Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/722/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110227817
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2110227817.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci navrhovateľky: H. N., rod. F., nar. X. H.
XXXX, bytom L. XX, V., zastúpenej advokátom: JUDr. Tibor Sanák, so sídlom Nám. SNP 2, Trnava,
proti odporcovi: J. N., nar. X. H. XXXX, bytom R. XX, V., zastúpeného advokátkou: prom. práv. Iveta
Orlíková, Kapitulská 6, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní

navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 24. júna 2015 č. k. 17C/186/2010-619 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 9. septembra 2015 č. k. 17C/186/2010-678 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov p o t v r d z u j e a v časti tzv. paričnej lehoty m e n í tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
sumu 16.385,81 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(ďalej len BSM) účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci: 1.
komoda smreková s 3 zásuvkami (šírka 110 cm x hĺbka 45 cm x výška 90 cm), hnedá farba, v zostatkovej

hodnote 70 eur, 2. počítačový stôl - CS 160 dekor buk, v zostatkovej hodnote 200 eur, 3. otočná stolička
RIMINI*EA 607A čierna s látkovým poťahom, v zostatkovej hodnote 52 eur, 4. PC zostava + monitor
LCD -- LG 19“ L 1919S - SF - 5ms + HP Photosmart C4180 AiO + reproduktory CREATIVE - T 6100
5+1, v zostatkovej hodnote 600 eur, 5. fotoaparát zn. Panasonic DMC-LZ5 S, v zostatkovej hodnote
200 eur, 6. motorové vozidlo Peugeot 406 2.0 HDI, EČ: TT 115 CO, farba šedá metalíza, VIN: VF38
BRHYF81294143, typ motora RHY, rok výroby 2001, s navigáciou zn. MIO, spolu v zostatkovej hodnote

2.400 eur; do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje hnuteľné veci: 1. kuchynský stôl v kombinácii
smreková doska s chrómovými nohami spolu so 4 stoličkami v kombinácii chróm a látkový sedák,
v zostatkovej hodnote 200 eur, 2. kombinácia chladničky s mrazničkou v bielej farbe zn. Gorenje, v
zostatkovej hodnote 300 eur, 3. vstavaná nerezová elektrická rúra zn. Fagor, v zostatkovej hodnote 200
eur, 4. sklokeramická varná doska plynová zn. Fagor, v zostatkovej hodnote 200 eur, 5. stacionárny
bicykel zn. Ultrafit šedej farby, v zostatkovej hodnote 200 eur, 6. manželská posteľ drevená smreková s

dvoma matracmi, v zostatkovej hodnote 500 eur, 7. skriňa roldor v spálni so štyrmi posuvnými dverami
smrekového vzhľadu, v zostatkovej hodnote 100 eur, 8. 2 ks. nočné stolíky drevené smrekové s dvomi
zásuvkami, v zostatkovej hodnote 100 eur, 9. osobná váha zn. Gorenje, v zostatkovej hodnote 15 eur,
10. 2 ks kúpelňové skrinky biela drevotrieska kombinované police a dvierka, v zostatkovej hodnote
100 eur, 11. 3 ks skrinky smrekové z chodby s otváracími dverami, v zostatkovej hodnote 100 eur, 12.
vybavenie kuchyne, t. j. 6 ks poháre na šampanské, 6 ks poháre na víno, 6 ks poháre na zmrzlinu, 10

ks pohárov na malinovku, 1 ks obedová súprava, 2 sady príborov, 10 ks umelých dóz, 2 ks teflónové
panvice, 1 ks hrniec tmavej farby, 6 ks štamperlíkových pohárov, 1 ks valček na cesto, 1 ks drevenádoska veľká, 2 ks drevená doska malá, spolu v zostatkovej hodnote 200 eur, 13. sušička biela zn.
Whirlpool, v zostatkovej hodnote 300 eur, 14. horský bicykel zn. Kellys šedý, v zostatkovej hodnote 100
eur, 15. 2 ks interiérové stoličky chrómové nohy a kožený sedák bledý, v zostatkovej hodnote 150 eur,

16. 33 ks tují, v zostatkovej hodnote 361 eur, 17. zelená strunová kosačka, v zostatkovej hodnote 10
eur, 18. stojaca chrómová lampa s tienidlom, v zostatkovej hodnote 15 eur a do výlučného vlastníctva
odporcu prikázal nehnuteľnosť - rodinný dom s garážou, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa v V.,
na ul. R. orient. č. XX, na parc. č. 5169/3, v kat. úz. V., obec V., okres Trnava, zapísaný na LV č.
XXXX,vedenomkatastrálnymodboromOkresnéhoúraduTrnava,vzostatkovejhodnote112.174,27eur,

