Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obo/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005201067
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1005201067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a

členov senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
I.. C. R., P. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou,
Skuteckého 30, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ing. Emil Čerevka, správca konkurznej podstaty
úpadcu Konkurzný podvod, s.r.o., Konkurzný podvod Ltd. - anglická verzia, Konkurzný podvod, GmbH
- nemecká verzia., so sídlom Lehotská cesta 2, Prievidza, IČO: 31 632 670, o určenie, že nárok vo
výške 1.510.770,65 Eur je po práve, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.
k. 9Cbi/27/2005-616 zo dňa 31. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Cbi/27/2005-616 zo dňa 31. októbra 2013 v
napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Napadnutým rozsudkom z 31. októbra 2013, č. k. 9Cbi/27/2005-616, Krajský súd v Bratislave (ďalej
tiež „súd prvej inštancie") v prvom výroku rozhodol, že pohľadávka žalobcu vo výške 663,87 Eur voči
žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu Konkurzný podvod, s.r.o., prihlásená v konkurznom
konaní na Krajskom súde v Bratislave vedenom pod sp. zn. 9K/319/00, sa považuje za nespornú a

zistenú, a pre účely rozvrhového konania sa zaraďuje ako pohľadávka 2. triedy. Druhým výrokom návrh
žalobcu vo zvyšku zamietol. Ďalšími výrokmi rozhodol povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému trovy
konania 830,26 Eur a zaplatiť trovy konania štátu 33,- Eur.

2 Žalobou sa žalobca a pôvodne aj žalobkyňa 2/ I.. R. (ktorej právnym nástupcom sa v priebehu
konania stal žalobca titulom postúpenej pohľadávky) domáhali určenia, že ich nárok v celkovej výške
45.513.476,65 SK, popretý správcom konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní dňa 8.3.2005,

je po práve, pričom z tejto sumy tvorí pohľadávka vo výške 35.000.000,- SK oddelenú pohľadávku.

3 Na pojednávaní dňa 26.1.2012 súd pripustil zmenu petitu žaloby v znení, že žalobca žiada určiť, že
pohľadávka vo výške 1.510.77,65 Eur (45.513.476,65 SK) sa považuje za nespornú a zistenú, a pre
účely rozvrhového konania sa zaraďuje pohľadávka vo výške 1.500.657,56 Eur ako pohľadávka 1. triedy,
pričom časť pohľadávky vo výške 1.161.787,16 Eur ako pohľadávka prvej triedy s právom na oddelené
uspokojenie a pohľadávka vo výške 10.113,09 Eur ako pohľadávka druhej triedy.

4 Uznesením zo dňa 17.9.2001 vyhlásil Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 9K/319/00 konkurz
na majetok úpadcu VESEC, s.r.o., za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Emil Čerevka
(žalovaný). Žalobca si konkurznou prihláškou uplatnil pohľadávku vo výške 23.973.848,70 SK. Právnypredchodca žalobcu I.. V. R. si uplatnila konkurznou prihláškou pohľadávku vo výške 21.539.627,95 SK.
Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu uplatnené pohľadávky poprel, okrem pohľadávky vo
výške 663,87 Eur (20.000, - SK), t.j. pohľadávky titulom prevodu obchodného podielu v istine, pričom

príslušenstvo neuznal.

5 Žalobca v konaní odvíjal svoj nárok od tvrdenia, že úpadca ako nový dlžník žalobcu a jeho právneho
predchodcu neuhradil záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o prevzatí záväzku zo dňa 10.12.1998, uzavretej

medzi SLOVAKIA ELECTRONIC CORPORATION, spol. s r.o. ako dlžníkom žalobcu a jeho právneho
predchodcu s úpadcom. Na základe tejto zmluvy úpadca prevzal na seba ako nový dlžník záväzky
pôvodného dlžníka titulom vyplatenia podielu na zisku spoločníkom. Žalobca a jeho právny predchodca
na jednej strane a úpadca ako dlžník na strane druhej, uzavreli dňa 11.12.1998 zmluvu, ktorou úpadcovi
poskytli finančnú výpomoc. V dňoch 30.11.1999 a 20.8.2000 uzavrel úpadca ako záložca a žalobca
a jeho právny predchodca ako veritelia zmluvy o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia

záväzku úpadcu. Dňa 16.10.2000 uzavrel úpadca a žalobca spolu s právnym predchodcom ako veritelia
zmluvu o zabezpečovacom prevode práva.

6 Dňa 28.12.1998 uzavreli žalobca a jeho právny predchodca ako veritelia na jedenej strane a úpadca
ako dlžník na druhej strane Zmluvu o finančnej výpomoci, na základe tejto zmluvy boli uzatvárane ďalšie

samostatné dohody (zmluva o finančnej výpomoci č. 1/2000 až 3/2000 z 31.1.2000, zmluva o finančnej
výpomoci č. 4/2000 zo dňa 14.3.2000). Úpadca uhradil pohľadávky z jednotlivých zmlúv o finančnej
výpomoci len čiastočne.

7 Dňa 1.2.2000 uzavrel úpadca ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom Zmluvu o

kontokorentnom úvere č. 370302153 a za účelom zabezpečenia záväzku v rovnaký deň uzavrel so
Slovenskou sporiteľňou a.s. Zmluvu o vinkulácii vkladu č. 370302153/2. Úpadca ako dlžník a žalobca
ako veriteľ uzavreli Zmluvu zo dňa 31.1.2000, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na odmene za
poskytnutiegarancie.Uvedenépohľadávkyžalobcapreukazovalzmluvamiavýpismizknihypohľadávok
a záväzkov zo dňa 12.4.2001.

8 Pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov si žalobca a jeho právny predchodca uplatnili titulom mzdy a
odstupného.Pracovnývzťahpreukazovalžalobcapracovnýmizmluvamizodňa1.12.1998aMenovacím
dekrétom zo dňa 1.12.1998. Dňa 1.12.1998 vydal úpadca Pracovný poriadok, ktorý upravoval aj nárok
žalobcunaodstupnévovýške36-násobkujehopriemernéhomesačnéhozárobku.Nazákladeplatového

dekrétu vedúcich zamestnancov zo dňa 1.1.1991 prislúchal žalobcovi a I.. R. plat vo výške 1.659,70
Eur/50.000 SK. Dodatkami k Platovému dekrétu zo dňa 1.1.2000 a 1.1.2001 mali nárok na nadtarifnú
zložku mzdy vo výške 25% z hrubej mzdy. Dňa 2.4.2001 bola žalobcovi a I.. R. doručená výpoveď
z pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, výpovedná lehota mala skončiť dňa
31.7.2001.

9 Zmluvou o prevode obchodného podielu z 2.10.2000 odpredal žalobca úpadcovi svoj obchodný podiel
v spoločnosti EBB SLOVAKIA s.r.o. za odplatu 663,88 Eur. Nakoľko úpadca neplnil riadne a včas,
žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 18,80% ročne od 3.10.2000 do 17.9.2001, teda
sumu 119,34 Eur (3.595,18 Sk). Žalobca v podanom návrhu žiadal priznať len úrok vo výške 115,85 Eur.

10 Úpadca ako zamestnávateľ - poistník uzavrel s ALLIANZ poisťovňou a.s. v prospech žalobcu a Ing.
R. ako poistených, poistnú zmluvu č. 000 023 554 a č. 000 023 555. Dňa 9.1.2001 došlo k zániku oboch
poistných zmlúv a podľa žalobcu poisteným vznikol nárok na odbytné - vyplatenie tzv. našetrenej čiastky.
Predmetom poistných zmlúv bolo v oboch prípadoch dôchodkové poistenie. Nárok na výplatu z poistnej

zmluvy vznikol poistníkovi a odbytné mu bolo uhradené na účet.

11 Súd prvej inštancie dokazovaním v súvislosti s tvrdenými mzdovými nárokmi zistil z výpisov z
bankových účtov, že na účet žalobcu boli z účtov úpadcu jednorazovo zaslané sumy vo výške 90.000,-
SK, 83.561,- SK a 28.000,- SK. Dopytom na Sociálnu poisťovňu súd zisťoval, či žalobca a Ing. R. boli za

poslednýštvrťrokroku2000zamestnancaminazákladepracovnýchzmlúvaakýbolichmesačnýpríjem.
Listomzodňa2.1.2013Sociálnapoisťovňauviedla,ženiejemožnézistiťmesačnýprijemzamestnancov
aďalejuviedla,žezamestnávateľpredložilSociálnejpoisťovnikposúdeniudôchodkovejdávkyopravenéevidenčné listy dôchodkového zabezpečenia za oboch zamestnancov, kde bol vyznačený hrubý zárobok
za rok 2000 vo výške 384.000,- SK za žalobcu aj I.. R..

12 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 23 ods. 1 veta prvá zákona č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní (ďalej aj „ZKV"), § 23 ods. 2 ZKV a § 20 ods. 1 ZKV.
13 Ako nesporné uzavrel, že žalobca si konkurznou prihláškou prihlásil pohľadávky vyplývajúce z
pôžičky z 11.12.1998 a zmlúv o finančnej výpomoci č. 1,2,4 a 5, právna predchodkyňa I.. R. uzavrela
zmluvu o finančnej výpomoci č. 3.

14Súdposúdilpredmetnézmluvyakozmluvyopôžičkepodľaust.§657anasl.Občianskehozákonníka.
Podľa súdu na preukázanie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.12.1998 a zmlúv o finančnej
výpomoci č. 1 až 5 nestačí predloženie citovaných zmlúv, najmä keď všetky zmluvy uzatvárali za dlžníka
aj veriteľa prepojené osoby a netvorili ani prílohu konkurznej prihlášky. Veriteľom boli žalobca a jeho
právny predchodca I.. R. a za dlžníka t.j. úpadcu boli zmluvy podpísané konateľom I.. R. alebo I.. R..

15 Na preukázanie skutočnosti, či boli finančné prostriedky odovzdané dlžníkovi /úpadcovi/ súd nariadil
znalecké dokazovanie, ktorým malo byť preukázané, či finančné prostriedky boli zaúčtované do majetku
dlžníka a či figurujú ako jeho záväzok. Posúdenie však nebolo možné vykonať pre absenciu kníh
záväzkov úpadcu; túto skutočnosť vyhodnotil súd v neprospech žalobcu a uzavrel, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že k odovzdaniu peňazí skutočne došlo.

16 Nárok žalobcu a jeho právneho predchodcu vyplývajúci z poistných zmlúv s ALLIANZ poisťovňou
a.s. taktiež nebol v konaní osvedčený. Z poistných zmlúv mal súd preukázané, že pri výpovedi poistnej
zmluvy vzniká nárok na odbytné poistníkovi t. j. úpadcovi, nie poistenému. Žalobca bol v tomto prípade

poistený, poistníkom bol úpadca, ktorému vznikol nárok na odbytné a bol uhradený na jeho účet.

17 Pohľadávka prihlásená titulom mzdy a odstupného nespĺňa podľa súdu prvej inštancie zákonom
požadované náležitosti, keďže v prihláške je uvedená jednou sumou mzda aj odstupné, pričom z nej
nevyplýva, za aké obdobie sú tieto nároky uplatňované, aký je právny titul tejto pohľadávky a aká

suma predstavuje mzdu a aká odstupné. Dokazovaním nebola preukázaná pohľadávka žalobcu a
jeho právneho predchodcu titulom vyplatenia mzdy a odstupného. Žalobca preukazoval tento nárok
uzavretými pracovnými zmluvami, platovými a menovacími dekrétmi. Žalovaný tieto listinné dôkazy
spochybnil, nakoľko neboli pripojené ku konkurznej prihláške a možno mať pochybnosti, kedy boli
vyhotovené, vzhľadom na prepojenie osôb.

18 Dopytom na peňažný ústav bolo preukázané, že na účet žalobcu boli poukázané určité finančné
čiastky z účtov úpadcu, nie je však zrejmé, či išlo o mzdu a v akej výške. Dopytom na Sociálnu poisťovňu
nebolo preukázané, že v rozhodnom období poberal žalobca a Ing. Debnárová mzdu v uvádzanej výške,
že im takáto mzda bola vyplatená a vznikol im nárok na odstupné.

19 Nárok na odstupné žalobca preukazoval pracovnou zmluvou zo dňa 1.12.1998, v ktorej v čl. II. bod 4
sa zamestnávateľ, t.j. úpadca zaviazal vyplatiť žalobcovi ako aj Ing. R. v prípade rozviazania pracovného
pomeru zo strany organizácie, alebo odvolania z funkcie, odstupné ako jednorazový príspevok vo
výške 36-násobku priemerného mesačného zárobku. Žalovaný aj v tomto prípade namietal pravosť
týchto listín, nakoľko dojednanie takého odstupného je v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona

č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru, a aj z dôvodu, že je v
rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie tu poukázal na judikatúru, podľa ktorej dojednanie takého
vysokého odstupného nie je možné považovať za konanie zodpovedajúce dobrým mravom. Nakoľko
žalobca nepredložil ani neoznačil ďalšie dôkazy, súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno ani v tejto
časti uplatneného nároku neuniesol.

20 Súd prvej inštancie vyhovel nároku žalobcu v časti o určenie popretej pohľadávky vo výške 663,87
eur (20.000,- SK), keďže túto žalovaný uznal čo do istiny aj zaradenia pohľadávky do 2. triedy. Súd
vyhovel tomuto nároku iba čo do istiny, pretože v konkurznej prihláške žalobca príslušenstvo dostatočne
určito nešpecifikoval. Žalobca si uplatnil okrem istiny poplatok z omeškania, pričom Občiansky ani

Obchodný zákonník poplatok z omeškania za oneskorenú úhradu pohľadávky nepozná, žalobca ani
bližšie nešpecifikoval omeškanie, ani ako k tomuto výpočtu dospel. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.21 Proti tomuto rozsudku podal žalobca (ďalej aj ,,odvolateľ ?) odvolanie voči druhému až štvrtému
výroku,uplatnenímodvolaciehodôvodupodľa§205ods.2písm.f/OSP,žerozhodnutieprvostupňového
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia; § 205 ods. 2 písm. c) OSP, že súd prvej

inštancie neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu jeho
nezrozumiteľnosti.

22 Odvolateľ uviedol, že dňa 10.12.1998 uzavrela spoločnosť SLOVAKIA ELECTRONIC

CORPORATION, spol. s r.o., ako dlžník žalobcu a jeho právneho predchodcu s úpadcom Zmluvu o
prevzatí záväzku, na základe ktorej úpadca prevzal na seba ako nový dlžník záväzky pôvodného dlžníka
titulom vyplatenia podielu spoločníkom. Úpadca svoj záväzok riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve,
čo vyplýva aj z účtovného dokladu č. 303 (čl. 80 spisu). Keďže úpadca ako nový dlžník neuhradil svoj
záväzok, uzavrel dlžník a jeho právny predchodca ako veritelia na jednej strane a úpadca ako dlžník
na strane druhej dňa 11.12.1998 Zmluvu, na základe ktorej žalobca a jeho právny predchodca poskytli

úpadcovi finančnú výpomoc vo výške 213.346,04 EUR (6.427.262,97 SK).

23 Odvolateľ tvrdí, že jeho pohľadávka vznikla zo Zmluvy o prevzatí záväzku a na ňu nadväzujúcu
zmluvu zo dňa 11.12.1998 a túto možno považovať za zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka,nakoľkoboladohodnutáajúrokovásadzba.Nazákladeuvedenejzmluvyvznikolodvolateľovi

ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nárok na sumu 1.362.229,70 Eur (41.038.532,- SK).
Podľa odvolateľa je uvedená pohľadávka nesporná a jej existenciu nebolo potrebné preukazovať
znaleckým dokazovaným z dôvodov, že úpadca svoj záväzok vo výške 213.346,04 Eur (6.427.262,97
SK) riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve. Úpadca pohľadávku uznal čo do výšky a právneho dôvodu
právnymi úkonmi, a to uznaním dlhu zo dňa 31.10.1999, zo dňa 31.7.2000, zo dňa 4.1.2000 a zo dňa

21.2.2001. Uvedenú pohľadávku uznal čo do výšky a právneho dôvodu aj žalovaný - správca konkurznej
podstaty úpadcu v Súvahe ku dňu 31.12.2000, kde v časti B.III.1 nazvanej ako Záväzky z obchodného
styku uznal záväzky voči spoločníkom spolu vo výške 213.346,04 Eur (6.427.262,97 SK).

24 Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o finančnej výpomoci z 28.12.2000

je zmluvou o pôžičke. Podľa odvolateľa z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu o úvere podľa ust. §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané
poskytnutie finančných prostriedkov, a tu poukázal na vystavené príjmové pokladničné doklady, výpis
z knihy pohľadávok a záväzkov a výpisy z účtov. Úpadca uznal čo do výšky a právneho dôvodu
pohľadávku žalobcu, a to pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o finančnej výpomoci č. 2/2000, č. 3/2000

zo dňa 31.1.2000 tým, že vykonal čiastočnú úhradu svojho záväzku. Rovnako vykonal čiastočnú úhradu
pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o finančnej výpomoci č. 4/2000 z 14.3.2000, pričom v súvislosti s
právnymposúdením poukázal na ust. § 407 ods. 3 a § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.

25 V súvislosti so zamietnutím žaloby v časti odmeny za poskytnutie garancie, spolu so sankciou za

nevyplatenie odmeny, odvolateľ namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje dôvod
zamietnutia tohto nároku.

26 Na preukázanie pravosti nároku týkajúceho sa mzdy a odstupného odvolateľ predložil doklady
preukazujúce výšku jeho mzdových nárokov, ako aj jeho právneho predchodcu, a z nich sa odvíjajúci

výpočet výšky odstupného. Podľa odvolateľa pracovnú zmluvu treba považovať za manažérsku zmluvu,
ktorej obsahom môžu byť i otázky odmeňovania, a teda aj poskytnutie odstupného vo vopred určenej
výške. Toto odstupné má preto iný charakter a základ, než odstupné vyplácané zamestnancom podľa
zákona č. 195/1991 Zb. pri skončení pracovného pomeru pre organizačné zmeny alebo racionalizačné
opatrenia. Pokiaľ mal súd za to, že nemá žalobca nárok na odstupné vo výške 36-násobku priemerného

mesačného zárobku a v tejto časti je dojednanie neplatné, mal rozhodnúť o nároku na odstupné do
výšky 5-násobku priemerného mesačného zárobku.

27 Odvolateľ považuje rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný z dôvodu jeho neurčitosti a
nezrozumiteľnosti. Podľa odvolateľa sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal vyhodnotením

dôkazov, ktoré súdu predložil. Súd v odôvodnení neuviedol, ako sa vysporiadal s dôkazmi
preukazujúcimi nárok vyplývajúci zo Zmluvy o prevzatí záväzku zo dňa 10.12.1998 a nárok vyplývajúci
zo Zmluvy o finančnej výpomoci. Súd neuviedol, z akého dôvodu zamietol žalobu v časti týkajúcej
sa pohľadávky titulom odmeny za poskytnutie garancie spolu so sankciou za nevyplatenie odmeny.Nevyhodnotil dôkazy preukazujúce mzdové nároky žalobcu a jeho právneho predchodcu, a to mzdové
listy, žiadosť o vykonanie výpočtu dane z príjmu zo závislej činnosti za rok 2000, potvrdenie o podaní
daňového priznanie z príjmov fyzickej osoby. Súd v odôvodnení nijaký spôsobom neuviedol, prečo

nebral do úvahy audítorskú správu spracovanú ku dňu 31.12.2000 a protokol o prevzatí majetku zo dňa
23.3.2001, z ktorých vyplýva, že účtovné doklady preukazujúce nároky žalobcu má k dispozícii žalovaný.

