Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Miroslava Púchovská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/190/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200786
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414200786.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej,
v právnej veci žalobcu mmcité2, s.r.o., so sídlom Brnianska 2, 911 01 Trenčín, IČO: 36 320 854,
zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Hoffmannom, so sídlom Námestie sv. Anny 20A, 911 01
Trenčín, proti žalovanému BELAN SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Hrabičov 257, 966 78 Hrabičov, IČO:
44 005 725, zastúpenému advokátom Mgr. Petrom Luptákom, so sídlom Nám. Š. Moyzesa 3, 974 01
Banská Bystrica, o zaplatenie 2.250,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 9Cb/20/2014-150 zo dňa 16. februára 2016 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 9Cb/20/2014-150 zo dňa 16. februára 2016 v
napadnutej časti prvého výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.081,52 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 14.416,80 Eur odo dňa 7.6.2011 do
7.8.2011, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.626,80 Eur odo dňa 8.8.2011 do dňa
2.11.2011, spolu s 9,25 % ročne zo sumy 4.501,44 Eur odo dňa 3.11.2011 do dňa 8.12.2011, spolu s
9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.376,08 Eur odo dňa 9.12.2011 do dňa 31.1.2012, spolu s
9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.081,52 Eur odo dňa 1.2.2012 do zaplatenia ako i zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 18.979,20 Eur odo dňa 7.6.2011 do zaplatenia a tretieho výroku,
ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 344,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.328,49 Eur potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.081,52
Eur s príslušenstvom vyšpecifikovaným v prvom výroku rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 344,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 1.328,49 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.
2. Okresný súd v rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil žalovanú sumu 2.250,72 Eur s príslušenstvom
titulom nezaplatenej ceny za vykonané dielo, ako aj úrok z omeškania a zmluvnú pokutu špecifikovanú v
žalobe.Žalobcažalobuodôvodniltým,žedňa8.2.2011uzavrelsožalovanýmzmluvuodielo,predmetom
ktorej bola dodávka a montáž prvkov mestského mobiliára pre rekonštrukciu mestskej zóny mesta W..
Za riadne a včasné vykonanie diela vyfakturoval žalovanému dohodnú cenu zníženú o sumu žalovaným
uhradenej zálohy vo výške 4. 731,60 Eur. Fakturovanú sumu 14.416,80 Eur žalovaný zaplatil len
čiastočne, a to platbami vo výške 8.790,-Eur a 3 x po 1.125,36 Eur, preto sa žalobca domáha zaplatenia
zvyšnej sumy 2.250,72 Eur. Z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou fakturovanej sumy, uplatnilžalobca aj úroky z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z celkovej fakturovanej sumy za každý
kalendárny deň omeškania až do zaplatenia.
3. Žalovaný sa v priebehu konania bránil tým, že síce nespochybňuje uzatvorenie zmluvy, ani postúpenie
pohľadávkyzozmluvynaspoločnosťM.M.,a.s.,alenamietapostúpeniapohľadávkyvzostatkovejvýške
2.250,72 Eur spätne na žalobcu s tým, že o tejto skutočnosti nemá žiadnu vedomosť, keďže žiaden list
mu nebol doručený. Tvrdil, že žalobca z tohto dôvodu nie je v spore aktívne legitimovaný a žiadal jeho
žalobu zamietnuť. Spochybnil tiež oprávnenosť uplatneného príslušenstva pohľadávky.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená zmluva o dielo číslo J. zo dňa 8.2.2011, a to na základe písomnej objednávky zo strany
žalovaného, pričom sa zaviazal zaplatiť cenu 18.979,20 Eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť na základe jednej
zálohovej faktúry vo výške 4.731,60 Eur s DPH a jednej vyúčtovacej faktúry v celkovej zvyšnej sume
14.247,60 Eur s DPH. Žalobca zálohovou faktúrou č. 74001 vystavenou a splatnou dňa 17.1.2011
vyúčtoval žalovanému zálohu vo výške 4.731,60 Eur a faktúrou č. 21018 zo dňa 8.3.2011, splatnou
dňa 6.6.2011 vyúčtoval žalovanému sumu 14.416,80 Eur, z toho za zástavkový prístrešok 7.682,40
Eur, montáž prístreškov 1.132,80 Eur, parkovú lavičku 6.204,-Eur, odpadkový kôš 3.960,-Eur a dopravu
montážnikov 169,20 Eur. Fakturovaná suma 14.416,80 Eur zohľadňovala uhradenie zálohy vo výške
4.731,60 Eur. Žalobca k faktúre č. 21018 predložil dodací list podpísaný obidvomi stranami konania.
