Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/616/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220070
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215220070.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobcov:

X/ S. K., H.. XX.XX.XXXX, C. H. H.. XXXX/X, M. K., X/ S. K., H.. X.X.XXXX, C. H.. S. XXXX/X, M. K.,
právne zastúpení: JUDr. Marian Zányi, advokát so sídlom Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda proti
žalovanej: O. K., H.. XX.X.XXXX, C. A. XXXX/X, M. K., právne zastúpená: Mgr. Patrik Gaal, advokát, so
sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda , o určenie vlastníckeho práva , takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta .

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1,2, žalobou zo dňa 7.12.2015 sa domáhali, aby súd určil, že žalobcovia

každý v podiele v 1/2 sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na F. Č.. XXXX v kat. úz. Dunajská Streda
reg. parciel „C“-KN parcelné č. XX,XX,XX a bytu č. X v jednoposchodovom obytnom dome č. súpisné
XXXX, č. orientačné X, vchod X v podiele 1/11 na spoločných častiach a zariadeniach domu č. XX/XXX.
Písomným podaním zo dňa 9.1.2017 súčasne žiadali o pripustenie zmeny petitu žaloby a to s tým, aby
súd určil, že žalobca S. K., H.. XX.X.XXXX B. S. K., H.. X.X.XXXX každý v podiele 1/2 sú vlastníkmi
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. Dunajská Streda, reg. parciel „C“.KN , parcela č. XX, XX
XX byt č. X v jednoposchodovom obytnom dome č. popisné XXXX, č. orientačné X, vchod X v podiele

XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že ich nebohý otec S. K., H.. XX.X.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX. Po
nebohom bolo dedičské konanie v dôsledku nemajetnosti zastavené. Zákonnými dedičmi po nebohom
sú žalobcovia 1, 2. Žalobcovia žili v dobrej viere , že ich otec je vlastníkom nehnuteľnosti a to
bytu č. 9, obytného domu na A. ulici súp. č. XXXX, or. číslo X v Dunajskej Strede. Ich otec žil v
spoločnej domácnosti so žalovanou ako druh a družka. Neb. S. K. na základe darovacej zmluvy zo dňa

XX.XX.XXXX daroval svoj byt žalovanej. Neplatnosť darovacej zmluvy videli v tom, že v bode V. zmluvy
je uvedená podmienka, že obdarovaná sa zaväzuje ponechať právo na bezplatné, spoločné užívanie
bytu darcovi najmenej do XX.XX.XXXX. Žalobcovia tvrdili, že predmetné právo užívania bytu darcovi je
majetkový záväzok, ktorý sa dá vyjadriť v peniazoch , následkom čoho sa jedná o protiprávnu podmienku
a záväzok, ktorý je v rozpore so zákonom a robí predmetnú zmluvu v zmysle § 39 OZ neplatnou.
Naliehavý právny záujem odôvodnili tým, že bez určenia vlastníckeho práva je ich postavenie neisté.

3. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala žalobu zamietnuť tvrdiac,
ženaurčenívlastníckehoprávaneexistujeužalobcov1,2naliehavýprávnyzáujem.Ohľadneneplatnosti
darovacej zmluvy poukázala na: a/ existenciu zmluvnej voľnosti účastníkov darovacej zmluvy; b/
na skutočnosť, že veta, ktorá podľa žalobcov spôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy spĺňa všetkynáležitosti darovacej zmluvy a z formulácie je tiež zrejmé, že nevyjadrovala ani odplatnosť za darovanie
nehnuteľnosti; c/ darovacia zmluva nie je v rozpore so zákonom ani zákon neobchádza; e/ a zmluva
je v súlade s vôľou účastníkov zmluvného vzťahu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámil sa s obsahom darovacej zmluvy, listu
vlastníctva a s obsahom dedičského spisu po neb., S. K., č.k. XD/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

5. Žalobcovia sú zákonnými dedičmi po neb. S. K., ktorý zomrel dňa
X.X.XXXX. Táto skutočnosť bola preukázaná uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XD/XX/
XXXX zodňaX.XX.XXXX,ktorýmuznesenímsúddedičskékonaniezastavilprenemajetnosťporučiteľa.

6. Nebohý S. K. na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX daroval svojej
družke O. K. do osobného vlastníctva byt č. X na A. ulici, popisné č. XXXX, or. č. X, v M. K. nachádzajúce

sa na parcele č. XX, XX, XX vedená na LV č. XXXX, a súčasne s 1/11 podielu na spoločných častiach a
zariadeniachdomuapríslušenstvazavyhradenýchpodmienokuvedenýchvčl.V.darovacejzmluvy.Včl.
V darca vyhlásil, že obdarovanú oboznámil so stavom bytu na ktorom neviaznu žiadne dlhy. Obdarovaná
sa zaviazala ponechať právo na bezplatné spoločné užívanie bytu darcovi najmenej do XX.XX.XXXX.
Po dobu spoločného užívania bytu s darcom najneskôr však do XX.XX.XXXX nebude vlastníctvo bytu

prevedené na tretie osoby a byt nebude objektom prenájmu tretím osobám. Správa katastra Dunajská
Streda povolila vklad dňa XX.XX.XXXX.

7. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že s otcom po rozvode manželstva ich rodičov
udržiavali blízky vzťah. Otec sa im ani v čase darovania ani následne vôbec nezmienil o darovaní.

Žalovaná žila s otcom v druhovskom pomere až do jeho smrti. Aj so žalovanou udržiavali dobré vzťahy.
O tejto darovacej zmluve sa dozvedeli až v dedičskom konaní. Režijné náklady na byt platil výlučne až
do smrti ich otec. Skutočným dôvodom podania žaloby je že po otcovi nič nezdedili, zdedili iba dlhy a
žiadne aktíva čo považuje za morálnu
ujmu, touto žalobou sledujú to, aby po otcovi zdedili aj materiálne veci a nemali po ňom iba spomienky.

Keby im žalovaná zaplatila 6.000 eur netrvali by na žalobe.

8. Žalobca 2, S. K. sa v plnom rozsahu pripájal k výpovedi svojho brata , žalobcu 1.

9. Žalovaná, O. K. uviedla, že darovaciu zmluvu navrhol jej druh S.

K.. Podľa jej vedomia o tejto darovacej zmluvy zosnulý aj informoval svojich synov. Žalovaná so
žalobcami sa nerozprávala o darovacej zmluve. Darovaciu zmluvu dal písomne vyhotoviť jej druh a určil
aj sporný článok V. Žalovaná sa týmto článkom V nezaoberala, ani nevedela čo je v ňom obsiahnuté.
Bola prekvapená keď sa dozvedela, že mal darca ohraničené právo užívania . Ona sa touto klauzolou
nezaoberala a dodala, že darca aj prežil tento dátum. Po uzavretí darovacej zmluvy žili obdobne ako

pred jej uzavretím. Režijné náklady spojené s užívaním bytu platili spoločne, nakoľko obaja mali príjem
z pracovnej činnosti a hospodárili spolu.. Žalovaná od roku 2011 nepracuje, nakoľko jej zamestnávateľ
zanikol a odvtedy opatruje svoju matku.

10. Podľa § 628 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je
darovacia zmluva podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

11. Zo zmluvy uzavretej medzi S. K. B. O. K. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že darca daruje, teda

bezplatne prevádza svoj byt s príslušenstvom do vlastníctva žalovanej.
V konaní nebolo preukázané, že by darca nedisponoval so svojou zmluvnou voľnosťou. Tento právny
úkon nebol spochybnený až do smrti darcu. Od uzavretia zmluvy až do smrti darcu správanie účastníkov
zmluvy, teda vyše 10 rokov potvrdili ich vôľu uzatvoriť právny úkon darovacej zmluvy. Táto skutočnosť
nebola vyvrátená ani zo strany žalobcov.

Strany mali protichodné tvrdenia, keď žalobcovia tvrdili, že až po smrti svojho otca sa dozvedeli o
darovaní, pričom žalovaná sa pamätala na to, že jej druh sa jej zdôveril s tým, že informoval o darovaní
svoje deti. Odhliadnuc od vyššie uvedeného ani prípadná nevedomosť žalobcov o darovacej zmluve by
nemala za právny následok dôvod na spochybňovanie vôle darcu.12. Žalobcovia 1,2 neplatnosť právneho úkonu odôvodnili tým, že obdarovaná sa v bode
V. darovacej zmluvy zaviazala ponechať darcovi právo na bezplatné spoločné užívanie bytu najmenej

do XX.XX.XXXX. Predmetná podmienka resp. záväzok užívania bytu darcom bezodplatne je majetkový
záväzok, ktorý sa dá vyjadriť v peniazoch následkom čoho sa jedná o protiprávnu podmienku, záväzok,
ktorý je v rozpore so zákonom a robí predmetnú zmluvu v zmysle § 39 Obč. zák. neplatnou. Okrem toho
tento záväzok bol presne špecifikovaný, nakoľko bola určená lehota kedy má tento záväzok skončiť.
Keďže záväzok obdarovanej poskytnúť užívanie nehnuteľnosti bol obmedzený určitým dátumom t.j.

