase

mu bola obžalovaná dlžná sumu 3600 eur. Po vydaní trestného rozkazu mu zaplatila obžalovaná 600 eur
na účet. Dňa 09.07.2010 prevzal od obžalovanej dve vyhotovenia zmluvy o pôžičke, ktoré boli zviazané s
objednávkouZákladnejškolyvRimavskejSobotespoluspodpísanouzmenkou.Pripočítačiobžalovanej
nikdy nepracoval, ani s ním nemanipuloval. Pôžička bola bezúročná, lebo chcel profitovať na spoločnom
obchode s poškodenou. O konkurze ho obžalovaná neinformovala. Nevedel uviesť hodinu, kedy dňa

09.07.2010 prišiel do Nitry, ale zdôraznil, že bez podpisu zmluvy by peniaze obžalovanej nevyplatil.
Finančnú situáciu obžalovanej v čase pôžičky nepoznal. Poskytnutá pôžička bola účelová, bez skrytých
úrokovajehogaranciaspočívalavzmenkepodpísanejobžalovanou.Poškodenýtiežuviedol,žemásíce
firmu s predmetom podnikania - poskytovanie pôžičiek, ale predmetnú pôžičku poskytol obžalovanej ako
fyzická osoba. Okrem sporu s obžalovanou nevedie žiadny iný súdny spor, predmetom ktorého by bola

neuhradená pôžička. Všetky pôžičky poskytoval ako fyzická osoba a odvádzal z nich daň Daňovému
úradu. Mal záujem situáciu okolo pôžičky riešiť zmierlivo, ale keď sa dozvedel, že obžalovaná je v
konkurze, nemal inú možnosť. Účel použitia pôžičky mu obžalovaná nikdy nepreukázala.
Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh obhajcu za účelom odstránenie
rozporov prečítal výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania zo dňa 05.06.2013 z čl. 82 - 86

(strana 4 zápisnice, v časti štvrtej otázky obhajcu a odpovede svedka).
Krozporusvedokpoškodenýuviedol,ženatútoskutočnosťbolupozornenýsvojouprávnouzástupkyňou
po výsluchu, on si to predtým nevšimol. Do notárskej zápisnice bol osvedčovaný výtlačok mailu zo dňa
07.06.2010 a k zmluve o pôžičke bola pripojená objednávka s pečiatkou.

Podľa § 271 odsek 2 Trestného poriadku s poukazom na § 125 Trestného zákona súd vykonal na
hlavnom pojednávaní konfrontáciu medzi obžalovanou a poškodeným, pri ktorej obaja zotrvali na svojich
tvrdeniach. Poškodený navyše uviedol, že zmluvy o pôžičke mu neboli zaslané poštou tak ako tvrdila
obžalovaná, ale boli mu odovzdané v sídle spoločnosti KM COMPUTERS s.r.o. pri odovzdaní sumy
2.000,- eur. Podací lístok, ktorý má podľa obžalovanej potvrdzovať, že zmluvy mu zaslala poštou, je

potvrdením o zaslaní ponuky na výpočtovú techniku.

Svedkyňa W.. Y. N. st. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dcéra jej povedala, že si od poškodeného
požičala10.000,-eur.Poškodenéhonepoznala,žiadnedokumentyopôžičkenevidela,prístupkpečiatke
Základnej školy Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote nemala. Uviedla, že v roku 2010 dohodla dcére

stretnutie s riaditeľom školy, ale riaditeľ školy nemal záujem o spoluprácu. Pracovala na Základnej školy
Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote 30 rokov a v období od 2010 do 2011 na škole zastupovala.
Riaditeľškolyjejdalvýpoveďbezpríčinyzodňanadeňamávaljejpredočamipapierom,ktorýoznačoval
za nejakú zmluvu. Pri odchode zo školy jej riaditeľ povedal, že sa čuduje jej dcére, že sa dala dokopyso zlými ľuďmi a že by mala dať škole sponzorské. V minulosti si brala asi 5-6 krát pôžičku a na tieto
účely jej pani O. vystavovala potvrdenia zamestnávateľa o príjme.
Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh zástupcu prokuratúry za účelom

odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 25.07.2013 z čl.116 -
118 (strana 2 zápisnice).
K rozporu svedkyňa uviedla, že predmetné skutočnosti si už presne nepamätala a preto sa pridržiavala
výpovede z prípravného konania.

Svedok L.. B. I., riaditeľ Základnej školy v Rimavskej Sobote na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa
stretol s poškodeným za prítomnosti zástupkyne W.. R. O. a Mgr. G. N.. Poškodený sa ho pýtal na
projekt ohľadne počítačov, ich financovania a zároveň mu povedal, že obžalovaná si od neho požičala
peniaze pre Základnú školu v Rimavskej Sobote, o čom mu ukázal aj doklad opatrený pečiatkou a
podpisom. Podpis na doklade, ktorý mu predložil poškodený nebol jeho a ani pečiatka na doklade
nebola používaná školou, ale išlo o pečiatku používanú p. O. na Mestskom úrade Rimavská Sobota.

Povedal poškodenému, že je to výmysel, ale tento mu neveril a bol z toho rozrušený, odišiel a pri
odchode povedal, že si to vybaví po vlastnej línii. Na polícii potom vypovedal, že pravdepodobne bola
zneužitá pečiatka p. O., pretože kontaktoval pani O. a zistil, že ani ona o tom nič nevedela. Nikdy s
obžalovanou neriešil požičanie peňazí a realizovanie projektu cez ňu. Papier predložený poškodeným
nespĺňalkritériapredokumentvystavenýzákladnouškolou,ktorýmbyžiadalifinančnéprostriedky.Vtom

čase škola nepotrebovala riešiť počítače, nakoľko získali počítače cez metodicko pedagogické centrum
a na zabezpečenie výpočtovej techniky cez objednávky nemala škola ani rozpočtové zdroje. Na stretnutí
s obžalovanou jej povedal, že škola nemá vlastné zdroje na financovanie výpočtovej techniky a viac sa
s obžalovanou nekontaktoval.

