Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218007
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214218007.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
advokát v Bratislave (zn. XXXXXXX), proti žalovanému: T. L., Z.. X. F. XXXX, trvale bytom K. XXX, A.,
o 1.881,26 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zastavuje v časti o zaplatenie 227,03 € s 9,5 %
ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 15. októbra 2011.
II. Žaloba o zaplatenie 1.654,23 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 15. októbra
2011 sa zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov prvoinštančného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 16.
septembra 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol,
že 13. mája 2010 so žalovaným uzavrel zmluvu č. XXXXXXX, ktorou mu poskytol pôžičku 4.020 €.
Tú mal splácať v 60 mesačných splátkach po 68,94 €. V dôsledku neplnenia povinností žalobca úver
zosplatnil, no žalovaný dlh neuhradil.

2. Pôvodný žalobca počas konania postúpil pohľadávku na žalobcu - spoločnosť Intrum Justitia Slovakia,

s.r.o., na základe čoho Krajský súd v Trnave povolil zmenu na strane žalobcu podľa § 80 Civilného
sporového poriadku (uzn. č. k. 11 Co 703/2015-52).

3. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 8. apríla 2015 nevyjadril.

4. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti
ospravedlneného žalobcu (§ 180 C. s. p.) a v neprítomnosti žalovaného predvolaného podľa § 111 ods.

3 C. s. p. vykonal dokazovanie listinnými, dôkazmi, a to: zmluva o pôžičke (č. l. 3), podmienky k zmluve o
pôžičke (č. l. 4), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 5), prehľad splátok a úhrad (č. l. 8), upomienka (č.
l. 6) s doručenkou (č. l. 7), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 37) a v spojení všeobecne známymi
a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania
bolo okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je podnikateľom a
v prerokúvanej veci nekoná na účely svojej podnikateľskej činnosti.b) Uvedená spoločnosť ako veriteľ a žalovaný ako dlžník 6. resp. 13. mája 2010 podpísali listinu
označenú ako „Zmluva o poskytnutí pôžičky“ č. XXXXXXX (č. l. 3). V časti tejto listiny označenej „III.
Schválená výška Pôžičky“ sú okrem iného vymedzené schválená výška pôžičky 2.000 €, mesačná

splátka 68,94 €, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 36,94 %, konečná splatnosť „60 mesiacov“,
ročná percentuálna miera nákladov a priemerná RPMN. V časti zmluvy o pôžičke označenej „X. Klient“
je okrem iného obsiahnuté predtlačené ustanovenie tohto znenia: „...prehlasujem, že som sa pred
podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako
VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne

výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať...“
Tesne nad podpisom zmluvných strán je umiestnené ich predtlačené vyhlásenie, v zmysle ktorého
„Riadnym vyplnením a podpísaním tejto zmluvy všetkými zastúpenými stranami uzavrela spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. s Klientom zmluvu o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky...“

c) K zmluve o pôžičke sú predložené „Všeobecné obchodné podmienky“ platné od 1. augusta 2009 (č.
l. 5), ktoré obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
„1. DEFINÍCIE A VÝKLADOVÉ PRAVIDLÁ
1.1 Definície...
Podmienky: znamená špeciálne obchodné podmienky vydané Spoločnosťou podľa § 273 Obchodného

zákonníka, vrátane akýchkoľvek ich zmien doplnení a novácií....
Pôžička: znamená spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou....
2. ÚVODNÉ USTANOVENIA
...2.3 Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu
Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak....

6. PODMIENKY SPLÁCANIA
...6.2PokiaľniejevSplátkovomkalendária/aleboZmluvea/aleboPodmienkacha/aleboVOPstanovené
inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci....
6.4 Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ
nie je dohodnuté inak....