28 Odvolateľ má za to, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania rozhodnúť s prihliadnutím na ust.
§ 150 OSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca vidí v tom, že žalovaný ako správca konkurznej

podstaty by mal mať dostatočné odborné znalosti z oblasti práva a vzhľadom na to nebolo potrebné,
aby sa dal v tomto konaní zastupovať advokátom.

29 Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým krajský
súd pohľadávku žalobcu vo výške 663,87 Eur voči žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu
Konkurzný podvod, s.r.o. so sídlom v Prievidzi prihlásenú v konkurznom konaní pod sp.zn. 9K/319/00

považuje za nespornú a zistenú pre účely rozvrhového konania ju zaraďuje ako pohľadávku 2. triedy. Vo
zvyšku, ktorým súd návrh zamietol, ako aj vo výroku o povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania, a
vo výroku o povinnosti nahradiť trovy štátu, žiadal rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

30 K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý

rozsudok potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný má za to, že súd
správne posúdil vec, keď dočasné prenechanie finančných prostriedkov fyzickou osobou posúdil ako
poskytnutie pôžičky.

31 K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný ako správca mal možnosť žalovať neúčinnosť dotknutých úkonov,

uviedol, že v čase, keď sa žalovaný dozvedel o právnych úkonoch, už uplynula zákonná doba na ich
odporovanie, a zároveň za rozhodujúcu skutočnosť priečiacu sa použiteľnosti inštitútu odporovania
zdôraznil to, že listiny, na ktorých sú spísané právne úkony, od ktorých žalobca dovodzuje svoje nároky,
neboli ani označené a ani priložené ako dôkazy ku konkurznej prihláške a neboli priložené ani k
incidenčnej žalobe; tieto úkony nevyplývali z účtovníctva úpadcu, pričom žalobcovia boli v rozhodujúcej

dobe v právnom postavení štatutárneho orgánu úpadcu a neodovzdali žalovanému ako správcovi
konkurznej podstaty úpadcu žiadne doklady.
32 Listinné dôkazy predložené v konaní žalobcom nepovažuje žalovaný za riadne a zákonné dôkazy,
keďže možno mať dôvodné pochybnosti o tom, kedy boli vyhotovené, keďže žalobca tieto dokladal
zväčša až na pojednávaní nasledujúcom po tom, čo žalovaný na predchádzajúcom pojednávaní

poukázal na nedostatok dôkazov. Listinné dôkazy boli podpísané vždy samotnými žalobcami (resp.
žalobcom a jeho právnym predchodcom) a žiadnou inou osobou, a to vždy v postavení štatutárneho
orgánu úpadcu. Zároveň tieto osoby neodovzdali žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty
úpadcu žiadne doklady.

33 Poukázal na názor Najvyššieho súdu Českej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn.
3Cdon/1031/96, podľa ktorého v prípade súkromnej listiny stačí „formálne? popretie jej správnosti
druhým účastníkom konania, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý
tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou.

34 Žalovaný poukázal aj na postup podľa § 118a ods. 1 OSP aplikovaný v sporoch vyvolaných
alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, kde sú účastníci povinní opísať rozhodujúce
skutočnostiovecisamejaoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdenínajneskôrdoskončeniaprvého
pojednávania. V prebiehajúcom konaní žalobcom predkladané skutočnosti a dôkazy vyšli najavo už pred
podaním konkurznej prihlášky a z toho dôvodu na dôkazy, ktoré neboli označené na prvom pojednávaní,

by súd nemal prihliadať.

35 Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie žalovaného proti rozsudku krajského súdu bolo podané na
pošte dňa 16.12.2013 t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj ,,Civilný sporový poriadok? alebo ,,CSP?), ktorý v ust. § 473

zrušil Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (zákon č. 99/1963 Zb.).

36 Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.37 Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (odsek
2 vyššie citovaného ustanovenia).

38 Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (odsek 4 vyššie
citovaného ustanovenia).

39SpoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniaNajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejaj,,NS
SR?alebo,,odvolacísúd?)akosúdfunkčnepríslušnýnadokončeniepredmetnéhoodvolaciehokonania

podľa ust. § 470 ods. 4 CSP, po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (ust.
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

40 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol

návrh, ktorým sa žalobca a jeho právny predchodca domáhali určenia, že ich nárok, popretý správcom
konkurzne podstaty je po práve, a ktorým rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania
žalovanému a štátu. Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie žalobcu, že súd pri rozhodovaní
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím sa stalo rozhodnutie

súdu prvej inštancie nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti.

41 Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní, poprel konkurznému veriteľovi -
žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi časť jeho pohľadávky, nakoľko vo svojej prihláške neuviedli
skutočnosti, na ktorých sa ich prihláška zakladá a ani skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka

preukázaná.

42 Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

43 Podľa ust. § 23 ods. 1 ZKV pohľadávka sa pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca, ani žiaden
z konkurzných veriteľov.

44 Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia
bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 OSP).

45 Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a
výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd ( § 125 OSP).

46 Podľa ust. § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a
z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

47 Súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi

zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne,
obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané aj podrobné
dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Občianskom súdnom poriadku, čímsúd prvého stupňa dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k
správnym právnym záverom.
48 Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (súdu prvej inštancie, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na spravodlivý proces?. Tu súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Zákonné
ustanovenie § 219 OSP v odseku 2 (teraz § 387 CSP) výslovne uvádza, že ak sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z

29. mája 1997, Recueil III/1997).

49 V súvislosti s namietanou nedostatočnosťou odôvodnenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie sa zaoberal všetkými relevantnými námietkami týkajúcimi sa možnosti určenia, že v konaní
uplatnené pohľadávky sú po práve a správne dospel k záveru, že takémuto návrhu v rozsahu

zodpovedajúcom zamietavému výroku nemožno vyhovieť.

50 V súvislosti so správne konštatovaným neunesením dôkazného bremena týkajúceho sa skutočnej
existencie pohľadávok, ktorých určenia pravosti sa žalobca dovoláva, odvolací súd len zdôrazňuje
už prvoinštančným súdom vyslovenú nedôveryhodnosť predložených dôkazov a pregnantný rozpor

dokladaných úkonov s princípom dodržiavania dobrých mravov v záväzkových vzťahoch a vo vzťahoch
medzi obchodnou spoločnosťou a s ňou spriaznenými osobami.
51 Z výpisu z obchodného registra je zjavné, že osoby žalobcu I.. C. R. a jeho právneho predchodcu
I.. V. R. sú osobami totožnými so spoločníkmi a konateľmi úpadcu. Tieto skutočnosti sú nesporné a
od nich odvíjal svoju úvahu o dôveryhodnosti doložených dôkazov aj súd prvej inštancie. Z výpisu z

obchodného registra vyplýva, že tieto osoby boli v roku 1995 zakladateľmi, a v období od 11.12.1998
do 21.10.2010 boli jedinými spoločníkmi, úpadcu - obchodnej spoločnosti s pôvodným obchodným
menom SEC MERACIE ZARIADENIA s.r.o. (7.7.1995 - 30.9.1997), následne VESEC s.r.o. (1.10.1997 -
21.10.2008) a v súčasnosti Konkurzný podvod s.r.o.. Štatutárnymi orgánmi úpadcu boli I.. C. R. v období
od 7.7.1995 až doposiaľ, Ing. V. R. bola konateľkou v období od 7.7.1995 do 24.8.2003.

52 Právne úkony, ktoré sú predmetom konania, pochádzajú z obdobia od roku 1998 do roku 2001 (do
času pred vyhlásením konkurzu na úpadcu), sú uzavreté v prospech spoločníkov a konateľov úpadcu a
formulujú záväzky úpadcu voči týmto osobám, v končenom dôsledku zodpovedajúcim za hospodársky
stav úpadcu.

53 Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 17.9.2001, všetky úkony, ktorých oprávnenosť je
predmetom tohto konania, pochádzajú z obdobia blízko pred vyhlásením konkurzu a majú povahu
úkonov spriaznených osôb voči obchodnej spoločnosti. Keďže osobami, ktoré listiny v spise doložené
podpísali, sú výlučne osoby totožné so žalobcom a jeho právnym predchodcom, a majú privodiť

týmto osobám (jednoznačne zodpovedným za stav úpadku) postavenie zvýhodnených veriteľov,
nemožno takéto listiny považovať za dôveryhodné pre osvedčenie tvrdených skutočností. Okrem stavu
prepojenosti týchto osôb záveru o nedôveryhodnosti doložených listín svedčí aj to, že tieto predložili do
konania až s časovým odstupom skoro 7 rokov od vyhlásenia konkurzu. Neexistujú žiadne podporné
dôkazy osvedčujúce existenciu a opodstatnenosť tvrdených pohľadávok, pričom štatutárne orgány

úpadcu sami spôsobili to, že správcovi nebola príslušná dokumentácia včas a kompletne odovzdaná.

54 Aj v súvislosti s tvrdenou pohľadávkou, ktorá prešla na úpadcu zo spoločnosti SLOVAKIA
ELECTRONICCORPORATIONs.r.o.trebauviesť,ževtejtoobchodnejspoločnostibolivčasetvrdenéhovzniku pohľadávky spoločníkmi I.. R. aj I.. R., a to od roku 16.4.1993 do 3.8.1999, rovnako v tomto
období boli konateľmi tejto spoločnosti. Teda úpadcu zaväzovali tie isté osoby, ktoré mali mať z takéhoto
konania osobný prospech.