odporcovi uložil povinnosť splatiť úver Štátnemu fondu rozvoja bývania poskytnutý na základe Zmluvy
o poskytnutí podpory uzavretej podľa ustanovení zák. NR SR 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov číslo zmluvy 207/885/2003 zo dňa 12.5.2005, ktorého nesplatený
zostatok ku dňu 25.5.2015 bol v sume 14.930,97 eura ako nesplatená istina a v sume 2.608,50 eura ako
nesplatené úroky, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom hodnotového vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva sumu 16.385,81 eura, a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku; II. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, III. navrhovateľke a
odporcovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za
konanie v sume 3.657,73 eura, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 143, § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a
3a§150O.z.(z.č.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvznenízmienanoviel) avecnetým,ževykonaným

dokazovaním výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov: H. J., U. N., K. P., F. F., H. Y., J. R., L. B., E. R.,
L. F., U. F., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, s obsahom spisu sp. zn. 37C/259/2009, LV č. XXXX,
znaleckým posudkom Ing. arch. Radovana Hečka č. 174/2010 prehlásením navrhovateľky z 23. júna
2010, stavebného povolenia Okresného úradu v Trnave, odbor životného prostredie č.g, 2002/03537/
ŽP-SPFE zo dňa 23. októbra 2002, LV č. XXXX, faktúrami z 25. marca 2003, dodacím listom 117/03,

dodacími listami, osvedčení o dedičstve sp. zn. 20D 219/2012, notárskej zápisnice N 7/2005, kúpnej
zmluvy zo dňa 23.11.2007, potvrdenia J. R. R., oznámenia Y., daňovým priznaním navrhovateľky, zmluvy
o poskytnutí podpory uzavretej so Štátnym fondom rozvoja bývania dňa 12. augusta 2003, dodatku č.
1 k zmluve, faktúry predložené Štátnym fondom rozvoja a bývania Bratislava, kúpnej zmluvy zo dňa
29. novembra 2006, čestných prehlásení dospel k záveru, že BSM účastníkov konania zaniklo dňa 22.

februára 2010, medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM a boli splnené podmienky pre to,
aby o vyporiadaní rozhodol súd. Účastníci sa zhodli, že do BSM účastníkov patrí nehnuteľnosť, rodinný
domsgarážousúp.č.XXXXnachádzajúcisavV.,naUl.R.S.č.XXnaparc.č.5169/3vk.ú.V.,zapísané
na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava, pričom medzi účastníkmi
nebola sporná zostatková hodnota tejto nehnuteľnosti v sume 112.174,27 eur, pričom sa zhodli i na

tom, aby bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu a vyplatil navrhovateľku. Odporca žiadal
určiť i hodnotu vecného bremena k nehnuteľnosti, keďže pozemok patrí do jeho výlučného vlastníctva
a bez tohto pozemku je nepredajná, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil, keďže nejde o stavbu na
cudzom pozemku, ale o stavbu v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu na pozemku
patriacom výlučne odporcovi a nie je dôvod od všeobecnej hodnoty stavby odrátavať hodnotu vecného

bremena.Pokiaľideovyporiadaniehnuteľnýchvecínavrhovateľkaaodporcavpriebehukonaniadospeli
k ustáleniu hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom vyporiadania, pričom súd ustálil hnuteľné veci
očíslované pod poradovým číslom 1 až 24, keď účastníci zhodne odsúhlasili i zostatkovú hodnotu ku
dňu vyporiadania a sporné hnuteľné veci súd určil, že do výlučného, pričom rozhodol, že ktoré veci
patria a ktoré nie. V rámci vyporiadania BSM navrhovateľka žiadala zohľadniť sumu 200.000 niekdajších

Sk, t. j. 6.638,78 eur ako rozdielu získaného predajom jednoizbového bytu na ul. Y. XX, V., z ktorej
sumy požadovala polovicu, t. j. 3.319,39 eur, keď svoj nárok odôvodnila tým, že odporca bol výlučným
vlastníkom dvojizbového bytu a dňa 17. januára 2005 uzavrel zámennú zmluvu, na základe ktorej s
Mgr. Z. Y. zamenil svoj dvojizbový byt za jednoizbový byt, pričom rozdiel v cenách bytov zaplatila Mgr.
Z. Y. sumu 400.000 Sk, t. j. 13.277,57 eur, ktorú spotrebovali počas manželstva a keďže zámena sa

uskutočnila ešte počas manželstva zo zákona sa stala BSM vlastníčkou jednoizbového bytu č. XX
spolu s odporcom. Súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je nedôvodný a to bez ohľadu na
to, za akú cenu bol jednoizbový byt odporcu predaný, keď išlo v danom prípade o transformáciu toho
istého majetku, nešlo o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za
trvanie manželstva, ale obyčajnú zmenu predmetu vlastníctva, ktorá nemá vplyv na povahu doterajšieho