XX.XX.XXXX, bolo rozhodne aj obmedzenie užívania nehnuteľnosti darcom do tejto lehoty v rozpore
s dobrými mravmi t.j. § 3 ods. 1 OZ. Ako vyplýva z darovacej zmluvy dar mal hodnotu 145.250
Sk v dôsledku tejto okolnosti dohodnutá podmienka obmedzenia lehoty bezodplatného bývania v
nehnuteľnosti darcom bola v rozpore s § 3 ods. 1 OZ.

Na svoju obranu uviedli, že žalovaná podľa vlastného vyjadrenia robila do roku 2011, jej zamestnanie

zaniklo a bola bez príjmu. Následkom tejto skutočnosti teda všetky režijné náklady za užívanie bytu platil
nebohý otec žalobcov. Ako dôkaz predložili na pojednávaní

výpisy z účtu poručiteľa za obdobie od 2005 do 2014 z ktorých bolo preukázané, že v skutočnosti
náklady spojené s užívaním bytu platil poručiteľ. Podľa názoru žalobcov táto skutočnosť, že platil všetky

náklady spojené s užívaním bytu otec žalobcov je v rozpore s čl. V darovacej zmluvy, nakoľko nedošlo
k naplneniu podmienky, že žalovaná ponechala svojmu druhovi užívanie bytu bezodplatne. V dôsledku
toho došlo zo strany darcu finančnému plneniu, plateniu úhrad za užívanie bytu, ktorá skutočnosť je v
rozpore s darovacou zmluvou a duchom darovania uvedeného v OZ.
Vytkli aj absenciu poďakovania darcovi za darovanie nehnuteľnosti žalovanou. Aj túto skutočnosť

považovali za rozpor s dobrými mravmi, nakoľko dar nie je potrebné len prijať ale zaň aj poďakovať.

13. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny

úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje
ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Aj keď sa právny úkon dostane do rozporu nemá to bez ďalšieho
samo o sebe za následok neplatnosť právneho úkonu okrem prípadu, že sa pritom obchádza zákon
alebo že takto urobený úkon sa prieči dobrým mravom. O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide tiež v prípade keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípad keď účastník koná v

rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne
vzťahov a konania medzi ľuďmi.
Platnosťčineplatnosťprávnehoúkonusaposudzujesozreteľomnaokolnostidanéhoprípaduvokamihu
keď k právnemu úkonu došlo. Nemožnosť spájať prípadný úmysel právnym úkonom obísť zákon s
dôsledkami neplatnosti právneho úkonu ak podľa platného práva nemohli byť dosiahnuté také dôsledky,

ktoré osoba robiaca úkon mylne predpokladala.

14. Zo spisového materiálu vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili darovaciu zmluvy
v rámci svojej zmluvnej voľnosti. Medzi zmluvnými stranami predmetný právny úkon nebol spochybnený
od času uzatvorenia teda od 10.10.2003 až do smrti darcu. Správanie sa účastníkov zmluvy počas tohto

celého obdobia potvrdili ich vôľu uzatvoriť právny úkon darovacej zmluvy.

15. Podľa § 36 ods. 1 OZ, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na
splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný sa
neprihliada. Podľa ods. 2 podmienka je odkladacia ak od jej splnenia závisí či právne následky úkonu

nastanú. Podmienka je rozväzovacia ak od jej splnenia závisí či následky , ktoré už nastali, pominú.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že sa rozoznávajú podmienky odkladacie a rozväzovacie. Pri
odkladacej podmienke účinnosť inak platného právneho úkonu nastane keď sa splní podmienka. Do
splnenia či nesplnenia podmienky trvá stav neistoty. Okamihom splnenia odkladacej podmienky nastanú

právne následky úkonu. Naproti tomu nesplnenie odkladacej podmienky znamená, že z platného
právneho úkonu právne následky vôbec
nenastanú. Pri rozväzovacej podmienke právne následky platného úkonu pominú keď sa splní.
Okamihom splnenia rozväzovacej podmienky pominú právne následky, ktoré už nastali.16. V spornom článku V zmluvy obdarovaná sa zaväzuje ponechať právo na
bezodplatné, spoločné užívanie bytu darcovi najmenej do XX.XX.XXXX.

Podľa názoru súdu tento záväzok žalovanej nie je odkladacou ani rozväzovacou podmienkou v zmysle
§ 36 ods. 1 a 2 OZ. Z obsahu darovacej zmluvy ako aj z výsluchu žalovanej na pojednávaní je zrejmé,
že predmetná veta právny úkon darovania žiadnym spôsobom nepodmieňovala, žiadna podmienka nie
je uvedená v zmluve. Žalovaná na pojednávaní tvrdila, že nemá vedomosť o tom, že ako a z akého
dôvodu sa táto veta do zmluvy dostala Písomné vyhotovenie zmluvy vybavoval jej druh. V konaní

bolo preukázané, že darca a obdarovaná žili ako druh a družka v jednej domácnosti a v spôsobe ich
hospodárenia v porovnaní s predchádzajúcim stavom pred zmluvou nedošlo k žiadnym zmenám. V
zmluve je zahrnutá bezodplatnosť darovania teda tento právny úkon sa nepovažuje za odplatný. Už z
výkladu slova darovania vyplýva, že darovanie je bezodplatné, v opačnom prípade by došlo k prevodu
vlastníctva nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy.