Zároveň mal okresný súd preukázané , že z fakturovanej sumy žalovaný zaplatil dňa 6.6.2011 sumu
8.790,-Eur a dňa 3.11.2011, 9.12. 2011 a 1.2.2012 zaplatil 3 x po 1.125,36 Eur, teda spolu zaplatil
12.166,08 Eur. Ani ohľadne tejto skutočnosti medzi stranami konania nebol žiaden spor. Vyhodnotením
všetkých jednotlivých dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v
časti o zaplatenie sumu 2.081,52 Eur ( cena diela 18.979,20 Eur mínus zaplatená záloha 4.731,60 Eur,
mínus čiastkové úhrady 2.166,08 Eur). Nedôvodná je teda žaloba v časti o zaplatenie sumy 169,20 Eur.
Žalobca totiž vo faktúre č. 21018 splatnej dňa 6.6.2011 fakturoval žalovanému aj dopravu montážnikov
vo výške 169,20 Eur, hoci zo zmluvy o dielo nevyplýva, že by žalovaný zadal aj vykonanie takéhoto diela.
Z tohto dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v tejto časti 169,20 Eur neuniesol dôkazné
bremeno, a preto súd v tejto sume žalobu zamietol a vyhovel žalobe vo výške 2.081,52 Eur.
5. K námietke žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný súd uviedol,
že ju nepovažuje za dôvodnú, nakoľko podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platí, že postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že s uzavretím zmluvy o dielo oznámil žalobca žalovanému, že
pohľadávky z tejto zmluvy postupuje spoločnosti M. M., a.s. so sídlom v T.. Z oznámenia o vrátení
pohľadávok zo dňa 19.9.2012 bolo zistiteľné, že medzi spoločnosťou M. M., a.s. a žalobcom došlo
v súlade s dojednaním v článku 7 ods. 1 Obchodných podmienok k factoringovej zmluve uzavretej
medzi žalobcom a spoločnosťou M. M. a.s. dňa 9.5.2003 v znení dodatkov k nej k „ spätnému“
postúpeniu spornej pohľadávky voči žalovanému. Táto skutočnosť bola oznámená žalovanému listom
zo dňa 28.9.2012. Postúpenie pohľadávky zo žalobcu, ako postupcu na spoločnosť M. M. a.s., ako
postupníka bolo žalovanému oznámené v uzatvorenej zmluve o dielo aj postúpenie späť na žalobcu
prostredníctvom pošty, najneskôr však súčasne s doručeným žaloby žalovanému dňa 10.9.2014.
Oznámením o postúpení pohľadávky žalovanému bola bez ďalšieho založená aktívna legitimácia
žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky v predmetnom spore. K námietke žalovaného, že
v prípade spoločnosti M. M. a.s. nebol dodržaný spôsob konania štatutárneho orgánu zapísaný v
obchodnom registri, keď oznámenie o „ spätnom“ postúpení pohľadávky podpisoval len jeden člen
predstavenstvaaklientskýpracovník,žalobcapreukázal,žeklientskémupracovníkovibolodňa2.1.2012
členmi predstavenstva udelené poverenie na zastupovanie vo veci dotknutého právneho úkonu -
Oznámenie o vrátení pohľadávok.
6. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením vyfakturovanej sumy, súd prvej inštancie
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, pričom zohľadnil čiastočné plnenia zo strany žalovaného
postupujúc podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
Nariadenia Vlády č. 87/1955 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci len čiastočný
úspech priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.Okresný súd teda žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 344,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 1.328,49 Eur.
8. Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol s tým, že v prípade
úspechu si uplatňuje právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v prvostupňovom, ako aj
v odvolacom konaní. V prípade, ak by mal odvolací súd za to, že s ohľadom na nevykonanie žalovaným
navrhnutého dôkazu je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie rozhodnutie.
9. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok v prvom a treťom výroku považuje za nezákonný a
nesprávny. Druhý výrok rozsudku, ktorým súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, považuje za vecne
správny a voči tomuto výroku sa neodvoláva.
10. Odvolateľ poukázal na to, že v celom priebehu konania na okresnom súde namietal, že žalobca nie
je v spore aktívne legitimovaný Žalobca na základe žalovaným vznesenej námietky nedostatku aktívnej
legitimácie v priebehu konania predložil „ Oznámenie o vrátení pohľadávok“ datované dňom 19.9.2012
a údajné spätné postúpenie pohľadávky na žalobcu preukazoval týmto oznámením. Na ďalšiu námietku
žalovaného, že toto oznámenie je podpísané E.. W. G. - členom predstavenstva a R. P. - klientským
pracovníkom, teda osobami, ktoré neboli podľa výpisu z obchodného registra M. M. a.s. oprávnené
konať za túto spoločnosť, žalobca požiadal o odročenie pojednávania a následne predložil súdu listinu
označenú ako „ poverenie“. Z tohto poverenia má vyplývať že, „ M. M.. a.s., za ktorú konajú O.. R.
T., člen predstavenstva a E.. W. G., člen predstavenstva poveruje O.. R. T.len predstavenstva M., E..
W. G.len predstavenstva M. ( ďalej len „ člen predstavenstva“ ) a G. U. zamestnanca M. osobné číslo
XXXXX R. P. zamestnanca M. osobné číslo XXXXX, P. R. zamestnanca M. osobné číslo XXXXX ( ďalej
len „ poverený zamestnanec“ ) zastupovaním M. vo veci právneho úkonu - podpisovania Oznámenia o
vrátenípohľadávok,ktorýmázaväzovaťspoločnosť,atotak,žekpodpisujednéhočlenapredstavenstva
sa pripojí vždy podpis povereného zamestnanca, resp. k podpisu povereného zamestnanca sa pripojí
vždy podpis druhého povereného zamestnanca“. Predmetné „ Poverenie“ bolo právnemu zástupcovi
žalovaného predložené až na pojednávaní dňa 16.2.2016, pričom podľa záverov z pojednávania
konaného dňa 24.11.2015 mal byť doklad preukazujúci oprávnenie osôb podpísaných na Oznámení
o vrátení pohľadávky konať za spoločnosť doručený právnemu zástupcovi žalovaného v lehote 30
dní od konania pojednávania zo dňa 24.11.2015. Žalobca predmetné „ Poverenie“ nezaslal právnemu
zástupcovi žalovaného, ale v dvoch vyhotoveniach ho zaslal súdu, pričom súd jedno vyhotovenie
právnemu zástupcovi žalovaného nezaslal. Zároveň týždeň pred konaním pojednávania sa žalovaný
snažil nahliadnuť do súdneho spisu na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, čo mu však nebolo
umožnené, že spis sa nachádza u zákonného sudcu, ktorý sa pripravuje na pojednávanie. Podľa
názoru odvolateľa tým, že predmetné „ Poverenie“ nebolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného
v dostatočnej lehote pred pojednávaním konaným dňa 16.2.2016, bola podľa jeho názoru spoločnosti
žalovaného postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, resp. bolo porušené jeho právo na
spravodlivé súdne konanie. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16.2.2016 spochybnil
autentickosť tejto listiny a trval na tom, aby zo strany žalobcu bol predložený jeho originál s tým, aby
tento bol podrobený znaleckému dokazovaniu na zistenie, či tento doklad nebol vyhotovený účelovo,
dodatočne pre účely tohto súdneho konania a v krátkom čase pred jeho predložením súdu . Súd prvej
inštancie vykonanie tohto dôkazu zamietol. Žalovaný teda naďalej trvá na svojich pochybnostiach vo
vzťahu k predmetnej listine. Zároveň uviedol, že namieta neplatnosť a neúčinnosť spätného postúpenia
pohľadávok aj z dôvodu, že predmetné „ Poverenie“ je neplatné. Žalovaný má za to, že ak akciová
spoločnosť nemôže svojho člena predstavenstva poveriť konaním za spoločnosť, teda poveriť ho, aby
konal ako poverený zástupca, pretože jeho oprávnenie konať za spoločnosť mu vyplýva priamo zo
zákona. Okrem toho predložené „ Poverenie“ sa vzťahuje na „ zastupovanie M. M. vo veci právneho
úkonu - podpisovanie oznámenia o vrátení pohľadávok, ktorý má zaväzovať spoločnosť“. Takéto
vymedzenie je podľa názoru žalovaného absolútne všeobecné, pretože nie je zrejmé, na podpisovanie
akého „ oznámenia o vrátení pohľadávok“ sa vzťahuje. Predmetný úkon je preto podľa jeho názoru
nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný, a teda s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný. Žalovaný tiež poukázal na to, že predložené „ Poverenie“ v tomto súdnom konaní
sa nepochybne týka len podpisovania oznámenia o vrátení pohľadávok, teda nie samotného vrátenia
pohľadávok. Ak by vrátenie pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania malo byť právne
perfektné, „ Poverenie“ by sa malo vzťahovať na podpísanie vrátenia, resp. spätného prevodu konkrétnešpecifikovaných pohľadávok konkrétnemu subjektu a ďalej na podpísanie oznámenia o takomto vrátení
pohľadávok. Takéto poverenie však vôbec neexistuje. Z týchto dôvodov žalovaný trval na tom, že
žalobca nie je aktívne legitimovaný, a preto mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť.
11. Ku zmluvnej pokute, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobcovi, žalovaný uviedol, že v článku
VI. ods. 6.2 zmluvy o dielo č. J. sa uvádza, že „ v prípade, že objednávateľ nezaplatí zhotoviteľovi
faktúry v dohodnutom termíne, zaplatí zhotoviteľovi pokutu vo výške 0,05 % z celkovej fakturovanej
čiastky za každý kalendárny deň omeškania až do zaplatenia“. Žalovaný tvrdí, že podľa tohto zmluvného
dojednaniabolodohodnuté,žeakbyobjednávateľnezaplatilzhotoviteľovivdohodnutomtermínefaktúry,
pričom v danom prípade boli vystavené dve faktúry, z ktorých jedna - vystavená na sumu 4.731,60 Eur -
bola zaplatená riadne a včas, čo v priebehu konania potvrdil aj samotný žalobca. Keďže k nezaplateniu
faktúr v dohodnutom termíne v tomto prípade nedošlo, lebo nezaplatená v dohodnutom termíne bola len
jedna faktúra, súd mal návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako nedôvodný zamietnuť aj z tohto dôvodu.
12. K tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi trovy konania a trovy
právneho zastúpenia v celej uplatnenej výške odvolateľ uviedol, že žaloba nemala byť úspešná vo veci
samej, a teda právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia súd žalobcovi nemal priznať.
V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s jeho argumentáciou týkajúcou sa rozhodnutia vo veci
samej, vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia z opatrnosti namietol, že súd nemal právo na náhradu
trov právneho zastúpenia žalobcovi priznať v ním vyčíslenej výške minimálne vo vzťahu k odmene za
zastupovanie na pojednávaniach konaných dňa 24.11.2015 a 16.2.2016. Uvedené pojednávania sa
konali po tom, ako došlo k odročeniu pojednávaní na základe žiadosti o odročenie podaných zo strany
žalobcu, keby žalobca nebol vlastným zavinením schopný reagovať na námietky žalovaného, týkajúce
sa žalobcom predložených listín. V prvom prípade sa jednalo o to, že žalobca na pojednávaní nemal,
a teda súdu nemohol predložiť dodatky k zmluve o factoringovej spolupráci a v druhom prípade na
pojednávaní nemal, a teda súdu nemohol predložiť doklad o tom, že osoby podpísané na oznámení o
vrátení pohľadávok sú oprávnené podpisovať v mene M. M. a.s.