Svedok O. G. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie o tom, že obžalovaná si požičiavala
od poškodeného sumu vo výške 10.000 eur. Pracoval v tom čase v KM Computers ako predajca a
mal na starosti predaj, cenové ponuky a opravu. Spoločnosť KM Computers obchodné ponuky poštou
neposielala, iba osobne alebo mailom. V deň 09.07.2010 bola obžalovaná vo firme asi len jednu až dve
hodiny a potom pred obedom vybehla preč, v ten deň jej prišla na mail zmluva, obžalovaná ju vytlačila

a išla ju podpísať k notárovi. Následne ju išla obžalovaná asi zaniesť na poštu. Poškodený chodieval
do firmy a videl ho používať počítač obžalovanej, lebo boli kamaráti. Deň 09.07.2010 si pamätal, lebo
obžalovaná mu hovorila, že si príde vybaviť pôžičku a príde do roboty. Vo firme robili od 9.00 hod do
17.00 hod. (pauza na obed bola 11.00-12.00 hod.). V roku 2010 robil vo firme ako brigádnik aj p.J..
Cenové ponuky robil na 90% on, ale mohli byť vyhotovené obžalovanou aj p. J.. Nevedel uviesť, na čo

si obžalovaná požičiavala od poškodeného peniaze a nemal žiadnu vedomosť o zákazke pre Základnú
školu v Rimavskej Sobote. Firma bola v roku 2010 v slabšej kondícii ako predchádzajúce roky, pretože
sa menej predávalo. V roku 2010 sa na firmu viedli exekúcie a obžalovaná si v tom čase požičala aj
od neho, ale svoju pôžičku mu splatila. Zmluvu o pôžičke medzi obžalovanou a poškodeným nevidel,
dňa 09.07.2010 v čase obeda vo firme nebol a o hotovostnej pôžičke vo výške 2.000,- eur nevedel.

Momentálne pracuje ako konateľ a spoločník vo firme ITERUM. Obžalovaná je na materskej dovolenke.

Svedkyňa F. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala na Mestskom úrade, odbor školstva
Rimavská Sobota, kde spracovávala mzdy pre základné školy. Vyjadrila sa, že pozná pani N. staršiu,
ktorá zastupovala na Základnej škole v Rimavskej Sobote v rokoch 2010-2011. Riaditeľ Základnej

školy v Rimavskej Sobote ju informoval ohľadne nejakej objednávky, na ktorej sa nachádzalo razítko
ZákladnejškolyPavlaDobšinského.Pripustila,žejemožné,žerazítkodalap.N.st.nanejakýdokument,
potvrdenie do banky, alebo pre nebankový subjekt. Pečiatka základnej školy s č. 5 existovala len jedna
a používala ju ona na Mestskom úrade, odbor školstva Rimavská Sobota, pečiatku vždy odkladala do
uzamknutej skrine. B. N. nemala prístup k pečiatke. Poškodeného nepoznala. Nevedela uviesť komu

patril podpis na spornej objednávke. V jej neprítomnosti ju na pracovisku zastupovala p. U.. V čase keď
p. N. st. zastupovala na Základnej škole v Rimavskej Sobote, dávala jej pečiatku aj na taký cetlík, akoby
vystrihnutý z novín pre nebankovku, nevedela však uviesť, kde ho podpísala.
Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh obhajoby za účelom odstránenie
rozporov prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 26.06.2013 z čl. 108 - 110 (strana

4 zápisnice, 4. odsek).
K rozporu svedkyňa uviedla, že išlo o potvrdenie pre nebankový subjekt, pretože to malo úplne inú formu
ako žiadajú banky. Nakoľko to p. N. st. potrebovala potvrdiť tak jej to opečiatkovala a podpísala.Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh obhajoby za účelom odstránenie
rozporov prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 26.06.2013 z čl. 108 - 110 (strana
4 zápisnice, 2. odsek).

K rozporu svedkyňa uviedla, že predmetná objednávka jej bola predložená k nahliadnutiu riaditeľom
základnej školy za účelom stotožnenia podpisu na nej. Nevedela však uviesť, či k tomu prišlo pred alebo
po jej výsluchu.

Svedok Y. J. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase keď brigádoval v predajni ITERUM

počas štúdia na vysokej škole, boli na jeho účet prevedené peniaze vo výške 10.000 eur, ktoré následne
odovzdal obžalovanej v sídle spoločnosti. Obžalovaná mu uviedla, že peniaze, ktoré mu prišli na účet
použije na nákup tovaru. Aktuálne sám vlastní firmu na predaj a servis výpočtovej techniky, s ktorou
obchoduje cez internet a má aj príjem zo závislej činnosti (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v
Bratislave). Poškodeného osobne nepoznal. V predajni spoločnosti ITERUM s.r.o. pracoval okrem neho
aj p. G. a obžalovaná. Cenové ponuky robil p. G.. V roku 2008 pracoval ako brigádnik v spoločnosti KM

Computers, k zmene KM Computers na ITERUM došlo asi v roku 2011. Nevedel konkrétne uviesť na
čo boli použité peniaze, ale predpokladal, že na skladové zásoby.

Svedkyňa R.. W. B. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2010 vypomáhala v spoločnosti KM
COMPUTERS s.r.o. s vedením účtovníctva a pri prezeraní mzdových nákladov v hlavnej knihe zistila, že

neboli vyplácané žiadne horibilné odmeny konateľovi a mzdové náklady boli asi 2.000,- eur. Svedkyňa
nevedela uviesť aké mala obžalovaná vyplatené príjmy v roku 2010. Obžalovaná si sama viedla knihu
došlých a odoslaných faktúr, pokladničnú knihu a aj pokladňu. Ku skutku nevedela svedkyňa nič bližšie
uviesť.

Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď
svedkyne V.. X. Z. zo dňa 15.05.2013 (čl. 97 - 100), ktorá bola rozhodnutím Ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky zo dňa 19.12.2012 v prípravnom konaní zbavená povinnosti zachovávať
mlčanlivosť a uviedla, že obžalovaná dňa 09.07.2010 požiadala na jej notárskom úrade o overenie
pravostidvochpodpisov,podporadovýmčíslomXXXXXX/XXXXnazmluveopôžičkezodňa09.07.2010

s veriteľom L. B. a pod poradovým číslom XXXXXX/XXXX na potvrdení o splatnosti zmenky. Notársky
úrad nezodpovedá za obsah listín a podpisy overovala pracovníčka notárskeho úradu p. N. Y.. V
programe notárskeho úradu sa neuvádza počet strán a príloh, ktoré mala overovaná listina.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním oboznámil aj ostatný obsah

trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Z bankového potvrdenia o vykonanej platbe (čl.4) súd zistil, že dňa 21.07.2010 bola z účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo VÚB Banke, a.s. prevedená suma vo výške 10 000,- eur na účet
číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo VÚB Banke, a.s..
Zo zmluvy o pôžičke (čl.6-10) súd zistil, že dňa 09.07.2010 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi

poškodeným L. B., ako veriteľom a obžalovanou, ako dlžníkom, predmetom ktorej bola pôžička vo
výške 12.000,- eur so splatnosťou najneskôr do 15.10.2010 na účet veriteľa č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedenom vo Volksbank Slovensko, a.s.. Peňažná pôžička mala byť v zmysle zmluvy poskytnutá
obžalovanej tak, že suma vo výške 10.000,- eur mala byť bezhotovostným prevodom zaslaná na účet
číslo 2546035255/0200 vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. a suma vo výške 2.000,- eur

