Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/79/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612200205
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612200205.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa

EURO CASH s.r.o., IČO: 36 637 301, so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA 24 proti odporcom 1.) D., 2.)
G., o zaplatenie sumy 2.296,75 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 413,75 € s úrokmi
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 413,75 € od 21.07.2012 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.01.2012 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa
voči odporcom domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 2.296 € s úrokmi z omeškania vo
výške 0,5% denne zo sumy 2.296,75 € od 19.02.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že dňa 10.08.2007 uzavrel ako veriteľ s odporcami ako dlžníkmi zmluvu o úvere č. XXXX/
XX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť odporkyni 1.) úver v sume 995,82 € a odporkyňa 1.) sa

tento zaviazala splácať spolu s dohodnutými úrokmi v zmysle splátkového kalendára v pravidelných
mesačných splátkach, s tým, že celkovo zaplatí navrhovateľovi sumu 2.724,56 €. Ku dňu podania
návrhu na súd odporkyňa 1.) uhradila sumu 726,56 €, vzhľadom na nesplácanie splátok úveru (posledná
úhrada bola realizovaná dňa 10.02.2008 v sume 45,41 €) navrhovateľ listom zo dňa 03.02.2009 poskytol
odporkyni 1.) dodatočnú lehotu na úhradu zameškaných splátok s tým, že v prípade ich neuhradenia v
lehote do 18.02.2009 sa obráti s návrhom na súd. Voči odporcom si v návrhu okrem nároku na zaplatenie
istiny v sume 1.998 € uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v sume 298,75 € a nárok na úroky z omeškania

vo výške 0,5% denne zo sumy 2.296,75 € (dlžná istina + zmluvná pokuta) od 19.02.2009 do zaplatenia.

Odporkyňa 1.) sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.

Odporca 2.) k návrhu navrhovateľa uviedol, že zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,5% denne je
preňho likvidačné, preto požiadal, aby navrhovateľovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 9%
ročne z dlžnej sumy.

Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 14.07.2014 za účasti odporcov 1.) a 2.), pojednávania sa osobne
nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil súhlasiac s prejednaním a rozhodnutím veci vjeho neprítomnosti, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v jeho neprítomnosti, keď
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 10.08.2007 („ďalej len zmluva o úvere“) uzavretej medzi
navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou 1.) ako dlžníkom a odporcom 2.) ako spoludlžníkom na
strane druhej súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru v sume 995,82 €

(30.000,- Sk); odporkyňa 1.) sa zaviazala splatiť úver spolu s úrokom z úveru vo výške 50% ročne
v pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 1 zmluvy o
úvere; splatnosť úveru bola dojednaná na 60 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli
Všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, v nich bolo dojednané, že ak sa dlžník so splatením jednej mesačnej splátky
úveru v zmysle splátkového kalendára dostane do omeškania, stáva sa celý poskytnutý úver spolu

s príslušenstvom okamžite splatným, pričom dlžník sa zaviazal bezodkladne uhradiť veriteľovi celú
nesplatenú časť úroku a istiny podľa splátkového kalendára a zmluvnú pokutu podľa bodu 31. v plnej
výške (bod 10 obchodných podmienok); v prípade omeškania dlžníka so splatením príslušných splátok
poskytnutých peňažných prostriedkov alebo úrokov sa dlžník zaviazal uhradiť úroky z omeškania vo
výške 0,5% za každý deň omeškania z dlžnej čiastky (bod 11 obchodných podmienok); dlžník sa

zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu, v prípade, ak zmluva o úvere (v spojení s obchodnými podmienkami)
sankcionuje porušenie ustanovení tejto zmluvy zmluvnou pokutou, a to vo výške 30% z veriteľom
poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere, pričom výška zmluvnej pokuty
bude jednostranne stanovená veriteľom a tento sa môže riadiť pri určení jej výšky výškou záväzku
a množstvom porušení dlžníkom, no najmenej bude určená veriteľom vo výške 10% z veriteľom

poskytnutých peňažných prostriedkov (bod 31 obchodných podmienok); bolo dojednané, že v prípade
porušenia povinností uvedených v zmluve o úvere, ktoré by mali za následok okamžitú splatnosť úveru
spolu s príslušenstvom, zmluvnou pokutou a poplatkom podľa bodu 10 zmluvy o úvere, budú dlžník a
spoludlžník povinní spoločne a nerozdielne splatiť celú výšku poskytnutého úveru s príslušenstvom (bod
37 obchodných podmienok).