vlastníckeho vzťahu, keď tento názor vychádza z tzv. surogačnej zásady (t. j. vec nastupuje namiesto
ceny, resp. cena namiesto veci). Navrhovateľka si zároveň uplatňovala nárok na vyplatenie 1.748,05
eur ako polovice peňažných prostriedkov vyplatených J. R. R. odporcovi dňa 7.9.2009 zo zrušenej
zmluvy o stavebnom sporení, nakoľko odporca navrhovateľke dosiaľ z tejto sumy nič nevyplatil, keďžejej nárok považoval za nedôvodný a naopak on si uplatnil nárok z titulu vloženia svojich finančných
prostriedkov do stavby domu, ktoré boli našetrené v J. R. R. do uzavretia manželstva v celkovej výške
2.122,57 eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že odporca do uzavretia manželstva našetril

sumu 2.042,93 eur, ktorá mu bola vyplatená počas trvania manželstva a preto ich treba zohľadniť ako
vnos odporcu do BSM a zohľadniť pri určení vyporiadacieho podielu. Navrhovateľka taktiež požadovala
vyporiadať sumu 3.933,48 eur ako výživné vyplatené z BSM počas manželstva na dcéru odporcu J.
N., keď súd prvej inštancie uzavrel, že finančné prostriedky vynaložené zo spoločných prostriedkov
účastníkov na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti odporcu k jeho maloletej dcére nie sú spôsobilé

byť predmetom vyporiadania BSM, pretože boli vynaložené na úhradu bežných povinností odporcu za
trvania manželstva. Navrhovateľka si uplatňovala i nárok na polovicu zo sumy 100.000 niekdajších Sk,
t. j. 1.659,70 eur, ktorá mala byť vyplatená počas manželstva zo spoločných prostriedkov patriacich do
BSM bývalej manželke odporcu H. J., keď však nepreukázala, že práve z peňazí patriacich do BSM
bola vyplácaná prvá manželka odporcu, keď svedkyne potvrdili, že táto suma bola vyplácaná postupne z
peňažných prostriedkov odporcových rodičov. Navrhovateľka si uplatňovala nároky na zaplatenie sumy

4.102,80 eur, ktorá bola počas manželstva zo spoločných prostriedkov zaplatená na úver zaťažujúci
výlučne odporcu nepatriaci do BSM, zo zmluvy o poskytnutí podpory č. 207/885/2003 zo dňa 12.
mája 2003, keď na túto sumu sa viaže i dlh voči ŠFRB, ktorý ku dňu 22. februára 2010 predstavoval
24.001,38eur.Navrhovateľkaodmietala,žebybolaspoludlžníčkoutohtodlhu.Súdprvejinštanciemalza
preukázané, že peňažné prostriedky z úveru poskytnutého v ŠFRB vo výške 700.000 niekdajších Sk, t. j.

23.235,74 eur boli použité na výstavbu nehnuteľnosti patriacej do BSM, pričom zmluvu uzavrel odporca,
navrhovateľka k nej pristúpila ako spoludlžníčka na základe dodatku dňa 12.8.2005, teda k záväzku
pristúpila a navrhovateľka je povinná spolu s odporcom spoločne a nerozdielne splatiť nesplatený
zostatok dlhu, a preto nemá nárok na zaplatenie polovice peňažných prostriedkov splatených v ŠFRB
počas manželstva. Navrhovateľka ďalej žiadala vyporiadať majetkové právo obchodný podiel odporcu v

obchodnej spoločnosti IRPDVD spol. s r.o. vo výške 1.700 eur, pričom bolo preukázané, že na splatenie
vkladu poskytla peňažné prostriedky odporcovi jeho matka, teda odporca nadobudol obchodný podiel
zo svojich výlučných prostriedkov. Zostatok na účte navrhovateľky vo Volksbank vo výške 2.798,84 eur
sú predmetom vyporiadania BSM a súd polovicu z tejto sumy pri určení vyrovnacieho podielu priznal
odporcovi. Zostatok na účte odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vo Y. vo výške 2.008,20 eur nepatria

do BSM, keďže boli darom od matky pre odporcu a predmetom vyporiadania bola iba suma 8,20 eur.
Odporca žiadal zahrnúť sumu 6.700 eur, ktorú navrhovateľka vybrala z termínovaného účtu odporcu
dňa 26.8.2009, kedy opustila spoločnú domácnosť, napriek tomu, že tieto prostriedky boli spotrebované
do rozvodu išlo o spoločné finančné prostriedky uložené na termínovanom vklade, nešlo o bežnú vec
v rámci manželstva a navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz, že tieto použila na spoločný majetok.