mala byť odovzdaná v hotovosti obžalovanej, o čom nebol vystavený osobitný doklad, nakoľko ako
potvrdenie o prevzatí tejto čiastky slúžil podpis obžalovanej na predmetnej zmluve. Podľa zmluvy
išlo o pôžičku bezúročnú a účelovú, preto bola obžalovaná oprávnená finančné prostriedky použiť len
na nákup tovaru pre Základnú školu Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote na základe objednávky
na dodanie výpočtovej techniky č. 58/10 zo dňa 01.06.2010, podpísanej riaditeľom školy L.. B. I.,

ktorá tvorila neoddeliteľnú prílohu tejto zmluvy. Použitie pôžičky bola obžalovaná povinná preukázať
poškodenému najneskôr do 15 dní odo dňa jej poskytnutia. Poškodený bol oprávnený od zmluvy
odstúpiť v prípade, ak by obžalovaná použila pôžičku na iný účel ako bola určená, alebo ak by porušila
ktorýkoľvek zo svojich záväzkov vyplývajúcich jej zo zmluvy o pôžičke. Okamihom odstúpenia od
zmluvy poškodeným, by sa pôžička stala okamžite splatnou v celom rozsahu. Zabezpečením pôžičky

bola zmenka vystavená na meno poškodeného, série *A0003, ktorá obsahovala bezpodmienečný sľub
dlžníka zaplatiť poškodenému sumu 12.000,- eur. Pre prípad porušenia záväzkov obžalovanou bola
určená zmluvná pokuta vo výške 3.000,- eur. Zmluva o pôžičke bola podpísaná poškodeným, Z. B.,rodenou K. a obžalovanou, ktorej podpis bol osvedčený na notárskom úrade V.. X. Z., zamestnankyňou
N. Y. dňa 09.07.2010.
Z výpisu z Obchodného registra (čl.13) vyplynulo, že spoločnosť KM Computers, s.r.o., ktorej jediným

spoločníkom a konateľom bola obžalovaná, so sídlom na Farskej č. 46 Nitra (od 30.12.2010) bola
dňa 13.10.2011 vymazaná na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp.zn. 32K/181/2011 zo
dňa 22.07.2011, právoplatným dňa 13.08.2011 a vykonateľným dňa 25.08.2011, z dôvodu zastavenia
konkurzného konania pre nedostatok majetku spoločnosti. Súdny exekútor V.. L. J. vedie exekúciu na
obchodný podiel Mgr Y. N. v spoločnosti KM Computers, s.r.o. pod sp. zn. Ex 186/2010.

Z uznesení Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/29/2011 zo dňa 30.05.2011 a 05.04.2012
(čl.20-22) vyplývalo, že voči obžalovanej ako dlžníkovi bolo začaté konkurzné konanie, ktoré bolo
následne zrušené po splnení konečného rozvrhu výťažku. Z výzvy Okresného súdu Banská Bystrica
pod sp. zn. 2K/29/2011 zo dňa 05.06.2012 súd zistil, že potom čo bol konkurz na majetok obžalovanej
zrušený, bola obžalovaná vo veci oddĺženia vyzvaná na preukázanie svojich príjmov a výdavkov. Z
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/29/2011 zo dňa 23.10.2012 (čl.57-60) vyplynulo,

že obžalovanej bolo oddĺženie povolené a bol ustanovený správca V.. W. G. a určená ročná suma na
uspokojenie záväzkov dlžníka vrátane povinností dlžníka.
Z pokladničných dokladov o vkladoch do Volksbank (čl.23) súd zistil, že na účet číslo XXXXXXXXXX
vedený vo Volksbank Slovensko, a.s., zhodný s účtom označeným v zmluve o pôžičke, boli vložené
tri čiastky, a to dňa 06.07.2011 suma vo výške 3.000,- eur označená textom Y. a vložená O. G., dňa

26.09.2011 suma vo výške 2.000,- eur označená textom splátka - pôžička a dňa 01.06.2011 suma vo
výške 1.500,- eur označená textom Y. N..
ZpotvrdeniaspoločnostiITERUMs.r.o.(čl.24)vyplynulo,žeobžalovanábolaod01.06.2011zamestnaná
v predmetnej spoločnosti, súčasťou potvrdenia je rozpis hrubej mzdy za jednotlivé mesiace, rozpis dane,
povinného poistné a čistej mzdy.

Z mailovej komunikácie (čl.39-41) medzi obžalovanou a poškodeným vyplývalo, že obžalovaná dňa
27.04.2010 poslala poškodenému číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB Banke a.s.. Dňa
07.06.2010 zaslala obžalovaná poškodenému v prílohe mailu objednávku na dodanie výpočtovej
techniky, na čo jej poškodený dňa 09.07.2010 odpovedal, že jej zaslal v prílohe mailu zmluvu spolu so
zmenkou. Obžalovaná mala podľa pokynov zmluvu vytlačiť dvakrát a ku každému výtlačku zmluvy mala

doložiť a zviazať objednávku, a spolu so zmenkou mala všetky tieto písomnosti podpísať pred notárkou.
Poškodený v tomto maily obžalovanú upozornil, že ak nebude každá zmluva zviazaná s objednávkou,
bude zmluva o pôžičke neplatná. Obžalovaná komunikovala s poškodeným z mailovej schránky [email protected]
.
Zo zmlúv o pôžičke (čl.91-95) uzatvorených medzi poškodeným, ako veriteľom a obžalovanou ako

dlžníkom súd zistil, že obžalovaná si požičala od poškodeného dňa 27.04.2010 sumu vo výške 3.850,-
eur a dňa 11.05.2010 sumu vo výške 4.000,- eur. Obe zmluvy boli zhodne so zmluvou o pôžičke zo dňa
09.07.2010 podpísané obžalovanou, poškodeným a W.. Z. B. za rovnakých podmienok s tým rozdielom,
že predmetné pôžičky boli bezúčelové a podpis obžalovanej nebol notársky overený.
Z fotokópie osvedčovacej knihy (čl.101-102) vyplynulo, že obžalovaná si dala dňa 09.07.2010 osvedčiť

svoj podpis na notárskom úrade V.. X. Z. na dvoch písomnostiach, ktorých overenie bolo do tejto knihy
zapísané pod poradové číslo 1520 s poradovým číslom O XXXXXX/XXXX a XXXX s poradovým číslom
O XXXXXX/XXXX.
Z potvrdenia Základnej školy Pavla Dobšinského súd zistil, že Y. N. st. bola zamestnaná na tejto škole
v období od 01.09.1981 do 30.06.2007, od 02.02.2010 do 30.06.2010 a od 25.08.2010 do 11.03.2011.