13. Žalovaný následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.4.2016 zaslal vyčíslenie trov
prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
14. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo
vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny. Odvolanie je účelové
z dôvodu predlžovania konania a neexistuje žiadny dôvod na zrušenie, resp. zmenu napadnutého
rozhodnutia. Aktívnu legitimáciu žalobcu, ako aj oprávnenosť nárokov žalobcu uplatnených žalobou
považuje za preukázanú dôkazmi vykonanými pred súdom prvej inštancie. Tvrdenia žalovaného
považuje za účelové z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania pred okresným súdom žiadnym
spôsobom nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 2.250,72 Eur s príslušenstvom,
ktorý je predmetom žaloby. Napriek tomu však predmetný dlh ani čiastočne nesplnil, a to ani voči
žalobcovi, ani voči spoločnosti M. M. a.s.
15. Žalovaný písomným vyjadrením doručeným odvolaciemu súdu dňa 6.12.2016 reagoval na
vyjadrenie žalobcu a k jeho tvrdeniam uviedol, že odvolanie podal práve z dôvodu, že uplatnený nárok
považuje za nedôvodný a neuznáva ho. Uplatnený nárok spochybnil vecnými argumentmi aj počas
celého prvostupňového konania. Na podanom odvolaní teda trvá v celom rozsahu a navrhuje, aby
odvolací súd predmetnému odvolaniu vyhovel.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1
CSP ) a rozsudok v napadnutej časti prvého a tretieho výroku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2
CSP, ako vecne správny potvrdil.
17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou podanou dňa 27.1.2014 uplatnil proti
žalovanému právo na zaplatenie 2.250,72 Eur s príslušenstvom. Okresný súd dňa 6.8.2014 vydal
platobný rozkaz č.k. 16Rob/80/2014-33, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehoteodôvodnený odpor, v ktorom namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Tiež namietol
nesprávne uplatnené príslušenstvo pohľadávky, konkrétne úrok z omeškania pokiaľ ide o výšku, ako aj
dátumy, od ktorých je úrok z omeškania uplatňovaný. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že nárok žalobcu je oprávnený len v sume 2.081,52 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku
žalobu zamietol. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami bola platne uzatvorená
zmluva o dielo, žalobca riadne a včas dielo vykonal, o čom svedčí podpísaný dodací list a námietku
žalovaného ohľadne skutočnosti, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný považoval za nedôvodnú,
čo v písomnom vyhotovení rozsudku odôvodnil.
18. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
19. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
20. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.
21. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
súdvyhovelžalobevsume2.081,52Eurspríslušenstvom,akoajvýrokotrováchkonania.Preskúmaním
veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v danej veci nie je dôvodné. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, pričom okresný súd sa v dostatočnom
rozsahu a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými skutočnosťami zistenými v rámci konania, správne ich
vyhodnotil a následne vec správne právne posúdil.
16. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá
možnosť konať pred súdom tým, že nemal možnosť sa oboznámiť pred konaním pojednávania s
poverením predloženým zo strany žalobcu a zároveň tým, že súd prvej inštancie nepripustil znalecké
dokazovanie, ktoré navrhol žalovaný uvádza, že žalovaný na pojednávaní dňa 16.2.2016, na ktorom
mu bolo predmetné poverenie zo strany súdu predložené nenamietal skutočnosť, že žiada z tohto
dôvodu pojednávanie odročiť, nakoľko sa nemohol pripraviť na pojednávanie, ale naopak po prevzatí
tohto poverenia navrhol vykonanie dôkazov ohľadne tejto listiny zo strany súdu. Súd prvej inštancie na
pojednávanívyhlásiluznesenie,žesúdnávrhžalovanéhonavykonaniedokazovaniaformouznaleckého
dokazovania zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že je výlučne v kompetencii
konajúceho súdu v súlade s § 185 ods. 1 CSP, aby rozhodol, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie je síce dôkazným prostriedkom podľa § 187 ods. 2
CSP, avšak odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že takéto znalecké
dokazovanie by bolo v danom konaní neúčelné, a to s ohľadom na to, že samotná žalovaná suma
uplatnená žalobcom nebola v konaní vôbec žalovaným spochybnená. Námietky žalovaného smerovali
len k nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vystupovať v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazujenato,žepostupcarelevantnýmoznámenímopostúpenípohľadávkyoznámildlžníkovispätné
postúpenie pohľadávky, čím je bez ďalšieho založená aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu,
resp. platnosť zmluvy o postúpení ( rozsudok NS SR sp.zn. 4Obo 201/01 ).
17. Pokiaľ žalovaný namietal poverenie zo dňa 2.1.2012 vystavené spoločnosťou M. M. a.s. so sídlom
v T. pre R. P., ktorá zároveň podpísala spolu s členom predstavenstva tejto spoločnosti oznámenie o
vrátení pohľadávok, odvolací súd uvádza, že pre založenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní
postačujedruháčasťoznámeniaovrátenípohľadávokzodňa19.9.2012(č.l.129)týkajúcasapostupcu,
z ktorého textu vyplýva, že postupca sa zaväzuje splniť oznamovaciu povinnosť voči dlžníkovi, preto
akékoľvek znalecké dokazovanie ohľadne úkonov postupníka je v danom prípade právne irelevantné.18. Odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že medzi
stranami konania bola zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne z fakturovanej sumy,
čo odvolací súd nepovažuje za zmluvnú pokutu dohodnutú v neprimeranej výške. Odvolací súd súhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta bola dojednaná za omeškanie s platením ceny diela,
kde cena je vyjadrená celkovou fakturovanou čiastkou. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd námietky
odvolateľa ohľadne zmluvnej pokuty za nedôvodné. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že zmluvná pokuta je
upravenáv§300až302Obchodnéhozákonníkaanadväzujenaprávnuúpravutohtoinštitútuzakotvenú
v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Podmienkami platného uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute
je jej písomná forma, čo bolo splnené a podmienka platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute, teda
určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Nakoľko zákonné podmienky
pre platné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute boli v danom prípade splnené a žalovaný sa dostal do
omeškania s platením peňažného záväzku, na zabezpečenie ktorého bola zmluvná pokuta dohodnutá,
súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal právo na úrok z omeškania, ako aj na
zmluvnú pokutu.
19. K námietke odvolateľa ohľadne nesprávneho priznania trov konania žalobcovi odvolací súd uvádza,
že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca mal v danom prípade len nepatrný
neúspech, a preto okresný súd postupoval správne, keď na trovy konania aplikoval ustanovenie
§ 142 ods. 3 O.s.p. K žalovaným namietaným dvom úkonom právnej pomoci za účasť na dvoch
pojednávaniach a k tomu prislúchajúci režijný paušál, ktoré podľa názoru žalovaného žalobcovi
nepatria z dôvodu, že z jeho viny boli tieto pojednávania odročené, odvolací súd zastáva názor, že
žalobca sa vytýčených pojednávaní zúčastnil, aktívne sa podieľal na priebehu pojednávania a jeho
návrhy na odročenie pojednávania boli len reakciou na námietky žalovaného vznesené na týchto
pojednávaniach. Pokiaľ by bol žalovaný svoje námietky oznámil súdu, alebo priamo žalobcovi pred
konaním pojednávania, bol by mal žalobca možnosť pripraviť sa na pojednávanie a doniesť so sebou
relevantné dôkazy. Z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožnil s výrokom súdu prvej inštancie ohľadne
priznaných trov konania v celom rozsahu.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu prvého a tretieho výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.
21. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016,
a to v súlade s ustanovením § 470 CSP.
22. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu
trov odvolacieho konania . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.