Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 15, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213818
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212213818.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľa: N.. Y. W., bytom U. XX, XXX XX X., proti odporcovi: Ministerstvo obrany SR, so sídlom
Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 08.06.2012, v spojení s jeho doplnením zo dňa 14.08.2012,
žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť ospravedlniť sa mu osobným listom, ktorého znenie priložil k
návrhu. Okrem toho žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 10 000,- eur z titulu náhrady

nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľvnávrhuuviedol,ževmáji2006bolvyslanýnaplnenieúlohvzahraničíakovedúcistyčného
tímuOzbrojenýchsílSRpriACTvB..Otom,žesiúlohyplnilriadnesvedčíajto,žemuboliudelenédobré
hodnotenia a priznané odmeny. Situácia sa zmenila po podaní trestných oznámení na jeho osobu po
vydaní článkov v denníku Pravda. Už v prvom článku v denníku Pravda zo dňa 12.01.2009 boli uvedené
nepravdivé tvrdenia o tom, že zo strany OS SR sa odstúpilo od tzv. slovenského projektu v B.. Táto

informácia bola nepravdivá a zavádzajúca.

Vzhľadom k tomu, že sa tieto informácie týkali priamo jeho osoby a vzhľadom k tomu, že článok
bol nepravdivý a navodzoval mienku, že on ako vedúci funkcionár OS SR v B. zastupujúci záujmy
ozbrojených síl SR, MO SR ako aj SR zapríčinil, že sa odstúpilo od niečoho dôležitého pre OS SR,
informoval náčelníka GŠ OS o tom, že to nie je pravda a žiadal o prijatie opatrení.
Navrhovateľ predpokladal, že náčelník GŠ OS SR bude tieto nepravdivé informácie uvedené v denníku

Pravda na základe jeho verzie dementovať a prijme všetky opatrenia, aby sa zamedzilo vytváraniu zlého
mena o OS SR a na ochranu PrV. Okrem toho NGŠ OS SR informoval aj telefonicky. Avšak zo strany
náčelníka generálneho štábu OS SR neboli prijaté žiadne opatrenia proti evidentne jasnému klamstvu
v novinách.
Z dôvodu, že dostal informácie, že sa chystá účelová a diskreditačná kampaň voči jeho osobe, a aj v
súvislosti s tým, že bývalý major I. ho v dobe, keď pôsobil v B., varoval, že napíše do novín, ak sa voči
nemu niečo podnikne, navrhovateľ upozornil písomne náčelníka GŠ OS SR, že sa chystá kampaň voči

jeho osobe ako aj iným príslušníkom OS SR v B..
Skutočne, po určitom čase vyšiel článok s účelovými, nepravdivými a dehonestujúcimi informáciami o
OS SR a o jeho osobe, ako aj o iných príslušníkoch OS SR plniacich si úlohy v B.. Zvýraznené bolo, že
on ako vedúci NST OS SR to zakrýval a nekonal a tým umožnil rozkrádať majetok.Napriek tomu, že navrhovateľ žiadal nadriadeného v súlade so služobným postupom o ochranu a pomoc
a NGŠ OS SR mal všetky prostriedky a možnosti zistiť a preveriť si na odbore MO SR pre správu majetku
v zahraničí, že všetko prebieha v súlade so zákonom a mal aj mediálne oddelenie a mohol sa obrátiť

na hovorcu ministra obrany SR, na právny odbor MO SR, nevykonal nič na dementovanie nepravdivých
tvrdení v denníku Pravda a nepožiadal o opravu týchto nepravdivých tvrdení.
Zároveň v tomto období začali prichádzať podania na rôzne vykonštruované trestné činy ako aj sťažnosti
na vojenskú prokuratúru a inšpekciu MO SR s obvineniami na osobu navrhovateľa, že niečo nesplnil,
porušil zákon. Súčasne s tým, začali prichádzať na jeho adresu žiadosti vyšetrovateľov vojenskej polície

a vyšetrovateľov inšpekcie, ktorí začali na podnet Vojenskej prokuratúry vyšetrovať tzv. trestné činy a
priestupky. Navrhovateľ musel zhromažďovať materiály, zasielať ich na VP, IMO SR a dokladovať, že
nič neurobil. V podstate niekoľko mesiacov musel toto vykonávať mimo svojich pracovných povinností,
denne po splnení funkčných povinností, spracovávať odpovede na žiadosti týchto orgánov. Niekedy
musel pracovať takto až 18 hodín denne, aby dodržal lehoty týchto orgánov, čo značne narušilo jeho
rodinný život do tej miery, že nemal čas na rodinu.

