Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/610/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112202142
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112202142.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Ing. R. X., CSc., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K., ul. Z. E. č. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom
so sídlom K., ul. M. R. X. č. XX, proti odporkyni: M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., ul. X. D.. XX,
zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom K., ul. X. D.. XX,
o zaplatenie sumy 796,56 eur príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu

Žilina zo dňa 26. septembra 2013 č. k. 18C/361/2012-151, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 26. 09. 2013, č. k. 18C/361/2012-151. žalobný návrh zamietol
(výrok I.) a určil, že navrhovateľka je povinná nahradiť odporkyni trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 278,20 eur na účet právneho zástupcu odporkyne, a to v lehote do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa
02. 01.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 23. 01. 2012, domáhala voči odporkyni uloženia
povinnosti na zaplatenie sumy 796,56 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Uplatnený nárok
navrhovateľka odôvodnila tým, že na základe nájomnej zmluvy poskytla odporkyni do užívania bytový
priestor na dobu určitú a odporkyňa bola povinná platiť 2.000,- Sk mesačne. Odporkyňa však nájomné

riadne neplatila, a to za rok 2009. Spolu s návrhom navrhovateľka predložila nájomnú zmluvu a výpis
z LV č. XXXX.
Z vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je neplatná pre absenciu
podstatných náležitostí a pre jej neurčitosť, avšak bolo nesporné, že odporkyňa predmetný byt, resp.
jeho časť, užívala a aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na jej strane, bola povinná uhrádzať
navrhovateľke odplatu. Podľa okresného súdu bolo zistené, že navrhovateľka požadovala v písomnej

forme od odporkyne, aj od predchádzajúcej nájomníčky 2000,- Sk mesačne bez ďalšieho, hoci z
vykonaného dokazovania vyplývalo, že v skutočnosti bola dohoda na sumu 7.500,- Sk (250 eur)
mesačne i keď toto navrhovateľka poprela, ničím nepreukázala výšku skutočných platieb odporkyňou.
Túto skutočnosť (platbu 250 eur mesačne) považoval prvostupňový súd za preukázanú výpoveďou
svedka C. U., priateľa odporkyne, ktorý jej podľa okresného súdu mal na nájomné prispievať.
Okresný súd považoval tvrdenia navrhovateľky za rozporné pretože tvrdila, že odporkyňa jej riadne

neplatila, keď jej mala povedať, že peniaze potrebuje na zuby, čo však odporkyňa vyvrátila. Tiež za
rozporné, že navrhovateľka predložila listinu s poznámkou, že v januári 2009 mala odporkyňa zaplatiť
6.000,- Sk a potom dňa 07. 03. 2013 predložila rovnakú listinu s prepísanou sumou na 2.000,- Sk.
Nepovažoval preto tvrdenie navrhovateľky, že odporkyňa zaplatila iba 2.000,- Sk za pravdivé. Vyvodil
tiež, že navrhovateľka nepreukázala, že by jej odporkyňa nezaplatila žiadnu odplatu. Mal za preukázané,
a to zo svedeckých výpovedí Ing. E. a C. U., že odporkyňa platila viac, nebol preto dôvod na podanie

žaloby, ktorou navrhovateľka požadovala 2.000,- Sk mesačne za rok 2009. Za rozporné považoval aj
tvrdenie navrhovateľky, že odporkyňa za rok 2009 nezaplatila, keď minimálne za 01/2009 zaplatila.Ďalej okresný súd uviedol, že mal za nesporné, že odporkyňa predmetný byt užívala a aby nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu na jej stane, bola povinná uhrádzať navrhovateľke odplatu. Dospel k záveru,
že odporkyňa uhrádzala mesačné platby navrhovateľke a to minimálne v sume uvedenej v zmluve o

nájme a preto, keďže navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, jej návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd uplatnené trovy posúdil v zmysle s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorej priznal odporkyni

náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za 4 úkony: - prevzatie a príprava - 51,45 eur +
réžia 7,81 eur + DPH, účasť na pojednávaní dňa 07. 03. 2013 - 51,45 eur + réžia 7,81 eur + DPH, účasť
na pojednávaní dňa 25. 04. 2013 - 51,45 eur + réžia 7,81 eur + DPH, účasť na pojednávaní dňa 26.
09. 2013 - 51,45 eur + réžia 7,81 eur + DPH, teda spolu 278,20 eur. Odporkyni nepriznal trovy konania
za úkon: - predloženie listinných dôkazov, nakoľko síce dôkazy predložila, ale tie, na ktoré sa právny
zástupca odporkyne sám odvolával na pojednávaní, preto súd na pojednávaní uložil, aby predložil tieto

dôkazy, na ktoré sa odvolával, pričom je povinnosťou každého účastníka predkladať dôkazy a nie čakať
na výzvu súdu a potom požadovať za to náhradu trov. Taktiež súd nepriznal odmenu za úkon - odpoveď
na výzvu na oznámenie návrhov na dokazovanie v rámci prípravy na pojednávanie, v ktorej právny
zástupca odporkyne uviedol, že nenavrhuje žiadne dôkazy. Nešlo o žiadne vyjadrenie vo veci samej a
odmenu za takéto podanie nepovažoval za opodstatnené vzhľadom na povinnosť účastníkov v zmysle