Z pokusu o zmier zo dňa 03.02.2009 súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporkyni 1.), že nedodržala
lehotu splatnosti a v prípade, že nedôjde k úhrade dlžnej sumy 90,82 € do 18.02.2009, uplatní si voči
nej nárok na súde.

Z prehľadu úhrad k zmluve o úvere súd zistil, že odporkyňa 1.) uhradila navrhovateľovi 16 splátok úveru
po 45,41 € (dňa 17.09.2008 boli uhradené dve splátky naraz), spolu v sume 726,56 €, posledná splátka
bola uhradená dňa 10.12.2008.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej stranespotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v

odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý
nadobudol účinnosť od 01.10.2001 a bol zrušený s účinnosťou od 11.06.2010 zákonom č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a i iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na
zmluvy o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa

spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je

uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uplatnenia práva na zosplatnenie úveru), ak

ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného ku dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,

dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu omeškania s plnením peňažného

záväzku), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len
čiastočne dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporcovia 1.) a 2.) uzavreli dňa
10.08.2007 zmluvu o úvere č. XXXX/XX („ďalej len zmluva o úvere“), na základe sa navrhovateľ
zaviazal poskytnúť odporkyni 1.) úver v sume 995,82 € (30.000,- Sk). Odporkyňa 1.) sa zaviazala úver
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 45,41 € počnúc dňom 20.08.2007 podľa splátkového

kalendára spolu s dohodnutými úrokmi z úveru vo výške 50% ročne, splatnosť úveru bola dojednaná na
60 mesiacov. Odporkyňa 1.) povinnosť zo zmluvy o úvere riadne a včas nesplnila, keď uhradila len 16
splátok úveru, poslednú dňa 10.12.2008 a ďalšie splátky už neuhradila. Navrhovateľ potom postupujúc
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa
20.11.2008, listom zo dňa 03.02.2009 požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v lehote do 18.02.2009.

Doručovanie oznámenia o zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere odporkyni 1.) navrhovateľ dokladoval.
Do podania návrhu na súd odporkyňa uhradila sumu 726,56 €, čo mal súd preukázané prehľadom úhrad
k zmluve o úvere.

Predmetom konania bol záväzok odporcov, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Ide o solidárny záväzok,

keďže odporcovia sa pre prípad zosplatnenia úveru zaviazali splatiť ho navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne. Predmetná zmluva o úvere je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcov je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej

časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto
na právny vzťah navrhovateľa a odporcov založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia
Občianskehozákonníkatýkajúcesakonkrétnychprávapovinnostízozmluvyoúvereakoajustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv. Pre právnu kvalifikáciu a
právny režim zmluvy o úvere je zároveň smerodajný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov.

Súd podrobil zmluvu o úvere aj skúmaniu, či táto spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom zistil, že táto neobsahuje údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z.,
preto sa poskytnutý úver s poukazom na citované ustanovenie považuje za bezúročný a bez poplatkov
a návrh je potom dôvodný len v časti poskytnutej a čerpanej istiny úveru v sume 995,82 € (po odpočítaní
odporcom uhradených splátok úveru) a v časti úroku z úveru, ktorý je uvedený v zmluve o úvere.Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie finančných prostriedkov veriteľa.
Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo,

ak sa dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Obchodný zákonník, Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky
je možné pri spotrebiteľskej zmluve dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by
výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o úvere. Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka umožňuje v zmluve o úvere poskytnutie peňažných prostriedkov len za neprimeranú odplatu