V zásade platí, že ak jeden z manželov za trvania manželstva vyberie z účtu peňažné prostriedky,
ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov nesie dôkazné bremeno o tom, že
ich použil v súlade s § 144 a nasl. O. z., teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s
užívaním a udržiavaním majetku v BSM. V rámci vyporiadania BSM odporca žiadal, aby bol zohľadnený
jeho vnos do BSM a to hodnota vložených finančných prostriedkov pred uzavretím manželstva do časti

stavby 23.069,35 eur, pričom odporca v konaní predložil i stanovenie všeobecnej hodnoty časti domu
určenej znalcom Ing. Archradovanom Hečkom, navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, že by sa
finančne podieľala na tejto časti stavby. Odporca žiadal zohľadniť i sumu 600.000 Sk, t. j. 19.916,35 eur,
ktorú sumu mu rodičia darovali v máji 2003, ktorú skutočnosť potvrdili i svedkovia a ktorú skutočnosť
považoval súd prvej inštancie za preukázanú a zohľadnil ju ako vnos navrhovateľa do BSM. Pokiaľ však

odporca žiadal zohľadniť ako ďalší vnos do BSM sumu 400.000 eur, ktorú získal ako rozdiel hodnoty
pri výmene bytov, tento jeho nárok nebol v konaní preukázaný, keďže nepreukázal, akým spôsobom
tieto peňažné prostriedky použil a nepreukázal, že konkrétne tieto finančné peňažné prostriedky v jeho
výlučnom vlastníctve boli použité na úhradu faktúr alebo na zaplatenie prác ním uvádzaných.

2. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd vyporiadal BSM účastníkov konania tak, že v
zmysle vyššie uvedených záverov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky hnuteľné veci, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku, spolu v celkovej hodnote 3522 eura, odporcovi prikázal do
vlastníctvahnuteľnéveci,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku,spoluvcelkovejhodnote3.151eura.
Predmetom vyporiadania bola tiež zostatková hodnota masážneho stola 150 eur, ktorého vlastníčkou je

navrhovateľka, ale ktorý bol nadobudnutý za spoločné prostriedkov, zostatková hodnota mixéru zn. Eta
20 eur, ktorý zanikol v užívaní navrhovateľky po zániku BSM a zostatková hodnota motorového vozidla
zn. ŠKODA 120 L, ktoré bolo prevedené odporcom na tretiu osobu po zániku BSM. Hodnoty týchto
troch hnuteľných vecí súd pripočítal na stranu toho účastníka, v užívaní koho zostali po zániku BSM. Nazáklade uvedeného, je titulom vyporiadania hnuteľných vecí medzi účastníkmi navrhovateľka povinná
doplatiť odporcovi finančné vyrovnanie v sume 441 eur (t. j. hodnota hnuteľných vecí prikázaných
navrhovateľke 3522 eur + 150 eur masážny stôl + 20 eur mixér = 3.692 eur. Hodnota hnuteľných vecí

prikázaných odporcovi 3.151 eur + hodnota os. vozidla ŠKODA 120 L 100 eur = 3.251 eur. Teda 3.692
- 3251 = 441 eur). Do výlučného vlastníctva odporcu bola prikázaná nehnuteľnosť - rodinný dom s
garážou, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa v V., na ul. R. orient. č. XX, na parc. č. 5169/3, v kat.
úz. V., obec V., okres Trnava, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného
úradu Trnava, v zostatkovej hodnote 112.174,27 eur, pretože účastníci s prikázaním nehnuteľnosti do

vlastníctva odporcu súhlasili a odporca v predmetnom dome od rozvodu manželstva aj býva. Vzhľadom
na to, že nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva odporcu, súd ho zaviazal k úrade zvyšku úveru
zo Štátneho fondu rozvoja bývania na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. 207/885/2003 zo dňa
12.5.2005, ktorého nesplatený zostatok ku dňu 25.5.2015 bol v sume 14.930,97 eura ako nesplatená
istina a v sume 2.608,50 eura ako nesplatené úroky. Pri vyporiadaní bol zohľadnený vnos odporcu
2.042,93 eura - suma peňažných prostriedkov nasporených odporcom na stavebnom sporení do

uzavretia manželstva, použitých na nehnuteľnosť účastníkov; suma 24.001,38 ako nesplatený zostatok
úveru a úrokov zo zmluvy o poskytnutí podpory zo ŠFRB ku dňu 22.2.2010, ktorý úver po zániku
BSM splácal a na základe rozhodnutia súdu aj celý dospláca odporca; suma 6.700 eur - ako peňažné
prostriedky z BSM, ktoré navrhovateľka spotrebovala pre seba; zostatok na účte navrhovateľky k
22.2.2010 v sume 2.798,84 eura; zostatok na účte odporcu k 22.2.2010 v sume 8,20 eura; vnos odporcu

do BSM v sume 23.069,35 eura - hodnota nákladov na výstavbu nehnuteľnosti odporcom do uzavretia
manželstva; vnos odporcu 19.916,35 eura - peňažné prostriedky darované odporcovi jeho rodičmi,
použité na výstavbu nehnuteľnosti.

