Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010276
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316010276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. februára 2017, v
trestnej veci obž. F. O. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného a rodičov obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/53/2016 zo
dňa 09. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaného F. O., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., O. XXXX/XX, toho času vo väzbe v ÚVV
Košice,

u z n á v a z a v i n n é h o, že

dňa 20.12.2015 v čase okolo 11.00 hod. v mieste trvalého bydliska v byte na 7. poschodí na ul. O. č.

XXXX/XX v Humennom pod vplyvom alkoholu požadoval od svojho otca F. O. finančnú hotovosť 2,- € na
alkohol, čo mu tento odmietol dať, následne išiel za svojou matkou Y. O., ktorá spala v spálni po nočnej
zmene, od ktorej taktiež požadoval finančnú hotovosť 2,- €, kde mu jeho matka odmietla dať peniaze, tak
sa snažil si peniaze zobrať z kabelky sám, čo sa mu nepodarilo, to ho rozčúlilo, začal rozbíjať zariadenie
bytu, obrázky na stene, na čo poškodená Y. O. reagovala tak, že povedala poškodenému F. O., aby
zavolal políciu, na to obžalovaný F. O. pravou rukou chytil otca F. O. a ho hodil v obývacej izbe do
sedačky a ľavou rukou mu krútil jeho pravú ruku, následne po tom, čo pustil otcovu ruku, tak svojou
ľavou rukou chytil matku Y. O. za plece a ju taktiež hodil do sedačky vedľa otca F. O., pričom sa im

vyhrážal obom zabitím,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona,

a za to mu

u k l a d á:Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody
v trvaní 32 /tridsaťdva/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické a
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/53/2016 zo dňa 09. novembra 2016 bol obžalovaný
F. O. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 20.12.2015 v čase okolo 11.00 hod. v mieste trvalého bydliska v byte na 7. poschodí na ul. O. č.

XXXX/XX v Humennom pod vplyvom alkoholu požadoval od svojho otca F. O. finančnú hotovosť 2,- €
na alkohol, čo mu tento odmietol dať, následne išiel za svojou matkou Y. O., ktorá spala v spálni po
nočnej zmene, od ktorej taktiež požadoval finančnú hotovosť 2,- €, kde mu jeho matka odmietla dať
peniaze, tak sa snažil si peniaze zobrať z kabelky sám, čo sa mu nepodarilo a poškodená Y. O. povedala
poškodenému F. O., aby zavolal políciu, kde v tom obžalovaný F. O. pravou rukou chytil otca F. O. a ho

hodil v obývacej izbe do sedačky a ľavou rukou mu krútil jeho pravú ruku, následne po tom, čo pustil
otcovu ruku, tak svojou ľavou rukou chytil matku Y. O. za vlasy a ju taktiež hodil do sedačky vedľa otca F.
O. a držal ho pravou rukou pod krkom, dusil ho a matku Y. O. držal ľavou rukou pod krkom za ošatenie,
sústavne požadoval od obidvoch poškodených osôb finančnú hotovosť 2,- € s tým, že keď zavolajú na
neho políciu, tak ich zabije a po tom čo mu matka Y. O. dala finančnú hotovosť 2,- €, tak ich oboch pustil

a odišiel z bytu preč, čím svojím konaním otcovi F. O. spôsobil vyvrtnutie v oblasti zápästia pravej ruky
a pomliaždenie mäkkých častí krku s predpokladanou dobou liečenia 7 dní a matke Y. O. nespôsobil
žiadne zranenie.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 188 ods. 2 s použitím § 36 písm. h/,

§ 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody sa zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zákona obžalovanému uložil ochranné
protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný a jeho rodičia. V písomných
dôvodochodvolaniapodanéhoprostredníctvomobhajcuobžalovanýnamieta,žesúdnesprávnepristúpil

k hodnoteniu dôkazov, a to vo vzťahu k výpovediam rodičov obžalovaného. Poukazuje na rozpory medzi
ich výpoveďami z prípravného konania a konania pred súdom, pričom obidvaja potvrdili, že peniaze mu
dali dobrovoľne a nie formou násilia ani pod hrozbou násilia tak, ako to vyhodnotil prvostupňový súd.
Má za to, že pokiaľ niet obvinenia a poškodení tvrdia, že k trestnému činu lúpeže nedošlo, nemôže
ho súd prvej inštancie odsúdiť z takého trestného činu lúpeže, keďže neexistuje žiaden dôkaz, aby

takýto trestný čin spáchal. Domnieva sa, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, pretože poškodený
jednoznačnevypovedali,žeišloodobrovoľnévydaniepeňazíanienásilné.Jesivedomýsvojhokonania,
ale to malo byť posúdené ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona, čo nepopiera.
Súd pri ustálení viny vychádzal len z prvotných výpovedí poškodených a nie aj z nasledujúcich.
Rozpory medzi nimi boli odstránené a nie je ich možné hodnotiť ako účelové. Navrhol zrušiť napadnutý

rozsudok, prekvalifikovať jeho konanie tak ako to uviedol vyššie a uložiť mu primeraný trest spolu s
protialkoholickým a protitoxikomanickým liečením ústavnou formou.

