Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/974/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413200621
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6413200621.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorého koná ako konateľ a advokát Mgr.
Tomáš Kušnír, proti žalovanej Y. L., narodenej XX. 8. XXXX, trvale bytom Y. pod Z., t. č. na neznámom

mieste, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpeného advokátom
JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o návrhu na zaplatenie sumy
2.059,59 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
5C/171/2014 - 183 zo dňa 1. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako osobitný subjekt do odvolacieho konania

nepriberá.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

III. Vo zvyšku ostáva rozsudok nedotknutý.

IV. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

V. Žalobcovi ani žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 158,43 €
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaný od 21. 01. 2010 do zaplatenia, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 508,70 € na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Okresný súd rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia od žalovanej sumy 4.123,08 €
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.974,83 €, počítaný od 16. 12. 2011 do zaplatenia,
na tom základe, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 31. 01. 2008 zmluvu,
ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, na základe uvedenej sumy právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., poskytla žalovanej finančné prostriedky a žalovaná neplnila splátky
v stanovených termínoch, čím porušila svoju zmluvnú povinnosť. Postupca odstúpil od zmluvy a vyzval

žalovanú k úhrade dlhu v sume 4.123,08 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.974,83 €, riadneho
úroku vo výške 674,64 € a úroku z omeškania vo výške 473,62 €. V priebehu konania žalobca zobralžalobu sčasti späť, preto súd konanie v časti konanie zastavil uznesením sp. zn. 5C 171/14 zo dňa
26. 01. 2015. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostal nárok žalobcu vo výške
2.059,59 € s úrokom z omeškania z jednotlivých mesačných súm vo výške 158,43 €. Suma 2.059,59

€ predstavovala 13 nezaplatených nepremlčaných splátok zo strany žalovanej za obdobie od 20. 01.
2009 do 20. 01. 2010.

3.Povykonanomdokazovaníokresnýsúdmalzapreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuSlovenská
sporiteľňa, a. s., Bratislava so žalovanou uzatvoril dňa 31. 01. 2008 zmluvu o splátkovom úvere č.

0412038136 v zmysle § 597 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle čl. II. zmluvy bod 5. sa dohodli, že
ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu poskytol na základe uvedenej zmluvy
žalovanej úver vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 €) - bezúčelový spotrebný úver s premenlivou úrokovou
sadzbou. Súd mal za to, že predmetná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanoujezmluvouoúvere,ktorábolauzavretávzmysleObchodnéhozákonníka,čiževdanejveciide

o absolútny obchod. Súčasne však uvedenú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., mala v čase uzavretia zmluvy postavenie
dodávateľa a žalovaná bola fyzickou osobou v postavení spotrebiteľky, keďže nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na zmluvný vzťah, uzavretý medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, podľa názoru súdu, je možné aplikovať ustanovenie § 52

ods. 2, vety tretej Občianskeho zákonníka v zmysle Novely č. 102/2014 Z. z., v zmysle ktorej na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru okresného súdu,
teda, aj na posúdenie otázky premlčania aj pri absolútnom obchode je nutné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku

premlčania, súd sa prioritne zaoberal tým, či návrh (správne zrejme nárok) žalobcu je alebo nie je
premlčaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd otázku premlčania posudzoval podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zistil, že žalobca podal žalobu dňa 17. 01. 2013 na
súde. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 20. 01. 2010 a s poukazom na plynutie trojročnej premlčacej
doby sú všetky splátky, splatné pred 17. 01. 2010, premlčané. Nepremlčanou je teda len jedna splátka,

ktorá bola splatná dňa 20. 01. 2010. Súd, teda, žalobe vyhovel len v časti, a to čo do sumy 158,43 €
ako splátky, ktorá bola splatná dňa 20. 01. 2010 a premlčaná nebola a vo zvyšku žalobu súd zamietol.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 52 ods. 1 až 4,
podľa § 54 ods. 1, 2, podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia

spotrebiteľskej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. O úrokoch z omeškania
rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 OZ (zrejme omylom uvedeného ako § 517 ods. 3 OZ) v spojení
s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31. 01. 2013. O náhrade trov konania
rozhodol podľa zásady čiastočného úspechu v konaní podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Žalovanej, ako
čiastočne úspešnej účastníčke trovy konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila. Trovy konania priznal

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Keďže žalobca mal úspech v konaní vo výške 7,69 % a
žalovaná v rozsahu 92,31%, vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vzniklo právo na náhradu trov
konania pomerne v rozsahu 84,62% spolu vo výške 508,70 € (84,62% zo sumy 601,16 €). O povinnosti
žalobcu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej súd
rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p..

