Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/288/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206364
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614206364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Stavebné
bytovédružstvoLiptovskýMikuláš,sosídlomKollárova3588,03101LiptovskýMikuláš,IČO:00222011,
zastúpeného JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom Z. XX, XXX XX L. M., proti žalovaným:
1/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX L. M., zastúpenému JUDr. Jiřím Martausom,

advokátom,sosídlomUl.X.M.XXX/XX,XXXXXL.M.,2/M.O.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.XXXX/
XX, XXX XX L. M., t.č. bytom K. XXXX/XX, K., XXX XX O., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných v
rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/159/2014-115 zo dňa 29.06.2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/159/2014-115 zo dňa 29. 06. 2016 p
o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ (označeným ako odporcovia
v rade 1/ a 2/) povinnosť a žalobcovi (označenému ako navrhovateľ) odovzdať byt č. 3 nachádzajúci
sa na prvom poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, orientačné č. 24, vo vchode č. 24, na I.
ulici v L. M., postavenom na parcele registra C, evidované na katastrálnej mape ako parcela č. 370/2,

k.ú. L. M. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške
6322/161504, ktorý pozostáva z troch obytných miestností - predsiene, kuchyne, kúpeľne, WC, balkónu,
špajze a pivnice umiestnenej v suteréne, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne
priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 534,34
Eur, ktoré uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet jeho
právneho zástupcu do 15 dní právoplatnosti rozsudku.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou (označenou ako návrh) podanou na okresný

súd dňa 16.07.2014, v znení jej upresnenia na pojednávaní dňa 29.06.2016 sa žalobca pôvodne voči
žalovanému v rade 1/ domáhal, aby súd uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť vypratať a odovzdať
byt uvedený vo výrokovej časti jeho rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Liptovský Mikuláš
rozsudkom č. k. 8C/204/2009-160 zo dňa 12.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 8Co/578/2013 zo dňa 28.02.2014 v konaní o nariadenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu žalobu žalobkyne M. O. v celom rozsahu zamietol. Byt, ktorého vypratania sa žalobca

domáha, je družstevný. Predmetný byt užívala M. O. - matka žalovaného na základe členstva u žalobcu,
z ktorého bola rozhodnutím predstavenstva žalobcu zo dňa 29.10.1996 pre porušenie členských
povinností vylúčená. Zhromaždenie delegátov žalobcu dňa 23.04.1999 vylúčenie matky žalovanéhoz členstva u žalobcu potvrdilo. Žalobca v súlade s § 711 Občianskeho zákonníka zabezpečil dňa
23.04.1999 matke žalovaného po zániku nájmu bytu bytovú náhradu, ktorou je totožný byt
č. 3 na I. Ul. č. XXXX v L. M. predložením návrhu nájomnej zmluvy. Matka žalovaného listom zo

dňa 20.10.1999 poskytnutú bytovú náhradu odmietla, v dôsledku čoho jej právo na bytovú náhradu
v zmysle § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka zaniklo uplynutím 30-dňovej lehoty od doručenia
písomného vyhlásenia žalobcu o zabezpečení bytovej náhrady, ktorou je totožný, doposiaľ užívaný byt,
a to najneskôr dňom 23.05.1999. Žalobca pred právoplatným rozhodnutím vo veci Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/204/2009, v ktorom sa súd skutkovo a právne zaoberal zánikom členstva

matky žalovaného u žalobcu, v dôsledku tohto zániku družstevného bytu, ako aj otázkou zániku jej
práva na zabezpečenie bytovej náhrady z opatrnosti nepodal proti žalovanému žalobu o vypratanie
bytu skôr. Matka žalovaného spolu s osobami žijúcimi s ňou v spoločnej domácnosti vykazovala
počas celej doby užívania bytu dlh na úhradách za užívanie bytu. Napriek tomu, že byt užívala spolu
s rodinnými príslušníkmi bez právneho dôvodu, bola povinná platiť úhrady za prijaté služby spojené
s užívaním bytu, inak by sa bezdôvodne obohatila. Napríklad dlh na úhradách za

služby spojené s užívaním bytu za rok 2005 bol vo výške 38.352 Sk, za rok 2006 vo výške 63.005
Sk, za rok 2007 vo výške 51.429 Sk, za rok 2008 vo výške 9.089 Sk, za rok 2009 vo
výške 1.052 Eur, za rok 2010 vo výške 776,93 Eur, za rok 2011 výške 1.227,41 Eur za rok 2012 vo
výške 604,92 Eur, ktorý dlh bol do roku 2013 postupne uhradený celkom. Žalovaný ako osoba žijúca s
nájomcami bytu mal právo užívať predmetný byt, spoločné priestory a zariadenia domu, ako aj požívať

plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu podľa § 688 Občianskeho zákonníka len do
doby trvania nájmu nájomcu - matky žalovaného, preto žalovaný v súčasnosti užíva byt bez právneho
dôvodu. Po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/204/2009 žalobca
navrhol žalovanému ako prvému odkúpenie tohto bytu za cenu zistenú znaleckým posudkom podľa
pôvodného stavu bytu, nakoľko mal vedomosť o tom, že žalovaný má záujem o byt a že do bytu

čiastočne investoval vlastné finančné prostriedky. Nakoľko žalovaný na ponuku žalobcu nereagoval,
žalobca podaním zo dňa 11.06.2014 vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie bytu. Listom zo
dňa 03.07.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že podľa jeho názoru predmetný družstevný byt užíva
oprávnene a „legálne, rešpektujúc právne predpisy“.
3. Okresný súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. dňa 29.06.2016 konal a rozhodol vo veci v neprítomnosti

žalovaného v rade 1/, jeho právneho zástupcu, ako aj žalovanej v rade 2/. Konštatoval, že žalovaná
v rade 2/ svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 29.06. 2016 o 9:00 hod. ospravedlnila e-
mailom(č.l.106spisu),zároveňpožiadalaoodročeniepojednávania,nakoľkomáťažkostiortopedického
charakteru. Žiadosť o odročenie pojednávania žalovanej v rade 2/ však neobsahovala vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania a neobsahovala

ani návrh na odročenie pojednávania, a ani deň, kedy sa žalovaná v rade 2/ o
dôvode neúčasti na pojednávaní dozvedela, keď z jej podania je zrejmé, že by sa
mohlo jednať o zdravotné problémy dlhodobejšieho charakteru (§ 119 ods. 3 O.s.p.).. Právny zástupca
žalovaného v rade 1/ požiadal o odročenie pojednávania (č.l. 107 spisu) pre kolíziu s pojednávaním
vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 4To/22/2016 o 09:00 hod. Okresný súd však

telefonicky zistil, že JUDr. Martaus sa z pojednávania určeného na deň 29.06.2016 na Krajskom súde
v Banskej Bystrici ospravedlnil z dôvodu, že nie je obhajcom v danej veci (úradný záznam č.l. 110
spisu) a pokiaľ svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pre kolíziu s pojednávaním vedenom na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/122/2015 zo dňa 29.06.2016, uvedené pojednávanie sa
malo uskutočniť o 09.30 hod. (č.l. 108 spisu), teda nič nebránilo právnemu zástupcovi žalovaného v

rade 1/ dostaviť sa na pojednávanie v súdenej veci o pol hodinu skôr, t.j. o 09:00 hod. Okresný súd tiež
akcentoval, že už pojednávanie vytýčené na deň 31.03.2016 o 12.00 hod. (č.l. 78 spisu) bolo odročené
na žiadosť právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ (č.l. 79 spisu), ktoré odôvodnil tým, že sa musí
ustanoviť na hlavné pojednávanie vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/5/2015 dňa 31.03.2016
o 11:00 hod. Dodatočne dňa 29.06.2016 (úradný záznam na č.l. 110 spisu) bolo telefonicky zistené,