Z oboznámených listín o konkurze, o vyhlásení konkurzu, o ustanovení správcu konkurznej podstaty,
výkazy ziskov a strát KM Computers, súvaha KM Computers, daňové priznanie KM Computers
(čl.121-153) súd zistil, že na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/29/2011 bolo vedené
konkurzné konanie voči obžalovanej ako fyzickej osobe a na Okresnom súde Nitra bolo pod sp. zn.
32K/18/2011 vedené konkurzné konanie na spoločnosť KM Computers, s.r.o.. Konkurzné konanie voči

spoločnosti KM Computers, s.r.o. bolo začaté uznesením zo dňa 03.06.2011 a bolo zastavené pre
nedostatok majetku dlžníka uznesením zo dňa 22.07.2011. Z oboznámených dokladov o hospodárení
spoločnosti za rok 2010 vyplývalo, že spoločnosť KM Computers, s.r.o. bola v roku 2010 v strate.
Z výpisu z obchodného registra (čl.167-168) súd zistil, že spoločnosť ITERUM s.r.o., pôvodne
vystupujúca pod obchodným menom KM-COM s.r.o., bola založená dňa 01.01.2011. Jej jediným

spoločníkom bol od jej vzniku O. G., ktorý sa stal od 21.01.2011 aj jej jediným konateľom. Pôvodným
konateľom spoločnosti bola od vzniku spoločnosti do 21.01.2011 obžalovaná Y. N..
Z notárskej zápisnice N 736/2013 (čl.183-191) napísanej na notárskom úrade V.. E. Z. o osvedčení
právne významnej skutočnosti podľa § 56 odsek 1 písmeno i) Notárskeho poriadku na základe žiadostiúčastníka L. B. súd zistil, že poškodenému bola dňa 07.06.2010 o 10.47 hod. na emailovú adresu [email protected]
doručená z mailu [email protected] správa od obžalovanej, ktorá obsahovala
prílohu - objednávku na dodanie výpočtovej techniky. Obsah mailovej správy a jej prílohy (objednávka,

zmluva, zmenka) tvorili neoddeliteľnú súčasť predmetnej notárskej zápisnice. Dňa 09.07.2010 o 08.55
hod. odoslal poškodený obžalovanej správu, ktorá obsahovala zmluvu o pôžičke a zmenku. Obsah
mailovej správy a jej prílohy tvorili neoddeliteľnú súčasť predmetnej notárskej zápisnice. Zároveň
bol osvedčený obsah sms-kovej komunikácie medzi poškodeným a obžalovanou zo dňa 04.09.2011,
05.09.2011 a 08.09.2011, v rámci ktorej žiadal poškodený od obžalovanej vrátenie pôžičky, ktorá mu

sľubovala, že požičané peniaze vráti, že ona sa ho nesnažila oklamať len sa to nevyvíjalo tak ako
si predstavovala a zároveň ho prosila aby nepodával trestné oznámenie, pretože mu peniaze vráti.
Z objednávky Základnej školy Pavla Dobšinského adresovanej spoločnosti KM Computers, s.r.o. zo
dňa 01.06.2010 súd zistil, že v zmysle cenovej ponuky zo dňa 17.05.2010 mala byť v spoločnosti KM
Computers s.r.o. objednaná výpočtová technika, a to konkrétne 20 ks počítačov, 2 ks notebookov, 2
ks projektorov a 2 ks projekčného plátna. Objednávka mala byť hradená z prostriedkov Európskeho

sociálneho fondu s termínom dodania do 30.06.2010. Pripojená objednávka nebola opatrená pečiatkou
základnej školy. Zo zmenky série A 0003 vyplývalo, že obžalovaná podpísala zmenku v prospech
poškodeného na sumu 12.000,- eur s dátumom splatnosti 15.10.2010.
Zo zmluvy o obstaraní zájazdu (čl.178) vyplynulo, že obžalovaná mala v období od 09.07.2010 do
18.07.2010 objednanú dovolenku cez spoločnosť EUROCAR Tour, spol. s.r.o..

Z uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 05.08.2012 doručeného Okresnému riaditeľstvu
Policajného zboru v Nitre súd zistil, že poškodený si v zastúpení V.. W. W., advokátkou, uplatnil vo vzťahu
k obžalovanej v predmetnej trestnej veci nárok na náhradu škody vo výške 7.507,94 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3.600,- eur odo dňa 27.09.2011 až do zaplatenia.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 32K/18/2011 bol oboznámený najmä návrh KM

COMPUTERS s.r.o. na vyhlásenie konkurzu zo dňa 19.05.2011 a k nemu pripojený zoznam majetku a
záväzkov, ktorých vyplývalo, že predmetná spoločnosť mala ku dňa 10.05.2011 mala jedného dlžníka a
dvadsaťsedem veriteľov. V uvedených prehľadoch nebol uvedený poškodený ako veriteľ a ani Základná
škola Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote ako dlžník. Z daňového priznania za rok 2010 pripojeného
k návrhu vyplývalo, že výsledok hospodárenia spoločnosti za tento rok bol stratový. Uznesením

Okresného súdu Nitra sp. zn. 32K/18/2011 zo dňa 03.06.2011, právoplatným dňa 11.06.2011 bolo začaté
konkurznékonanienaspoločnosťKMCOMPUTERS,s.r.o..Zapredbežnéhosprávcubolauznesenímzo
dňa 15.06.2011, právoplatným dňa 23.06.2011 ustanovená Mgr. Y. X.. Súčasťou spisu bolo aj uznesenie
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného Zboru v Nitre ktorým bolo pod ČVS: ORP-1944/OEK-
NR-2009 začaté trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

UznesenímOkresnéhosúduNitrasp.zn.32K/18/2011zodňa22.07.2011,právoplatnýmdňa13.08.2011
bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 16982/N súd oboznámil najmä spis Okresného súdu
Nitra pod sp. zn. 2Re/658/2005 v rámci ktorého bola spoločnosť KM COMPUTERS s.r.o. na návrh
obžalovanej zapísaná do obchodného registra dňa 12.08.2005, spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn.