3. Súd ďalej vypočítal hodnotu podielu, ktorý má titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov vyplatiť navrhovateľ odporkyni a to tak, že od hodnoty nehnuteľnosti 112.174,27 eura odrátal
vnosy odporcu do BSM t. j. sumu 2.042,93 eura (prostriedky nasporené odporcom na stavebnom
sporení do uzavretia manželstva použité na rodinný dom), sumu 23.069,35 eura (hodnota investícií
odporcu na časť stavby: základy domu, deka, obvodové múry na 1. nadzemné podlažie, vodovodné
a kanalizačná prípojka a vodomerná šachta časti, vybudovanej z výlučných prostriedkov odporcu do

uzavretia manželstva) a sumu 19.916,35 eura (výlučné prostriedky odporcu darované mu rodičmi,
použité na majetok v BSM), t. j. 112.174,27 eura - 2.042,93 eura - 23.069,35 eura - 19.916,35 eura =
67.145,65 eura, z ktorej sumy má odporkyňa nárok na polovicu t. j. 33.572,82 eura. Zo sumy 33.572,82
eura súd ďalej odpočítal polovicu zo sumy 24.001,38 eura, zostatok dlhu z úveru poskytnutého ŠFRB,
ktorý po rozvode splácal a dospláca odporca, odpočítal polovicu zo sumy 2.798,84 eura - zostatok

peňažných prostriedkov na účte navrhovateľky ku dňu 22.2.2010, odpočítal polovicu zo sumy 6.700 eur
- ktoré navrhovateľka použila v rozpore s ust. § 144 OZ, pripočítal polovicu sumy zo 8,20 eura - zostatok
na účte odporcu ku dňu 22.2.2010, odpočítal sumu 441 eur, ktorú je navrhovateľka povinná vyplatiť
odporcovi titulom vyporiadania hnuteľných vecí. Celkovo tak odporcu zaviazal vyplatiť navrhovateľke
titulom jej podielu na vyporiadavanom BSM sumu 16.385,81 eura (33.572,82 eura -12.000,69 eura

-1.399,42 eura - 3.350 eura + 4,10 eura - 441 eur = 16.385,81 eura). Predmetnú sumu súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľke v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Súd zároveň zaviazal navrhovateľa a odporkyňu spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu
Trnava súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM, v sume 3.657,73 eura, podľa položky 6 písm. b)

sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, t. j. vo výške
3% z predmetu konania 121.924,31 eura (t. j. z aktív tvoriacich BSM: nehnuteľnosť 112.174,27 eura,
hodnota hnuteľných vecí prikázaných navrhovateľke 3.692 eur a prikázaných odporcovi 3.251 eura,
zostatok na účte navrhovateľky 2.798,84 eura, zostatok na účte odporcu 8,20 eura, spolu 112.924,31
eura), a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol v

zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže
ani jeden z nich nebol vo všetkých uplatnených nárokoch úspešný.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odolanie navrhovateľka.
Dôvodila, že súd prvej inštancie sa dopustil chyby pri určení výšky sumy, ktorú jej má odporca zaplatiť

titulom hodnotového vyporiadania za daného rozdelenia hnuteľného a nehnuteľného majetku a ktorú
určil vo výške 16.385,81 eur a taktiež nesúhlasil s dobou 60 dní, v rámci ktorej jej má odporca túto
sumu zaplatiť. Nesprávne právne posúdenie spočíva podľa navrhovateľky v tom, že súd nesprávne
zohľadnil sumu 600.000 niekdajších Sk, t. j. 19.916,35 eur, ktorú sumu údajne rodičia odporcovi darovaliv máji, keď k otázke darovania vykonal síce rozsiahle dokazovanie a svojim prvým rozsudkom zo dňa
27. septembra 2012 č. k. 17C/186/2010-37 dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by mu rodičia túto
sumu darovali a i následné výsluchy odporcu a jeho matky sa obmedzili len na nepresné tvrdenia, že táto

suma mala byť darovaná pri príležitosti narodenín odporcu, bez uvedenia ktorých narodenín a v ktorom
roku, pričom ani netvrdili rodičia odporcu, že odporca tieto peniaze aj prevzal, obaja sa obmedzili len
na údaj o prepočítaní peňazí. Dodala, že nebolo bezpečne preukázané, že rodičia túto sumu odporcovi
darovali, pričom ich tvrdenia mal súd vyhodnotiť ako účelové. Odporca taktiež nepreukázal, že sumu
600.000 niekdajších Sk následne investoval do stavby, keď si síce nechal vypracovať prehlásenia od

svojich známych, že na stavbe pracovali, avšak takáto forma prehlásenia nie je presvedčivá, keďže bola
vopred napísaná a potom sa dala osobám len podpísať. Z výpovede týchto osôb ako svedkov išlo o
nepresvedčivé a nevierohodné tvrdenia, ktoré neboli žiadnym spôsobom objektívne preskúmateľné, na
základe listinných dokladov, keď mnohí z nich sa priznávali, že predmetné sumy, ktoré mali obdržať
nepojali ako podnikatelia do účtovníctva a teda chýba evidencia o prijatých sumách. Za nesprávny
považovala i záver, že je preukázané, že odporca pred uzavretím manželstva začal stavať rodinný dom