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca proti výroku
rozsudku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a to z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Podľa jeho názoru okresný súd na daný
prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko

bolo potrebné aplikovať ustanovenia ObZ, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-
záväzkový vzťah aj napriek tomu, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 9/2014 zo
dňa 24. 03. 2015, 2 MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, 6 MCdo 4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ako aj 15Co/28/2013 zo

dňa 30. 10. 2013, na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20. 02. 2014 sp. zn. 9Co/138/2013 a
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/157/2013 zo dňa 12. 09. 2013. Namietal aj rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Podľa
jeho názoru v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebobránenie práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24. 03. 2015 pod sp. zn. 7 MCdo 15/2014 a 6 MCdo 5/2013. Poukázal na to, že združenie
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že

ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre
vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie

sú účelne vynaložené. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03.
Rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu žiadal zmeniť a vyhovieť žalobe alebo zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

6. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie pôvodne vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý, okrem
iného, poukázal na to, že zmena Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z.

doplnením § 52 ods. 2 o ďalšiu vetu expressis verbis zakotvila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
7. Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci účinnosť
tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva výkladovú
prax a jeho cieľom je iba výslovne zakotviť aj doposiaľ platnú a aplikovanú zásadu

prednostného použitia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 06. 2013, ktorým bolo vyslovené, že aplikácia
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľsky úverový vzťah je ústavne konformná, Ďalej poukázal na ust.
§ 3 ods. 3 vety za bodkočiarkou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase
uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, podľa ktorého ustanovenia na spotrebiteľské zmluvy,

ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Znenie tohto predpisu vedie podľa neho za použitia výkladového pravidla „argumentum
á contrario" podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného
zákonníka sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.
Pokiaľ žalobca namietal priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej

tvrdil, že neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno vyvodzovať z
„rutinnosti" zastúpenia v tzv. hromadných veciach. Podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého
súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej
analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. Podľa jeho názoru, ak by
nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo

nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov vedľajším účastníkom na súdoch. V tomto smere poukázal
na desiatky rôznych konkrétnych rozhodnutí krajských súdov Slovenskej republiky, na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť a zaviazať žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré zároveň aj vyčíslil.

8. Podaním zo dňa 12. 07. 2016 pôvodný vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol, aby s ním súd
naďalej konal pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP.

9.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),prejednalodvolanieviazanýrozsahomadôvodmiodvolania

v zmysle ust. § 379 a 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§
385 ods. 1 á contrario CSP), rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu čo do zvyšku
zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako
vecne správny.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým sa uložila povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
158,43 € s príslušenstvom nebol odvolaním napadnutý, preto v zmysle §-u 367 ods. 2 CSP zostal
nedotknutý.12. Ako už bolo povedané vyššie, odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a preto
odvolacísúdposudzovallentúskutočnosť,čivsúdenejvecisaootázkepremlčanianárokužalobcumalo
rozhodovať podľa predpisov občianskeho alebo obchodného práva, teda, podľa Občianskeho alebo

Obchodného zákonníka a ďalej o oprávnenosti vedľajšieho účastníka na náhradu jeho trov konania.