55 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal svoj žalobný návrh na súde dňa 13.04.2005, pričom
k návrhu nie sú priložené žiadne listiny osvedčujúce tvrdené nároky. Následne až 22.1.2008 je súdu
doručený návrh na zmenu žalobného petitu spolu s prílohami, od ktorých odvíja svoje nároky žalobca.

56 Na všetkých doložených listinách (zmluvách, platových dekrétoch, výpovediach atď.), z ktorých majú
vyplývať pre úpadcu záväzky voči fyzickým osobám žalobcu a pôvodnej žalobkyne 2/, sú pripojené vždy
len ich podpisy, zakaždým v zodpovedajúcej pozícii navzájom sa zastupujúcich (samostatne konajúcich)
konateľov voči veriteľom z takéhoto úkonu, ktorými sú vždy tieto isté osoby (t.j. za obchodnú spoločnosť
sa vždy podpisoval ten konateľ, ktorý nevystupoval na danej listine ako veriteľ, resp. osoba oprávnená
požadovať plnenie).

57 Doložené dôkazy, ktoré majú osvedčovať nároky uplatnené v konaní, ktoré mali vzniknúť voči
úpadcovi, sú dôkazy, ktoré si kedykoľvek mohli žalobcovia vyhotoviť navzájom. V konkurznom konaní
sledujúcom jeden z hlavných účelov - ochranu všetkých veriteľov, nemožno na takéto listiny a tvrdenia
prihliadať ako na dôveryhodné bez ich ďalšieho skúmania a váženia aj cez prizmu dobrých mravov

a princípu rovnosti postavenia veriteľov. Pokiaľ by aj mali takéto záväzky platne vzniknúť, musel by
žalobca osvedčiť skutočné poskytnutie tvrdenej finančnej výpomoci žalovanému - úpadcovi, keďže len
tvrdeným vznikom zmluvy nemožno konštatovať skutočné prijatie finančných prostriedkov úpadcom a
následne od toho konštruovať právo na ich vrátenie veriteľom. Doložené výpisy z účtovnej evidencie
rovnako nemožno považovať za dôveryhodné, keďže tieto vyhotovovali štatutárne orgány úpadcov, tu v

konaní v postavení veriteľov, pričom za vedenie účtovníctva boli ako konatelia zodpovední a ich konanie
nepodliehalo žiadnemu ďalšiemu skúmaniu nezávislými osobami.

58 Aj s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že žalobcom tvrdené uznania dlhu z

31.10.1999, 31.7.2000, 4.1.2001 a 21.2.2001, neboli pred súdom prvej inštancie ani odvolaciemu súdu
predložené, pričom tvrdenia žalobcu o uznaní formou čiastočného plnenia záväzku nemožno uznať
za relevantné. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom samotných veriteľov v pozícii štatutárnych
orgánov, kedy by takýmto spôsobom získali neprípustnú výhodu uznania voči ostatným veriteľom,
ktorých pohľadávky včas ani čiastočne neuhrádzali, zvýhodňujúc tak vlastné pohľadávky voči úpadcovi,

ktorého boli spoločníkmi a konateľmi.

59 Z vyššie uvedenej časovej chronológie je jednoznačné, že na listiny predložené v konaní nemožno
nahliadať ako na dôveryhodné dôkazy osvedčujúce skutočný záväzok úpadcu - žalovaného voči
osobám, ktoré sa ako majitelia obchodných podielov a štatutárne orgány pričinili o stav úpadku a

prihlásenými pohľadávkami sa snažia z majetku, ktorý má slúžiť na uspokojenie veriteľov, vyťažiť veľkú
časť vo svoj prospech. Navyše, doklady boli postupne do spisu doplnené s časovým odstupom troch
rokov od podania návrhu (návrh z 13.4.2005, prvé listiny doložené až 22.1.2008), a následne boli
doplňované, a žalobný petit bol upravovaný dokonca až v roku 2012 tak, aby zodpovedal právnej úprave
a až v tomto roku boli špecifikované nároky súvisiace s požadovanými mzdovými nárokmi, ktoré v

súčasnosti žalobca popiera ako mzdové a uvádza ich ako nároky obchodnoprávne súvisiace s výkonom
funkcie štatutárneho orgánu, teda sám spochybňuje ich podstatu.