že uvedené pojednávanie bolo zrušené dňa 21.03.2016, ktoré zrušenie termínu pojednávania prevzal
právny zástupca žalovaného v rade 1/ dňa 24.03.2016.
4. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojich vyjadreniach na pojednávaní trvala na podanej žalobe s tým,
že upresnila žalobný petit tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní vypratať a odovzdať sporný byt,
keďže súd na jeho návrh pripustil do konania vstup žalovanej v rade 2/. Uviedla, že v súdenej veci

neboli zistené žiadne nové skutkové a právne okolnosti, ako v konaní vedenom na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8C/204/2009. Ustanovenie článku 29 ods. 4 Stanov žalobcu upravuje,
akým spôsobom je doručované rozhodnutie o vylúčení z členstva v bytovom družstve, kde podmienkou
nie je doručovanie do vlastných rúk. Stanovy upravujú, kedy môže vzniknúť nájom družstevného bytu,čo sa v súdenom prípade nestalo. Žalovanému v rade 1/ nikdy nájom k bytu nevznikol. Nájom žalovanej
v rade 2/ zanikol spolu so zánikom jej členstva v SBD v roku 1999. Žalovaný v rade 1/ nemal nikdy so
žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu. Je právom žalobcu, nie jeho povinnosťou, podať na súd žalobu

o vypratanie bytu.
5. Právny zástupca žalovaného v rade 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie
právnej zástupkyne žalobcu, že bolo právoplatne rozhodnuté, že matka žalovaného nie je nájomníčkou
predmetného bytu. Bolo rozhodnuté, že matka žalovaného nemá nárok na prevod vlastníctva k bytu.
Nič iné v predmetnom konaní nebolo skúmané. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že matka žalovaného

nepreukázala, že v roku 1994 požiadala družstvo o prevod vlastníctva k bytu. Hoci žalobca tvrdí, že
matka žalovaného nie je nájomníčkou bytu, roky od nej pýta nájomné. Vo veci Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 8C/204/2009 bolo rozhodnuté, že matka žalovaného v rade 1/ nemá nárok na uzavretie
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu na základe jej žiadosti z roku 1994. Žalobca však nepreukázal, že
matka žalovaného v rade 1/ bola platne vylúčená z družstva ako členka SBD, nakoľko toto vylúčenie
jej nebolo doručené. Prvoinštančný súd nariadil drahé znalecké dokazovanie a keď znalecký posudok

vyšiel v prospech matky žalovaného v rade 1/, tak našiel v prospech žalobcu iný dôvod na zamietnutie
žaloby. Matka žalovaného v rade 1/ od roku 1999 platí nájomné, ktoré od nej žalobca
požaduje. Hoci žalobca tvrdí, že žalovaná v rade 2/ sa nezdržiava v predmetnom byte,
užíva ho prinajmenšom tým, že tam má stále svoje veci. Nie je pravdou, že by jej vzťahy so synom
boli nepriateľské. Žalovaná v rade 2/ bola vylúčená ako členka družstva poza jej chrbát, bola jej odňatá

možnosť podať opravný prostriedok a takéto vylúčenie nemôže byť platné. Žalovaná v rade 2/ ešte v
procesnom postavení svedkyne uviedla, že neobdržala rozhodnutie predstavenstva SBD o jej vylúčení,
z toho dôvodu ani nemohla písať voči tomuto opravný prostriedok. Je pravdou, že písala žiadosť o
obnovenie členstva na základe diktátu vtedajšieho predsedu p. J.. Bolo to v roku 1999, písala to u neho
v kancelárii a v ten istý deň si to doma prepísala na písacom stroji. Žalovaná v rade 2/ tvrdí, že byt v

tom čase mal nulovú hodnotu, pretože v predmetnom byte sa nasťahovali ona s jej tromi súrodencami
a mamička od roku 1964. V spise s výnimkou jej žiadosti, prevodu členských práv z matky na ňu a
rozhodnutia o vyrubení penále nič iné nebolo. Ing. J. jej povedal, že údajne bola vylúčená ako členka
družstva a že jej bolo doručené rozhodnutie. Žalovaná v rade 2/ v tom vidí nekalú činnosť žalobcu, keď
družstvo jej žiadosť z roku 1994 malo k dispozícii, no nezaevidovalo ju. Žalovaná v rade 2/ dlhovala

žalobcovi nejaké peniaze, ktoré potom vyplatila. V roku 1992 na Silvestra bol vykradnutý byt, bolo jej
odcudzené okolo 214.000,- Sk. V byte má žalovaná v rade 2/ osobné veci, má tam jednu izbu, v ktorej
má počítač, posteľ, klavír, koberec, skrine, sú to veci v jej vlastníctve. Rozhodnutie žalobcu o vylúčení
žalovanej v rade 2/ z členstva v družstve sa jej nikdy nedostalo do dispozície. O tom, že bola vylúčená
ako členka, sa dozvedela od Ing. J. v jeho kancelárii v roku 1999, keď písala ten list.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa pod sp. zn. 8C/204/2009 viedlo konanie o žalobe žalovanej v
rade 2/ ako žalobkyne proti žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) o nahradenie prejavu vôle uzavrieť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku na základe jej
žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 17.05.1994. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.

k. 8C/204/2009-24 zo dňa 12.07.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/204/2009-160 zo dňa
12.09.2013 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/578/2013-170 zo dňa 28.02.2014
žalobu v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že
žalobkyňa nemá právo na prevod vlastníctva k uvedenému bytu, lebo jej členstvo v SBD Liptovský
Mikuláš zaniklo vylúčením. Žalobkyňa bola z tohto členstva vylúčená rozhodnutím predstavenstva

prijatým na zasadnutí 26.09.1996 ako orgánom oprávneným na prijatie takéhoto rozhodnutia v zmysle
§ 231 Obchodného zákonníka aj v zmysle článku 22 ods. 1 Stanov SBD Liptovský Mikuláš prijatých
05.11.1992. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že žalobkyňa sa v čase doručovania zásielky podľa
vlastného tvrdenia zdržiavala v L. M. v byte na I. ulici, pričom vedomosť o svojom vylúčení z členstva v
SBD Liptovský Mikuláš potvrdila žiadosťou zo dňa 15.10.1999, ktorý dátum súd ustálil ako dátum, kedy

sa oznámenie o vylúčení za členstva v SBD dostalo preukázateľne do jej dispozičnej sféry.
Vylúčeniu žalobkyne z členstva v SBD nasvedčuje aj žalobkyňou nespochybnené tvrdenie žalovaného,
o tom, že došlo ku kompenzácii zostatkovej hodnoty jej členského podielu s jej nedoplatkami na
plnenie spojené s užívaním bytu, konkrétne na poplatku z omeškania. Odvolací súd
nepovažoval za potrebné preskúmavať okolnosť, či žalobkyňa v čase podania žaloby spĺňala, resp.

