Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229043
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114229043.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: X. X.,

B. V. XX, A., právne zastúpený advokátom JUDr. Tibor Šafárik, Štúrova 20, 040 01 Košice a odporcu:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o vydanie veci takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.10.2014 domáha vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcu v lehote troch dní vydať mu vec - osobné motorové vozidlo B. XXX C., J. V.
XXXX, V. N. XXXXXEEXXXXX, M. A. XXX U., alternatívne zaplatiť sumu 15.000,- eur s 5,05% úrokom

z omeškania od 20.10.2014 do zaplatenia.

Navrhovateľ svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že predmetné vozidlo nadobudol kúpou, pričom pred
uzatvorením kúpnej zmluvy získal dostupné informácie, že vozidlo právne vady nemá. Vozidlo mu bolo
odňaté, bolo zaistené z dôvodu tzv. Schengenského pátrania. Navrhovateľ bol súčasne poučený o
práve obrátiť sa na súd. Takúto žalobu podal na Okresný súd Košice I, sp. zn. 20C 187/2010, ale pre jej
procesnú chybu nebola meritórne prejednaná, konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 16.08.2011.

Následne preto navrhovateľ vstúpil do jednania s odporcom. Argumentom na podanie tejto žaloby je
tvrdenie,ktorédoposiaľniktonevyvrátil,žepodmienkynazadržiavanievozidlaneexistujú,pretoženeboli
naplnené ustanovenia § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. Podľa odôvodnenia žalobného návrhu
odporca nereagoval primeraným spôsobom, a nereagoval ani na žiadosť o podrobnosti zásahu. Keďže
navrhovateľ má pozitívnu vedomosť, že vozidlo je umiestnené v priestore pri Košiciach a k žiadnej
očakávanej reštitúcii v prospech kohokoľvek nedošlo, jeho vlastníctvo nezaniklo. V odôvodní žaloby
navrhovateľ poukázal na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ustanovenia §§ 126 ods. 1 a 128 ods. 2 OZ. Má za

to, že naplnenie podmienok podľa §21 ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. nebolo podľa jeho vedomostí
zistené.

Odporca sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.03.2016. Namietal v ňom
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní z dôvodov:

1/ MV SR nie je vlastníkom, ani držiteľom tohto vozidla, ani si naň neuplatňuje vlastnícke právo.

Nakoľko si na zaistené motorové vozidlo si uplatňujú nárok viaceré osoby, nie však odporca o tom, kto
je vlastníkom vozidla a komu má byť vozidlo vydané je oprávnený rozhodnúť jedine súd, a to na základe
žaloby o určenie vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu. Až potom, ako vecne a miestne
príslušný súd právoplatne určí vlastníctva k zaistenému motorovému vozidlu, môže byť toto vozidlovydané vlastníkovi vozidla. Na podporu svojich tvrdení odporca poukázal na rozhodnutia OS Veľký Krtíš
sp. zn. 3C 156/2010-82 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co 19/2012,

2/ oneskorenosti žalobného návrhu s poukazom na znenie §21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z., v zmysle
ktorého by sa mal vlastníkom veci stať štát,

3/ námietky výšky žalovanej sumy 15.000,- eur v alternatívnej časti žalobného petitu, keď z
obsahu administratívneho spisu č.p. ORP-UJK-OKP-923/2010, preprotokolovanom na č.p. PRPZ-KE-

KP4-351/2012 vyplýva, že navrhovateľ zaplatil kúpnu cenu za vozidlo osobe menom Erik Fráter vo výške
1.500,- eur.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a to z
obsahu žalobného návrhu, písomného a ústneho vyjadrenia odporcu, oboznámením listinných dôkazov
založených v súdnom spise a pripojených spisových materiálov ORPZ v Košiciach, odbor kriminálnej
polície č.s. ORPZ-KE-KP4-351/2012 a pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Košice I, sp.