§ 120 O. s. p. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 150 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie
konanie, resp. aby rozsudok zmenil a zaviazal odporkyňu na zaplatenie 796,56 eur a úrok z omeškania

0,5promiledennezosumy796,56eurod01.01.2010atiežtrovykonania 379,52eurainétrovy108eur.
Vdôvodochodvolaniauviedla,žerozsudokokresnéhosúdujevecnenesprávny,trpívadounesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.). Skutkové závery vyslovené okresným
súdom sú v zjavnom rozpore s obsahom spisu. Okresný súd jej procesným postupom odňal možnosť

konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Odôvodnenie rozsudku
považovala za vnútorne rozporné, obviňujúce ju a obraňujúce postavenie a záujmy odporkyne. Vytýkala
súdu, že dôkazné bremeno o zániku dlhu previedol na jej osobu ako navrhovateľku (prenajímateľa).
Dôkaz o zániku dlhu pritom vždy zaťažuje dlžníka. Za prekvapivé považovala tvrdenie súdu o neplatnosti
nájomnej zmluvy. Na pojednávaní súd neuviedol, že existujú skutočnosti pre absolútnu neplatnosť

zmluvy. K nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedla, že
okresný súd ťažiskovo tvrdil, že nájomné odporkyňa uhradila, avšak vôbec nevie uviesť, kedy a
ako presne tak mala urobiť. Súd sa nemôže prikloniť k tvrdeniu odporkyne, že dlh uhradila pokiaľ
navrhovateľka toto popiera a súd nemá produkované objektívne dôkazy o zaplatení dlhu. Vytýkala tiež,
že sa opieral o tvrdenia svedka U., ktorý vzhľadom na vzťah k odporkyni má záujem pomáhať tejto

v spore ale tento nevedel uviesť, v ktorých dátumoch malo dôjsť k odovzdaniu hotovosti a za ktoré
mesiace. Rozsudok považovala za nepresvedčivý. Tiež vytýkala súdu, že ani na jednom z vykonaných
pojednávaní si nesplnil povinnosti v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p., čo je zakotvením práva účastníka na
zabezpečenie predvídateľnosti rozhodnutia. Toto považovala za hrubú procesnú vadu, ktorá má súvis v
svojvoľných skutkových záveroch okresného súdu o neplatnosti nájomnej zmluvy.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu podaného prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne
žiadala, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil a zároveň si uplatnila trovy odvolacieho
konania vo výške 71,11 eur.
Uviedla, že sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania uvedenými navrhovateľkou. Skutkové závery

okresného súdu vyplývajú z náležite zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. Zmluva
o nájme musí obsahovať zvlášť stanovenie výšky nájomného a zvlášť stanovenie výšky úhrady za
nájomné a keďže v nájomnej zmluve toto nebolo rozlíšené, ide o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy, ktorá robí zmluvu neplatnou pre jej neurčitosť. Tiež tvrdila, že nie je pravda, že súd dôkazné
bremeno previedol na navrhovateľku. Odporkyňa jednoznačne svedeckými výpoveďami preukázala

svoje tvrdenia. Snaha o spochybnenie svedka U. je špekulatívna a pri posúdení všetkých vykonaných
dôkazov zbytočná. Považovala rozsudok okresného súdu za dostatočne presvedčivý.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods.
1 písm. h/, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 02. 01. 2012, doručeným Okresnému súdu

Žilina dňa 23. 01. 2012, domáhala voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 796,56 eur
s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že na základe nájomnej zmluvy
poskytla odporkyni do užívania bytový priestor na dobu určitú a odporkyňa bola povinná platiť nájomné
vo výške 2.000,- Sk mesačne. Odporkyňa však nájomné riadne neplatila a to za rok 2009. Na podporu
svojich tvrdení predložila ako dôkaz nájomnú zmluvu zo dňa 30. 11. 2007, čiastočný výpis z LV č. XXXX,
preukazujúci jej vlastníctvo k bytu č. 25 vo vchode 11 na pozemku parc. č. 5593 o výmere 434 m2

- zastavané plochy a nádvoria, ako aj spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam a k
pozemku v 543/16790-inách v kat. úz. K..