nespĺňala podmienku členstva v SBD, ktorá bola medzi stranami sporu sporná, nakoľko dôvodom
pre potvrdenie prvoinštančného rozhodnutia nebolo splnenie prvej podmienky pre úspešnosť žaloby
o nahradenie prejavu vôle, a to existencia žiadosti o prevod vlastníctva bytu a uplynutie lehoty dvoch
rokov odo dňa jej podania. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 7Cdo/ 607/2014-206 zo dňa 08.10.2015dovolanie navrhovateľky odmietol. Z rozhodnutia o vylúčení z SBD Liptovský Mikuláš zo
dňa 29.10.1996 (č.l. 23 pripojeného spisu) mal okresný súd preukázané, že predstavenstvo SBD na
zasadnutí dňa 26.09.1996 podľa článku 22 ods. 1 písm. a) Stanov SBD rozhodlo o vylúčení žalovanej v

rade 2/ dňom doručenia tohto rozhodnutia zo Stavebného bytového družstva v Liptovskom Mikuláši, z
dôvodu neplatenia nájomného za užívanie bytu, čo predstavuje 22.177,25 Sk, čím porušila svoje členské
povinnosti. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia
na Zhromaždenie delegátov, a to podaním odvolania na SBD v Liptovskom Mikuláši. Písomnosť bola
zasielaná doporučenou zásielkou a vrátila sa ako prevzatá dňa 31.10.1996 s podpisom O.. Listom zo

dňa 15.10.1999 doručenom žalobcovi tým istým dňom pod číslom 1141/766 (č.l. 24 pripojeného spisu),
žalovaná v rade 2/ požiadala žalobcu o obnovenie členstva v SBD Liptovský Mikuláš, ktorý odôvodnila
tým, že ako členka v SBD bola vylúčená z neplnenia si povinností úhrady nájomného za obdobia, ktoré
pretrvávali až do roku 1998 pre veľmi vážne sociálne dôvody, ktoré si nezavinila s úmyslom poškodiť
SBD Liptovský Mikuláš z neúhrady nájomného. Svoju podlžnosť na nájomnom chce uhradiť dnešným
dňom t.j. 15.10.1999. Listom zo dňa 21.10.1999 (č.l. 25 spisu) žalobca oznámil žalovanej v rade 2/,

že v zmysle § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný uzavrieť Zmluvu o
bytovej náhrade do 30 dní. Ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu
zanikne. Nakoľko žalovaná v rade 2/ listom zo dňa 20. 10. 1999 oznámila žalobcovi, že návrh Zmluvy o
nájme bytu č. 3 - N 55/99 pokladá za bezpredmetný, jej vôľu, ktorú prejavila týmto oznámením si žalobca
vysvetlil ako odmietnutie návrhu zmluvy o nájme bytovej náhrady.

7. Vychádzajúc z ust. § 714 Občianskeho zákonníka okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby
žalobcu. Konštatoval, že nemal dôvod odchýliť sa od skutkového stavu zisteného a ustáleného súdom
vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8C/204/2009. V tomto konaní
neboli zistené žiadne iné skutočnosti ako tie, ktoré vyplývajú z tohto spisu a rovnako zo strany strán
sporu neboli tvrdené iné skutkové tvrdenia. Súd dospel k záveru, že žalovanej v rade 2/ zanikol nájom

družstevného bytu doručením rozhodnutia predstavenstva žalobcu o jej vylúčení z členstva prijatého
na zasadnutí dňa 26.09.1996, a to pre porušenie členských povinností žalovanej v rade 2/ uhrádzať
nájomné za užívanie bytu. Rozhodnutie príslušného orgánu je jednostranným právnym úkonom
ktorý, keďže sa jedná o hmotnoprávny úkon, vzniká okrem prejavenia vôle momentom dostania sa
do sféry poznania adresáta ktorému bol určený, v danom prípade žalovanej v rade 2/. Rozhodnutie o

vylúčení žalovanej v rade 2/ z SBD Liptovský Mikuláš zo dňa 29.10.1996 jej bolo doručované poštovým
úradom na adresu trvalého bydliska doporučenou zásielkou v čase, keď sa žalovaná v rade 2/ v mieste
trvalého bydliska zdržiavala, teda dostalo by sa do sféry jej poznania aj v prípade, ak by sa
zásielka vrátila ako neprevzatá v úložnej dobe. V zmysle vtedy platných Stanov SBD (založené na č.l.
70a prílohovej obálky spisu) nebolo povinnosťou žalobcu doručovať rozhodnutia o vylúčení z členstva

družstva do vlastných rúk. Nakoľko proti uvedenému rozhodnutiu v zmysle poučenia žalovaná v rade 2/
nepodala opravný prostriedok - odvolanie na Zhromaždenie delegátov, uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosťavzmyslečlánku18písm.d)vtedyplatnýchStanovčlenstvožalovanejvrade2/vdružstve
zaniklo vylúčením. Okresný súd ďalej uviedol, že mal v konaní preukázané, že žalobca v súlade s ust.
§ 714 Občianskeho zákonníka zabezpečil žalovanej v rade 2/ bytovú náhradu, ktorú však žalovaná v

rade 2/ odmietla, čím v zmysle § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka jej právo na bytovú náhradu
zaniklo uplynutím 30-dňovej lehoty od doručenia písomného vyhlásenia žalobcu o zabezpečení bytovej
náhrady. Uvedené tvrdenia žalobcu zo strany žalovanej v rade 2/ neboli žiadnym spôsobom v
konaní rozporované. Žalovanému v rade 2/ ako nájomcovi nájom k družstevnému bytu nikdy nevznikol,
a preto súd uložil obidvom žalovaným povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať a

odovzdať žalobcovi byt uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
8. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal
žalobcovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,právonaichnáhraduprotižalovanýmvrade1/a2/,ktorívoveci
úspech nemali. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 534,30 Eur v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie uvedené v napadnutom

rozsudku, ktoré uložil žalovaným zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/, ktorý sa
domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a zároveň zaviaže žalobcu nahradiť mu trovy
prvoinštančného i odvolacieho konania.

