Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/363/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515207350
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515207350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci

navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti
odporcovi: E. S., X.. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, trvalo bytom H. Z. X, o zaplatenie
92,- Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.07.2015 proti odporcovi domáhal, aby súd
rozhodol o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť 92,- Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo

sumy 92,- Eur od 03.04.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
dňa 02.05.2008 navrhovateľ s odporcom uzatvoril zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb (ďalej len „Zmluva“). K Zmluve bola na základe návrhu odporcu ako majiteľa účtu
zriadená služba „Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za
podmienok uvedených v zmluve, všeobecných obchodných podmienkach Dexia banky Slovensko, a.s.
a podmienkach zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte.“ Nakoľko odporca
neuhradilnavrhovateľovidebetnýzostatoknaúčtezriadenompodľazmluvy,navrhovateľdňa03.04.2013

odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu za obdobie od 29.03.2013 do 03.04.2013 je výška
aktuálneho debetného zostatku v sume 92,- Eur. Podľa podmienok zriadenia a vedenia služby „Povolené
prečerpanie na osobnom účte“ sa klient zaviazal splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu
s úrokmi podľa bodu 10 týchto podmienok, pričom na sumu čerpaných peňažných prostriedkov nad
výšku debetného limitu sa uvedený úrok taktiež aplikuje. Výšku úroku podľa úrokovej sadzby produktov
je 28 %. Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Po posúdení uplatneného žalobného nároku, súd vec posúdil ako drobný spor, vec prejednal a rozhodol
bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.06.2016.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátene jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Súd preto pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v
prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,

bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn.
1 Cdo/148/2004).

Pre posúdenie premlčania uplatňovaného nároku navrhovateľa považoval súd za potrebné bližšie
charakterizovať právny vzťah medzi účastníkmi.

Navrhovateľ s odporom uzatvorili dňa 02.05.2008 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v
Zmluve a všeobecných obchodných podmienok. Na základe Zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovislužbu Povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca prostredníctvom svojho účtu vykonával
bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu, na ktoré mu navrhovateľ
poskytol peňažné prostriedky. Odporca však porušil zmluvné povinnosti, ktorým sa zaviazal v Zmluve,

a preto navrhovateľ listom zo dňa 22.03.2013 odstúpil od zmluvy. V zmysle ods. 19.8 Všeobecných
obchodných podmienok Doručovanie - písomnosť banky adresovaná klientovi sa považuje za doručenú
tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Dňa 03.04.2013 došlo k internému
vyrovnaniu zostatku na zatvorenom účte.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o bežnom účte s poukazom na charakter účastníkov,
je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že zmluva o bežnom účte
je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny
vzťah medzi účastníkmi aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odporca ako fyzická osoba
vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ poskytujúci
uvedenú službu. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne

vzťahy, aj keď ide o vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte ako absolútneho obchodu upraveného
v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v
Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú
voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého prednostným

použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod
upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa

odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie je špeciálnym
ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne
aj v prípade nároku navrhovateľa uplatneného v predmetnom konaní. Ustanovenie § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014,
vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a s poukazom na to, že ustanovenie je

ustanovením procesným, bol súd povinný prihliadať na premlčanie ex offo.

S poukazom na skutočnosť, že právo navrhovateľa na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu,
súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky)
a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť
si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť

námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu
svojho práva, pričom v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv súd skúma premlčanie
ex offo v súlade s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa.
Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia premlčacej doby je

podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd považoval
uplatnenú pohľadávku navrhovateľa za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné
prvýkrát uplatniť dňa 03.04.2013 (t.j. deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy po uzatvorení účtu), a
žalobný návrh bol podaný na súde dňa 23.07.2015, teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby

podľa ustanovenia. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto návrh navrhovateľa zamietol bez toho,
že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do
základu a výšky).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak odporca si náhradu trov konania neuplatnil, a preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia.