Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/365/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244674
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: E. F., L. J. XXX/XX, J.,
zastúpeného: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému:
Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o
náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 20. februára

2015, č.k. 14C/198/2011-257, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 20. februára 2015, č.k. 14C/198/2011-257, zamietol súd prvej inštancie
žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 12.022,65 eur s 9,25 % úrokom
z omeškania ročne od 19.04.2011 do zaplatenia, podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zároveň

návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa na základe
písomnej prihlášky stal; s členským podielom v hodnote 12.022,65 eur; členom družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej "Družstvo"), ktorému Úrad pre finančný trh rozhodnutím
zo dňa 21.03.2002 schválil Prospekt investíci, pričom dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s
obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii (ďalej "obchodník s cennými

papiermi"), Zmluvu o riadení portfólia, ktorou sa obchodník s cennými papiermi zaviazal riadiť portfólio
Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo zahŕňalo
hospodárenie s portfóliom klienta, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia,
obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov,
optimalizáciu portfólia a poskytovanie konzultácií a finančných analýz, a zaviazal sa zabezpečiť mieru
zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Mal preukázané, že Zmluvou o riadení portfólia zo dňa
02.06.2008 bol založený zmluvný vzťah medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL

INVEST, o.c.p., a.s., pričom táto zmluva bola Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom
zo dňa 30.03.2010 s účinnosťou od 01.05.2010. Po tomto úkone Družstvo listom zo dňa 15.04.2010
požiadalo Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s., avšak žalobu o náhradu škody proti Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušný súd nepodalo.
Poukázal na to, že vychádzajúc zo stavu, aký bol známy do 01.06.2010, Národná banka Slovenska,
ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných

papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
cenných papieroch) postupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré bolo povinné predkladať polročné
správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenejfinančnej situácií Družstva, ktoré nevyplynuli ani z rokovania, ktoré sa konalo dňa 24.08.2007. Družstvo
dňa 10.10.2007 Národnej banke Slovenska oznámilo, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákona a
prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v odpovedi špecifikovaných, a tiež

uviedlo, že narušenie doterajšieho systému jeho fungovania vzhľadom na ich investičnú stratégiu, by
mohlo spoločnostiam finančnej skupiny CI HOLDING, a.s. spôsobiť značné škody. Až listom doručeným
Národnej banke Slovenska dňa 15.04.2010 Družstvo požiadalo o preskúmanie postupu spoločnosti
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., potom, ako obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu o zriadení
portfólia, pričom mal preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u obchodníka

s cennými papiermi dohľad na mieste a v tom istom období vyzvala Družstvo listom zo dňa 20.04.2010,
aby predlžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby družstvo mohlo pokračovať v
zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.
Mal preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.04.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu
investície, čím bolo začaté konanie OPK-5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia
§ 21 ods. 1, písmeno a/ zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím
OPK-5664/1-2/2010 zo dňa 10.05.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky
žiadosti a žiadosť doplniť, avšak nakoľko Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie
vád žiadosti nedostatky žiadosti neodstránilo, rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.08.2010, v
spojení s rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo GUV-1744/2010, zo dňa 08.12.2010, právoplatným

dňa 16.12.2010, bolo toto konanie zastavené. Poukázal na to, že Národná banka Slovenska súbežne
začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov /ZoCP/ za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s
ustanovením § 128 ods.1 písmeno b/ c/ h/ ZoCP a ustanovenia § 125c ods. 1

v spojení s ustanovením §127 ods. 4 ZoCP a rozhodnutím ODT-10890-4/2010, zo dňa 30.05.2011,
právoplatným dňa 18.07.2011 Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. Mal tiež preukázané, že
Národná banka Slovenska na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s
CP dňa 27.07.2010 orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo
spáchania trestného činu, na základe ktorého bolo uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja

proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 začaté trestné
stíhaniepodľa §199ods.1Trestnéhoporiadkupreobzvlášťzávažnýzločinpodvodupodľa§ 221
ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Poukázal
na skutočnosť, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v konkurznom konaní vedenom
Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 3K 95/2010 vo veci úpadcu - Družstva, ktorého bol členom, kde

však bola jeho pohľadávka správcom konkurznej podstaty popretá a žalobca podal incidenčnú žalobu,
pričomkonanievtejtoveciniejedoposiaľukončené.Taktoustálenýskutkovýstavveciposúdilpoprávnej
stránke podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 1, § 3 ods. 1 § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, § 127 Zákona o cenných papieroch, a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal

naplnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
keď nepreukázal vznik škody, nesprávny úradný postup žalovaného, teda ani príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Konštatoval, že Národná banka Slovenska sa v súvislosti s
uplatňovaním jej Ústavou Slovenskej republiky a zákonom vymedzenej právomoci pri výkone dohľadu
nad plnením povinnosti aktualizácie a dodržiavania schváleného prospektu investícii zo strany Družstva

nedopustila tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nakoľko až od účinnosti zákona č.566/2001
Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt- Družstvo, dodržiava schválený prospekt investície, pričom nevykonávala a ani
nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore

s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Pokiaľ ide o tvrdený
vznik škody, uviedol, že žalobca svoje finančné prostriedky vložil do Družstva, s ktorým bol v právnom
vzťahu a preto iba Družstvu vznikla povinnosť vrátiť mu vložené finančné prostriedky; a iba ak by sa
žalobca nedomohol úhrady svojej pohľadávky proti Družstvu v konkurznom konaní; ktoré doposiaľ nie

je skončené a nie je skončené ani konanie o incidenčnej žalobe žalobcu na Okresnom súde Bratislava
I; bolo by zrejmé, že mu škoda skutočne vznikla, prípadne v akej výške. Zamietnutie návrhu žalobcu
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie odôvodnil tým, že žalobca
nežiadal o posúdenie platnosti právneho aktu Európskej únie a preto ako súd prvej inštancie nemalpovinnosť prejudiciálnu otázku formulovanú žalobcom predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom
takýtopostupaniniejepotrebný,keďodpovedenanímpoloženéotázkynemajúvýznamprerozhodnutie
vo veci samej, nakoľko namietaný nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska mal spočívať v

zanedbaní jej dohľadu nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt;
upravenej zákonom č. 566/2001 Z.z., do ktorého bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu
a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4. novembra 2003, upravujúca prospekt pri verejnej ponuke cenných
papierov a nie prospekt pri verejnej ponuke majetkových hodnôt. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne

trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do zamietajúceho výroku vo veci samej,
odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne
zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p.), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.). Uviedol, že v súvislosti s vložením peňažných prostriedkov do Družstva nemohol predpokladať,
že dohľad Národnej banky Slovenska nad Prospektom investície je len formálny a preto; vychádzajúc z

garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu; sa spoliehal na to, že mu škoda nevznikne.
Zdôraznil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípmi právneho štátu, ktorých
súčasťou je aj princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci povinné postupovať v
súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi tak, aby bol ich postup zo strany subjektov
práva predvídateľný. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že vykonával

dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135
ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., avšak nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou a nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností
Národnou bankou Slovenska, spočívajúcim v nesprávnom výkone dohľadu. Dôvodil, že povinnosťou
Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch bolo zisťovanie a

vyhodnocovanie informácií a podkladov o činnosti dohliadaných subjektov; medzi ktoré
patrili aj Družstvo a obchodník s cennými papiermi; a rámci tohto dohľadu bolo jej povinnosťou zisťovať
všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní Prospektu investícií,
ako aj o iných rizikách, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných
subjektov, teda aj jeho záujmov. Poukázal na to, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole

Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio; tvorené zmenkou
jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s
cennými papiermi; avšak sa uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne rozložené do troch zmeniek,
vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a. s., a spoločnosťami CI Reality,
s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., ktoré boli taktiež 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s.,

a teda naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva bolo rozložené a investované do subjektov
prepojených s CI HOLDING, a. s. a obchodníkom s cennými papiermi. Napriek
zisteniu, že obchodník s cennými papiermi dlhodobo vo svojej činnosti pre Družstvo; minimálne od
roku 2008 do roku 2011; porušoval zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch,
nevyužila; okrem uloženia pokuty vo výške 10.000 eur; svoje kompetencie v zmysle Zákona o cenných

papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné ani iné významnejšie opatrenia, čo napokon vyústilo
do nedostupnosti prostriedkov vložených do Družstva v roku 2010 a až rozhodnutím zo dňa 04.03.2011
obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na jeho činnosť a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č.
ODT-10890-4/2010, zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu
investícií, ktorú účelovo ustálila až od mája 2010; hoci údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti

neaktuálne dlhodobo spätne k 31.12.2006 a údaje o subjektoch s ktorými je Družstvo majetkovo
prepojené boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009. Zdôraznil, že prebiehajúce konkurzné konanie, v
ktorom prihlásil svoju pohľadávku, mu nebráni podať návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí jeho
návrhpredčasným,keďpovinnosťousúduboloskúmať,čiaktuálnystavkonkurznéhokonaniaobjektívne
vylučuje možnosť jeho uspokojenia, ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu,

pričom súd pri tomto hodnotení nemal vychádzať až z konečného rozvrhového uznesenia konkurzného
súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009),
ale bol povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného
konkurzu, keď ani zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje predchádzajúce vysporiadaniesúkromnoprávnych vzťahov a pripúšťa regresnú náhradu. Napokon namietal, že zo
zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom, resp.
predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, keď prvoinštančný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom
spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na súde prvej
inštancie prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli známe aj iné dôležité
skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradnýpostupNárodnejbankySlovenskaažalobcasavpodanomodvolaníibaúčelovosnažídodatočne
navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré odďaľujú vydanie rozhodnutí vo veci
a vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu, a to za stavu, keď nevyužil všetky
možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nepodal žiadny návrh proti členom predstavenstva
ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za hospodárenie a
nakladanie s jeho majetkom. Zdôraznil, že Národná banka Slovenska, ktorá mohla pri vykonávaní

dohľadu nad dohliadanými subjektmi konať iba na základe Ústavy, v medziach, v rozsahu a spôsobom
vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi,
nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a obchodníkovi s
cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá, na základe ktorých mohla ukladať sankcie
dohliadanému subjektu len za porušenie povinností, ktoré mu boli uložené zákonom. Uviedol, že

Národná banka Slovenska kompetenciami, na ktoré poukazuje žalobca, disponovala až od účinnosti
novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna 2010, kedy
boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť dodržiavať
schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať na to, či Družstvo schválený Prospekt
investície dodržiava, pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať Prospekt investície, táto bola Družstvu

uložená až novelizovaným ust. § 127 ods. 4 Zákona o cenných papieroch od 1. januára 2009. Národná
banka Slovenka mohla teda kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných
ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané
zákonomačiDružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtzverejňujefinančnésprávy
v zmysle pôvodného ust. § 130 Zákona o cenných papieroch, pričom nemohla potvrdzovať správnosť

finančnýchukazovateľovDružstva.Zdôraznil,ževovzťahukDružstvunebolaNárodnábankaSlovenska
nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov a postupovala iba
v rámci jej oprávnení v súlade s Ústavou SR, Zákonom o cenných papieroch a Zákonom
o dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.
29Cdo/4968/2009; na ktorý žalobca v konaní poukazoval; uviedol, že z jeho odôvodnenia vyplýva,

že nemožno zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o
konkurze a vyrovnaní a preto objektívna zodpovednosť štátu; ak existuje iný dlžník; je zodpovednosťou
subsidiárnou, a preto najskôr musia byť využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom
a musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané naplnenie všetkých

predpokladov vzniku tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočná existencia
pohľadávky žalobcu a jej výška sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní a až následne,
ak jeho pohľadávka proti Družstvu nebude môcť byť uspokojená v rámci konkurzu, môže žalobcovi
vzniknúť škoda. K námietke žalobcu, ktorý vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup pri
vykonávaní listinných dôkazov uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na

pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, avšak z nej jasne vyplýva, že
prvoinštančný súd jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise oboznámil a presne špecifikoval,
pričom o skutočnostiach z nich vyplývajúcich mal súd vedomosť aj z iných konaní vedených proti štátu
na rovnakom skutkovom a právnom základe; v ktorých majú žalobcovia rovnakého právneho zástupcu;
a teda dokazovanie v tomto smere ani nebolo potrebné vykonať.