(úroky), pričom kritérium primeranosti sa odvíja od úrokov požadovaných za porovnateľné úvery
bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Poskytnutý úver sa odporkyňa 1.) zaviazala
navrhovateľovi vrátiť s dohodnutým úrokom z úveru vo výške 50% ročne, v sume 2.724,55 €, čo pri dobe
splácania 60 mesiacov predstavuje navýšenie o odplatu v sume 1.728,70 € (t. j. 173,56%), ktorá odplata
(a tiež aj úrok vo výške 50% ročne) podľa názoru súdu podstatne presahujú úrokovú mieru v dobe
uzavretia zmluvy o úvere obvyklú pre spotrebiteľské úvery poskytované so splatnosťou do päť rokov

(14,51% ročne - www.nbs.sk). Nebolo pritom možné neprihliadnuť aj na skutočnosť, že dlžník uzatvára
zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch z tohto úveru často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
finančnej situácie a ako spotrebiteľovi bolo potrebné poskytnúť mu ochranu pred neprimerane vysokou
odplatou za poskytnutie úveru. Navrhovateľovi súd preto priznal odplatu za poskytnutie spotrebiteľského
úveru v sume 144,49 € (14,51% zo sumy 995,82 €).

Súd potom uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi po odpočítaní uhradených splátok sumu
413,75 € (995,82 € úver + 144,49 € odplata / úrok - 726,56 € uhradené splátky = 413,75 €).

V dôsledku omeškania odporkyne 1.) s plnením peňažného záväzku uplatnil navrhovateľ popri istine

aj úroky z omeškania vo výške 0,5% denne. V čase omeškania s plnením peňažného záväzku zo
zmluvy o úvere bola úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v § 369
Obchodného zákonníka a v § 517 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník neumožňoval dojednať
úroky z omeškania vyššie než ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa priaznivejšia a tejto
výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ nemohol vzdať. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie §
54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie;

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na
základeuvedenéhojevovzťahukodporcomakokuspotrebiteľommožnéuplatniťlenúrokyzomeškania
podľa Občianskeho zákonníka.

Nakoľko odporcovia sú so zaplatením peňažného záväzku v omeškaní, prisúdil súd navrhovateľovi

popri istine aj úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 413,75 €. Uvedené úroky z omeškania
súd prisúdil odo dňa 21.07.2012, teda od nasledujúceho dňa po tom, čo bola splatná posledná splátka
úveru (20.07.2012). Keďže navrhovateľ nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení úveru ku dňu
18.02.2009 odporkyni 1.), odporkyňa 1.) sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku
najskôr dňa 21.07.2012. V čase so zaplatením peňažného záväzku bola výška úrokov z omeškania o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (0,75% + 8% = 8,75%).

Súd potom uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi po odpočítaní sumy uhradených splátok
spoločne a nerozdielne sumu 413,75 € (995,82 € úver + 144,49 € odplata / úrok - 726,56 € uhradené

splátky = 413,75 €) s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 413,75 € od 21.07.2012 do
zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol z vyššie uvedených dôvodov.

Keďže záväzok odporcov 1.) a 2.) z predmetnej zmluvy o úvere je solidárny, zaviazal súd odporcov na
plnenie prisúdenej sumy s príslušenstvom navrhovateľovi spoločne a nerozdielne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na predmet konania a rozhodnutie súduboli odporcovia v konaní pomerne úspešnejší (návrhu bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 413,75 €
s príslušenstvom, zamietnutý bol v časti o zaplatenie sumy 1.883 € s príslušenstvom), a preto odporcom
vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania. Keďže však odporcovia návrh na rozhodnutie o trovách

konania nepodali a žiadne trovy konania im zo súdneho spisu ani nevyplývajú, súd o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)