V tomto období zároveň začal pociťovať zo strany nadriadených nie podporu, ale naopak začali sa
podnikať kroky voči jeho osobe. Samotným NGŠ OS SR bolo sľúbené a potvrdené, že navrhovateľ
zostane plniť úlohy v B. pre dobré výsledky do roku 2010. Avšak v súvislosti s článkami ako aj podaniami
voči jeho osobe, NGŠ OS SR účelovo zmenil svoje rozhodnutie.
Nakoľko sa na ochranu jeho osoby nič nepodniklo a boli voči nemu prijímané opatrenia, požiadal o

osobné pohovory s náčelníkom GŠ OS SR ako aj s ministrom obrany SR, na ktorých im vysvetli situáciu,
vysvetlil im, že nič neurobil, že si riadne plnil svoje povinnosti a požiadal ich o vykonanie opatrení
na prijatie nápravy a na uvedenie do pôvodného stavu. Napriek jeho žiadosti nebolo nič konkrétne
vykonané. Z uvedeného dôvodu napísal osobné listy s vysvetlením a žiadosťou o pomoc a ochranu pre
náčelníka GŠ OS SR, pre ministra obrany SR a neskôr, keďže nedošlo k náprave, v súlade so služobným

postupom,
požiadal listom o pomoc najvyššieho veliteľa ozbrojených síl - prezidenta SR. Ani po tomto kroku nedošlo
k náprave.
Ďalej uviedol, že vedúci funkcionári OS SR plniaci úlohy pri strategických veliteľstvách NATO plnili úlohy
v tejto funkcii štyri roky. Jedine on bol stiahnutý po troch rokoch, pričom jeho odvolanie bolo zjavne

účelové, aby sa zakryla kauza a podvod, ktorý sa nestal a aby sa kryli nadriadení, ak by náhodou bolo
zistené, že došlo k trestnému činu. Po návrate domov nedostal navrhovateľ adekvátnu funkciu, ktorá
zodpovedala jeho skúsenostiam a vzdelaniu. Po návrate z B. bol daný na funkciu, ktorú vykonával už
pred vyslaním do B..
SámnáčelníkGŠOSSRvovýpovedipredorgánmičinnýmivtrestnomkonaníuviedol,ženavrhovateľho

žiadal prešetriť a zjednať nápravu vo veci bytov ako aj ostatných záležitostí, avšak podľa jeho vyjadrenia
nemal relevantné dôvody ďalej konať. Podľa názoru navrhovateľa mal NGŠ OS SR ako služobný orgán
povinnosť konať na obranu cti OS SR, cti všetkých poctivých členov OS SR a najmä tých, čo si poctivo
plnili svoje úlohy.
Podľa § 106 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR má

vedúci služobného úradu a veliteľ vytvárať profesionálnym vojakom podmienky na výkon štátnej služby
a k tomu patrí aj ochrana dobrého mena OS SR. Uverejnenie nepravdivých článkov s cieľom pošpiniť
dobré meno PrV a OS SR spadá pod povinnosti v zmysle uvedeného § 106 a 119 zákona.
Náčelník GŠ OS SR v súlade s článkom 16 organizačného poriadku GŠ OS SR zabezpečuje oblasť
mediálnej činnosti a styku s verejnosťou cez kanceláriu náčelníka GŠ OS SR, ktorá je v jeho priamej

podriadenosti. NGŠ OS SR mal dementovať články a vyjadriť sa k nepravdivým tvrdeniam. MO SR má
právny odbor, ktorý zastupuje vojakov a Ministerstvo obrany SR vo vzťahu k vonkajším inštitúciám. NGŠ
OS SR mal tento odbor žiadať o prijatie všetkých krokov na ochranu navrhovateľa, na ochranu ostatných
príslušníkov a na ochranu dobrého mena OS SR. V podmienkach OS SR jedine NGŠ OS SR má právo
zastupovať a vyjadrovať sa o stave ozbrojených síl SR a komunikovať s médiami. Tým, že NGŠ OS SR

nekonal, porušil si svoju povinnosť stanovenú § 119 zákona č. 346/2005 Z.z..
Náčelník GŠ OS SR nepodal ako právnická osoba trestné oznámenie za ohováranie, nepožiadal o
opravu článkov a žiadnym spôsobom nechránil česť vojakov ani OS SR, napriek tomu, že vedel, že
sa jedná o nepravdivé obvinenia a tvrdenia. Okrem toho jeho odvolanie z funkcie VNST OS SR bolo
porušením zásady rovnakého zaobchádzania a nebolo v súlade s dobrými mravmi.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2012. V podaní uviedol,
že navrhovateľ sa vo svojom návrhu odvoláva na články uverejnené v denníku Pravda, konkrétne na
článok z 31.01.2009 pod názvom "Vojaci si užívajú luxus, ktorý preverí polícia". Odporca nie je autoromtohto článku, jeho uverejnenie si neobjednal ani žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť jeho obsah a
uverejnenie.
Autorčlánkuuverejnilvpredmetnomčlánkuokreminýchinformáciícelémenoapriezviskonavrhovateľa.

Zároveň v závere vo forme citácie uviedol aj nasledovné vyjadrenie vtedajšieho náčelníka Generálneho
štábu ozbrojených síl SR, cit.: "vyslaná komisia nezistila nijaké nedostatky, preto som nemohol konať."
a "Plukovníka W. vystriedame podľa plánu, skôr nie." .
Zuvedenéhojednoznačnevyplýva,žeodporcanezasiaholnegatívnymspôsobomdoosobnostnýchpráv
navrhovateľa. Naopak, náčelník generálneho štábu potvrdil, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že zo

strany navrhovateľa nedošlo k pochybeniam, a toto vyjadrenie bolo výslovne v prospech navrhovateľa.