Rodičia obžalovaného v dôvodoch svojho odvolania pokladajú uložený trest za neprimerane prísny a
nevedia prečo bol ich syn najprv obvinený z nebezpečného vyhrážania a potom to bolo prekvalifikované

na lúpež.Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutkov uvedených v

napadnutom rozhodnutí, vo vzťahu ku ktorým boli vykonané dôkazy (okrem nižšie uvedených) v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom.

Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom
výrok o vine obžalovaného ustálil predovšetkým na základe toho, že po tom, ako mu otec a matka
odmietli dať peniaze, sa nesporne prejavilo násilie voči rodičom ako aj vyhrážky zabitím, a to s cieľom

zmocniť sa finančnej hotovosti. Prvostupňový súd má za to, že rodičia obžalovanému spočiatku nechceli
dať peniaze, ktoré od nich pýtal a tieto mu dali až po tom, čo proti ním použil násilie a hrozbu
bezprostredného násilia. Obžalovaný vo svojom násilnom konaní proti svojim rodičom prestal až potom,
čo od nich násilím a hrozbou bezprostredného násilia požadoval - peniaze, čo svedčí o tom, že násilie
a hrozbu bezprostredného násilia proti ním použil k tomu, aby mu rodičia dali peniaze a nie preto, že

na neho chceli zavolať políciu. U obvineného je zrejmý priamy úmysel, pretože chcel porušiť objekt
trestného činu, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody, domovej slobody a cudzieho
majetku. Pozmenené, v poradí druhé, resp. tretie výpovede otca a matky obvineného, súd považuje za
účelové a rodičia ich urobili v snahe pomôcť svojmu synovi, pričom pri rozhodovaní o vine obžalovaného
súd vychádzal z prvotných výpovedí rodičov, ktoré vyhodnotil ako objektívne, pretože pravdivo popísali

sled jednotlivých udalostí pri skutku spáchanom ich synom F. O.. Svedkyňa - poškodená Y. O. dala
obvinenému peniaze pod hrozbou násilia (aj samotným fyzickým násilím zo strany obžalovaného), teda
nešlo o dobrovoľné vydanie finančnej hotovosti. Ak by podľa svedkyne a poškodenej Y. O. sa jednalo
o dobrovoľné vydanie finančnej hotovosti, tak tieto mu mohla dať hneď po tom, čo ich obžalovaný
pýtal najprv od otca a potom aj od nej a nie až po tom, čo obžalovaný začal byť agresívny a použil

proti ním fyzické násilie. Pokiaľ obaja rodičia v konaní pred súdom zmenili svoje výpovede v prospech
obžalovaného, podľa názoru súdu prvého stupňa, bolo to len z toho dôvodu, že začali mať výčitky, že
oni na neho zavolali policajtov a došlo k väzobnému stíhaniu obžalovaného a dokonca až po tom, čo
zistili, že za uvedený skutok mu hrozí uloženie vysokého trestu. Vzhľadom k tomu súd ich výpovede,
ktoré učinili v prospech obžalovaného, a to aj v konaní pred súdom, nepovažoval za vierohodné, ale za

tendenčné v snahe pomôcť synovi - obžalovanému a dosiahnuť pre neho miernejšiu právnu kvalifikáciu
skutku a tým aj uloženie miernejšieho trestu.

S takýmto hodnotením dôkazov sa krajský súd ale nestotožnil, pričom za účelom ustálenia skutkových
okolností opätovne vypočul rodičov obžalovaného.

Matka obžalovaného Y. O., pri svojom výsluchu uviedla, že svojmu synovi - obžalovanému nechcela
dať 2 eurá, lebo už bol opitý, aby nešiel ďalej piť. Obžalovaný sa preto rozčúlil a rozbil obrazy. Ako to
počula, prišla zo spálne do obývačky a povedala manželovi, že rozbíjať obrazy tu nebude, nech zavolá
políciu. Manžel vzal telefón, chcel zavolať na políciu, syn sa rozčúlil a vtedy sa vyhrážal, avšak na obsah

vyhrážok si nevedela spomenúť. Išla k oknu, odkiaľ videla ako sa manžel so synom naťahujú. Nechcela
sa nato pozerať, ako sa vracala späť, syn ju chytil za plece a posadil na sedačku. Poprela, aby na polícii
uviedla, že ich obžalovaný držal pod krkom a pýtal peniaze. Syn sa potom skľudnil, išiel do izby, a ona
mu peniaze dobrovoľne dala. Nebolo to pod nátlakom, pričom obžalovanému peniaze dala kvôli tomu,
aby ho nevidela a odišiel preč z domu.