13. SKONČENIE ZMLUVY
...13.2 Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu.
Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie...
15. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
...15.8 Zmluva obsahuje zmluvné typy:

(a)úverovázmluvapodľaZákonaospotrebiteľskýchúverochapodpornepodľaObchodnéhozákonníka;
a/alebo
(b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.“

Ďalšie časti všeobecných obchodných podmienok upravujú konanie a preukazovanie totožnosti strán,

spôsob prijatia návrhu zmluvy, základné práva a povinnosti, podmienky splácania, zabezpečenie,
RPMN, priradenie platieb a započítanie, uzatvorenie zmluvy na diaľku, zodpovednosť, poplatky, pokuty
a sankčné úroky, skončenie zmluvy, doručovanie a všeobecné ustanovenia.

d) Žalovaný zaplatil splátky splatné od 20. júna 2010 do 20. apríla 2011, 13. septembra 2011 doplatil

splátku splatnú 20. mája 2011 ďalšie splátky nezaplatil (prehľad na č. l. 8). Vzhľadom na to žalobca listom
z 28. septembra 2011 vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 3.329,79 €
(č. l. 6). List bol žalovanému doručený 11. októbra 2011 (doručenka č. l. 6), načo žalovaný zaplatil 13.
októbra 2011 ešte dve splátky po 68,94 € (prehľad č. l. 8).

e)Listomz11.marca2015(č.l.37)ConsumerFinanceHolding,a.s.,akopostupcaoznámilžalovanému,
že pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXX z 13. mája 2010 postúpil na žalobcu.

6. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej

súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 5 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich
častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný
nespochybnil.Právne vec súd posúdil takto:

7. Podaním došlým 2. októbra 2016 žalobca vzal späť svoju žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty a poplatkov 227,03 €. Keďže k späťvzatiu došlo pred začatím predbežného prejednania alebo
pojednávania a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, súd
konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 C. s. p. (výrok I).

8. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy zo 6/13. mája 2010, ktorej právna kvalifikácia
je nejasná. Samotná zmluva je nazvaná zmluvou o pôžičke. Taktiež plnenie veriteľa je v zmluve,
ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach označené ako „Pôžička“. Podľa názoru súdu treba
pri výklade tejto zmluvy postupovať podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na
použité jazykové výrazy (pôžička) dospieť k záveru, že táto zmluva je zmluvou o pôžičke v zmysle
Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani ustanovenie ods. 15.8 všeobecných obchodných

podmienok, keďže toto ustanovenie naopak odkazuje na „zmluvný typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere“,
ktorý v našom práve neexistuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom,
ale je spoločným označením pre rôzne zmluvné typy, ktorých ekonomickou podstatou je úverovanie
spotrebiteľa veriteľom-podnikateľom [napríklad aj formou dohody o splátkach ceny v rámci uzavretej
kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, porov. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy]. Citované ustanovenie všeobecných obchodných
podmienok tak nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by jasne vymedzovalo právny charakter
uzavretej zmluvy.
V neposlednom rade tu treba poukázať na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého treba v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre
spotrebiteľa priaznivejšie, aby sa vzťah medzi ním a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.
posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy o pôžičke). Obchodnoprávne vzťahy sú totiž svojou
neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie zmluvných strán - podnikateľov pre spotrebiteľov
spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno spomenúť napríklad omnoho voľnejšie podmienky

uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§ 323 a 409) v porovnaní s Občianskym zákonníkom.

9. Ustanovenie ods. 15.8 všeobecných obchodných podmienok by síce bolo možné považovať za
dohodu o voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka. Podľa
názorutunajšiehosúdumávšaktakátovoľbaprespotrebiteľa-dlžníkazanásledokznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže sa ňou spotrebiteľ podriaďuje právnej
úprave, ktorá je svojou podstatou „stavaná“ na obchodnoprávne vzťahy predpokladajúce omnoho väčšie
skúsenosti, opatrnosť a bdelosť zmluvných strán. Vzhľadom na to, že takáto voľba je obsiahnutá len vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré pojmovo nemôžu byť individuálne vyjednané, ide o tzv.
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč.

zák. neplatná (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zn. 5 MCdo 5/2009).