Informácie uverejnené v denníku Pravda dňa 31.01.2009 náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl
SR v tom istom článku v podstate bezprostredne dementoval, keď skonštatoval, že vyslaná komisia
nezistila žiadne nedostatky. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca nekonal, a tým porušil povinnosť podľa
§ 119 ods. 1 písm. i) zákona č. 346/2005 Z.z. sa tak nezakladá na pravde.

Podľa názoru odporcu sa § 119 ods. 1 písm. i) zákona č. 346/2005 Z.z. na uvedený prípad nevzťahuje,
nakoľko upravuje zodpovednosť každého profesionálneho vojaka za jeho vlastné konania a nie za
konanie iných profesionálnych vojakov. Z uvedeného dôvodu nedošlo k porušeniu ústavných práv
navrhovateľazostranyodporcuaodporcovižiadnevšeobecnýprávnypredpisneukladápovinnosťkonať
v súvislosti s ochranou osobnosti navrhovateľa vo vzťahu k tretím osobám mimo služobného pomeru.

Odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný. Návrh smeruje proti Ministerstvu obrany SR, ktoré
nemohlo ovplyvniť informácie zverejnené v denníku Pravda, tieto informácie neposkytlo a ktoré autor
prevzal z vlastných zdrojov. Odporca nijako neporušil navrhovateľovo právo na ochranu osobnosti, preto
žiada súd návrh voči odporcovi zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.
Odporca ďalej uviedol, že personálnym rozkazom Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 687 z

10.04.2006 bol 1. mája 2006 navrhovateľ podľa § 53 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. ustanovený
a podľa § 66 tohto zákona súčasne vyslaný na plnenie úloh mimo územia SR v B., P., D., vo funkcii
vedúceho národného styčného tímu pri Spojeneckom veliteľstve pre transformáciu ACT Zastúpenia OS
SR pri stálej delegácii SR pri NATO GŠ OS SR.
Personálnym rozkazom MO SR č. XXX z 14.05.2009 bolo navrhovateľovi 31.07.2009 podľa § 66 ods. 8

zákona č. 346/2005 Z.z. ukončené vyslanie na plnenie úloh mimo územia SR v B., P., D..
Následne bol navrhovateľ personálnym rozkazom náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 82
z22.06.2009podľa§58ods.1písm.a)zákonač.346/2005Z.z.odvolanýzfunkcievedúcehonárodného
styčného tímu a súčasne bol od 01.08.2009 podľa § 53 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona ustanovený
do funkcie náčelník oddelenia - zástupca náčelníka odboru/Oddelenie operačného plánovania/Odbor

operačného plánovania (J 3)/ Štáb pre operácie/Generálny štáb/Ozbrojené sily SR.
Skončenie vyslania na plnenie úloh mimo SR bolo vykonané v záujme služobného úradu. Záujem
služobného úradu podľa čl. 2 ods. 8, písm. a) služobného predpisu č. 17/2008 hlavného služobného
úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o uplatňovaní
dôvodov skončenia vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia SR, spočíval

v ustanovení menovaného do funkcie v ozbrojených silách ST tak, aby boli využité jeho odborné
schopnosti, vzdelanie a prax.
Podľa čl. 4, bod 4 Štandardných operačných postupov pre zabezpečenie výberu prípravy nominovaných
profesionálnych vojakov a zamestnancov ozbrojených síl SR plnenie úloh mimo územia SR č. SOP
-1.0-2 účinných od 01.08.2008, plánovaná doba vyslania do štruktúr NATO/EÚ v závislosti od funkcie

je spravidla 3 roky.
Listom č. Š.-X-XXX/XXXX z 07.01.2009 bol navrhovateľ ako vedúci NST pri ACT informovaný o
príslušníkoch ozbrojených síl SR, ktorým bude v roku 2009 ukončené vyslanie na plnenie úloh mimo
územia SR v štruktúrach EÚ/NATO z dôvodu optimalizácie zastúpenia ozbrojených síl SR v štruktúrach
EÚ/NATO. Meno navrhovateľa sa v tomto zozname nenachádzalo, nakoľko rotácie s plánovanou

hodnosťou plukovník sa prehodnocovali po prerokovaní poradným orgánom náčelníka GŠ OS SR -
Vojenskou radou (14.01.2009).