1Re/242/2006, ktorým bolo do obchodného registra zapísané nové sídlo spoločnosti, spis Okresného
súdu Nitra sp. zn. 29Exre/67/2011 v rámci ktorého, bol uznesením zo dňa 28.03.2011, právoplatným dňa
21.04.2011 vykonaný zápis do obchodného registra o tom, že súdny exekútor JUDr. L. J. viedol exekúciu
na obchodný podiel na obžalovanú v spoločnosti KM COMPUTERS s.r.o.., spis Okresného súdu Nitra
4SuRe/536/2009, ktorým bol vystavený súhlas s prepočtom na euro, spis Okresného súdu Nitra sp.

zn. 1Re/1717/2010 v rámci ktorého bolo do obchodného registra zapísané nové sídlo spoločnosti,
spis Okresného súdu Nitra 4Re/222/2011, ktorým bol odmietnutý návrh spoločnosti KM COMPUTERS
s.r.o. na vykonanie zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri, kedy chcela obžalovaná previesť
svoj obchodný podiel v spoločnosti na W. O. na základe zmluvy o prevode obchodného podielu
spoločníka zo dňa 18.02.2011, z dôvodu, že návrh nespĺňal zákonné podmienky, spis Okresného súdu

Nitra sp. zn. 4Nre/74/2011 v rámci ktorého bola podaná námietka proti odmietnutiu vykonania zápisu
ktorá bola zamietnutá rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn. 29Nsre/41/2011 dňa 25.03.2011,
právoplatným dňa 14.04.2011, spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 1Vym/72/2011 ktorým bola spoločnosť
KM COMPUTERS s.r.o. na návrh Okresného súdu Nitra zo dňa 14.09.2011 vymazaná z obchodného
registra dňa 13.10.2011, spis 29Exre/163/2011 ktorým Okresný súd Banská Bystrica navrhoval zosúladiť

skutočnýstavsostavomzapísanýmvobchodnomregistrinakoľkobolvyhlásenýkonkurznaobžalovanú,
vzhľadom na to, že bola spoločnosť KM COMPUTERS s.r.o. dňa 13.10.2011 vymazaná z obchodného
registra o návrhu Okresného súdu Banská Bystrica sa nekonalo.Z fotokópie troch strán hlavnej knihy (čl. 470-472) zúženej - KM Computers, s.r.o. účtovný r. 2010 súd
zistil, že v roku 2010 bolo obžalovanej ako jedinej spoločníčke spoločnosti vyplatená dividenda vo výške
429,01,- eur a na mzdové náklady spoločnosti bolo použitých 1.681,08,- eur.

Z výkazu ziskov a strát (čl. 473-476) za rok 2010 vyplynulo, že spoločnosť KM Computers, s.r.o. bola
v roku 2010 v strate.
Z výpisu z Obchodného registra (čl.219-221) súd zistil, že spoločnosť Centrum Holding, a.s. so sídlom
Bratislava,Karadžičova16bolazapísanádoobchodnéhoregistradňa02.10.2000.ZodpovedeCentrum
Holding, a.s. (čl.222) bolo zistené, že žiadosti súdu nebolo možné vyhovieť, pretože na dodanie údajov

a na identifikáciu užívateľov je potrebná e-mailová adresa.
Zo správy o exekučných konaniach 10Er 909/2010 (čl.234) súd zistil, že exekučné konanie vedené na
Okresnom súde Nitra o vymoženie sumy 1.037,68 -,eur medzi Slovenskou asociáciou rozhodcovských
súdov z.z.p.o., ako oprávneným a KM COMPUTERS, s.r.o. a obžalovanou ako povinnými bolo skončené
dňa 28.02.2011 z dôvodu vymoženia pohľadávky.
Z odpovede Slovenskej sporiteľne a z výpisu z účtu (čl.247-261) bolo zistené, že obžalovaná mala

vedený osobný účet pod číslom 380899547/0900 (nepovolené prečerpanie odpísaná pohľadávka vo
výške 1674,45 eur po zrušení konkurzu pre nemajetnosť), kartový účet pod číslom 381811586/0900
(debet k 31.07.2010 vo výške 644,78), úver pod číslom XXXXXXXXX/XXXX (zrušený 12.05.2010),
spotrebný úver pod číslom XXXXXXXXX/XXXX (pohľadávka 6918,66 eur po zrušení konkurzu pre
nemajetnosť odpísaná) a spotrebný úver pod číslom 382014562/0900 äpohľadávka 2150,90 eur

po zrušení konkurzu pre nemajetnosť odpísaná). Okrem toho bola obžalovaná disponentom k účtu
číslo XXXXXXXXX/XXXX, vkladná knižka SPOROBONUS vedená na meno Y. N.. Čerpané úvery
obžalovanou neboli v roku 2010 splácané.
Z oznámenia Okresného súdu Rimavská Sobota (čl.262) bolo zistené, že na tomto súde bolo proti
obžalovanej vedené exekučné konanie pod sp. zn. 3Er/1785/2010, kde oprávnenou osobou bola

spoločnosť FAIRVIEW INCORPORATED,s predmetom vymoženia 6.982,91,-eur ktoré prebiehalo od
09.09.2010 do 09.01.2012 a exekučné konanie pod sp. zn. 15Er/767/2011 s oprávneným Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s. o vymoženie sumy 4.295,39,-eur, ktoré prebiehalo od 07.10.2011 do
14.01.2014.
Z oznámenia Okresného súdu Banská Bystrica(čl.269) súd zistil, že na tomto súde nebolo v roku 2010

vedené žiadne exekučné konanie v ktorom by ako povinná vystupovala obžalovaná.
Zo správy Notárskej komory Slovenskej republiky (čl.270) súd zistil, že osvedčený podpis pod číslom
registrácie O 485587/2010 bol zaregistrovaný dňa 09.07.2010 o 13.11 hod..
Z listinných dôkazov predložených Advokátskou kanceláriou JUDr. O. L. (čl.347-352) obsahom ktorých
boli prílohy e-mailovej správy zaslanej obžalovanou poškodenému dňa 07.06.2010 bolo zistené, že

prílohou e-mailovej správy bola objednávka na dodanie výpočtovej techniky 58/10 pre Základnú
školu Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote a popis jednotlivých zariadení výpočtovej techniky.
Jednotlivé prílohy boli vytvorené O. G. prostredníctvom internetového portálu A-shop pre spoločnosť
KM Computers, s.r.o.
Zo správy Okresného súdu Banská Bystrica bolo zistené, že na Okresnom súde Banská Bystrica bolo

vedené konanie pod sp. zn. 2K 29/2011 vo veci povoleného oddlženia na majetok obžalovanej.
Zo správy CK Eurocar (čl.419-420) súd zistil, že zájazd na ktorý odcestovala obžalovaná dňa 09.07.2010
bol vyplatený v splátkach v plnom rozsahu dňa 08.07.2010 na základe zmluvy o obstaraní zájazdu zo
dňa 09.03.2010.
Zo správy News & Media holding (čl.432) bolo zistené, že užívateľ e-mailovej schránky [email protected]

bol registrovaný dňa 17.03.2005. Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku súd prehral
CD záznam (čl. 432), z ktorého zistil, že obžalovaná zaslala dňa 7.6.2010 o 10:46 hod. poškodenému
na e-mailovú adresu [email protected] mailovú správu zo svojej e-mailovej schránky Y. N. N.
s predmetom správy „bla bla“ a s textom správy „F. L., v prílohe ti zasielam objednavku
na dodanie vypoc.techniky. Pls daj mi vediet... Ja si myslim, ze tomu panovi dobre padnu tie peniaze

