Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201830
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316201830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému Q. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, o zaplatenie 316,81 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 16,98 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od
18.03.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 26. 2. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 316,81 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 22,12 eur od 19. 12. 2012 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 31,95 eur od 19. 1. 2013 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 21,97 eur od 19. 2. 2013 do zaplatenia, úroku z

omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 41,77 eur od 18. 3. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 199 eur od 18. 4. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469 vyfakturoval žalovanej faktúrami spolu sumu 316,81 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Zmluvou
o postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

2. Podaním doručeným súdu 8. 6. 2016 žalobca požiadal o prerušenie konania podľa §109 ods. 1
písm. b) O.s.p., resp. ustanovenia §109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a to do ukončenia konania vedeného na
Ústavnom súde SR pod sp.zn. T. XXXXXX/XXXX. Zároveň žiadal, aby do ukončenia tohto konania súd
ustanovenie §5b zák. č.250/2007 Z.z. neaplikoval.

Podaný návrh na prerušenie konania žalobca odôvodnil tým, že ust. §5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, je v rozpore s Ústavou SR. Zákonodarcaprijatím §5b zák. č. 250/2007 Z.z., uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok
veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto
zlegalizovalpostaveniesúduakoadvokátadlžníka.PorušiltýmÚstavouSRamedzinárodnýmizmluvami

garantované právo k prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania.

Okresný súd K. J. podal dňa 8. 9. 2015 na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenie
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru
OS Košice II zásadný rozpor ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je daný skutočnosťou, že

aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že
„nestranný“ súd ( prípadne iný orgán ) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z
účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu K.J. J. v rozpore s princípom
nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu.

3. Podľa ustanovenia §162 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p., súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh

na začatie konania.

Podľa ustanovenia §162 ods. 3 C.s.p., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu
s rozhodnutím vo veci samej.

Súd je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania. Akceptujúc
zásadu hospodárnosti, samotné podanie návrhu na začatie konania o nesúlade predpisu nižšej právnej
sily s Ústavou SR, nezakladá podmienky pre prerušenie konania v danej veci. Samotné podanie návrhu
na Ústavný súd SR neznamená, že tomuto návrhu bude aj vyhovené. Súd uvedený návrh žalobcu
zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. Preto ani

nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. s niektorým zákonom alebo
niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti žalobcu ako
účastníka konania o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom
na postup podľa §162 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p., keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa
obligatórne použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie účastník konania, dospeje k

záveru o rozpornosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci, s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. S poukazom na uvedené súd
návrh žalobcu na prerušenie konania podľa §162 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p. zamietol ako nedôvodný.
Súčasnesúdtupoukazuje,žepodanímdoručenýmsúdudňa24.10.2016žalobcažiadalopokračovanie
v konaní.

4. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade
s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento

oznam bol vyvesený od 23. 1. 2017 do 30. 1. 2017.

5. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytovaní verejných
služieb, dodatkom k tejto zmluve, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej
služby, cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. - cenník pre poskytovanie

služieb prostredníctvom pevnej siete časť cenník pre hlasové služby, faktúrami, zmluvou o postúpení
pohľadávok + prílohami k tejto zmluve, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav.

6. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaný
uzatvorili dňa 22. 8. 2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dňa 15. 1. 2013 Dodatok k tejto

zmluve, ktorých predmetom bolo v zmluve špecifikované programy a služby (Magio Sat) po dohodnutú
dobu 24mesiacov s tým, že žalovanému bolo dodané zariadenie Magio Box Sat.Podľa Tabuľky č. 3 Zmluvy, zmluvná pokuta za porušenie záväzku užívať službu Magio Sat vo zvolenom
programe počas 24mesačnej doby viazanosti je 199 eur (Dph sa neuplatňuje), splatnosť: jednorazovo.

7. Podmienky zmluvy boli bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných
služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a v Cenníku pre poskytovanie
služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. - cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete
časť cenník pre hlasové služby.

8. Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
Bratislava, IČO: 35 763 469 boli žalovanému vystavené tieto faktúry:
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. 1. 2013 splatná dňa 18. 1. 2013 suma 31,95 eur;
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. 12. 2012 splatná dňa 18. 12. 2012 suma 22,12 eur;
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. 2. 2013 splatná dňa 18. 2. 2013 suma 21,97 eur;
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 3. 2013 splatná dňa 17. 3. 2013 suma 41,77 eur, pričom z tejto

sumy je 16,98 eur za využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné,
hlasové a nehlasové služby, ďalej vo výške 4,99 eur je vyfakturovaných titulom zmluvnej pokuty za
nedodržanie doby splatnosti a suma 19,80 eur titulom poplatku za prerušenie poskytovania služby pre
neplatenie.
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 4. 2013 splatná dňa 17. 4. 2013 suma 418,90 eur - zmluvné pokuty.