Navrhovateľ bol o skončení svojho vyslania mimo územia SR informovaný listom č. Š.-XX-X/XXXX-C.
z 26.01.2009. Funkcia, do ktorej bol navrhovateľ ustanovený po skončení svojho vyslania, je funkciou v

rovnakej plánovanej hodnosti a na základe prílohy č. 2 k zákonu č. 346/2005 Z.z. je to funkcia rovnakej
úrovne.
Tvrdenie navrhovateľa, že bol odvolaný z dôvodu "kauzy bytov" a s tým súvisiacimi článkami v denníku
Pravda a z dôvodu podania trestných oznámení zo strany N.. I., je subjektívne a ničím nepodložené.Skutočnosti obsiahnuté v liste č. U.-XX-X/XXXX-C. z 26.01.2009 potvrdzuje aj list Ministra obrany SR
č. U.-N.-XXX/XXXX z 02.07.2009.
Odporca pre úplnosť uvádza, že všetky personálne rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné,

navrhovateľ proti týmto rozhodnutiam nepodal žiadne opravné prostriedky. K ich zrušeniu by mohlo dôjsť
len zákonom stanoveným spôsobom a v zákonom stanovených lehotách podľa zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní, prípadne žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa § 244 a nasl. O.s.p..
Tvrdenia o ich prípadnej nezákonnosti preto považuje odporca za právne irelevantné.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odporca považuje nároky navrhovateľa za neopodstatnené a
neuznáva nárok navrhovateľa na ospravedlnenie a zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 10 000,- eur.

Súd vo veci vykonal všetky dôkazy predložené účastníkmi konania, ktoré mohli mať význam pre
rozhodnutie súdu a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil

nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci:

Navrhovateľ je fyzická osoba, ktorý bol v období rokov 2006-2009 profesionálnym vojakom.

Dňa 31.01.2009 vyšiel v denníku Pravda článok s názvom "Vojaci si užívajú luxus, ktorý preverí polícia".

Uvedený článok bol zverejnený aj na internetovej stránke denníka pravda www.pravda.sk.

Navrhovateľ zaslal pod č.p.: B.-X-XX-XX/XXXX Informačnú správu pre náčelníka GŠ OS SR vo veci
Informácie k článku k novinám Pravda. Následne dňa 22.01.2009 zaslal náčelníkovi GŠ OS SR N.. Ľ.
X., S.. list vo veci informácie a žiadosti.

Dňa 22.01.2009 zaslal navrhovateľ list zástupcovi náčelníka GŠ OS SR N.. L. R. vo veci informácie o
vydaní článkov.

Personálnym rozkazom Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 687 z 10.04.2006 bol 1. mája 2006

navrhovateľ podľa § 53 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. ustanovený a podľa § 66 tohto zákona súčasne
vyslaný na plnenie úloh mimo územia SR v B., P., D., vo funkcii vedúceho národného styčného tímu
pri Spojeneckom veliteľstve pre transformáciu ACT Zastúpenia OS SR pri stálej delegácii SR pri NATO
GŠ OS SR.

Listom č. Š.-X-XXX/XXXX z 07.01.2009 bol navrhovateľ ako vedúci NST pri ACT informovaný o
príslušníkoch ozbrojených síl SR, ktorým bude v roku 2009 ukončené vyslanie na plnenie úloh mimo
územia SR v štruktúrach EÚ/NATO z dôvodu optimalizácie zastúpenia ozbrojených síl SR v štruktúrach
EÚ/NATO. Meno navrhovateľa sa v tomto zozname nenachádzalo, rotácie s plánovanou hodnosťou
plukovníksaprehodnocovalipoprerokovaníporadnýmorgánomnáčelníkaGŠOSSR-Vojenskouradou

(14.01.2009).

Navrhovateľ bol o skončení svojho vyslania mimo územia SR informovaný listom č. Š.-XX-X/XXXX-C.
z 26.01.2009.

Personálnym rozkazom MO SR č. XXX z 14.05.2009 bolo navrhovateľovi 31.07.2009 podľa § 66 ods. 8
zákona č. 346/2005 Z. z. ukončené vyslanie na plnenie úloh mimo územia SR v B., P., D..

Voči uvedenému personálnemu rozkazu podal navrhovateľ žalobu na Krajský súd v Bratislave, konanie
bolo vedené pod sp. zn.: XS XXX/XX, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti personálneho rozkazu

ministra obrany č. XXX zo dňa 14. mája 2009, ktorým bolo ukončené vyslanie navrhovateľa na plnenie
úloh mimo územia SR v B., P., D. a to dňom 31.07.2009. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č.k.: XS XXX/XX-XX zo dňa 08.12.2010, ktorým žalobu zamietol. Rozsudok bol potvrdený
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2012, sp. zn.: XSžo/XX/XXXX,

Personálnym rozkazom náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR č. 82 z 22.06.2009 podľa §
58 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. odvolaný z funkcie vedúceho národného styčného tímu
a súčasne bol od 01.08.2009 podľa § 53 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona ustanovený do funkcienáčelník oddelenia - zástupca náčelníka odboru/Oddelenie operačného plánovania/Odbor operačného
plánovania (J 3)/ Štáb pre operácie/Generálny štáb/Ozbrojené sily SR.

Funkcia, do ktorej bol navrhovateľ ustanovený po skončení svojho vyslania, je funkciou v rovnakej
plánovanej hodnosti a na základe prílohy č. 2 k zákonu č. 346/2005 Z.z. je to funkcia rovnakej úrovne.