10. Uviedol, že okresný súd uložil žalovaným povinnosť vypratať sporný trojizbový byt, keď mal z
rozhodnutia o vylúčení SBD Liptovský Mikuláš zo dňa 29.10.1996 (č.l. 23 pripojeného spisu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 8C/204/2009) preukázané, že predstavenstvo SBD na zasadnutí dňa
26.09.1996 podľa článku 22 ods. 1 písm. a/ stanov SBD rozhodlo o vylúčení žalovanej v rade 2/ dňomdoručenia tohto rozhodnutia zo Stavebného bytového družstva Liptovský Mikuláš, čím žalovanej v rade
2/ v zmysle ust. § 714 Občianskeho zákonníka zanikol aj jej nájom predmetného bytu. Pokiaľ sa súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva na skutkový stav zistený a ustálený súdom v

konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C/204/2009, odvolateľ zdôraznil, že
predmetom uvedeného konania bola žaloba žalovanej v rade 2/ v pozícii žalobkyne, ktorá sa domáhala
proti žalobcovi (v uvedenom konaní v pozícii žalovanému) nahradenia prejavu vôle uzavrieť zmluvu,
ktorou jej SBD prevedie do vlastníctva sporný byt, a to na základe jej žiadosti o prevod vlastníctva bytu
zo dňa 17.05.1994, ktorú podala ako členka SBD a nájomníčka sporného bytu. Aj keď v predmetnom

konaní žalobkyňa nebola úspešná a jej žaloba bola právoplatne zamietnutá, nestalo sa tak z dôvodu, že
jej členstvo v SBD zaniklo vylúčením, ale z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienky v
zmysle § 29 ods. 2 poslednej vety zákona č. 182/1993 Zb., t.j, že požiadala SBD v Liptovskom Mikuláši
o prevod vlastníctva bytu písomnosťou zo dňa 17.05.1994. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval aj zánik členstva M. O. v SBD, a aj tento nepreukázaný záver prvoinštančného
súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý v predmetnej veci podala M. O. odvolanie. Krajský

súd v Žiline, ako súd odvolací, síce rozsudkom č.k. 8Co/578/2013-170 zo dňa 28. 02. 2014 potvrdil
rozsudok okresného súdu (v spojení s opravným uznesením), ale len z dôvodu, že M. O. nepreukázala
doručenie jej žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 17.05.1994 Stavebnému bytovému družstvu
Liptovský Mikuláš. Pokiaľ ide o členstvo M. O. v SBD, touto okolnosťou sa odvolací súd nezaoberal
a vôbec ju nepreskúmal, čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia.

Otázka členstva žalovanej v rade 2/ v SBD Liptovský Mikuláš teda nebola doposiaľ záväzne právoplatne,
dokonca ani nezáväzne, rozsúdená. K tejto otázke bol len okresným súdom v inom konaní vyslovený
určitý názor, ktorého správnosť však nebola potvrdená súdom druhej inštancie. Okresný súd na 5. strane
napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predstavenstvo SBD rozhodlo o vylúčení žalovanej v rade 2/
zo Stavebného bytového družstva Liptovský Mikuláš dňom doručenia o vylúčení z SBD. V prejednávanej

veci, ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C/204/2009 však vôbec
nebola preukázaná jedna zo základných podmienok pre zánik členstva žalovanej v rade 2/ v SBD,
a to doručenie rozhodnutia o jej vylúčení z SBD. Práve naopak, na základe vykonaných dôkazov bolo
preukázané, že toto rozhodnutie žalovanej v rade 2/ doposiaľ nebolo doručené, a to či už do vlastných
rúk, alebo iným spôsobom, vrátane dikcie doručenia. Žalovaná v rade 2/ ešte v postavení svedkyne

v prejednávanej veci uviedla, že rozhodnutie o vylúčení z členstva SBD zo dňa 29.10.1996 jej nebolo
doručené. Pravdivosť tohto jej tvrdenia bola preukázaná aj znaleckým posudkom č. 24/2012
vypracovaným dňa 12.04.2012 znalkyňou v odbore písmoznalectvo PhDr. PaeDr. Erikou Strakovou,
podľa ktorého podpis na doručenke listovej zásielky, v ktorej malo byť žalovanej v rade 2/ doručené
rozhodnutie o jej vylúčení z členstva v bytovom družstve, nie je s vysokou mierou pravdepodobnosti

jej vlastnoručným podpisom. Samotné nedoručenie rozhodnutia o vylúčení M. O. z SBD je nepriamo
preukázané aj tým, že toto bolo doručované neobvykle expresnou rýchlosťou, hoci sa o expresnú
zásielku nejednalo. Podľa odtlačkov pečiatky nachádzajúcich sa na doručenke mal totiž žalobca listovú
zásielku podať na poštovú prepravu dňa 31.10.1996 a táto mala byť ešte v ten istý deň doručená
adresátovi. V prejednávanej veci, s výnimkou falšovanej doručenky, nebolo absolútne dokázané, kedy,

kým a akým spôsobom bolo rozhodnutie o vylúčení členstva v bytovom družstve žalovanej v rade 2/
doručené, keď bolo preukázané, že v zmysle stanov SBD členstvo v stavebnom bytovom družstve
zaniká dňom doručenia rozhodnutia predstavenstva o vylúčení člena. Napriek tomu súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobkyňa bola platne vylúčená z členstva v žalovanom stavebnom bytovom družstve,
čím došlo aj k zániku jej nájmu k spornému družstevnému bytu. V danom prípade nie je možné použiť

ani prípadnú fikciu doručenia, ktorá možnosť nevyplývala ani zo stanov SBD, pretože neboli splnené
podmienky pre takýto postup. Predmetná listová zásielka mala byť totiž ešte v deň jej odovzdania na
poštovú prepravu aj doručená, no nie adresátovi, ale len falšovateľovi podpisu žalovanej v rade 2/.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že žalovaná žiadosťou zo dňa 15.10.1999
potvrdila svoju vedomosť o vylúčení z členstva SBD a tento deň ustálil ako deň, kedy sa oznámenie o

vylúčení z členstva dostalo preukázateľne do jej dispozičnej sféry. V tomto smere odvolateľ zdôraznil,
že podľa stanov SBD členstvo nezaniká oznámením, ale doručením rozhodnutia o vylúčení z členstva v
bytovom družstve. Vedomosť o existencii rozhodnutia nie je identická s jeho doručením, pretože inak by
ani súdy nemuseli doručovať rozhodnutia, o ktorých majú strany vedomosť. Zároveň žalovaná v rade 2/
ešte v postavení svedkyne v prejednávanej veci vysvetlila, že pokiaľ písala žalobcovi v roku 1999 listy,

tak ich písala z podnetu vtedajšieho predsedu SBD Ing. J., no rozhodnutie o jej vylúčení z členstva SBD
sa jej nikdy nedostalo do dispozičnej sféry. Hoci žalobca tvrdí, že žalovaná v rade 2/ nie je od roku 1996
členkou SBD, ani nájomníčkou sporného bytu, tak napriek tomu táto a jej blízke osoby doposiaľ v byte
bývajú a platia nájomné za jeho užívanie a žalobca začal problém riešiť až v roku 2009, t.j. 15 rokovpo údajnom zániku členstva, kedy sa v mesiaci december pokúsil predmetný byt predať na dražbe. V
prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaná v rade 2/ bola najmenej do 31.10.1996 členkou SBD
Liptovský Mikuláš a nájomníčkou predmetného bytu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo

preukázané, že žalovaná v rade 2/ doposiaľ nebola ani po tomto dátume právne významným spôsobom
vylúčená z členstva v bytovom družstve, čím mal zaniknúť aj jej nájom sporného bytu. Z toho vyplýva,
že žalovaná v rade 2/ je stále členkou SBD a nájomníčkou družstevného bytu a tento neužíva bez
právneho dôvodu. Žalovaný v rade 1/ potom tiež užíva byt oprávnene v zmysle článku 46 ods. 1 Stanov
Stavebného bytového družstva Liptovský Mikuláš, pretože je synom žalovanej v rade 2/.

11. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaná v rade
2/, ktorá žiadala, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
12. Konštatovala, že v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C/204/2009
bolo znaleckým posudkom vypracovaným PhDr. PaeDr. Erikou Strakovou, znalkyňou z odboru
písmoznalectvo, preukázané tvrdenie žalovanej v rade 2/, že rozhodnutie o jej vylúčení z družstva jej

žalobcom nikdy nebolo doručené. Podpis na doručenke nie je totožný s podpisom žalovanej v rade 2/.
Byt dostala žalovaná v rade 2/ od svojej matky do užívania ako rozvedená matka troch
detí. Následne sa dostala do finančných ťažkostí a neskôr aj do omeškania s platbami nájomného, ktoré
však následne uhradila. K dnešnému dňu žalobca neeviduje žiadnu podlžnosť voči žalovanej v rade
2/ na nájomnom. Trhová hodnota nehnuteľnosti aktuálne predstavuje sumu 42.000,00 Eur. Žalovaná v

rade 2/ má záujem o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, no nie za trhovú cenu, keďže ako členke
SBD jej prináleží iná cena za odkúpenie bytu. Žalovaná v rade 2/ sa stále považuje za členku SBD,
keďže jej doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie o vylúčení z družstva zo dňa 29.10.1996. Argumentácia
prvoinštančného súdu o tom, že sa rozhodnutie dostalo do sféry poznania žalovanej v rade 2/, neobstojí.
Podľa stanov žalobcu platných v tom čase malo byť rozhodnutie o vylúčení žalovanej v rade 2/ doručené.

Žalovaná v rade 2/ tiež namietla, že pojednávanie určené na deň 29.06.2016 jej bolo oznámené jednak
poštouajednakelektronicky.Voveciboliurčenédvatermínypojednávania,pôvodne30.06.2016,neskôr
29.06.2016. Zmenu určeného času pojednávania na deň 29.06.2016 však nemal súd preukázanú,
keďže táto zmena bola oznámená žalovanej v rade 2/ len elektronicky. Nebolo teda preukázané ani
dodržanie zákonnej lehoty na prípravu pojednávania. Na uvedený termín 29.06.2016 sa žalovaná v

rade 2/ ospravedlnila a zároveň požiadala Okresný súd Liptovský Mikuláš o odročenie pojednávania,
nakoľko jej v tom bránili zdravotné problémy a tiež oznámila súdu, že v uvedenej veci dala plnú moc
svojej dcére, aby ju zastúpila v neprítomnosti, avšak nebolo v jej možnostiach v tak krátkom čase zariadiť
si čerpanie dovolenky. Napriek tomu súd neakceptoval ospravedlnenie žalovanej v rade 2/. Rovnako
právny zástupca žalovaného v rade 1/ požiadal o odročenie pojednávania. Pokiaľ žiadala odročenie

právna zástupkyňa žalobcu, súd neskúmal pravdivosť jej dôvodov na odročenie. Žalovaná v rade 2/
preto považuje vedenie pojednávania, hodnotenie dôkazov i konanie okresného súdu nie za nestranné,
spravodlivé a objektívne, v dôsledku čoho považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ navrhol napadnutý rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalovanému v rade 1/ náhradu
trov odvolacieho konania.
14. Uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne a správne zistil skutkový stav
a na základe vykonaných dôkazov vec aj správne právne posúdil. Okresný súd v konaní vychádzal
z nezmeneného skutkového a právneho stavu, ktorý zistil Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní

vedenom pod sp.zn. 8C/204/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/578/2013
zo dňa 28.02.2014, pokiaľ ide o zánik členstva žalovanej v rade 2/ u žalobcu a tým aj zánik práva
nájmu žalovaného v rade 2/ k predmetnému bytu v zmysle § 714 Občianskeho zákonníka. Odvolací
súd v konaní vedenom pod sp.zn. 8Co/578/2013 vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej v rade 2/
(vtedy v procesnom postavení žalobkyne) ako nedôvodné. Okresný súd v prejednávanej veci vykonal

aj ďalšie dokazovanie, pričom žalovaná v rade 2/ neuviedla žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých
by mal súd v prejednávanej veci dospieť k zmene skutkového stavu, než aký bol zistený v konaní
vedenom pod sp.zn. 8C/204/2009. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v rade 2/ vytýka súdu prvej
inštancienesprávneprávneposúdeniezánikučlenstvažalovanejvrade2/užalobcuzdôvodutvrdeného
nedoručenia rozhodnutia predstavenstva žalobcu o jej vylúčení z členstva u žalobcu. Žalovaná v rade

2/ však žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátila nespornú skutočnosť, a to že listom 15.10.1999,
adresovaným zhromaždeniu delegátov žalobcu, opätovne požiadala o obnovenie členstva v družstve.
Vzhľadomnato,žepodľačlánku29ods.4,článku125ods.1a2stanovžalobcuplatnýchod01.03.1998,
s ktorými sa súd prvej inštancie oboznámil, rozhodnutie o vylúčení z členstva v družstve sanedoručovalo do vlastných rúk, povinnosťou pošty bolo doručiť ju teda v byte, v sídle, na
pracovisku, alebo kdekoľvek bude adresát zastihnutý. Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje
v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe, bývajúcej v tom istom byte, alebo v tom istom

dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Z
vyjadrenia žalovanej mal súd preukázané, že v čase doručovania predmetnej zásielky sa zdržiavala v
predmetnom byte. Ak podľa stanov žalobcu účinných v rozhodnom období, rozhodnutie o vylúčení z
členstva u žalobcu nebolo potrebné doručiť do vlastných rúk, nebolo rozhodujúce, akým spôsobom
sa rozhodnutie dostalo žalovanej v rade 2/ do jej dispozičnej sféry. Podstatným pre rozhodnutie

súdu však bolo nespochybniteľné zistenie, že žalovaná v rade 2/ o tomto rozhodnutí vedela (mala
ho vo svojej dispozičnej sfére), najmenej ku dňu 15.10.1999, keď po druhýkrát požiadala
zhromaždenie delegátov žalobcu o obnovenie členstva, pričom predpokladom obnovenia členstva je
jeho predchádzajúci zánik. Zhromaždenie delegátov žalovanej v rade 2/ ako permanentnému neplatičovi
úhrad spojených s užívaním bytu nevyhovelo a jej členstvo u žalovaného neobnovilo. V dôsledku zániku
členstvažalovanejvrade2/užalobcuzanikolžalovanejvrade2/ajnájomdružstevnéhobytu,čovyplýva

zo záverov súdov prvej i druhej inštancie v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod
sp.zn. 8C/204/2009. Vzhľadom na jednoznačný zánik členstva žalovanej v rade 2/ u žalobcu a tým aj
zánik nájmu k predmetnému bytu, aj žalovaný v rade 1/ užíva predmetný byt bez právneho dôvodu.
Okrem toho žalobca zdôraznil, že podľa článku 45 stanov družstva nájom družstevného bytu môže
vzniknúť iba členovi družstva a z taxatívne vymedzených dôvodov (§ článok 45 stanov družstva), t.j. na

základe prevodu členských práv a povinností, dohodou o výmene družstevného bytu, z titulu dedenia,
alebo nečlenovi družstva ako pridelený náhradný byt po zániku členstva a zániku nájmu bytu
podľa § 714 Občianskeho zákonníka.