co bude mat z toho:))) Dik Y.“ ktorého prílohou bolo šesť súborov s koncovkou .jpg a jeden súbor s
prílohou .vcf. Obsahom príloh bola objednávka na dodanie výpočtovej techniky 58/10 pre Základnú
školu B. X. v Rimavskej Sobote, ktorá je podpísaná bez pečiatky školy a popis jednotlivých zariadení
výpočtovej techniky.
Zo zmluvy o pôžičke vrátane objednávky a osvedčenia podpisu (čl. 437-442) overená fotokópia z

originálu, súd zistil, že k predmetnej zmluve bola priložená objednávka na dodanie výpočtovej techniky
58/10 zo dňa 01.06.2010 vystavená L.. B. I. pre Základnú školu B. X. v Rimavskej Sobote. Táto
objednávka bola potvrdená pečiatkou základnej školy č. 5 s nečitateľným podpisom.Zo správy Slovenskej sporiteľne (čl. 461) súd zistil, že Slovenská sporiteľňa mala na matku obžalovanej
evidované tri žiadosti o úver v období od 01.01.2009 do 31.12.2010. Žiadnej z týchto žiadosti nebolo
vyhovené a úvery neboli poskytnuté.

K osobným pomerom obžalovanej boli na hlavnom pojednávaní oboznámené zabezpečené listinné
dôkazy. Z aktuálneho odpisu registra trestov a výpisu Ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného
bolo zistené, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná súdom Slovenskej republiky a nebola
ani priestupkovo prejednávaná. Z lustrácie v evidencii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

bolo zistené, že obžalovaná bola doposiaľ len jedenkrát trestne stíhaná v predmetnej trestnej veci. Zo
správy Mestského úradu Rimavská Sobota zo dňa 17.07.2013 (čl.159) bolo zistené, že obžalovaná bola
prihlásená k trvalému pobytu na adrese Rimavská Sobota, Cukrovarská 1604/28, č.b. 88 od 09.10.1990.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 18.07.2013 a zo dňa
22.07.2013 súd zistil, že obžalovaná nikdy nepoberala dávku v hmotnej núdzi a príspevky v hmotnej
núdzi a ani nebola vedená v evidencií uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola obžalovaná vedená

v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 01.07.2002 do 31.01.2003, od 01.10.2000 do
02.09.2001 a od 30.06.1999 do 05.09.2000.
Zo správy Obvodného úradu Rimavská Sobota zo dňa 18.07.2013 (čl. 161 - 163) vyplynulo, že v
živnostenskom registri bola evidovaná ako podnikateľský subjekt W.. Y. N. „KMcomputers“ s miestom
podnikania H. XX/XX, L. M. od 24.07.1998 do 30.09.2005.

Z dokladov predložených obhajobou súdu vyplynulo, že obžalovaná je matka maloletého W. nar. XXXX
(rodný list maloletého) a je poberateľkou materského vo výške cca 8,14 eur denne od 01.02.2015
(rozhodnutie Sociálnej poisťovne Nitra č.200-003260-CA04/2015). Súdu boli predložené aj dva doklady
po 500 eur (vkladové lístky na účet poškodeného), ktoré boli poškodenému zaplatené obžalovanou v
dňoch 11.07.2016 a 07.09.2016.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán, rešpektujúc pri tom základné zásady Trestného poriadku.

Na základe vykonaného dokazovania súd uznal obžalovanú za vinnú zo skutku uvedeného v obžalobe
Okresnej prokuratúry Nitra sp.zn. 2Pv 620/2012 nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných
pochybností preukázané, že skutok sa stal, vykazoval znaky žalovaného trestného činu a že tento
spáchalaobžalovaná,ktorásvojimkonanímnaplnilavšetkyzákonné znakyskutkovejpodstatytrestného

činu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej, ako aj
objektívnej, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a
spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin a

jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné
zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené Trestným
zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Objektom trestného činu podvodu (záujem chránený zákonom) podľa § 221 Trestného zákona, je
cudzí majetok (veci, pohľadávky a iné majetkové práva) bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Pri

podvodnom konaní páchateľ spôsobuje škodu na cudzom majetku (zmenšenie majetku iného, ušlý zisk).
Takýmto konaním potom dochádza k obohateniu páchateľa, ktoré spočíva v neoprávnenom rozmnožení
majetku páchateľa alebo niekoho iného, jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov. Objektívna stránka
spočíva v podvodnom konaní páchateľa, ktorým páchateľ uvedie do omylu poškodeného (rozpor medzi
vyvolanou predstavou a skutočnosťou) a poškodený v dôsledku takéhoto konania páchateľa dobrovoľne

vykoná majetkovú dispozíciu. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však
musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Subjektom môže byť ktorákoľvek
trestne zodpovedná osoba, pričom po subjektívnej stránke sa vyžaduje na naplnenie protiprávneho
konania úmyselné zavinenie. K pojmu väčšia škoda (kvalifikačný moment) je potrebné uviesť, že v
zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona sa väčšou škodou rozumie suma dosahujúca najmenej výšku

2660,- eur a zároveň nepresahujúca sumu vo výške 26.600,- eur.

Z protiprávneho konania bola obžalovaná usvedčená priamo výpoveďou svedka poškodeného, svedka
L.. B. I. a oboznámenými listinnými dôkazmi, nepriamo výpoveďami svedkyne O. (prístup k pečiatkeč.5) a V.. Z. (osvedčenie podpisov obžalovanej), svedka Čelináka (prevod pôžičky na účet), svedka
G. a svedkyne N. st. (k existencii pôžičky). K skutočne vyplatenej výške pôžičky sa však žiadny zo
svedkov nevedel vyjadriť, svedčí o nej len tvrdenie poškodeného, zmluva o pôžičke a zmenka podpísané

obžalovanou. Po vykonaní dokazovania súd ustálil, že na základe zmluvy o pôžičke s účelovým určením
obžalovaná,podzámienkounákupuvýpočtovejtechnikynazákladefiktívnejobjednávkyZákladnejškoly
Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote priloženej k zmluve o pôžičke, vylákala od poškodeného sumu
vo výške 12.000,- eur, pričom sa v zmluve o pôžičke zaviazala túto sumu poškodenému vrátiť. Takýmto
konaním obžalovaná seba obohatila a poškodenému spôsobila škodu najmenej 3.600,- eur, po odčítaní

splátok, ktoré mu postupne do začatia trestného stíhania vyplatila po urgenciách a upozorneniach, že
podá na súd trestné oznámenie.