13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietajúcu
časť rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej

veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie správne odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p.
(v súčasnosti s § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom
v jednotlivosti naň odkazuje i odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní
obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to aj vo výroku o nároku
vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania (§ 387 ods. 2 CSP), a na zdôraznenie správnosti tohto
rozhodnutia uvádza nasledovné :

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na uvedený vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej v texte len ,,zákon č. 129/2010 Z. z.“) účinný v čase uzavretia zmluvy. Okresný súd v
dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav veci, ktorý bol zistený po vykonanom

dokazovaní. Poukázal na ustanovenia príslušných právnych predpisov, podľa ktorých právne posúdil
zistený skutkový stav veci a riadne odôvodnil z akého dôvodu v súdenej veci na otázku premlčania
aplikoval ustanovenia Občianskeho a nie Obchodného zákonníka. Odvolací súd dodáva, že okresný súd
správne poukázal na ust. § 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka v znení jeho novely zákonom
č. 102/2014 Z. z., v zmysle ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy

prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, i keď by sa mali použiť normy obchodného
práva. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie v právnej veci žalobcu sp.
zn. 16Co/843/2015 zo dňa 22. septembra 2016, v ktorom rozhodnutí odvolací súd k odvolacej námietke
o nutnosti aplikácie predpisov Obchodného zákonníka vznesenej žalobcom uviedol :
15. „Pokiaľ žalobca polemizuje o správnosti právneho posúdenia zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej

zmluvy podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, odvolací
súd poznamenáva, že spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa
nesporne týka viacerých typov zmlúv. Pri posúdení charakteru posudzovanej zmluvy je nutné vychádzať
z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Európska únia venuje problematike ochrany
spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do slovenskej legislatívy sa prebrali (aproximovali) viaceré

smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či
nepriamodotýkajú.Spotrebiteľskézmluvymožnorozlišovaťjednakvužšomajednakvširšomponímaní.
Aj keď je možné pripustiť, že ust. §-u 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy o
úvere ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy opravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §-u 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, teda definoval spotrebiteľské zmluvy
bez odkazu na obchodný zákonník, iba z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva
nie je zmluvou spotrebiteľskou. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov,
z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v občianskom

zákonníkupovažovaťzataxatívnu,aleidelenoužšievymedzeniepojmuspotrebiteľskýchzmlúv.Právna
úprava spotrebiteľského práva v Slovenskej republike totiž v čase uzatvorenie predmetnej úverovej
zmluvy nebola plne v súlade so smernicou č. 93/13/EHS. Účelom uvedenej smernice je aproximovať
zákony, iné právne predpisy a právne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Spotrebiteľom na účely

tejto smernice je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom
nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu, alebo povolaniu. Z uvedeného vyplýva, že smernica č.
93/13/EHS sa vzťahuje na všetky zmluvy uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom a uvedeným
spôsobom mala byť transponovaná do slovenského právneho poriadku“.

16. Vo vyššie citovanom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sa poukázalo aj na to, že do
Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zakomponované ustanovenie § 5b zákonom č. 102/2014 Z. z.,
ktoré neobsahuje osobitné prechodné ustanovenia, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodovania
po účinnosti predmetnej právnej úpravy, preto je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v časerozhodovania. Ide o režim tzv. okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch.
Odvolací súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 13/2014, 3MCdo 12/2014,
v zmysle ktorých § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka ( prednostné použitie Občianskeho

zákonníka ), aj ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, „od ich účinnosti sa
vzťahujúajnaprávnevzťahyzaloženépredtýmtodňom“. Stýmitozávermiskôrvyslovenýmisaodvolací
súd stotožňuje aj v súčasnosti a nemá dôvod sa od týchto právnych záverov odchýliť. Krajský súd v
tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/225/2013 zo dňa 21.

10. 2014. Dovolanie žalobcu bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod
sp. zn. 6 Cdo 22/2016.

17. Pôvodne vedľajší účastník na strane žalovanej navrhol podaním zo dňa 12. 07. 2016, aby s ním súd
po 01. 07. 2016 konal pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1
CSP. Odkázal pritom na ust. § 470 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. K uvedenému odvolací
súd uvádza :

18. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú

osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

19. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 1. júla 2015, proti ktorému žalobca
podal odvolanie dňa 24. 08. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
prvej vety odseku 2 § tohto ustanovenia však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu
ustanovení § 470 ods. 1 CSP a ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza

síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých
odvolaní a vyjadrení, príp. aj iných podaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016 a ktorý účinok zostal
zachovaný aj po 30. 06. 2016.