Odvolací súd zároveň na tomto mieste poukazuje aj na výpoveď svedkyne poškodenej Y. O. z
prípravnéhokonania,zktorejvyplýva,žeužajdeňpredtým,tedaráno19.12.2015malakonfliktsosynom
- obžalovaným, pretože bol pod vplyvom alkoholu a nechcela mu dať ďalšie peniaze na alkohol, pretože
len deň predtým prevzal sociálnu dávku vo výške 60,- eur. Obžalovaný sa rozčúlil a začal vykrikovať, že

všetko by porozbíjal a kričal, aby mu dala peniaze. Nakoniec mu svedkyňa dala dve eurá, obžalovaný
išiel vonku a vrátil sa okolo 14.00 hod. pod vplyvom alkoholu, najedol sa a všetko vyvracal v kuchyni do
umývadla a po zemi. Svedkyňa následne nato potom išla na nočnú zmenu.Otec obžalovaného F. O. vypovedal, že syn bol pod vplyvom alkoholu a zdalo sa mu, ako keby bol
nepríčetný. Začal búchať po stene, porozbíjal dekoračné obrazy a krvou, ktorá mu tiekla z ruky, ofŕkal
stenu. Manželka začala zo spálne kričať, aby zavolal políciu, že im tu všetko porozbíja. Na manželkin

podnet zobral telefón a keď začal vytáčať číslo, syn ku nemu skočil, aby nevolal políciu. Začali sa
naťahovať, pričom mu mobil vypadol a spadol medzi gaučovku. O peniazoch nebola ani reč. V čase,
keď zápasili o telefón, peniaze odo neho nepýtal.

Z uvedených skutočností vyplýva, že v danom čase išlo o konfliktnú a kritickú situáciu spôsobenú

neustálym požívaním alkoholických nápojov obžalovaným, ktorý si takýmto spôsobom riešil svoju zložitú
životnú situáciu (hádky s priateľkou). Je preto prirodzené, že rodičia obžalovanému spočiatku nechceli
dať svojmu synovi ďalšie peniaze, 2 eurá, na to aby pokračoval v konzumovaní alkoholu, hoci deň
predtým mu peniaze dali, ale po tom, ako obžalovaný začal rozbíjať obrázky a poškodzovať zariadenie
bytu (krv na stene) práve z dôvodu upokojenia situácie mu napokon finančné prostriedky poskytli. Je
síce pravdou že obidvaja poškodení pri svojich prvotných výsluchoch uvádzali, že pri tom, ako ich

obidvoch držal sústavne od nich pýtal peniaze, a potom ako mu boli prisľúbené, ich pustil, avšak tieto
svoje vyjadrenia v neskorších výpovediach popreli, resp. modifikovali v tom, že síce došlo k fyzickému
násiliu, ale k žiadaniu peňazí v tom čase nedošlo. Krajský súd hodnotiac všetky výpovede týchto
svedkov poškodených komplexne má za to, že práve prvotné výpovede rodičov obžalovaného, ktoré
boli vykonané bezprostredne po spáchaní skutku sa uskutočnili v emočne vypätej situácii (fyzické

napadnutie, poškodzovanie bytu) čo sa odzrkadlilo aj v použitých vyjadrovacích prostriedkoch týchto
svedkov, pričom títo boli uzrozumení len s tým, že voči ich synovi sa vedie trestné stíhanie pre prečin
nebezpečného vyhrážania a nie lúpeže, ako k tomu neskôr došlo v dôsledku prekvalifikovaniu skutku. V
neskorších výpovediach rodičia obžalovaného už tvrdili, že peniaze dali svojmu synovi dobrovoľne a nie
za použitia násilia. Samotný poškodení stále tvrdili, že predtým peniaze obžalovanému zakaždým dali.

K okresným súdom tvrdenej skutočnosti, že ak by išlo o dobrovoľné vydanie peňazí obžalovanému, tak
poškodená Y. O. mu ich mohla dať hneď po tom, čo ich obžalovaný pýtal najprv od otca a potom aj od
nej a nie až po tom, čo obžalovaný začal byť agresívny a použil proti ním fyzické násilie, je potrebné
uviesť, že je celkom logické, že obžalovanému rodičia odmietli dať peniaze, keďže bol opitý a aby nešiel