4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný

na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade
s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny
právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, pričom na vecaplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov,§129
ods.3Zákonaocennýchpapieroch,asvojedôvody,prektoréžalobenevyhovelajdostatočneodôvodnil,

a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci,
ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť
všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto
odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v

podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to:

1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
7. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa
21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo o schválenie jeho

dodatku spolu s prílohou - zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, avšak
v upozornení zo dňa 13.05.2003 ho oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a
zároveň upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v
Prospekte investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a oprávnenosti osôb Prospekt podpisujúcich. Dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako

klientom a obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom,
uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z. z., o cenných papieroch
a investičných službách, predmetom ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť
s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj
cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od

emitenta do portfólia Družstva, v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať
cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny
v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k
Zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia vo výške 8
% ročne. Medzi stranami nebolo sporným, že Národná banka Slovenska; po výpovedi Zmluvy o riadení

portfólia zo dňa 30.03.2010 obchodníkom s cennými papiermi; rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb, rozhodnutím zo dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie o žiadosti Družstva
na schválenie dodatku k Prospektu investície a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011,
č. ODT-10890-4/2010; z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov

smerujúcich k uvedeniu do súladu s údajmi v Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Žalobca bol členom Družstva, avšak jeho členstvo zaniklo a vznikol mu nárok na
vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 12.022,65 eur, ktorý si prihlásil do konkurzu; vyhláseného
na majetok Družstva, ako úpadcu, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.
k. 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 05.05.2011, avšak nakoľko jeho pohľadávka bola správcom

konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá, podal proti správcovi konkurznej podstaty incidenčnú
žalobu, o ktorej konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava I.
8. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody bolo ustanovenie §
9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu

objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom)
splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Prvotnou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu,
za ktorý sa podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde kporušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, pričom správnosť úradného
postupu je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že postup Národnej banky Slovenska
pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa žalobcu
spočívať v tom, že oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva a neprijala dostatočné
opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymožiteľnosti jej pohľadávky voči Družstvu spôsobenej
dlhodobým porušovaním Zákona o cenných papieroch zo strany obchodníka s cennými papiermi pri

plnení Zmluvy o riadení portfólia uzavretej medzi ním a Družstvom, nemožno považovať za nesprávny
úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
10. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát.
11. Podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

12. Podľa čl. 2 ods.3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
13. Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok.
14. Podľa čl. 20 ods.3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.
15. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje

zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým
štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie
orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa
v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa

vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako
zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená
požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho
štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické
osoby) ako aj jeho dostupnosť (publikovateľnosť) ich adresátom.

16. Z uvedeného, pre účely preskúmavanej veci, vyplýva, že Národná banka Slovenska mohla
realizovať výkon štátneho dohľadu len v rozsahu zákonom jej zverenej právomoci a vyvodiť len také
opatrenia alebo sankcie, ktoré zákon umožňuje uložiť dohliadaným subjektom v prípade nedostatkov
zistených v ich činnosti, ktorá podlieha dohľadu, resp. len za nedodržiavanie takých povinností, ktoré
im výslovne ukladá zákon. Kompetenciu orgánu štátu tak nemožno zakladať rozšírením výkladu

príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať
neexistujúcu povinnosť.
17. Na druhej strane, Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti,
keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo,
čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom možno konštatovať, že v súlade s princípom

zmluvnej autonómie žalobca dobrovoľne vstúpil do obchodnoprávneho vzťahu s Družstvom, jeho
prijatím za člena PDSI, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba
práva a povinnosti člena Družstva vyplývajúce z jeho stanov, v snahe čo najlepšie realizovať svoje
záujmy a potreby spočívajúce v danom prípade v zhodnotení vložených finančných prostriedkov vo
forme členských vkladov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 1, bod 5

stanov Družstva). Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j.
do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Ďalej je potrebné, pre účely
preskúmavanej veci, zdôrazniť, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktorého účelom založenia
je podnikanie alebo zabezpečovania potrieb svojich členov (§ 221 ods. 1 Obchodného zákonníka), z
uvedeného potom vyplýva, že družstvo je tak nositeľom podnikateľského zisku, ale aj podnikateľského

rizika a členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva zúčastňujú a podieľajú na podnikaní
družstva a na výsledku jeho podnikania, pričom jednotlivé členské podiely predstavujú mieru ich účasti
na družstve a na výsledku jeho podnikania. Do tejto autonómnej oblasti, ktorá funguje na princípe
členskej samosprávy, štát môže zasahovať len v rozsahu zákonom mu zverenej kompetencie, a teda
štát nemá povinnosť vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol (zhodnotil) vlastníctvo, ale na druhej

strane nesmie prekážať nadobudnutiu (zveľadeniu) vlastníctva. Pokiaľ je nadobudnutie (zhodnotenie)
vlastníctva späté s činnosťou orgánov verejnej moci, štát znáša zodpovednosť za nečinnosť orgánu
verejnej moci v takom rozsahu, v akom nečinnosť mala za následok obmedzenie alebo zmarenie
možnosti nadobudnúť, resp. zhodnotiť, vlastnícke právo.18. Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinností Národnej banky
Slovenska dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií, tento v konaní preukázaný nebol, nakoľko
povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená až na základe novelizovaného

ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v spojení s ust. § 125c ods. 1.
zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch s účinnosťou od 1. januára 2009, a preto keď Národná banka
Slovenska nemohla mať povinnosť kontrolovať plnenie povinnosti, ktorú Družstvu zákon neukladal, je z
povahy veci vylúčené, že by sa v tejto súvislosti dopustila tvrdeného nesprávneho úradného postupu.
19. Rovnako je vylúčený nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu

nad plnením povinnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiavať
schválený Prospekt investície, keď táto povinnosť bola Družstvu uložená až od 1. júna 2010 novelou
ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanou zákonom č. 129/2010
Z. z.
20. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý
poukazoval na povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva,

nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z neho
nevyplývala povinnosť, ktorú by mohla porušiť a dopustiť sa tak tvrdeného nesprávneho úradného
postupu. V tejto súvislosti možno poukázať i na skutočnosť, že z obsahu Zmluvy uzavretej medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol

výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov
a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými
papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré
bolo iniciátorom celého obchodu a dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja
(článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch), teda

išlo o služby, na ktoré Družstvo - ako klient - využívalo obchodníka s cennými papiermi na vlastné
riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Na druhej strane, žalobca si ako
člen Družstva, ktoré uvedeným spôsobom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý toho, že vývoj na
finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť s tým, že až do rozhodnutia Národnej
banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými

papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, vykonával obchodník s cennými papiermi
túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva,
ktorého bol žalobca v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,
disponibilnými za účelom ich zhodnocovania na vlastné riziko s neistým výnosom z vložených investícii.
Za daných okolností zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s

cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobcovi.
21. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej
inštancie, že Národná banka Slovenska pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich
kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom
nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno

kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z.
22. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t. j. všeobecným ekvivalentom
a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda predovšetkým poskytnutím peňažných
prostriedkov. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku

poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou, pričom v konaní pred súdom povinnosť tvrdenia
i dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti vznik škody tvrdiť, avšak aj riadne preukázať, zaťažuje
poškodeného.
23. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupom,ktorámalažalobcovivzniknúťvdôsledkunevymožiteľnostipohľadávky

proti subjektu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, môže byť v občianskom súdom konaní
úspešne uplatnený až vtedy, ak poškodený - žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky
v konkurznom konaní. Správne preto prvoinštančný súd konštatoval, že nakoľko žalobca svoju
pohľadávku; ktorá je predmetom tohto sporu; uplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, ktoré konkurzné

konanie stále prebieha a právoplatne nie je skončené ani konanie na Okresnom súde Bratislava I o jeho
incidenčnej žalobe vyvolanej popretím predmetnej pohľadávky správcom konkurznej podstaty, škoda
mu ešte nevznikla, a žaloba bola preto podaná predčasne, keď nárok na náhradu škody proti štátu by
mohol žalobca úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa uspokojenia jeho pohľadávky domáhalv konkurznom konaní bezúspešne. Z uvedeného vyplýva, že nemožno považovať za naplnený ani
ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia samotnej škody (analogicky
rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 4 Cdo199/2005, z odôvodnenia ktorého

vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cz 110/84, publikované pod
č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je stále
použiteľné).
24. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu

zápisnice o pojednávaní konanom dňa 20.02.2015 pred prvoinštančným súdom vyplýva, že strany boli
oboznámené s obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania a boli riadne oboznámené
i listinné dôkazy nachádzajúce sa v pripojenom spise Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C/223/2011.
25. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri
skutkovomaprávnomposúdeníotázkyvznikunárokužalobcunanáhraduškody,ktorámumalavzniknúť
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva

a obchodníka s cennými papiermi, pričom žalobca neuviedol ani vo svojom odvolaní žiadne nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom a súd
prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
uvádzanými v žalobe a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou,
pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere námietky žalobcu

nemožno považovať za opodstatnené.
26. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti; t.j. vo výroku
vo veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2
CSP).
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).