na výstavbu ktorého vynakladal vlastné finančné prostriedky a to v rozsahu 23.069,35 eur, z ktorých
vystaval prvé nadzemné podlažie, vodomernú a kanalizačnú prípojku a vodomernú šachtu. Stavebné
povolenie bolo vydané až dňa 23. októbra 2012 a nadobudlo právoplatnosť 2. decembra 2002, pričom
od leta žila s odporcom v spoločnej domácnosti, pričom všetky peniaze, ktoré zarobila a to cca 10.000
Sk mesačne odovzdala odporcovi. Uviedla, že hospodárenie mali dohodnuté tak, že odporca platil byt

na Hospodárskej, kde bývali a sčasti stravu a ona dávala peniaze na stavbu domu a dala mu aj peniaze,
ktoré dostala od matky a starej matky v celkovej hodnote 3.865,15 eur, pričom odporca toto popiera.
Uviedla, že peniaze spoločne investovali do rodinného domu, čo vyplýva i z toho, že jej matka U. F. sa
rozhodla ísť ručiť na ŠFRB, na základe ich žiadostí a po vysvetlení problematiky. Dodala, že odporca
od leta 2002 do júla 2003 nezarobil také finančné prostriedky, aby si mohol dovoliť financovať nákladnú

stavbu rodinného domu za situácie, že žili ako keby boli manželia a peniaze mu mali byť darované
rodičmi v máji 2003 a preto nemohli byť použité na práce od augusta 2002 do júla 2003. Dodala, že
finančná situácia sa zlepšila potom, keď časť prác bola financovaná z úveru od ŠFRB zo dňa 12.
mája 2003 a po tomto dátume už nepotrebovali dar rodičov. Má za to, že z dôkazov, ktoré má súd
k dispozícii nie je možné prijať záver o tom, že prvé nadzemné podlažie, vodovodná a kanalizačná

prípojka a vodomernú šachtu postavil odporca pred uzavretím manželstva výlučne zo svojich finančných
prostriedkov. Za nesprávny považuje aj názor súdu pokiaľ ide o zohľadnenie v prospech odporcu sumy
3.350 eur z dôvodu, že relevantným spôsobom ona ako navrhovateľka nepreukázala, že sumu 6.700 eur
použila spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť. Dodala, že bola nútená odísť z rodinného
domu pre správanie sa odporcu, pričom si súd prvej inštancie nezohľadnil sumu rodinných prídavkov

1.360,33 a sumu 4.173,63 eur, ktoré mal zdokladované ako príspevok na dieťa a nezahrnul ju do
masy BSM. Dodala, že ňou vybratú sumu 6.700 eur nevyhnutne potrebovala na ubytovanie, na to, aby
prežila spolu i s dcérou, pričom časť týchto peňazí patrila maloletej H.. Za nesprávne považovala i
rozhodnutie súdu ohľadom výšky zostatku 398,33 eur, ktorá zostala na účte potom, čo vybrala 6.700
eur, keď táto suma mala byť spotrebovaná odporcom za trvania manželstva, pričom ide o presne opačný

právny pohľad ako pri riešení problému týkajúceho sa vybratia ňou sumy 6.700 eur, pričom odporca
nebol odkázaný minúť sumu 398,33 eur, keďže nebol v tak ťažkej životnej situácii ako ona a jej dcéra,
súd mal preto započítať sumu 199,16 eur v jej prospech. Za nesprávny považovala i rozhodnutie o
nezapočítaní sumy 3.313,39 eur, keď bolo preukázané, že odporca uzavrel zámennú zmluvu, na základe
ktorej zamenil svoj dvojizbový byt za byt jednoizbový a titulom rozdielov mu bolo vyplatených 400.000

niekdajších Sk, ktorú sumu spotrebovali počas manželstva a i keď v zámennej zmluve nie sú uvedené
východiskové ceny jednotlivých bytov, vie z akých cien bytov sa vychádzalo, nakoľko bola pri uzatváraní
zmluvy prítomná, keď i vychádzajúc z reálnych údajov rozdiel prestavuje 200.000 niekdajších Sk, pričom
z tejto sumy má nárok na polovicu. Dodala, že sumu zaplatenú ako rozdiel ani nevidela a podstata
problémuspočívavtom,žeodporcachcelachcepredňouakoajpredsúdomzatajiť,žetútosumuzískal,