15. Žalovaná v rade 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ uviedla, že sa v celom

rozsahu stotožňuje s obsahom jeho opravného prostriedku. Navrhla preto odvolaciemu súdu žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovanej v rade 2/ vyjadril podaním zo dňa 07.10.2016, v ktorom
opakovane poukázal na závery vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, na základe ktorej súd

správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Žalovaná v rade 2/ sa neustále vracia ku
skutočnostiam, s ktorými sa súdy v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.
8C/204/2009 už vyporiadali. Žalovaná v rade 2/ neuviedla žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých by
súd v konaní v prejednávanej veci dospel k zmenenému skutkovému stavu oproti predchádzajúcemu
uvedenému konaniu. Všetky vyjadrenia žalovanej v rade 2/ k uplatneniu legitímneho práva žalobcu v

tomto konaní označil za účelové a nedôvodné.

17. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v rade 2/ navrhol napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne žiadal, aby bola žalovaná v rade 2/ zaviazaná nahradiť mu
trovy odvolacieho konania.

18. Odvolanie žalovanej v rade 2/ označil za účelové a nedôvodné. Okresný súd v prejednávanej veci
dostatočne a správne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov vec aj správne právne
posúdil. Zdôraznil, že v konaní súd vychádzal z nezmeneného skutkového a právneho stavu, ktorý bol
zistený Okresným súdom Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/204/2009 a tiež Krajský
súdom v Žiline v konaní sp.zn. 8Co/578/2013, pokiaľ ide o zánik členstva žalovanej v rade 2/ u žalobcu a

tým aj zánik jej práva nájmu k predmetnému bytu v zmysle § 714 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
v konaní vedenom pod sp.zn. 8Co/578/2013 vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej v rade 2/ vtedy v
procesnom postavení žalobkyne ako nedôvodné. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci však vykonal
aj ďalšie dokazovanie, a to výsluchom žalovanej v rade 2/ najprv ako svedka, potom ako strany sporu
na strane žalovaného. Žalovaná v rade 2/ neuviedla žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých by súd

v tejto veci dospel k zmenenému skutkovému stavu, než ako bol zistený v konaní vedenom pod sp.zn.
8C/204/2009. Obrana žalovanej v rade 2/ počas celého konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš i
predchádzajúcom konaní vedenom pod sp.zn. 8C/204/2009 bola zameraná na citové vydieranie súdu s
mnohýmihysterickýmivýstupmi,čohodôsledkomboloajuloženieporiadkovejpokutysúdom.Žalovanáv
rade 2/ ani jej dcéra splnomocnená na jej zastupovanie na ostatnom pojednávaní sa na nariadený termín

pojednávania nedostavili, nepreukázali žiadnym spôsobom, že na ich strane existuje dôležitý dôvod
neúčasti na pojednávaní. Súd mal za preukázané, že ani na strane právneho zástupcu žalovaného v
rade 1/, ani u žalovaného v rade 1/, ktorý ani nepožiadal o odročenie pojednávania, nebol daný dôvod
na odročenie tohto pojednávania. Odvolacie dôvody žalovanej v rade 2/ neobstoja a majú za cieľ lenúčelové a nedôvodné predlžovanie sporu. Žalobca sa naďalej pridržiaval svojho vyjadrenia zo
dňa 31.08.2016, ktorým reagoval na odvolanie žalovaného v rade 1/.

19. Žalovaný v rade 1/ sa k odvolaniu žalovanej v rade 2/ písomne nevyjadril.

20. K vyjadreniu žalobcu k podaným odvolaniam sa následne vyjadrila žalovaná v rade 2/, ktorá žiadala,
aby odvolací súd vyhodnotil nárok žalobcu ako neopodstatnený.
21. Zopakovala svoje tvrdenia prezentované v prvoinštančnom i odvolacom konaní zdôrazniac, že

súd sa v prejednávanej veci odmietol zaoberať základným dôkazom, a to znaleckým posudkom
vypracovaným znalcom v odbore písmoznalectvo, ktorý potvrdil skutočnosť, že podpis na doručenke od
listu, ktorým jej žalobca mal doručovať vylúčenie z družstva, nie je jej. Z toho vyplýva, že žalovaná v rade
2/ doposiaľ rozhodnutie o vylúčení z družstva neobdržala. Rozhodne poprela, že by súd citovo vydierala,
snaží sa len brániť svoje práva tak, aby neprišla o strechu nad hlavou vykonštruovanými dôkazmi.
Zdôraznila, že hodnota bytu aktuálne predstavuje sumu 42.000,00 Eur, pričom SBD nikdy nemalo vôľu

pristúpiť k prevodu vlastníctva bytu na jej osobu, keďže odignorovalo jej žiadosť o odkúpenie bytu ešte
v roku 1994. Žiadny obdobný prípad žalovanej v takomto smere nie je známy.

22. K tomuto vyjadreniu žalovanej zvyšné strany nepodali vyjadrenie.

23. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej (t.j. v prvej vete výroku) ako aj v
závislom výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

24. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný
pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných
úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti

odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

25. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase
rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až
§ 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

26. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalovaných uvedené v ich opravných prostriedkoch a
po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

27. Odvolatelia vo svojich opravných prostriedkoch vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakovali
svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnili so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnuté
rozhodnutia.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu
(§ 120 ods. 1 O.s.p., teraz § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalovaných kspôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu
považoval za dôvodnú a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

29. V posudzovanej veci podal žalobca na súd žalobu, v ktorej sa domáhal vypratania predmetného
bytu žalovanými s odôvodnením, že v zmysle ust. § 714 Občianskeho zákonníka žalovanej v rade 2/
zánikom členstva v bytovom družstve zanikol aj jej nájom bytu, pričom žalovaná v rade 2/ odmietla aj
ponuku na primeraný náhradný byt od žalobcu. Z tohto dôvodu jej nie je žalobca povinný zabezpečiť

bytovú náhradu. Rovnako je daná povinnosť žalovaného v rade 2/ vysťahovať sa z predmetného bytu,
keďže v zmysle stanov žalobcu majú rodinní príslušníci právo bývania odvodené práve od osoby, ktorá
je členom družstva a zároveň nájomcom predmetného bytu.