20. Z ustanovenia § 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže aj bez návrhu do konania pribrať právnickú

osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to na ochranu práv
strany. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci vstúpil pôvodný vedľajší účastník do konania
ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, poskytol ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľky
pred súdom prvej inštancie, ale aj pred odvolacím súdom do 30. 06. 2016 s tým, že v zmysle § 470
ods. 2 CSP právne účinky úkonov pôvodného vedľajšieho účastníka ( Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS), ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, teda do 30. 06.
2016, sú zachované. Ak teda pôvodný vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej v priebehu
odvolacieho konania podal do nadobudnutia účinnosti CSP vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v ktorom
chránil práva žalovanej ako spotrebiteľky, realizoval tým predmet svojej činnosti, ktorou je ochrana
práv spotrebiteľa. Počas konania súdu prvej inštancie ako i odvolacieho konania skutkovo i právne

argumentoval na podporu tvrdení žalovanej, teda na ochranu spotrebiteľky. Súd prvej inštancie, ale
aj odvolací súd na jeho vyjadrenie urobené do 30. 06. 2016 prihliadal. Za daného stavu odvolací
súd považuje pribratie totožného združenia - Združenia na ochranu občana HOOS v zmysle § 95
ods. 1 CSP od 01. 07. 2016, ako osobitného subjektu v odvolacom konaní za nadbytočné, neúčelné
a nehospodárne, ak pôvodný vedľajší účastník vykonal na ochranu práv žalovanej v čase do 30. 06.

2016 všetky nevyhnutné úkony a odvolací súd na tieto úkony v zmysle § 470 ods. 2 CSP prihliadal. V
tomto štádiu odvolacieho konania bola ochrana práv spotrebiteľky - žalovanej aj postupom samotného
Združenia na ochranu občana HOOS ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa,
dostatočná a v plnom rozsahu napĺňajúca účel postavenia tohto združenia v konaní. Zároveň odvolací
súd dopĺňa, že rozhodol v tejto veci o náhrade trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka na strane

žalovanej do 30. 06. 2016, a že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná, na strane ktorej by mal tento
osobitný subjekt v konaní vystupovať, s jeho vstupom ako s osobitným subjektom v zmysle novej právnej
úpravy súhlasila. Uvedenú skutočnosť však odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania už ďalej
neskúmal.NazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdnávrhuZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS na jeho vstup do konania od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením nevyhovel a
združenie v zmysle § 95 ods. 1 CSP do odvolacieho konania nepribral.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods.1CSP,podľaktoréhoustanoveniasúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechu
vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však trovy v odvolacom
konaní žiadne nevznikli, resp. nevznikli jej žiadne trovy, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré
by bolo možné považovať za účelne vynaložené výdavky. Na strane žalovanej v konaní pôvodne

vystupoval ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle § 470 ods. 2 CSP
právne účinky, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 30. 06. 2016)
zostávajúzachované.ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOSdokonaniavstúpiloakovedľajší
účastníknastranežalovanejzaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku,vyjadreniekodvolaniupodalo
taktiež za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania,

vrátane náhrady trov odvolacieho konania za právne úkony, ku ktorým došlo do 30. 06. 2016. V zmysle
Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 zdieľal vedľajší účastník úspech
či neúspech žalovanej, na strane ktorej vystupoval. Trovy vedľajšieho účastníka, ktoré boli preukázané
a odôvodnené, je možné považovať za účelne vynaložené výdavky, a preto odvolací súd v zmysle §
262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na náhradu trov

odvolacieho konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí s tým, že o výške týchto trov rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie okresného súdu neobsahuje žiadne
zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, s týmto tvrdením nie je možné
sa stotožniť, nakoľko okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré trovy vedľajšieho účastníka

považoval za účelné, tieto okresný súd aj konkretizoval a špecifikoval.

22. Žalobcovi, ani žalovanej náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, nakoľko žalobca
v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).