10. Zmluva o pôžičke zo 6/13. mája 2010 sa tak v tomto prípade spravuje Občianskym zákonníkom,
nie Obchodným zákonníkom. Z tejto zmluvy bola žalovaná (dlžník) povinná splácať poskytnutú pôžičku
v dohodnutých splátkach s úrokom. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz

s úrokom z omeškania od 15. októbra 2011, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k
zosplatneniu celého úveru.
Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy
stali všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaná v konaní nespochybnila. Podľa
ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok bol žalobca ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu

kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods. 12.2, teda úplným splatením. Z takto
formulovaného ustanovenie je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova
zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porov. § 582 Obč. zák.), ale len privodenie okamžitej splatnosti
všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak
citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 Obč. zák. Veriteľ

teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek
zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu.
Podobnosť s ustanovením § 565 Obč. zák. a tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov takejto
dohody (pozri ďalej) má význam aj z hľadiska § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenieviaže využitie práva podľa § 565 Obč. zák. na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení
je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa
názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 Obč.

zák. nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila
presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. a ktorým má § 53 ods. 9
Obč. zák. brániť. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. potom vyžaduje, aby
aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť
splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 Obč. zák.)

ako dohoda v § 565 Občianskeho zákonníka.
Záverom k ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok treba uviesť, že tak z prerokúvanej veci, ako
aj z iných obdobných vecí známych súdu z úradnej činnosti vyplýva, že žalobca využíva toto ustanovenie
na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri omeškaní so splátkami. Takýto postup
podľa názoru súdu dokazuje, že vôľa žalobcu pri vypracúvaní všeobecných obchodných podmienok
(konkrétne odseku 13.2) smerovala práve k tomu, aby tým bolo umožnené okamžité zosplatnenie

omeškaných úverov. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. tak treba toto ustanovenie vykladať predovšetkým
ako dohodu o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v prípade omeškania
s plnením splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 Obč. zák.

11. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda

podľa § 565 Obč. zák.) aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa § 565 Obč.
zák. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade. Premlčacia doba je podľa § 101
Občianskeho zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa
§ 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej
pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565
Obč. zák. veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa názoru
súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v ods. 13.2 všeobecných

obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý
úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa
„predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k absurdným
záverom: veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 Obč. zák., by mal byť
motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý čas na

zistenie,čisúsplnenépodmienky§565Obč.zák.),noveriteľ,ktorýsadohodolnamožnostivypovedania
a zosplatnenia kedykoľvek a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by k takémuto
skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v § 103 Obč.
zák.
Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 Obč. zák. treba aplikovať aj na

premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v ods. 13.2 všeobecných
obchodných podmienok v prerokúvanej veci.

12. V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky
súzročnédo20.dňakalendárnehomesiaca.Zozistenéhoskutkovéhostavupotomvyplýva,žežalovaný

ako prvú nezaplatil (celú) splátku zročnú 20. júna 2011. V prerokúvanej veci spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s. celý dlh zosplatnila listom z 28. septembra 2011. Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák.
umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky.
Vzhľadom na dátum listu (28. septembra 2011) tak k zosplatneniu mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania
so splátkou splatnou 20. júna 2011, keďže od jej splatnosti do 28. septembra 2011 uplynuli viac ako

tri mesiace.
V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie
od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej
splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o
splátku splatnú 20. júna 2011, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku

dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. júna
2014.
Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565
Obč. zák. až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialisk § 565 druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej
splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s
niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ

z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore
s § 53 ods. 9 Obč. zák., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených
podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po
uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné
ďalšie splátky. To však - ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením §

53 ods. 9 Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade
spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa
predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák.
umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve
táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák.
Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba

v zmysle tohto ustanovenia.

13. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu veriteľa zo zmluvy zo 6/13. mája 2010 so žalovaným tak
uplynula najneskôr 20. júna 2014. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo
k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k

20. júna 2014 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania.
Žaloba podaná na súd až 16. septembra 2014 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky,
ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 1
zákona č. 258/2001 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky

žalovaného. Preto bolo treba žalobu zamietnuť (výrok II).

14. Súd považuje ešte za potrebné upozorniť na to, že v prerokúvanej veci neskúmal, či boli naplnené
všetkypredpoklady§53ods.9Obč.zák.nazosplatneniedlhu.Zobsahutohtoustanoveniatotižvyplýva,
že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie

podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by
mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku
v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z
hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že
dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej

zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore
s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky
porušenia § 53 ods. 9 Obč. zák. posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi, ktorého má
toto ustanovenie chrániť, nie veriteľovi, ktorého chrániť nemá.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaný mal
vo veci plný úspech (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).