Z tejto faktúry žalobca v tomto konaní požaduje len sumu 199 eur, vyfakturovanú ako Magio Sat pokuta.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému,
nažalobcu.Vjednotlivýchpríloháchsúšpecifikovanékonkrétnefaktúry,ktorébolipostúpenénažalobcu.

10. Pokusom o zmier zo dňa 1. 2. 2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

11. Po takomto oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb

v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a

medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo

medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie

služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je

povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.
2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Súd má v danej veci dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorá je svojím charakterom spotrebiteľskou
zmluvou.

Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorá je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako
aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne

špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije
právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

13. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 16,98 eur, keďže právny predchodca žalobcu dodal
žalovanémuslužbya žalovanýjepovinnýplatiťcenuzaposkytnutéslužby.Žalovanýcenuzaposkytnuté

služby vo výške 16,98 eur, vyfakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 3. 2013 splatnou dňa 17.
3. 2013 neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech žalobcu, na ktorého bola pohľadávka
postúpená zmluvou.

14. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 16,98 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

15. Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, má povinnosť ex offo
prihliadať aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri

posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená
všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa.

16. Súd mal za preukázané, že faktúra č. XXXXXXXXXX sa stala splatná dňa 18. 1. 2013, faktúra č.
XXXXXXXXXX sa stala splatná dňa 18. 12. 2012 a faktúra č. XXXXXXXXXX sa stala splatná dňa 18.

2. 2013. Teda už dňa 19. 1. 2013, 19. 12. 2012 a 19. 2. 2013 žalobca, resp. jeho právny predchodca
mal možnosť podať žalobu na súd. Týmito dňami začala plynúť aj 3ročná premlčacia doba, ktorá pri
jednotlivých faktúrach uplynula dňa 19. 1. 2016, 19. 12. 2015 a 19. 2. 2016. Žalobca v danej veci podal
na súd žalobu až dňa 26. 2. 2016, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby pri vyššie špecifikovaných
faktúrach. Z dôvodu premlčania žalovanej sumy preto súd žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie
76,04 eur a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania z uvedenej sumy.

17. Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 199 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.

4. 2013 splatná dňa 17. 4. 2013) a zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti 4,99 eur (faktúra
č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 3. 2013 splatná dňa 17. 3. 2013). Tieto zmluvné pokuty mali byť písomne
dohodnuté v zmluve o poskytovaní verejných služieb, resp. v cenníku poplatkov. Súd však má za to, že
tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí
presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej

zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná
pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej
pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je
neplatná, preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

18. Navyše uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí
zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na

zmluvnú pokutu musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú
pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým
musí preukázať aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu
nepredložil žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnympredchodcom žalobu a žalovanou bol ukončený z dôvodov na strane žalovanej. Pri nepreukázaní
tohto základného predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti sumy uplatnenej ako
zmluvná pokuta, za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

19. Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od Zmluvy, ktorá patrí
k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy
sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie
o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné

ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou
formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť
ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah

predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila
práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za

neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na

strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú

sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje
za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty

dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia
povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešteneprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,
resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom
mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná

cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty.

20. Z obdobných dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za prerušenie
služby - neplatenie 19,80 eur a to aj vrátane úrokov z omeškania z uvedenej sumy. Žalobca nepreukázal

účelnosť týchto vzniknutých nákladov a ani individuálnu dohodu so žalovaným o týchto poplatkoch
a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaný mal by dostať za úhradu
uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných
podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného
Krajinského súdu v K. z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom pod
sp. zn. XX L. XXX/XX. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne
protiplnenie a takýto poplatok slúži len žalobcovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Tento

názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd C. v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn. XXCo/XX/
XXXX, XXCo/XXX/XXXX.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V danej veci žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 316,81 eur. Súd tejto žalobe
vyhovel v časti o zaplatenie 16,98 eur (5,36% žalovanej sumy), čo na jednej strane predstavuje
úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 299,83
eur (94,64% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a

neúspech žalobcu. Aby sa predišlo vzájomného plateniu náhrady trov konania, z uvedeného vyplýva,
že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný. Teda žalovanému by patrila náhrada trov
konania Žalovanému však preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.