Obžalovaná takto konala napriek tomu, že si bola v tom čase vedomá, že ona aj jej spoločnosť KM
COMPUTERS, s.r.o., ktorej bola majiteľkou a jedinou konateľkou, má finančné problémy a nemá vlastné
finančné prostriedky na zakúpenie tovaru, s ktorým spoločnosť obchodovala. Vzhľadom na finančné

problémy spoločnosti požiadala poškodeného o zaslanie peňazí na účet svedka J., keďže na účte svojej
firmy mala exekúcie. Výpoveďou svedka RNDr. B. I. bolo jednoznačne preukázané, že Základná škola
Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote si žiadnu výpočtovú techniku od obžalovanej neobjednala a že
obžalovaná na tejto základnej škole nevykonala ani žiadnu obchodnú prezentáciu výpočtovej techniky,
na základe ktorej by bola predmetná objednávka vypracovaná. Skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o

účelovo určenej pôžičke a z objednávky k nej priloženej sa teda nezakladali na pravde napriek tomu, že
podmienkou poskytnutia tejto pôžičky bolo práve jej účelové určenie na realizáciu objednávky Základnej
školy Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote č. 58/10 zo dňa 01.06.2010, podpísanej podľa podpisovej
doložky riaditeľom školy a opatrenej pečiatkou základnej školy č. 5, ktorou však základná škola vôbec
nedisponovala. Takto koncipovanú zmluvu obžalovaná podpísala pred notárom zároveň so zmenkou

na sumu 12.000,-eur a s priloženou objednávkou, ktorú základná škola nikdy nespracovala, a takto
ju odovzdala na podpis poškodenému, ktorý oproti podpísanej zmluve vyplatil obžalovanej dohodnutú
sumu, časť v hotovosti a časť na účet p. J..

Obrana obžalovanej spočívala v tom, že tvrdila, že jednak od poškodeného dostala len sumu 10.000

eur na účet Y.S. a že suma 2.000 eur jej nebola nikdy poškodeným vyplatená, nakoľko išlo len o skryté
úroky. Obžalovaná ďalej tvrdila, že zmluvu podpisovala u notárky dňa 09.07.2010 pred odchodom na
dovolenku a preto si ju riadne neprečítala, iba podpísala. Takúto obranu obžalovanej súd vyhodnotil
ako účelovú a tendenčnú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchanie trestného činu, ktorý sa
jej kladie za vinu, nakoľko nebolo preukázané, že zmluvu s poškodeným podpisovala pod nátlakom

alebo pod vplyvom duševnej choroby, teda subjektívne mala možnosť sa s ňou aj riadne a vopred
oboznámiť. V neposlednom rade aj účelové určenie pôžičky na nákup výpočtovej techniky pre konkrétny
subjekt, teda pre Základnú školu Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote vyplývajúce priamo zo zmluvy
mohol poškodený získať len od obžalovanej. Svedčí o tom aj mailová komunikácia medzi obžalovanou
a poškodeným a potvrdzuje to aj SMS komunikácia obžalovanej zachytená do notárskej zápisnice

notárky JUDr. Z.. Objednávka Základnej školy Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote, ktorá mala tvoriť
podklad pre získanie pôžičky nikdy nebola základnou školou reálne vystavená, čo potvrdil riaditeľ školy,
z čoho teda vyplynulo, že objednávka na nákup výpočtovej techniky slúžila len na vylákanie pôžičky od
poškodeného, ktorý uviedol, že bez konkrétneho účelového určenia by už obžalovanej nikdy pôžičku
neposkytol. Je zrejmé, že poškodený si takúto objednávku nemohol nikdy sám vytvoriť, keďže bola

doložená konkrétnou objednávkou a opatrená pečiatkou Základnej školy v Rimavskej Sobote č. 5 a s
takouto pečiatkou poškodený nedisponoval, nedisponoval ňou ani riaditeľ základnej školy, iba mzdová
pracovníčka, ktorá pre základnú školu, kde pracovala aj matka obžalovanej, zabezpečovala účtovnícke
práce a potvrdzovala potvrdenia o mzde na účely poskytovania pôžičiek.

Obžalovaná mala v období poskytnutia účelovej pôžičky viacero dlhov a exekúcií vedených proti jej
osobe, ako aj proti jej firme, z čoho je zrejmé, že by v žiadnom bankovom dome legálnu pôžičku
nemohla získať. V uvedenom období mala obžalovaná viacero riadne nesplácaných pôžičiek a jej
spoločnosť sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, v dôsledku čoho obžalovaná požiadala
v roku 2011 o vyhlásenie konkurzu na seba aj na svoju spoločnosť, pričom je nelogické, napriek

verbalizácii jej čestných úmyslov voči poškodenému, že do zoznamu svojich záväzkov v konkurznom
konaní dlh voči poškodenému neuviedla. Obžalovaná sama uviedla, že peniaze potrebovala na nákup
tovaru do firmy majúc vedomosť, že na ich splatenie podľa dohodnutých podmienok vyplývajúcich zo
zmluvy (splatnosť) pre existujúce a množiace sa dlhy peniaze nemá, v čase urgencií na splateniepôžičky presviedčala poškodeného, že základná škola má problémy so získaním eurofondov a navyše
aj po návšteve poškodeného v Základnej škole Pavla Dobšinského, kde sa poškodený dozvedel, že
objednávka základnej školy neexistuje, sa poškodeného snažila presvedčiť, že riaditeľ základnej školy

o objednávke nehovorí pravdu. Motívom jej konania teda bol jednoznačne majetkový prospech, pričom
v dôsledku svojho protiprávneho konania obžalovaná seba obohatila a poškodenému spôsobila väčšiu
škodu a takto získanými prostriedkami riešila nepriaznivú finančnú situáciu (nedostatok vlastných
finančných prostriedkov) vo svojej firme.

Neplatenie záväzkov samo o sebe nie je trestným konaním, trestným je však konanie, v dôsledku
ktorého záväzok vznikne na základe fiktívnych podkladov k zmluve, ktoré sú spôsobilé u veriteľa vyvolať
omyl a v dôsledku ktorého veriteľ vstúpi do záväzkového vzťahu. Obsahom podvodného konania
sú teda okolnosti, pri ktorých páchateľ uvedie niekoho do omylu, aby seba alebo iného obohatil na
škodu cudzieho majetku. Aby išlo o trestný čin musí byť takýmto konaním spôsobená aspoň malá
škoda (266 eur). Pri podvode sa poškodenému neodníma vec proti jeho vôli, ale poškodený vec

dobrovoľne páchateľovi vydá a protiprávnosť konania páchateľa spočíva v tom, že odovzdanie veci je
zapríčinené páchateľovou aktívnou činnosťou spočívajúcou v uvedení poškodeného do omylu, teda,
že páchateľ iba predstiera okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci. Obžalovaná
predstierala, že má reálnu zákazku od Základnej školy v Rimavskej Sobote na dodanie výpočtovej
techniky a takto od poškodeného vylákala účelovú pôžičku, pričom vedela, že takáto objednávka nebola