Podľa čl. 4, bod 4 Štandardných operačných postupov pre zabezpečenie výberu prípravy nominovaných
profesionálnych vojakov a zamestnancov ozbrojených síl SR plnenie úloh mimo územia SR č. SOP

-1.0-2 účinných od 01.08.2008, plánovaná doba vyslania do štruktúr NATO/EÚ v závislosti od funkcie
je spravidla 3 roky.

Na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn.: 52C/116/2012 prebieha konanie v právnej veci navrhovateľa:
N.. Y. W. proti odporcovi: PEREX, a.s. (vydavateľ denníka Pravda) o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, konanie nie je právoplatne skončené.

Súd nevykonal dôkazy navrhované navrhovateľom - výsluch navrhovaných svedkov uvádzaných v
podaní doručenom súdu dňa 15.01.2014, nakoľko ich vykonanie by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti. Výsluchom navrhovaných svedkov by nedošlo k objasneniu skutočností, ktoré sú
potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Rovnako súd nevykonal dokazovanie zaobstaraním si

písomností spojených s podávaním podaní na osobu navrhovateľa zo strany p. I. z VOP a IMO MO SR,
nakoľko uvedené listinné dôkazy nesúvisia s prejedávanou vecou a ich vykonaním by neboli zistené
žiadne skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primeranú zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o štátnej službe")

práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako štátnemu občanovi Slovenskej republiky (ďalej
len "občan") pri vstupe do štátnej služby a profesionálnemu vojakovi pri vykonávaní štátnej služby v
súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch
ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje
diskriminácia aj z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnemu vojakovi možno, ak je to
v záujme služobného úradu, zmeniť miesto výkonu štátnej služby (ďalej len "premiestnenie").

Podľa § 57 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe na účely tohto zákona sa za funkciu

rovnakej úrovne považuje funkcia, na ktorú je plánovaná rovnaká hodnosť ako na funkciu, do ktorej je
profesionálny vojak ustanovený pred premiestnením.Podľa § 57 ods. 6 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálneho vojaka premiestňuje vedúci
služobného úradu.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe na základe rozhodnutia príslušných
ústavných orgánov vysiela vedúci služobného úradu profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo
územia Slovenskej republiky.
Podľa § 66 ods. 7 písm. a) a písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe skončenie vyslania
profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa odsekov 1 až 3 sa

vykonáva z dôvodu
a) uplynutia doby, na ktorú bolo vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky ustanovené,
b) pravidelnej rotácie jednotky vyslanej na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,
c) porušenia medzinárodných dohôd upravujúcich pôsobenie jednotky mimo územia Slovenskej
republiky.

Podľa § 66 ods. 8 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe skončiť vyslanie profesionálneho vojaka
možno aj v záujme služobného úradu alebo na žiadosť profesionálneho vojaka zo závažných osobných
alebo rodinných dôvodov.

Podľa § 81 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe na konanie vo veciach služobného pomeru

profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe rozhodnutím je aj personálny rozkaz
ministra alebo vedúceho služobného úradu.

Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe služobná disciplína je povinnosť
dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne
predpisy, vojenskú prísahu, Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy,
nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov.

Podľa § 117 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe vedúci služobných úradov a velitelia
vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré profesionálneho vojaka zaväzujú podľa nich
konať alebo sa konania zdržať.

Podľa § 117 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe vojenský rozkaz nesmie byť vydaný v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnými predpismi, vojenskou prísahou a Etickým kódexom profesionálneho
vojaka.

Podľa § 117 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe, ak sa profesionálny vojak domnieva, že
vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho vedúceho služobného úradu alebo veliteľa je v
rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to vedúceho služobného úradu
alebo veliteľa upozorniť. Ak vedúci služobného úradu alebo veliteľ trvá na splnení vojenského rozkazu,
nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho profesionálnemu vojakovi písomne potvrdiť a profesionálny

vojak je povinný ho splniť.

Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálny vojak má právo na
a) podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b) peňažné náležitosti v štátnej službe podľa tohto zákona,

c) naturálne náležitosti,
d) ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,

e) ochranu ľudskej dôstojnosti v služobnom styku a v osobnom styku s vedúcim služobného úradu alebo
veliteľom a ostatnými profesionálnymi vojakmi,

f) primeranú duchovnú starostlivosť a na účasť na náboženských aktivitách, ak to nie je v rozpore s
potrebami ozbrojených síl a výkonom štátnej služby,
g) získavanie osobitných predpokladov na výkon funkcie a na hodnosť podľa tohto zákona.Podľa§119ods.1písm.a)ažs) zákonač.346/2005Z.z.oštátnejslužbeprofesionálnyvojakjepovinný
a) dodržiavať služobnú disciplínu,
b) vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne, včas a v medziach svojho oprávnenia,