aby sa s ňou nemusel deliť a takto ovplyvnil i svedkyňu. Dodala, že súd mal započítať sumu 3.319,39
eur v jej prospech. Taktiež za nesprávny považovala rozhodnutie súdu vo veci nároku na vyplatenie
1.748,05 eur ako polovicu peňažných prostriedkov vyplatených J. R. R. a. s., keď súd mal za to, že na
použitie tejto sumy boli odporcom predložené doklady, neuviedol však konkrétne ktoré a len z neurčitých
a nekonkrétnych dôkazov vyvodil, že táto suma bola spotrebovaná. Za nepreukázané považuje i zmluvu

o pôžičke od pána P., pričom táto suma mala byť vrátená Ing. P., pričom táto pôžička je spochybnená
i tým, že preukázateľne na účte mali sumu 6.700 eur. Dodala, že súd mal väčšiu pozornosť venovať
tvrdeniu odporcu ako i výpovedi svedka, ktorý potvrdil, že s odporcom sa pozná od malička. Požičanie
sumy 3.000 eur je vymyslených, neoveriteľných a nepreskúmateľných. Dodala, že súd pochybil aj privyporiadaní sumy 3.933,48 eur titulom výživného vyplateného z BSM na dcéru odporcu, keď v tejto
súvislosti poukázala na ustanovenie § 150 O. z., pričom dodala, že odporca sa nepodieľal na udržaní
spoločných vecí a vďaka jeho vyživovacej povinnosti unikli finančné prostriedky v rozsahu 3.933,48 eur

a súd prvej inštancie jej mal polovicu z tejto sumy započítať a to i s poukazom na § 3 ods. 1 O. z..
Rovnako za nesprávne považuje i nezapočítanie sumy 1.659,70 eur titulom vyplatenia vyrovnávacieho
výplatku, keď výpoveď svedkyne, bývalej manželky odporcu i matky odporcu, sú nereálne a ide o
úsmevnú konštrukciu a polovicu tejto sumy mal súd započítať v jej prospech. Napokon za nesprávne
považuje rozhodnutie ohľadne sumy 4.102,80 eur, ktorá bola zaplatená zo spoločných prostriedkov na

úverzaťažujúcivýlučneodporcu,keďzotrvávalanasvojomprednese,ženikdyneprejavilavôľupodpísať
dodatok číslo 1 k predmetnej zmluve a bola do nej vmanévrovaná odporcom proti svojej vôli a takáto
zmluva je absolútne neplatná, odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom a súd mal preto sumu
4.102,80 eur započítať v jej prospech. Taktiež poukázala na nesprávnosť záveru o nepriznaní polovice
vkladu do obchodnej spoločnosti IRP-DDD s.r.o., keď sumu 2.000 eur, ktorú dňa 18. decembra 2009
vložila matka odporcu na účet odporcu a z ktorej bol uhradený vklad vo výške 1.700 eur, keď išlo o

peniaze odporcu a je nemysliteľné, aby dôchodkyňa platila za odporcu vklad do obchodnej spoločnosti,
pričom nebola ani spísaná darovacia zmluva. Záverom namietla i lehotu 60 dní, v rámci ktorej jej má
odporca vyplatiť vyrovnanie, keď ide o dobu neprimerane dlhú, keď už od roku 2010 odporca vie, že
ju bude musieť z BSM vyplatiť. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že zohľadní všetky jej výhrady a zaviaže odporcu zaplatiť jej titulom

hodnotového vyporiadania zákonnú sumu do troch dní ako i náhradu trov konania.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti

ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinnéhood1.júla2016-ďalejlenC.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas(§204ods.1včase
podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p., akt. § 355

ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt.
§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a),
c), f) O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), e), h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľky s výnimkou zmeny paričnej lehoty nie je možné priznať úspech, keďže

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.) a v časti paričnej lehoty pre zmenu (§ 388 C.s.p.).

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. januára 2017 (§ 219 ods. 1, 3 C.s.p. v spojení s § 378
ods. 1 C.s.p.).

9. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konanídostatočným spôsobom preukázané, že správnym spôsobom vyporiadania je vyporiadanie uvedené vo
výroku napadnutého rozsudku.

10. Predovšetkým odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvého stupňa,
použitej týmto na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia a urobenej súčasťou odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Takáto argumentácia nevykazuje žiadne skutkové, právne ani logické medzery,
takže odvolaciemu súdu zásadne postačuje i len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie
s odvolaním sa na ne (prvá časť ustanovenia § 387 ods. 1 O.s.p.). Len pre nutnosť aspoň stručného

vyporiadania sa i s námietkami z odvolania sa žiada doplniť (§ 387 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:

11. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov, treba na toto
rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a konštituovať ich nové práva.

12. Podľa § 150 O. z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ i na

starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

13. Citované ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Základnou zásadou

pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké
(princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným
pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek
svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie
a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na
oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil
na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať,
aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva.
Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd

prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Nepochybne prínosom jedného z
manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný
majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať
nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho
majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu. Výlučné vlastníctvo bytu získaného zámennou zmluvou

a následne jeho predajom a získanie tak finančných prostriedkov predstavuje tiež majetok, ktorý bol
vložený z oddeleného majetku manžela na spoločný majetok manželov.