zn. 20C 187/2010, pričom prihliadol na celý obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní
vyšlo najavo ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v
predvolaní na
pojednávanie. Riadne predvolaný navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na súdne pojednávanie

nedostavili, osobnej účasti na pojednávaní sa vzdali, preto súd ďalej postupoval v konaní spôsobom
uvedeným v §101 ods. 2 O.s.p.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter

sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad
rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre
posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z
hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady
občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,

ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorímajúhlavnúzodpovednosťzazistenieskutkovéhostavuapreukázaniesvojichtvrdeníakdeaktivita
súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov
účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za
skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Zo skutkového stavu tvrdeného a preukazovaného účastníkmi v konaní súd ustálil nasledovné:Dňa XX.XX.XXXX H. X,XX O.. B. V. A. na J. R.. X príslušníkmi ORPZ v Košiciach navrhovateľovi
zaistená hnuteľná veci - osobné motorové vozidlo zn. B., M. A.-XXXGS, V. N., kabriolet, čierna metalíza,
rok výroby 1994. V čase zaistenia veci bolo vozidlo bez EČV a bez TP. Uvedené vyplýva z Potvrdenia

o zaistení veci zo dňa 12.05.2010, ORP-UJK-OKP-923/2010 vystavenom ORPZ v Košiciach, ktorého
kópiu navrhovateľ osobne prevzal. Predmetné vozidlo sa nachádzalo v Schengenskom pátraní, v
národnej databáze odcudzených vozidiel SIRENE Francúzsko, vozidlo bolo vo Francúzku predané
osobe M. G. L. XX.XX.XXXX, avšak za vozidlo bolo zaplatené kradnutými šekmi. Na území Francúzska
tak došlo k spáchaniu trestného činu tam klasifikovaného ako podvod, v čase jeho spáchania bol

vlastníkom vozidla francúzsky občan B. C.. Navrhovateľ bol písomne listom zo dňa 11.08.2010 poučený
podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore na možnosť uplatnenia práva na zaistenú
vec na príslušnom súde v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto písomného oznámenia. Obdobne bol
poučený aj francúzsky majiteľ vozidla B. C., ktorý mal potvrdiť, že si podá žiadosť na určenie vlastníctva
predmetného vozidla. Uvedené vyplýva z listu MV SR adresovanom ORPZ Košice zo dňa 28.10.2010
(viď. pripojený spis ORPZ v Košiciach č. ORPZ-KE-KP4-351/2012).

Z obsahu spisu ORPZ v Košiciach bolo tiež zistené, že predmetné vozidlo bolo dovezené na Slovensko,
pričom príslušným štátnym orgánom bola k nemu predložená Kúpno-predajná zmluva uzavretá dňa
21.08.2009 medzi predávajúcim Š. Z. T. A. X. X.. Kúpna cena za vozidlo bola vo výške 2.000,- eur. Na
základe tohto dokladu bol navrhovateľovi vydaný odborný posudok o kontrole originality a protokol o

technickej kontrole vozidla zo dňa 31.08.2009.

Z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 20C 187/2010 bolo zistené,
že navrhovateľ si dňa 08.10.2010 podal žalobu o vydanie veci voči Okresnému riaditeľstvu PZ,
Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície, Košice, avšak predmetné konanie bolo

Uznesením zo dňa 16.08.2011 zastavené pre neodstrániteľnú prekážku konania (právnym zástupcom
navrhovateľa označený odporca nemá právnu a teda ani procesnú subjektivitu). Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.09.2011. Z obsahu predmetného súdneho spisu tiež vyplýva, že na čl. 14 sa
nachádza písomné podanie p. B. C., G., doručené súdu dňa 11.11.2010 a ktoré sa týka sporného
motorového vozidla BMV cabriolet, rok výroby 1994. Z obsahu pripojeného spisu nie je zrejmé, či sa

konajúci súd týmto podaním zaoberal a ako podanie vyhodnotil. V označenom súdnom spise sa tiež
nachádza listinný doklad označený ako "kúpna zmluva", z obsahu ktorého vyplýva, že predávajúcim
tohto vozidla je osoba označená ako G. M., kúpna cena vozidla bola 1.500,- eur.