ďalej piť, pretože už aj deň predtým mu matka obžalovaného dala 2 eurá na alkohol a potom ako sa
vrátil opätovne pod vplyvom alkoholu sa obžalovaný najedol a všetko vyvracal v kuchyni do umývadla
a po zemi. Práve tým, že rodičia odmietli dať ďalšie finančné prostriedky obžalovanému na alkohol,
sa snažili mu zabrániť v opíjaní sa, čo následne vyvolalo konfliktnú situáciu a spustilo v obžalovanom
agresívne reakcie. Z tohto dôvodu sa obžalovaný rozčúlil a začal rozbíjať obrázky na stene, čo vyústilo

aj do fyzického násilia, keďže rodičia chceli zavolať na políciu, aby mu zabránili v takomto konaní. V čase
kedy dochádzalo k poškodzovaniu bytu a k fyzickým atakom vo vzťahu k poškodeným už obžalovaný
mal len snahu zabrániť rodičom zavolať na políciu, pričom spúšťačom takéhoto konania nebol už motív
obžalovaného získať peniaze na alkohol, ale aby neprišli zasiahnuť príslušníci policajného zboru.

Krajský súd preto ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe
výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo /teda bez rozumných a dôvodných pochybností/
uzavrieť, že skutok ustálený na základe doplneného dokazovania krajským súdom vykazuje všetky
obligatórne znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 Tr. zákona a to najmä vo vzťahu k
úmyslu zadováženia si finančných prostriedkov obžalovaným násilím od jeho rodičov.

Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie
je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri
zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a vyhodnotením vykonaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti
odvolací súd má za to, že výsledky vykonaného dokazovania preukázali ale to, že obžalovaný svojím
konaním naplnil pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, keďže sa svojim rodičom vyhrážal smrťou
takým spôsobom, že to v nich mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o ich život pričom sa takéhoto skutku

dopustil voči chráneným osobám.

Z uvedeného dôvodu preto, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, upravil skutkovú vetu napadnutého
rozsudku v súlade s výsledkami ustáleného konania obžalovaného a vo veci rozhodol sám.Pri úvahách o druhu a výške trestu odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal
aj na osobu obžalovaného.

Dokazovaním boli zistené skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov bol
doposiaľ 7- krát súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný bol aj vo výkone trestu odňatia slobody (rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T
180/2006 zo dňa 13.4.2007), pričom trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 0T 21/15

zo dňa 24.3.2015 mu bol za prečin ohrozenia pod návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona
uložený aj podmienečný trest odňatia slobody na 1 rok so skúšobnou dobou na 1 rok a 6 mesiacov do
24.9.2016. Teda teraz súdenej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil vo vyššie zmienenej skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia.

Zo správy Mestskej polície Mesta Humenné o povesti obžalovaného vyplýva, že obžalovaný je slobodný,

bezdetný, alkoholické nápoje požíva príležitostne, v mieste bydliska má pomerne dobrú povesť a
doposiaľ sa nedopustil trestnej či inej protiprávnej činnosti, pre ktorú by muselo byť proti nemu vedené
konanie orgánom štátnej správy alebo miestnej samosprávy.

Z registra priestupkov taktiež krajskému súdu vyplynulo, že obžalovaný sa viackrát dostal do rozporu so

zákonom o priestupkoch a to najmä za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a majetku.

V rámci prieskumnej činnosti krajský súd opätovne prehodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti na
strane obžalovaného, pričom sa stotožnil s priznaním len priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm.
m/ Tr. zákona (obžalovaný bol za trestný čin už odsúdený) a pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38

ods. 4 Tr. zákona, teda zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

Odvolací súd následne v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov vyhodnotil všetky
okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním
takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného a zastáva názor, že uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov, teda pri hornej hranici trestnej sadzby v
plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na
hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli
splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu.

Keďže obžalovanému bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, krajský súd zároveň rozhodol
ajospôsobevýkonuuloženéhotrestuaobžalovanéhonavýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodyzaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené
zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Krajský súd zároveň zopakoval výrok okresného súdu o uložení ochranného protialkoholického a
protitoxikomanického liečenie ústavnou formou a to s prihliadnutím na závery znaleckého posudku z

odvetvia psychiatrie, z ktorého vyplýva doporučenie uloženia takéhoto liečenia, ako aj na skutočnosť,
že u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od alkoholu a pervitínu. Odvolací súd konštatuje, že
obžalovaný spáchal trestnú činnosť pod vplyvom návykovej látky a v súvislosti s jej užívaním a vzhľadom
na osobu obžalovaného, možno dôvodne predpokladať, že môže v takomto konaní pokračovať a z
tohto dôvodu je potrebné mu uložiť vyššie uvedené ochranné liečenia. Ústavná forma výkonu uložených

liečení bola uložená na základe odporučenia znalca.

Tobolipodstatnédôvody,prektoréodvolacísúdriadneopravnéprostriedkyobžalovanéhoajehorodičov
vyhodnotil ako dôvodné a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.