30. Žalovaní v rámci svojej obrany v spore i v podaných odvolaniach primárne namietali, že žalobkyni
doposiaľ nezaniklo členstvo v družstve. Žalovaná v rade 2/ bola z členstva v Stavebnom bytovom

družstve Liptovský Mikuláš vylúčená rozhodnutím predstavenstva prijatým na zasadnutí 26.09.1996,
ktoré jej však nebolo riadnym spôsobom doručené. Poukazovali pritom na závery znaleckého
dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.
8C/204/2009. Znaleckým posudkom č. 24/2002 zo dňa 12.04.2012, ktorý bol v ňom
vypracovaný PhDr. PaeDr. Erikou Strakovou, znalkyňou v odbore písmoznalectvo, bolo preukázané,

že podpis na doručenke listovej zásielky, ktorou malo byť žalovanej v rade 2/ doručené rozhodnutie
žalobcu o jej vylúčení z členstva v bytovom družstve, nie je s vysokou mierou pravdepodobnosti jej
vlastnoručným podpisom. Samotné rozhodnutie predstavenstva SBD o vylúčení žalovanej v rade 2/ z
družstva prijaté na zasadnutí dňa 26.09.1996 podľa článku 22 ods. 1 písm. a/ stanov SBD znelo, že
členstvo žalovanej v rade 2/ v SBD zaniká dňom doručenia tohto rozhodnutia, ktoré v prejednávanej

veci, ale ani v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.
8C/204/2009, doposiaľ nebolo preukázané. Záver Okresného súdu Liptovský Mikuláš v jeho rozsudku
č.k. 8C/204/2009-124 zo dňa 12.07.2012, v ktorom bol konštatovaný zánik členstva žalovanej v rade 2/ v
družstve, nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského
súduvŽilinesp.zn.8Co/578/2013zodňa28.02.2014,vktoromodvolacísúdkonštatoval,žepodmienkou

úspešnosti žaloby v zmysle § 29 ods. 2 posledná veta zákona č. 182/1993 Z. z. je jednak existencia
žiadosti o prevod vlastníctva bytu a uplynutie lehoty dvoch rokov odo dňa jej podania. Ak nebola splnená
už prvá podmienka, nemohla byť úspešná ani žaloba na nahradenie prejavu vôle.
Z uvedených dôvodov odvolací súd už nepovažoval za potrebné preskúmavať okolnosť, či žalobkyňa
v čase podania žaloby spĺňala, resp. nespĺňala podmienku členstva v stavebnom bytovom družstve,

ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná. Za takéhoto stavu nemožno konštatovať, že bolo súdmi
právoplatne rozhodnuté o zániku členstva žalovanej v rade 2/ v družstve. Podľa názoru odvolateľov
na uvedenom závere nič nemení ani opätovná žiadosť žalovanej v rade 2/ o obnovenie členstva v
stavebnom bytovom družstve zo dňa 15.10.1999.

31. Primárne krajský súd zdôrazňuje, že nie je správnym tvrdenie žalovaných, že v prejednávanej
veci súd nemohol vychádzať z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/209/2009, ktorého závery sú obsahom jeho meritórneho rozhodnutia,
(konkrétne v poradí druhého rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/204/2009-124 zo
dňa 12.07.2012). Súd prvej inštancie sa totiž otázkou doručenia rozhodnutia predstavenstva zo dňa

26.09.1996 o vylúčení žalovanej v rade 2/ z družstva v označenom rozsudku dôsledne zaoberal, a to
na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom (v uznesení Krajského súd v Žiline sp.zn.
6Co/280/2010 zo dňa 19.01.2011, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 8C/204/2009-45 zo dňa 22.04.2010). Práve naopak, Občiansky súdny poriadok účinný do
30.06.2016 ukladal, a aj aktuálny procesný predpis - Civilný súdny poriadok ukladá súdu povinnosť

postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov a konať hospodárne. Bolo by preto nadbytočné a v
rozpore s princípom hospodárnosti konania , aby súd opakoval rozsiahle dokazovanie ohľadne tých
istých skutkových tvrdení strán, ktoré už bolo vykonané v inom súdnom konaní. Na uvedenom závere
odvolacieho súdu nič nemení ani skutočnosť, či tieto závery súdu prezentované v jeho rozhodnutí boli,
alebo neboli predmetom prieskumu súdov vyšších inštancií.

32. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie, (rovnako ako v
aj rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/204/2009-124 zo dňa 12.07.2012), pri svojom
rozhodovaní vychádzal z tohto, že pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie aprevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon jej adresátom. Zvlášť významné bude doručovanie
jednostranných právnych úkonov, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci. Z ustálenej judikatúry súdov
vyplýva, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho

zákonníka (§ 45 ods. 1), resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde,
resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína
právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“
nemožnovykladaťvzmysleprocesnoprávnychpredpisov.Jenímpotrebnérozumieťobjektívnumožnosť
neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou

možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také
prípady, kedy doručením listu obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho
poštovej schránky, poprípade i vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky,
nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,
postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jej obsah (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa

08.06.2011 sp. zn. 26Cdo 268/2011; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2011 sp. zn. 5Cdo
129/2010).

33. Tzv. teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie
je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom

prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomnosti. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu
sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky alebo oznámenia o jeho uložení na pošte a
pod. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť
sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto
prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle

ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol
s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať
prijatie prejavu vôle. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného
doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno
ho jednostranne odvolať. Právna konštrukcia doručovania upravená v Občianskom zákonníku teda

zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov účastníkov právnych vzťahov. Adresátovi právneho
úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného
právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na
druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne
následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, prípadne zmarí jej doručenie hoci aj z

nedbanlivosti. Uvedené platí aj pre doručenie písomného oznámenia predstavenstva o vylúčení člena z
družstva, pretože zo žiadneho osobitného ustanovenia Obchodného zákonníka, prípadne Občianskeho
zákonníka,atoaniztých,ktorémožnopovažovať zakogentné,nevyplýva,žebyprávnaúprava,
týkajúca sa účinnosti adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v Občianskom zákonníku
bola pri doručovaní oznámenia predstavenstva o zániku členstva družstva vylúčená.

34. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že prípadné pochybenie pošty pri doručovaní zásielky nepochybne
zakladá jej zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá by vznikla v dôsledku takéhoto pochybenia. Ak však
bola zásielka napriek tomuto pochybeniu doručená adresátovi právneho úkonu, má takéto doručenie
(z hľadiska účinkov, ktoré sa spájajú s právnym úkonom zachyteným v listine, obsiahnutej v zásielke)
dôsledky riadneho doručenia (pozri napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 29 Cdo 3555/2008).

35. Aj v prípade, že na doručenke od zásielky, ktorou bolo žalovanej v rade 2/ poštou doručované
písomné oznámenie predstavenstva o jej vylúčení člena z družstva nie je podpis žalovanej v rade 2/,
neznamená to, že sa uvedená listina, ktorú jej zaslal žalobca nedostala do jej dispozičnej sféry.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 8C/204/2009-124 zo dňa 12.07.2012) uviedol, na základe akých dôkazov dospel

k záveru, že písomné oznámenie predstavenstva o vylúčení člena z družstva sa žalovanej v rade 2/
dostalo do jej dispozičnej sféry. Tým boli vyvrátené tvrdenia žalovaných v rade 1/ a 2/ o tom, že sa tak
nestalo. Nakoľko žalovaná v rade 2/ nepodala proti oznámeniu predstavenstva o jej vylúčení z družstva
odvolanie na Zhromaždenie delegátov, jej členstvo v družstve v súlade s čl. 18 písm. d)
vtedy platných stanov žalobcu zaniklo. Správnym jej aj záver okresného súdu o tom, že žalovanej v rade

2/ odmietnutím bytovej náhrady ponúknutej žalobcom, podľa § 712c) ods. 3 Občianskeho zákonníka
zaniklo aj právo na bytovú náhradu od žalobcu. Žalovanému v rade 1/ nikdy nájom k predmetnému
bytu nevznikol. Užívanie sporného bytu mal len odvodené od jeho matky -žalovanej v rade 2/ počastrvania jej členstva v družstve. Ak sa teda žalobca v tomto konaní domáha vypratania predmetného bytu
žalovanými, jeho žaloba je dôvodná.