Dňa 20.02.2012 bolo spísanie prehlásenie ORPZ v Košiciach adresované MV SR o tom, že sporné

motorové vozidlo zaistené dňa 12.05.2010 a uložené v A. na J. R. Č.. X sa stalo majetkom štátu po
splnení podmienok stanovených v zákone č. 171/1993 Z. z., § 21 ods. 9, o policajnom zbore. Zo
"Záznamu o fyzickom odovzdaní a prevzatí veci do úschovy alebo o odovzdaní a prevzatí hnuteľnej veci,
ktorá sa stala majetkom štátu" spísanom dňa 04.04.2012 vyplýva, že predmetné vozidlo bolo dané do
úschovy do ústredného skladu MV SR Slovenská Ľupča.

Podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí
osobe, ktorej bola zistená, alebo ak si na zaistenú veci uplatní právo iná osoba, útvar policajného zboru
uloží zaistenú veci do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení
odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo

alebo iné právo na zaistenú veci na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec
na súde je povinná v lehote podľa prechádzajúcej vety oznámiť útvaru PZ, ktorú zaistenú vec vzala
do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa
prvej vety nárok neuplatní, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar PZ ju neodkladne odovzdá
ministerstvu do správy.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Sumarizujúc zistený, vyššie popísaný skutkový stav súd dospel k právnemu záveru, že žalobný návrh

nie je dôvodný. Možno totiž jednoznačne konštatovať, že v čase podania žaloby vlastníkom zaistenej
veci bol štát a to priamo na základe zákona, konkrétne v zmysle §21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z.
Navrhovateľ poučenie príslušného policajného orgánu podľa §21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. prevzal
dňa 12.08.2010. Zákonom č. 171/1993 Z. z., § 21 ods. 9 stanovená 60- dňová lehota na uplatnenie sipráva k zaistenej veci uplynula dňa 12.10.2010. Keďže konanie o vydanie veci vedené pred Okresným
súdom Košice I bolo zastavené pre procesné pochybenie, relevantný návrh na uplatnenie vlastníckeho
práva k veci podaný nebol. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o vydanie veci tak mal

byť teda štát, Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR a nie ústredný orgán štátnej
správy MV SR.

Okrem nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd dospel k záveru, že navrhovateľ jednoznačne a bez
akejkoľvek pochybnosti nepreukázal svoje vlastnícke právo k vozidlu. V tejto súvislosti súd poukazuje

na obsah pripojeného spisu ORPZ v Košiciach, č. PRPZ-KE-KP4-351/2012 a napokon aj na obsah
súdneho spisu Okresného súdu Košice I, z ktorých je zrejmé, že tak ako navrhovateľ si vlastnícke
právo k vozidlu uplatnila aj ďalšia osoba - B. C.. Navrhovateľ tak nepreukázal, že motorové vozilo kúpil
od vlastníka, (navrhovateľ predložil dve znenia nadobúdacích dokladov k spornému vozidlu, konkrétne
Obvodnému úradu v Košiciach kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 21.08.2009 uzatvorenú so Š. Z. a
Okresnému súdu v Košiciach I v konaní sp. zn. 20C 187/2010 potvrdenie o uzatvorení kúpnej zmluvy

vystavené predávajúcim G. M.), a že mu prináležia oprávnenia definované v §126 OZ.

K alternatívnemu petitu je potrebné dodať, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym hodnoverným
dôkazným prostriedkom, že motorové vozidlo, ktoré žiada vydať má ním požadovanú hodnotu 15.000,-
eur, s poukazom na vek vozidla (rok výroby 1994), naviac pokiaľ kúpna cena bola vo výške 1.500,- eur.

Vzhľadom na uvedené preto súdu neostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Plne procesne úspešný odporca si trovy
konania neuplatnil. Z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, okrem odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie alebo
z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Takéto odvolanie a odvolanie proti výroku o trovách konania je možné

podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku
Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák.
č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.