c) vykonávať štátnu službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb služobného úradu,
d)oznámiťbezodkladneveliteľovivznikhavárií,porúchanedostatkov,ktorésťažujúvýkonštátnejslužby,
ohrozujú život, zdravie alebo bezpečnosť, a hroziacu škodu,
e) zakročiť, ak pri výkone štátnej služby hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok;
nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil

vážnemu ohrozeniu,
f) dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone štátnej služby, s ktorými bol riadne
oboznámený,
g) pri výkone štátnej služby dodržiavať ustanovenia Etického kódexu profesionálneho vojaka,
h) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami,
najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v

prospech blízkych osôb, alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po
skončení alebo zániku služobného pomeru,
i) vo výkone i mimo výkonu štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť ozbrojených
síl alebo ohroziť dôveru v ozbrojené sily,
j) poskytnúť služobnému úradu osobné údaje podľa § 13, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a

povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, a bezodkladne hlásiť zmeny týchto údajov,
k) dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas, ak mu je povolený,
l) byť pri výkone štátnej služby riadne ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne veliteľovi príbuzenské vzťahy podľa § 14, ktoré vznikli počas trvania
služobného pomeru,

n) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej
služby a ktoré v záujme ozbrojených síl nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení
služobného pomeru, ak ho tejto povinnosti nezbaví vedúci služobného úradu,
o) oznámiť bezodkladne veliteľovi rozhodnutia zakladajúce stratu svojej bezúhonnosti a začatie a
ukončenie trestného stíhania alebo vznesenie obvinenia proti svojej osobe,

p) udržiavať si potrebnú fyzickú zdatnosť a zúčastňovať sa každoročne na preskúšaní z pohybovej
výkonnosti, ak to výkon štátnej služby umožňuje,
r) preukazovať služobnému úradu svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní,
s) zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb,
ktoré mu boli zverené.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon) každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,

poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
Podľa§3ods.2zákonač.365/2004Z.z.zásadarovnakéhozaobchádzaniapodľaodseku1sauplatňuje
len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie

do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

Podľa§9ods.1zákonač.365/2004Z.z.každýmápodľatohtozákonaprávonarovnakézaobchádzanie
a ochranu pred diskrimináciou.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa

domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie.Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z., ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,

spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 365/2004 Z. z. právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa

osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z. na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel
k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu vo vzťahu k jednotlivým
výrokom uverejneným v denníku Pravda, najmä s poukazom na článok zo dňa 31.01.2009.

Pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie stav vyplývajúci

z hmotného práva, kedy je účastník je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia),
o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) má vždy za
následok zamietnutie návrhu. V konaní o ochranu osobnosti je aktívne vecne legitimovaný ten, do koho
osobnostných práv bolo zasiahnuté a pasívne vecne legitimovaný je pôvodca zásahu.

Odporca je ústredným orgánom štátnej správy. Nie je však ani autorom článku zverejneného v denníku
Pravda dňa 31.12.2009 (ani iných s tým súvisiacich článkov) ani vydavateľom denníka Pravda, a
preto ho v žiadnom prípade nemožno považovať za pôvodcu konania (zásahu), ktorým malo byť
podľa navrhovateľa zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Odporca nemôže niesť zodpovednosť za

uverejnenie a obsah predmetného článku (článko), keďže nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť to, čo
bolo vo vzťahu k osobe navrhovateľa uverejnené v denníku Pravda. Z uvedených dôvodov odporca,
ktorý nie je pôvodcom tvrdeného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, nie je vo vzťahu k
predmetnému článku nositeľom žiadnej povinnosti vyplývajúcej mu z hmotného práva, a preto odporca
nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že si odporca nesplnil svoju povinnosť, nakoľko dostatočným spôsobom
nebránil jeho osobu (ako aj osoby ďalších príslušníkov ozbrojených síl a aj samotnej armády SR),
nedementoval zverejnené informácie a ani inak vzniknutú situáciu neriešil, má súd za to, že odporca
svojím konaní (resp. tým, že nekonal) neporušil nijakú povinnosť. Žiadne ustanovenie zákona č.

346/2005 Z.z. neukladá odporcovi povinnosť tvrdenú navrhovateľom (ani ustanovenie § 119 ani žiadne
iné ustanovenie uvádzaného zákona). Navyše žiadnym právnym predpisom nie je obmedzené právo
navrhovateľa, aby sa sám všetkými dostupnými prostriedkami domáhal ochrany osobnosti v prípade, ak
má za to, že do nej bolo neoprávnene zasiahnuté treťou osobou. Uvedené právo je garantované priamo
Ústavou SR (čl. 19).

Ďalej súd uvádza, že predmetom ochrany všeobecného osobnostného práva je výlučne osobnosť
každej fyzickej osoby a jej identity. Navrhovateľ sa môže domáhať ochrany osobnosti len vo vzťahu k
svojej osobe, nie je však oprávnený (a teda ani aktívne legitimovaný) konať za "všetkých príslušníkovozbrojených síl" a "celé ozbrojené sily SR". Preto sa súd zaoberal povinnosťami odporcu len a výlučne
vo vzťahu k navrhovateľovi.