60 Keďže právna úprava ochrany veriteľov v konkurznom konaní preferuje princíp rovnosti veriteľov
a účelom konkurzného konania je odbremeniť majetok úpadcu od pohľadávok, ktoré sú fiktívne a

uprednostňujú niektoré skupiny veriteľov a spriaznené osoby, je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade
takáto opatrnosť platí obzvlášť. Veriteľmi v tejto veci sú osoby, ktoré v čase zjavnej krízy obchodnej
spoločnosti vedúcej v krátkom časovom slede 3 rokov k jej úpadku, boli spoločníkmi a štatutárnymi
orgánmi úpadcu. Ich pozícia tak umožnila kedykoľvek si vyhotoviť listiny, ktoré majú osvedčiť akýkoľvek
úkon pochádzajúci z akéhokoľvek obdobia predchádzajúceho konkurzu, bez možnosti takýmto úkonom

zabrániť zo strany správcu či ostatných veriteľov. Rovnosť veriteľov by v prípade, že by súd na takéto
úkony prihliadal, bola vážne narušená. Takémuto prístupu svedčí aj následný legislatívny vývoj, kedy
práve špekulatívne obchody spriaznených osôb s obchodnými spoločnosťami začali byť prísnejšieregulované (novelou Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z.z. účinnou od 1.1.2002 zavádzajúcou
úpravu nadobúdania majetku od zakladateľov a spoločníkov v ustanovení § 59a).

61 K námietke, že zmluva o finančnej výpomoci bola nesprávne vyhodnotená ako zmluva o pôžičke,
odvolacísúduvádza,žepokiaľbyajbolatakátozmluvavyhodnotenáakozmluvakonsenzuálna-zmluva
o úvere, pre účely určenia pravosti takejto pohľadávky nestačí len tvrdenie záväzku bez toho, aby nemal
súd osvedčené, že skutočne bolo zo zmluvy plnené a veriteľ skutočne finančné prostriedky dlžníkovi
poskytol. Toto v konaní osvedčené nebolo.

62 Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj nároky z poistného plnenia odbytného, kedy je nepochybné,
že právo na plnenie vzniklo priamo poistníkovi, ktorým bol výlučne úpadca a tento nemal povinnosť
výplaty žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi. Tvrdené mzdové nároky sa javia ako fiktívne,
neexistujú záznamy o reálnej výplate tvrdených miezd a je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi
úkon, kedy spoločnosť v kríze tesne pred úpadkom uzavrie zmluvy so svojimi spoločníkmi a zaviaže sa

k výplate odstupného (bez ohľadu na to, či ide o odstupné podľa pracovnoprávnych predpisov alebo o
plnenie podľa Obchodného zákonníka) vo výške 36-násobku mesačnej odmeny osobe, ktorá spoločnosť
do úpadku doviedla. Navyše, ani tieto pracovné zmluvy a menovacie dekréty neboli doložené ku
konkurznej prihláške a mohli byť vyhotovené kedykoľvek následne, neexistujú žiadne dôkazy o tom, že
mzda v tvrdenej výške bola žalobcom a jeho právnym predchodcom poberaná.

63 Napokon v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal
s odmenou za poskytnutie garancie SLSP a.s. odvolací súd len konštatuje, že súd prvej inštancie sa
mohol vysporiadať v odôvodení rozhodnutia len s nárokmi, ktoré boli v konaní aspoň nejako odôvodnené
a doložené, pričom k tomuto nároku ani zo žalobného návrhu, ani z ostatných vyjadrení, nie je uvedené

vôbec nič, a nie je vôbec zjavné, v čom má nárok žalobcu spočívať.

64 Čo sa týka žalobcom navrhovaného postupu podľa ust. § 150 OSP (teraz § 257 CSP) a tvrdených
okolností hodných osobitného zreteľa treba zdôrazniť, že v sporovom konaní Občiansky súdny poriadok
vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Podľa nej má účastník nárok na náhradu trov konania

potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech. Len v prípade
existencie špecifických okolností nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania
podľa ustanovenia § 150 OSP. Zo znenia ustanovenia § 150 OSP vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť
k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní

existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba
prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a
treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska
aplikácie § 150 OSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov

v priebehu konania a pod.(rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 5/2006).

65 Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ktoré Občiansky súdny poriadok (rovnako CSP) neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená,
že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj
účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov,
pričom medze sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej
nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 142 ods. 1 OSP).

66Odvolacídôvoduplatnenýžalobcomvovzťahukrozhodnutiuonáhradetrovprvoinštančnéhokonania
odvolací súd nepovažoval za dôvodný, pretože účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a každý účastník konania, aj v prípade ak je ním správca konkurznej podstaty, sa môže dať v
súdnom konaní zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí, pričom týmto zástupcom môže byť aj advokát (ust.

§ 18, § 24, § 25, § 28 OSP). Zo žiadneho ustanovenia OSP, resp. iného právneho predpisu nevyplýva,
že správca konkurznej podstaty sa v súdnom konaní nemôže dať zastúpiť advokátom.
67 Keďže súd prvej inštancie v rozhodnutí o náhrade trov konania rozhodol vecne a právne správne
a odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať výnimočný postupodôvodňujúci náhradu trov konania moderovať alebo nepriznať, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne a právne správne potvrdil.

68 Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.
9Cbi/27/2005-616 zo dňa 31. októbra 2013 v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov
konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

69 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. §
262 ods. 2 CSP.

70 Rozsudok prijal odvolací senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie
dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
v spojení s § 424 CSP).

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§
432 CSP).Podľa ust. § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.