14. Ustanovenie § 150 O. z. upravuje právo manžela požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok. Stanovenie nerovnosti (disparity) vo veľkosti podielov manželov po

zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva je iným hľadiskom (zásadou) dôležitým pre vyporiadanie
spoločného majetku než je stanovenie výšky tzv. prínosu jedného z manželov do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, t. j. stanovenie čiastky, ktorá by mu mala byť nahradená zo spoločného
majetku manželov a ktorej výška sa potom premietne v čiastke stanovenej na záverečné vyrovnanie
medzi manželmi. Tieto hľadiská (zásady vyporiadanie) nemožno zamieňať ani zmiešavať.

15. Súd prvej inštancie sa vyššie citovaným ustanovením a z neho plynúcimi zásadami dôsledne
riadil, keď pri vyporiadaní vecí, majetkových hodnôt vychádzal zo stavu k času zániku BSM a správne
vyporiadaval len veci existujúce nielen k času zániku BSM, ale aj k čase rozhodovania súdu o jeho
vyporiadaní, pričom na ostatné veci aj na iné hodnoty prihliadol len v rámci tzv. širšieho vyporiadania.

16. Súd prvej inštancie vo svojom obšírnom odôvodnení rozsudku (rozsah 46 strán vo svojej podstate)
dôsledne zodpovedal všetky otázky, ktoré uviedla ako odvolacie dôvody v odvolaní navrhovateľka.
Odvolateľka namietala predovšetkým nesprávne vyhodnotenie jednotlivých dôkazov.17. Pre aplikačnú prax je mimoriadne významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca povinnosťou
preukázať skutkové tvrdenia, ktoré pri vyporiadaní BSM sú viac ako v iných veciach založené na

rozporných tvrdeniach bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno zaťažuje toho z
bezpodielových vlastníkov, ktorý napr. tvrdí, že majetok nadobudnutý počas trvania manželstva nepatrí
do bezpodielového spoluvlastníctva, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva a pod..

18. Podľa ust. § 132 O. s. p. účinného do 30. júna 2016 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

19. Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku vyplýva, že vyššie citovaným ustanovením účinným v čase
konania súdom prvej inštancie sa súd prvej inštancie dôsledne riadil.

20. I podľa v súčasnosti (od 1. júla 2016) účinného § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia vierohodnosť každého
vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

21. Poskytnutie dostatku konkrétnych vlastných záverov a úvah súdu prvej inštancie v predmetnej veci
bolo i dôvodom, pre ktorý odvolací súd nemal inú možnosť ako sa k okresným súdom zvolenému
spôsobu rozhodnutia prikloniť. Okresný súd (súd prvej inštancie) v danej veci dokazovanie náležitým
spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového
konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom

vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody navrhovateľky vyhodnotil
odvolací súd ako neopodstatnené (prezentujúce len úvahy a hodnotenia), pričom zároveň nezistil ani
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd
prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu
vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle v tom čase účinného §

157 ods. 2 O.s.p. správne a presvedčivo odôvodnil.

22. Z odôvodnenia rozsudku je jednoznačne zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru o majetku
patriaceho do BSM, o jeho vyporiadaní a o výške sumy, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke
na vyporiadanie podielu. Výpočet je prehľadný a umožňuje posúdenie jeho správnosti (rozhodnutie NS

ČR jeho sp. zn. 30Cdo 483/2002).

23. Odvolací súd však považoval za dôvodné odvolanie v časti lehoty na plnenie, v procesnej teórii
nazývanej i paričná lehota, teda lehoty, v ktorej je povinný odporca uhradiť navrhovateľke doplatok
vyrovnania. Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť je potrebné splniť v lehote, ktorá je zo zákona (§

232 ods. 3 C.s.p.) 3 dni. Len v odôvodnených prípadoch môže súd urči lehotu dlhšie.

24. V prejednávanej veci vzhľadom na dĺžku trvania konania (od 7. decembra 2010) a najmä na
okolnosť, že odporca s navrhovateľkou sa dohodli na vyporiadaní domovej nehnuteľnosti tak, že táto
bude prikázaná odporcovi, teda odporca má dlhodobo vedomosť o svojej povinnosti a teda mal dostatok

času na zabezpečenie si finančných prostriedkov a nebolo dôvodným súdom prvej inštancie predĺženie
paričnej lehoty z 3 na 60 dní. Odvolací súd paričnú lehotu zmenil na zákonnú trojdňovú.

25. Odvolací súd považoval za vecne správne i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania
i poplatkovej povinnosti.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi nárok
nanáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,keďžemuvodvolacomkonaníanižiadnetrovynevznikli,
keďže ani nepodal vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky.

27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).