Pokiaľ navrhovateľ má za to, že zverejnením informácii o jeho osobe došlo k zásahu do jeho práva
na ochranu osobnosti, nič mu nebránilo, aby využil všetky dostupné prostriedky na svoju ochranu (čo
napokon aj využil, nakoľko na tomto súde je pod sp. zn.: 52C/116/2012 vedené konanie na ochranu
osobnosti, v ktorom sa navrhovateľ vo vzťahu k zverejneným článkom o jeho osobe, domáha ochrany
proti vydavateľovi denníka Pravda).

Navyše súd poukazuje na to, že je len právom (a nie povinnosťou) odporcu vyjadriť sa k niektorým
zverejneným informáciám v rozsahu a spôsobom, ktorý považuje za vhodný, naviac, pokiaľ aj odporca
na zverejnené informácie zareaguje, nie je povinný tak urobiť v zhode so subjektívnymi predstavami
navrhovateľa. Ak navrhovateľ spôsob vyjadrenia sa odporcu v predmetných otázkach (prostredníctvom
náčelníka generálneho štábu) považuje za nedostatočný, ako už bolo uvedené, má právo sa voči tomuto

brániť, nie však proti odporcovi, ale proti tomu, kto predmetné informácie zverejnil.

Odporca opieral opodstatnenosť podaného návrhu aj o tvrdenie, že jeho odvolanie z funkcie VNST OS
SR bolo porušením zásady rovnakého zaobchádzania a nebolo v súlade s dobrými mravmi.

Zásada rovnakého zaobchádzania, nakoľko navrhovateľ bol v rozhodnom období profesionálnym
vojakom, je garantovaná v § 3 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. v zmysle ktorého práva ustanovené týmto
zákonom sa zaručujú rovnako štátnemu občanovi Slovenskej republiky pri vstupe do štátnej služby a
profesionálnemu vojakovi pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so

zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise.
Diskriminácia je v pracovnej oblasti charakterizovaná ako konanie zamestnávateľa (či už v komisívnej
alebo omisívnej podobe), ktoré smeruje priamo alebo nepriamo (prostredníctvom zdanlivo neutrálnych
úkonov) k znevýhodneniu jedného alebo aj viacerých zamestnancov v porovnaní s inými (ostatnými)

zamestnancami toho istého zamestnávateľa, ktorého pohnútkou sú zákonom stanovené diskriminačné
dôvody.

Náš právny poriadok zakazuje priamu či nepriamu diskrimináciu osôb bez ohľadu na existenciu zámeru
k tomu smerujúcu. Z definície nepriamej diskriminácie, zakotvenej v ust. § 2 antidiskriminačného zákona,

vyplýva, že k znevýhodneniu osoby v porovnaní s inou osobou musí skutočne dôjsť a nestačí len
možnosť takéhoto znevýhodnenia. Teda nesmie nastať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia na
základepohlavia,pokiaľideoodmeňovaniezaprácu,aleajprístupkzamestnaniu,pracovnépodmienky,
profesionálny postup a sociálnu bezpečnosť.
V zmysle § 13 ods. 5 ZP zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené

záujmybolidotknuténedodržanímzásadyrovnakéhozaobchádzania,samôžeobrátiťnasúdadomáhať
sa právnej ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto
nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil
protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo
dostačujúce, môže sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, t. j. nielen náhrady škody

za porušenie práva, ku ktorému došlo pri diskriminácii.

V žalobe by mal zamestnanec uviesť spôsob odstránenia následkov protiprávneho konania
zamestnávateľa. Zavinenie zamestnávateľa nemá pri posudzovaní uvedeného problému pred súdom
právny význam. Ak bola porušením zásady rovnakého zaobchádzania spôsobená škoda, možno

sa jej náhrady domáhať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov. Právo požadovať peňažné náhrady v zmysle § 41 ods. 9 ZP nie je ustanoveniami
antidiskriminačného zákona dotknuté.

Porušenie zákazu rovnakého zaobchádzania sa posudzuje aj objektívne, akoby intenzitu nepriaznivého
následku pociťoval spravidla každý zamestnanec. Osobitosťou pri uplatnení práva na súdnu ochranu
je dôkazné bremeno, ktoré je na strane zamestnávateľa. Ten musí preukázať, že nedošlo k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania.Súd po preskúmaní všetkých tvrdení dospel k záveru, že návrh navrhovateľa ani v tejto časti nie je
dôvodný. V zmysle § 66 ods. 7 písm. a) a b) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe skončenie vyslania

profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej sa vykonáva aj z dôvodu buď uplynutia
doby, na ktorú bolo vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky ustanovené ako aj z
dôvodu pravidelnej rotácie jednotky vyslanej na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky a v
zmysle § 66 ods. 8 zákona č. 346/2005 Z. z. aj v záujme služobného úradu.
Podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe rozhodnutím je aj personálny

rozkaz ministra alebo vedúceho služobného úradu. Keďže zmysle § 81 uvedeného zákona, na konanie
vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní, v prípade, ak navrhovateľ nesúhlasil s personálnym rozkazom, na základe ktorého bolo
rozhodnuté o jeho ukončení pôsobenia mimo územia SR v B., P., D., mal právo voči tomuto rozhodnutiu
podať žalobu na súd v zmysle § 244 a nasl. OSP. Rovnako mohol postupovať aj v prípade personálneho
rozkazu, ktorým mu bolo určené zaradenie po návrate na územie SR.