V kontexte s dôvodmi uvádzanými okresným súdom v rozsudku, ktorým návrh navrhovateľky pre
neunesenie dôkazného bremena zamietol, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v sporovom

konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten
účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie

procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety

prvej O. s. p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie

dlhu z určitej zmluvy má navrhovateľ (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že s odporcom
(dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto
plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,

navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Odporca (dlžník) nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.
Teóriavtejtosúvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdenia
a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a

na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku
splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so
zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci (rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 6/2010).

V danom prípade uzavretie zmluvy a plnenie z tejto navrhovateľka preukázala a to jednak listinou -

nájomnou zmluvou zo dňa 30. 11. 2007 a jednak medzi účastníkmi nebolo sporné, že plnenie zo zmluvy,
a teda poskytnutie bývania v jednej miestnosti v byte na ul. Z. E. XX, na 3. poschodí, číslo bytu 25 v
K., bolo zo strany navrhovateľky realizované. S poukazom na vyššie uvedený stručný výklad o bremene
tvrdenia a bremene dôkazu možno konštatovať, že predložením týchto dokladov navrhovateľka splnila
povinnosť účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Na druhej strane bolo povinnosťou odporkyne, pokiaľ chcela byť v konaní úspešná, poskytnúť dôkazy
preukazujúce zánik dlhu voči navrhovateľka jeho splnením. Nie je tu žiadna povinnosť navrhovateľky
preukazovať či k úhrade dlhu zo strany odporkyne došlo alebo nie. Závery okresného súdu pokiaľ svoje
rozhodnutie oprel o výpoveď svedka C. U. - priateľa odporkyne, ktorý skutočnosti uvádzané odporkyňounepotvrdil nevyvrátiteľným spôsobom, sú potom predčasné. Okrem toho odporkyňa okresnému súdu
neposkytlapresvedčivýdôkazotom,žeplatilaviacakobolovzmluvedohodnutéatakýtozávernemožno
jednoznačne vyvodiť ani zo samotnej výpovede svedka Ing. E., ktorý síce uvádzal pri svojom výsluchu

na pojednávaní dňa 25. 04. 2013, že sa dohodla navrhovateľka s odporkyňou na nájomnom v čase keď
bol s odporkyňou obhliadnuť prenajatý byt a uviedol, že bol prekvapený, že v zmluve bola požadovaná
iná čiastka ako bola v skutočnosti platená, ale aká to bola suma nevedel. Z tejto svedeckej výpovede
potom len ťažko možno ustáliť, že odporkyňa preukázala platenie nájomného vo výške 250 eur mesačne
a pokiaľ okresný súd uzavrel, že odporkyňa takého nájomné za rok 2009 platila, jeho závery nemajú

oporuvovykonanomdokazovaní.Okresnýsúdsaprihodnotenívykonanéhodokazovanianevysporiadal
dostatočným spôsobom ani s tvrdeniami svedkyne U. V. - predchádzajúcej nájomníčky (č. l. 141-143
spisu), ktorá tvrdila, že na nájomnom platila iba sumu uvedenú v zmluve (2.000,- Sk), neuviedol, prečo
túto svedeckú výpoveď nepovažoval za dostatočnú na preukázanie tvrdení navrhovateľky.

Na základe uvedeného je možné považovať odvolanie navrhovateľky za dôvodné, preto krajský súd

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom predovšetkým si okresný súd ujasní
namietanú otázku platnosti nájomnej zmluvy, nakoľko pri svojom hodnotení vychádzal z ust. § 685 a
nasl. Občianskeho zákonníka o nájme bytu avšak neujasnil si, či uvedené ustanovenia bez ďalšieho
sa vzťahujú aj na nájom obytnej miestnosti. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami
totiž vyplýva, že predmetom nájmu bola jedna obytná miestnosť a spoločné užívanie ostatných častí

bytu. Ďalej okresný súd posúdi dôkazy predložené odporkyňou čo do unesenia dôkazného bremena,
uvedené dôkazy vyhodnotí v súlade s ust. § 132 O. s. p. a vo veci opätovne rozhodne.

Pokiaľ sa týka namietaného porušenia ust. § 118 ods. 2 O. s. p. a tým k odňatiu možnosti navrhovateľky
konať pred súdom, odvolací súd v tomto smere mal zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07. 03.

2013 preukázané, že postup okresného súdu bol v súlade s citovaným ustanovením zákona a odňatie
možnosti navrhovateľky konať pred súdom z tohto dôvodu nemožno konštatovať.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.