36. Úvaha prvoinštančného súdu v tejto veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného
skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli dokazovaním zistené, vyhodnotenia a závery
okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, a ani v rozpore s formálnou
logikou. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo tvrdenia žalovaných nepovažoval
za pravdivé v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Na strane druhej tak bola v konaní

preukázaná pravdivosť tvrdení žalobcu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva neunesenie dôkazného
bremena žalovaných v tomto súdnom konaní. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom
prípade na strane žalovaných, sa premietol do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

37. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo je žaloba žalobcu dôvodná a ku svojim
záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Ak teda okresný súd vykonané

dôkazyvyhodnotilvsúladesozásadamiuvedenými vust.§132O.s.p.účinnéhovčaserozhodnutia
okresného súdu, nemožno považovať jeho závery za nepodložené, ktoré by zakladali nesprávnosť
napadnutého rozsudku.

38. Ani námietka žalovanej v rade 2/ o tom, že jej súd prvej inštancie odňal právo konať pred súdom,

nakoľko dňa 29.06.2016 vec prejednal v jej neprítomnosti a v neprítomnosti žalovaného v rade 1/ a
jeho zástupcu neobstojí.

39. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu, účastníci sú povinní
prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné

skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
40. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p
účinného do 30.06.2016.).

41. Právo účastníka (teraz strany), aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo
veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie
tohto práva. Uvedená požiadavka bola v čase rozhodovania okresného súdu vyjadrená hlavne v

ustanovení § 115 O.s.p., ktoré súdu ukladalo predvolať účastníkov na pojednávanie tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Je na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania na súde. Ak účastníkovi bráni
určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania,
pričom treba súdu oznámiť dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. súdu umožňovalo

prejednať vec aj v neprítomnosti takéhoto účastníka, ktorý - hoci riadne predvolaný - sa nedostavil na
pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádzalo
aj v tom čase účinné ustanovenie § 119 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia účastník, ktorý navrhuje
odročeniepojednávania,musísúduoznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočnéhoodkladu,

po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky
okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý
sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné,
uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh
posúdil.Vzmysle§119ods.3O.s.p.akjedôvodomnaodročeniepojednávaniazdravotnýstavúčastníka

alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

42. V posudzovanej veci žalovaná v rade 2/ e-mailom zo dňa 28. júna 2016 o 13:25 hod. požiadala
konajúci súd o odročenie pojednávania „nakoľko má ťažkosti ortopedického charakteru a do budúceho
týždňa chodí na obstreky“, ako aj z dôvodu, že si „zvolila na zastupovanie v
konaní dcéru Mgr. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XX, XXX XX O., ktorá je zamestnanáv štátnej správe a zajtrajší termín nie je vhodný ani pre ňu.“ Okresný súd následne na
pojednávaní správne uzavrel, že účastníčka nešpecifikovala. a ani nepreukázala dôležitosť dôvodu,
pre ktorý by sa pojednávanie nemalo realizovať. Jej podanie neobsahovalo žiaden dôkaz, na základe

ktorého by mohol súd posúdiť, či tu sú splnené podmienky pre stanovenie iného termínu pojednávania.
Okresný súd správne uzavrel, že žalovaná v rade 2/ ku svojej žiadosti o odročenie pojednávania
zo zdravotných dôvodov nepripojila vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že nie je schopná bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania dňa 29.06.2016. Ani
prekážka na strane ňou označenej zástupkyne nebola dôvodom na odročenie pojednávania, keďže táto

žiadosť neobsahovala údaje požadované ust. § 119 ods. 2 O.s.p. Žiada sa uviesť, že civilný proces je
ovládaný prejednacou zásadou, ktorá akcentuje princípy rýchlosti a hospodárnosti konania vyjadrené
aj v spomínanom ustanovení § 119 O.s.p. Účasť na pojednávaní súdu je právom,
ktoré v prejednávanej veci žalovanou nebolo využité. Súčasne v tejto veci neexistoval (iný) dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania. Okresný súd tiež vo svojom rozsudku na str. 3 uviedol, prečo
nebol daný dôvod na odročenie pojednávania v prípade žalovaného v rade 1/ a jeho zástupcu. Inými

slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom,
nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 116/1993) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie
§ 101 ods. 2 (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňovalo súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie
pojednávaniaanadväznekonaťvdôvodnýchprípadochvneprítomnostiúčastníkovkonania.Záversúdu

o nedôvodnosti žiadosti žalovaných a zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 29.06.2016 bol preto
správny. Zároveň je potrebné odmietnuť tvrdenie žalovanej v rade 2/ o nerovnakom prístupe súdu k
žiadosti jednotlivých procesných strán a ich zástupcov o odročenie pojednávania. Okresný súd každú
žiadosť o odročenie pojednávania posúdil v zmysle vyššie uvedených zákonných kritérií. Posúdenie
opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ na odročenie pojednávania v každom konkrétnom prípade patrí

výlučne do právomoci konajúceho súdu.

43. Neobstojí ani námietka žalovanej v rade 2/, že dňa 29.06.2016 nemala zachovanú päťdňovú lehotu
na prípravu pojednávania podľa § 115 O.s.p.
44. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplývalo, že predvolanie účastníka na

pojednávanie má súd realizovať len písomne prostredníctvom pošty. Tomu zodpovedalo i znenie ust. §
51 O.s.p. Okresný súd preto postupoval správne, keď e-mailom zo dňa 16.06.2016 oznámil žalovanej
v rade 2/ na ňou označenú adresu [email protected] zmenu termínu pojednávania na deň 29.06.2016. Deň
prečítania tohto e-mailu sa pokladá za deň jeho doručenia adresátovi. Ustanovenie § 45
ods. 4 O.s.p. však upravovalo právnu fikciu, z ktorej vyplývalo, že tento e-mail bol doručený adresátovi

piaty deň odo dňa jeho odoslania, aj keď ho adresát neprečítal, t.j. že e-mail bol žalovanej v rade 2/
doručený najneskôr dňa 21.06.2016. Napokon sama žalovaná požiadala súd o odročenie pojednávania
učeného na deň 29.06.2016 (č.l. 106 spisu), z čoho vyplýva, že mala vedomosť o zmenenom
termíne pojednávania. S prihliadnutím na uvedenú argumentáciu je nepochybné, že žalovaná ku dňu
pojednávania (29.06.2016) mala dodržanú päťdňovú lehotu na prípravu pojednávania.

45. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne sú
kritériá hodnotenia dôkazov predmetom úpravy § 191 ods. 1 CSP), súčasne spôsobom plne

zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných
práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase jeho
vyhlásenia a písomného vyhotovenia (v súčasnosti sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy

§ 220 až § 222 CSP), aj správne a presvedčivo odôvodnil.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny potvrdil.

47. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý
plne zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a plnému úspechu žalobcu v predmetnom štádiu konania.48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí vo veci úspech nemali. O výške

náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník
súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

49. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)