Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 1, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Er/1549/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105220634
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7105220634.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: N. G.Á., D.. X. X. XXXX, N. N. XX, G. - P., o vymoženie 836,49
€ s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 1268/2005 takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 2. 8. 2005 a
poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *., vydaného Okresným súdom Košice I dňa 8. 9.
2005, bol vykonaním exekúcie v prospech oprávneného poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,
PhD.

Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

OZ), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a
povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ust. § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ust. § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd exekúciu zastaví,
ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Súdzobsahusúdnehospisuzistil,žeexekučnýmtitulom,nazákladektoréhosavedieexekučnékonanie
je Notárska zápisnica spísaná pred M.. P. Ď., D. so Z. S. A., X. B. Z. XXXX/X, W. X. X. XXXX, Z.. R..

D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX. V predmetnej notárskej zápisnici sa osvedčuje
vyhlásenie O.. H. G., V. splnomocneného povinným, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41
ods. 2 Exekučného poriadku. Taktiež súd zistil, že na základe R. P. Ú. Č.. XXXXXXX, uzavretej dňa XX.
XX.XXXX,oprávnenýposkytolpovinnémuúvervovýške663,88€,pričompovinnýsazaviazaltentoúver
vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 172,61 €. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie,

podpisomktoréhopovinnýsplnomocniltamuvedenéhoV.O..H.G.,okreminéhoajnaspísanienotárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z tejto zmluvy o úvere
a uznal jeho záväzok uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice tak, aby sa
notárska zápisnica stala exekučným titulom. Podpis V. na zmluve je taktiež vopred predtlačený. Na
základe takto udeleného splnomocnenia O.. H. G., ako splnomocnený zástupcu povinného, uznal dlh
povinného voči oprávnenému vo výške 836,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo

sumy 836,49 € od 20. 2. 2005 do zaplatenia. Uvedený dlh pozostáva z nesplatenej istiny úveru, poplatku
za úver, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice.

Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu, dospel súd k
nasledujúcemu záveru. Udelenie splnomocnenia ako forma dohody o zastupovaní, teda dvojstranný

právny úkon, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Advokát je povinný účelne
využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi,
ktorého zastupuje. Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, ktoré nesmú
byť vo vzájomnom rozpore. Ak O.. H. G. bol advokátom povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal v
rozpore so zákonom a povinnosťami advokáta, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal

jednoznačne v rozpore so záujmami povinného, ako svojho klienta a taktiež bez splnomocnenia, resp.
nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie (do 1. 6. 2005) a povinnosť zaplatiť všetky
náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho
mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné vopred predpokladať. Tým sa povinný
vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti.

Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval,
odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie
je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné
okolnosti(omeškaniedlžníkaavakomrozsahu)vôbecvbudúcnostinastanú.Naviacpovinnýsinemohol
dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o úvere a teda bol

vybraný oprávneným, ktorý zjavne úzko spolupracuje s týmto advokátom.

Navyše v bode 7. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou formulárovej zmluvy
o úvere, dlžník musel vyhlásiť, že žiadnym spôsobom neznemožní veriteľovi zabezpečenie záväzku
spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu na základe udeleného splnomocnenia, inak berie na

seba „trestnoprávnu zodpovednosť“ za svoje konanie a zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 3.000, Sk, t. j. 99,58 €.

Spôsob, akým bol advokát ustanovený a na vykonanie akých úkonov bol ustanovený, jednoznačne
dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako silnejšia strana vopred

naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o úvere, musel prijať oprávneným
vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované realizovanie rôznych úkonov, pričom
povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť právneho zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť
zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o úvere ako celok.

V prípade, že by povinný vypovedal plnú moc udelenú oprávneným vopred vybratým advokátom,
povinnému by hrozila sankcia v podobe zmluvnej pokuty vo výške 99,58 € a navyše by musel znášať
za takýto úkon „trestnoprávnu zodpovednosť.“

Súd preto považuje takého plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt

záujmov za absolútne neplatné s poukazom na § 39 OZ. Na základe uvedeného exekučný titul -
notárska zápisnica spísaná za prítomnosti advokáta O.. H. G., ktorý vystupoval v mene povinného, je
neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie, vedenej proti povinnému. Aj dohoda o plnomocenstve
musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Takýtovzťah predpokladá, okrem iného, aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je preto vylúčené, aby
takúto dohodu uzavreli osoby, medzi ktorými je konflikt záujmov. Ak v danom prípade bol povinný
nútený súčasne na predtlačí zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre O.. H. G., ktorého určil iba

oprávnený a v ktorom ho splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu,
tak ide o preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinného a povinným, čo
je neodstrániteľnou prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve.

NadrámecuvedenéhosúdpoukazujenauznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystriciz12.marca2010,

sp. zn. 14 CoE 49/2010, citovaného v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. 9. 2010, č. k.
II. ÚS 358/2010-13, v ktorom uviedol, že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom prípade platne
udeleného plnomocenstva, by nebola spôsobilým exekučným titulom. V zmluve o úvere sa zmluvné
strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací
súd konštatuje nezákonnosť uplatneného nároku oprávneného aj z dôvodu, že predmetná notárska
zápisnica, ktorá je (má byť) exekučným titulom, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného

zákonníka, pretože, ako je zo znenia tohto zákonného ustanovenia zrejmé, písomne možno uznať
len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy o úvere, v ktorej bolo udelené plnomocenstvo, ktorým
sa mal v budúcnosti uznať záväzok z úveru, ešte nemohlo byť účastníkom známe právo (záväzok),
ktorého sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Predovšetkým, uznanie dlhu je právom dlžníka, nie jeho
povinnosťou. Povinnosťou dlžníka vyplývajúcou mu v platne uzavretej zmluvy o úvere je predovšetkým

platiť dohodnuté splátky úveru určené v zmluve riadne a včas, nesplnením ktorej povinnosti sa dostáva
do omeškania, a v dôsledku ktorej skutočnosti potom dochádza k zmene v obsahu záväzku. Pokiaľ teda
dlžník už v čase uzavretia zmluvy o úvere uznal svoj dlh, ktorý do budúcna mal (mohol) vzniknúť za
predpokladu, ak by sa dostal do omeškania so splácaním úveru, s tým, že v čase uznania nemohla
byť dlžníkovi známa výška dlhu, teda rozsah jeho omeškania, ako ani to či vôbec k omeškaniu dôjde

je nesporné, že takýmto úkonom dlžník uznal záväzok (resp. jeho časť), ktorý však v čase uznania
neexistoval. Uvedená klauzula v takom znení, ako je v notárskej zápisnici, ktorá ma byť exekučným
titulom obsiahnutá, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s
ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník písomne uznal svoj peňažný záväzok,
ktorý nebol (ešte nemohol byť) v čase uznania určitý, teda známa jeho výška. Podľa citovaného

ustanovenia,ktorémákogentnúpovahu,niejeprípustné,abysaniektovzdalpráva,ktorémôževzniknúť
až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Právo, ktoré môže
v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia zmluvy nie je ešte známe a nemožno s nim
disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška,
v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať a logicky potom nemohol platne ani

splnomocniť právneho zástupcu na výkon takéhoto práva.

V uznesení zo dňa 6. 10. 2011, sp. zn. IV. ÚS 431/2011 Ústavný súd uviedol, že „po oboznámení
sa s obsahom napadnutých uznesení krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v
medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Exekučného poriadku, Občianskeho zákonníka

a Občianskeho súdneho poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne
konformným spôsobom, pričom jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj
celkom legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné.

Ústavný súd v nadväznosti na citované relevantné časti odôvodnení napadnutých uznesení poukazuje

aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 3 Cdo/164/1996
z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Súd len dodáva, že napadnuté uznesenia Krajského súdu boli vydané v skutkovo rovnakých veciach,
v ktorých potvrdil rozhodnutia prvostupňových súdov, ktorými boli zastavené exekúcie z rovnakých,
resp. obdobných dôvodov, nakoľko konštatovali, že notárske zápisnice, spísané za vyššie uvedených
podmienok, nie sú spôsobilým exekučným titulom. Súd sa s uvedeným záverom vyšších súdov

stotožňuje a nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru, vysloveného v citovanej judikatúre.

Na základe uvedeného má súd za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd dospel k
záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm.c) Exekučného poriadku a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie, v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie, súd o nich rozhodne po tom,
ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie doručí súdu

spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.