Uvedené napokon navrhovateľ aj urobil, pričom podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, konanie bolo
vedené pod sp. zn.: XS XXX/XX, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti personálneho rozkazu
ministra obrany č. XXX zo dňa 14. mája 2009, ktorým bolo ukončené vyslanie navrhovateľa na plnenie
úloh mimo územia SR v B., P., D. a to dňom 31.07.2009. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave

rozsudkom č.k.: XS XXX/XX-XX zo dňa 08.12.2010, ktorým žalobu zamietol. Rozsudok bol potvrdený
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2012, sp. zn.: XSžo/XX/XXXX. V oboch rozhodnutiach
sa konštatuje, že uvedené rozhodnutie - personálny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom, pričom
postup správneho orgánu, majúceho za následok skončenie dočasného vyslania navrhovateľa podľa
§ 66 ods. 8 zákona č. 346/2005 Z.z. z dôvodu záujmu služobného úradu ustanoviť ho do funkcie na

územíSRvyhodnotilakosúladnýzozákonom,bezmožnosti vytknúťodporcoviakúkoľveknezákonnosť.
Zákon odporcovi neukladá pri rozhodovaní o skončení dočasného vyslania profesionálneho vojaka
nijaké obmedzenia a podmienky, s výnimkou ustanovenia dotknutého profesionálneho vojaka do funkcie
na území SR, a zákon zároveň odporcovi neukladá ani povinnosť bližšie definovať čo zdôvodňovať
záujem služobného úradu na skončení vyslania, odvolávajúc sa na princípy subordinácie uplatňujúc

esa v služobných veciach profesionálnych vojakov. Zároveň konštatoval, nebol dôvod, pre ktorý by mal
byť výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby vo vzťahu k navrhovateľovu v rozpore s
dobrými mravmi.

Odporca v konaní jednoznačne preukázal, že v súvislosti so zmenou vyslania navrhovateľa nedošlo k

jeho diskriminácii a postup bol v súlade s platnými predpismi a interným poriadkom. Pokiaľ navrhovateľ
tvrdí, že došlo k jeho preradeniu z dôvodu zverejnenia informácii o jeho osobe najmä s poukazom
na článok, ktorý bol publikovaný dňa 31.01.2009, poukazuje súd na to, že prerokovanie zmien
vyslania poradným orgánom náčelníka GŠ OS SR - Vojenskou radou sa uskutočnilo dňa 14.01.2009 a
navrhovateľ bol o skončení svojho vyslania mimo územia SR informovaný listom č. Š.-XX-X/XXXX-C. z

26.01.2009, teda k uvedenému došlo dva týždne pred zverejnením uvedeného článku.

Postup odporcu vo vzťahu k preradeniu bol vykonaný v súlade so zákonom, kedy navrhovateľovi
uplynuladobavyslania,nakoľkopodľačl.4,bod4Štandardnýchoperačnýchpostupovprezabezpečenie
výberu prípravy nominovaných profesionálnych vojakov a zamestnancov ozbrojených síl SR plnenie

úloh mimo územia SR č. U. -X.X-X účinných od 01.08.2008, plánovaná doba vyslania do štruktúr NATO/
EÚ v závislosti od funkcie je spravidla 3 roky a takýto postup bol aj v záujme služobného úradu (§ 66
ods. 8 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe).
Navyšefunkcia,doktorejbolnavrhovateľustanovenýposkončenísvojhovyslania,jefunkciouvrovnakej
plánovanej hodnosti a na základe prílohy č. 2 k zákonu č. 346/2005 Z.z. je to funkcia rovnakej úrovne a

sám navrhovateľ uviedol, že túto funkciu zastával aj pred vyslaním mimo územia SR.

V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na to, že všetky tieto otázky už boli predmetom konania na
Krajskom súd v Bratislave, konanie bolo vedené pod sp. zn.: XS XXX/XX, v ktorom bolo Krajským súdom
v Bratislave, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2012, sp. zn.: XSžo/XX/XXXX,

jednoznačne konštatované, že postupom odporcu nedošlo k porušeniu zákona.

Vychádzajúc z uvedeného potom súd dospel k záveru, že priznanie zadosťučinenia v podobe zaslania
ospravedlnenia obsiahnutého v liste v znení priloženom k návrhu, avšak ani priznanie požadovanejnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani v zmysle § 41
ods. 9 Zákonníka práce a ani podľa Antidiskriminačného zákona, nie je v danej veci na mieste a preto
súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keďže však úspešnému odporcovi v
konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.