Žalobcovia tvrdili, že platenie režijných nákladov na byt poručiteľom je v rozpore so zmluvou v ktorej sa
uvádza neodplatné užívanie nehnuteľnosti darcom, čo považovali za rozpor s dobrými mravmi. S týmto
názorom sa súd nestotožnil nakoľko platenie nákladov spojené s užívaním bytu patrí do výlučnej dohody
partnerov ako aj hospodárenie či už oddelené alebo spoločné aj v iných oblastiach životných nákladov.
Nie je rozhodujúce ani skutočnosť, že žalovaná od roku 2011 nemala príjem. Vyživovanie družky zo

strany darcu bolo na báze dobrovoľnosti. A preto nie je možné mať za to, že platenie účtov darcu je v
rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nie len podľa
ich jazykového vyjadrenia ale najmä tiež podľa vôle toho kto právny úkon urobil ak táto vôľa nie je v

rozpore jazykovým prejavom .

18. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne , určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon nie je urobený slobodne ak účastník koná pod nepovoleným nátlakom zo strany druhého

účastníka alebo zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil.
Právny úkon nie je urobený vážne ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vynaložiť právne následky,
ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Právny úkon je nezrozumiteľný ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu
nemožno ustáliť čo sa ním chcelo vyjadriť.

19. Je nepochybné, že nebohý otec žalobcov nebol akýmkoľvek spôsobom obmedzený vo
svojich právach disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou počas svojho života.

20. V konaní bolo nepochybne preukázané, že darca konal vážne. Prejav vôle smerovala

k obdarovaniu svojej družky, podľa ktorej vôle sa správal až do svojej smrti. Ak by vôľa darcu nebola
slobodná a vážna, v priebehu viac než 10 rokov by pravdepodobne robil opatrenia, ktoré by viedli k
náprave.Vzmluvesúuvedenévšetkypodstatnénáležitosti,ktorévyjadrujúvôľudarcuzrozumiteľne.Ako
už bolo vysvetlené vyššie súd nezistil v zmluve také pochybenia, ktoré by viedli k neplatnosti právneho
úkonu.

21. Právny zástupca žalovanej namietal aj neexistujúci naliehavý právny záujem žalobcov.

22. Z výpovede žalobcov ako aj z dedičského spisu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XD/XX/XXXX
vyplýva, že žalobcovia už v čase prejednania dedičstva mali vedomosť o darovacej zmluve keď na
strane 3 zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 11.9.2014 dedič S. K. uvádza vo vzťahu k dedičstvu,

že poručiteľ nevlastnil nehnuteľnosti. Až následne sa žalobcovia rozhodli, že darovaciu zmluvu budú
spochybňovať. Právny zástupca tvrdil, že podľa názoru žalovanej žalobcovia o darovacej zmluve vedeli
a preto nemajú naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe.

23. Právny zástupca žalovanej namietal aj správnosť petitu, ktorý považoval za nesprávny v rozpore

platnými právnymi predpismi, nakoľko petit žaloby sleduje určenie vlastníctva žalobcov k spornej
nehnuteľnosti pričom žalobou sa mali domáhať o určenie spornej nehnuteľnosti do dedičstva po
nebohom S. K. v súlade s ustanovením § 460.24. Súd sa priklonil k právnemu názoru právneho zástupcu žalovanej nakoľko podľa § 460 OZ dedičstvo
sa nadobúda smrťou poručiteľa. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu do dedičstva po
poručiteľovi nepatrila. Túto skutočnosť dedičia nespochybnili v dedičskom konaní. Nakoľko sporná

nehnuteľnosť nebola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi, preto bolo potrebné podať žalobu,
ktorá sleduje určenie nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi. V tomto konaní súd nemôže nahradiť
dedičské konanie.

25. Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že žalobe nemožno priznať úspech. Ako

bolo už vyššie uvedené darovacia zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a nevyšli
najavo žiadne skutkové zistenia ktoré by nasvedčovali tomu, že darovacia zmluva svojim obsahom alebo
účelom by odporovala zákonu alebo ho obchádzala, alebo že by sa priečil dobrým mravom. V konaní
žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

26. Žalovaná mala v konaní plný úspech a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov

konania v plnej miere v súlade s ustanovením § 255 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

- 7 - 7C/616/2015
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)