objednávateľom vyhotovená a tiež, že túto v dohodnutom čase ani nebude môcť splatiť, lebo mala
osobnéajfiremnéfinančnéproblémy.Okremtohoobžalovanáúčelovoposkytnutéfinančnéprostriedkyz
pôžičkypoužilavrozporesjejúčelom,narealizáciuinýchzákaziekvosvojejfirme.Napriekvyhlásenému
konkurzu obžalovaná časť svojej pohľadávky v splátkach pod tlakom poškodeného vyplatila ešte do
podania trestného oznámenia, namietala však vrátenie sumy 2.000 eur, keďže tvrdila, že ich nikdy od

poškodeného nedostala a že sa jednalo iba o skryté úroky. Zo zmluvy o pôžičke a zo zmenky však
vyplynulo, že obžalovaná sa zaviazala splatiť poškodenému bezúročnú pôžičku vo výške 12.000,- eur
a nie vo výške 10 .000,- eur, preto súd nemal v rámci rešpektovania princípu zmluvnej voľnosti medzi
občanmi dôvod rozporovať výšku skutočne vylákanej sumy aj s ohľadom na legalitu podpisu obžalovanej
(pred notárom) pod takto koncipovanou zmluvou. Logicky vzaté, pokiaľ by k odovzdaniu hotovosti 2000

eur obžalovanej nebolo došlo, nemal poškodený možnosť donútiť obžalovanú k vydaniu podpísanej
zmluvy o pôžičke v takom znení ako bola podpísaná pred notárom.

Súd konanie obžalovanej vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona ako
úmysel priamy, keď obžalovaná chcela svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom

(jednota vedomosti a vôle), berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaná skutok spáchala a tiež
skutočnosť, že neexistovali pochybnosti o zachovaní jej rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase
skutku. Súd dospel k záveru, že obžalovaná musela bezpečne vedieť a vnímať, že svojím konaním
(predstieraním objednávky základnej školy na výpočtovú techniku) vyvoláva u poškodeného omyl, v
dôsledkuktoréhopoškodenýposkytolobžalovanejfinančnéprostriedky,ktorýmisaobžalovanáobohatila

na škodu majetku poškodeného, preto súd vyhodnotil konanie obžalovanej ako závažné a škodlivé pre
spoločnosť. Zo všetkých hore uvedených dôvodov súd uznal obžalovanú vinnou skutkovo aj právne
podľa obžaloby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Konanie obžalovanej súd právne kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2

Trestného zákona a zároveň vzhľadom na kategóriu posudzovaného trestného činu obligatórne skúmal
jeho závažnosť (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). Závažnosť uvedeného trestného činu súd vyhodnotil
z konania obžalovanej v súvislosti s kvalifikačným momentom, ktorým bola výška spôsobenej škody ako
prečin väčšej závažnosti (nad 2660 eur) a uznal obžalovanú za vinnú v zmysle obžaloby.

Po zabezpečenílistinných dôkazov k osobným pomerom obžalovanej, súd postupoval pri ukladaní trestu
zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej, ako
aj možnosť jej nápravy a pri ukladaní trestu aplikoval zásady pre ukladanie trestu uvedené v Trestnom
zákone.

Súd prihliadol pri ukladaní trestu u obžalovanej na jej osobné pomery a zistenie, že táto nebola
doposiaľ odsúdená za žiadny trestný čin a nemá ani záznam v evidencii priestupkov, obžalovaná nemá
z miesta bydliska negatívne hodnotenie, preto jej súd priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36písmeno j) Trestného zákona, že viedla pred spáchaním skutku riadny život a poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, že sa pričinila o odstránenie škodlivých následkov trestného
činu (splatenie časti škody), z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona nezistil u

obžalovanej žiadnu takúto okolnosť, čím bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností stanovený
na 2:0, preto súd po použití ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona vychádzal pri ukladaní
trestu zo základnej trestnej sadzby jeden rok až päť rokov uvedenej v § 221 odsek 2 Trestného zákona
a po znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu vychádzal z trestnej sadzby jeden rok až
tri roky a osem mesiacov. Po zohľadnení osobných pomerov obžalovanej (matka maloletého dieťaťa na

MD) a skutočnosti, že sa aktívne pričinila o čiastočné odstránenie škodlivých následkov svojho konania,
jej uložil po vyjadrení súhlasu a v súlade s § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 60
hodín, ktorý je povinná vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu, osobne
a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu.

Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj

individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovanej vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
dosiahnutý aj uložením alternatívneho trestu pri spodnej hranici zákonom určenej výmery pre tento
alternatívny trest upravený v Trestnom zákone s presvedčením, že takto uložený trest je zákonný,
spravodlivý a primeraný.

V súvislosti s výrokom o náhrade škody súd vychádzal z riadne a včas uplatneného nároku poškodeného
na náhradu škody vo výške 9.437,41 eur, ktorá ku dňu hlavného pojednávania pozostávala z
nezaplatenej istiny dlžnej sumy vo výške 3.000,- eur, z úrokov z omeškania vo výške 1.563,93,- eur,
zo zmluvnej pokuty vo výške 3000,- eur a z trov spojených s uplatnením nároku na náhradu škody vo
výške 1.873,48,- eur. Nakoľko obžalovaná pred skončením dokazovania preukázala, že dňa 11.07.2016

a 07.09.2016 uhradila poškodenému sumu vo výške 1000,- eur, vychádzal súd z istiny dlžnej sumy
vo výške 2000,- eur. Po preskúmaní výšky uplatneného nároku na náhradu škody a s prihliadnutím
na vykonané dokazovanie rozhodol súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku tak, že obžalovanej
uložil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestnou činnosťou vo výške 2.000,- eur, pretože súd nemal
pochybnosti o dôvodnosti nároku poškodeného na náhradu neuhradenej dlžnej sumy.

So zvyškom uplatneného nároku pozostávajúceho z úrokov z omeškania, zo zmluvnej pokuty a z trov
spojených s uplatnením nároku na náhradu škody bol poškodený podľa § 288 odsek 2 Trestného
poriadku odkázaný na občianske sporové konanie, v ktorom bude potrebné preskúmať oprávnenosť,
rozsah a výšku príslušenstva pohľadávky poškodeného, čo už presahovalo potreby trestného stíhania.
Podľa § 557 odsek 1 Trestného poriadku, ak bol poškodenému aspoň z časti priznaný nárok na

náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu
trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, vrátane trov
vzniknutých pribratím splnomocnenca. O náhrade trov poškodeného súd rozhoduje postupom podľa §
558 odsek 1 Trestného poriadku po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.