Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 30, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214203257
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214203257.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu vendue a.s.,

Neklanova 152/44, 128 00 Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, zast. JUDr. Milan Bobák, AK
Kalinčiakova 25, Bratislava, proti žalovanému P. H., A.. X.X.XXXX, Y. X. XXXX/XX, XXX XX W., o
zaplatenie 2.398,48 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 33,70 Kč, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 18.4.2014 doručenou súdu dňa 30.4.2014 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 2.398,48 Kč so sankčným úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 1.883,70 Kč od
1.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 31.1.2011
mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému z Českej sporiteľne, a.s. O uvedenom bol žalovaný
upovedomený. Právny predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu o sporožírovom účte - osobný účet a
o poskytovaní produktov a služieb. V priebehu
roka 2010 vykonával výbery v hotovosti z bankomatu a iné platby, čím sa na jeho účte aj zúčtovaním

poplatkov a úrokov, vytvoril debetný zostatok k 5.5.2010. Niekoľkokrát bol žalovaný vyzývaný na
zaplatenie dlhu. Listom zo dňa 5.5.2010 došlo k výpovedi zmluvy a žalovaný bol vyzvaný na úhrady
debetného zostatku na účte, pričom pohľadávka bola zosplatnená ku dňu 5.5.2010. Dlžná suma
predstavovala sumu 1.965,60 Kč - 1.883,70 Kč ako nepovolený debet a sankčný úrok 81,90 Kč.
Nepovolený debetný zostatok je úročný sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške
25 %. Dňom zosplatnenia bola pohľadávka prevedená na evidenčný list pohľadávok č. 4540195863
Zosplatnenie bolo vykonané podľa bodu 16.8.c) VOP, poľa ktorého sa zosplatnenie posiela v deň

realizácie. Od tohto dňa je teda požadovaný aj sankčný úrok. Žalovaný sa zaviazal disponovať v zmluve
len s finančnými prostriedkami, ktoré má na účte a udržiavať dostatok finančných prostriedkov na
krytie všetkých svojich platieb v súvislosti s vedením účtu a bankových poplatkov. Pre prípad, žeby
na účte nebol dostatok finančných prostriedkov k uhradeniu bankových poplatkov je banka oprávnená
prostriedky z účtu odpísať aj pokiaľ by došlo k prekročeniu zostatku na účte do mínusu. Keďže žalovaný
nemá na účte povolený debetný zostatok, ani kontokorent, je jeho nepovolený debetný zostatok úročený
sadzbou 25 % ročne podľa oznámenia jeho predchodcu o úrokových sadzbách pre nepovolený debetný

zostatok. Žalovaná suma je tvorená istinou 1.883,70 Kč, o ktorú bol účet prečerpaný a sankčným úrokom
do 1.4.2011 v sume 514,78 Kč a od 1.4.2011 vo výške 25 % ročne zo sumy 1.883,70 Kč.

2.Žalovaný k žalobe nevyjadril.3.Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), rozsudok
súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s

odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

4.Podľa § 219 odsek 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5.Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

6.Podľa § 177 ods. 2 C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a )ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

7.Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8.Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 2.398,48 Kč, súd v zmysle § 297
C.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 1 C.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa
30.12.2016. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový

stav veci :

10. Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky.
Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov
Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou

uplatneného nároku žalobcu.

11. Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady) toto nariadenie
sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní

sa najmä na daňové, colné a správne veci.

12. Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,
osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch
tohto členského štátu.

13. Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením
článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.

14. Podľa článku 1 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis

v Ríme 19.6.1980 ( ďalej len „Dohovor“, uplatňuje sa od 1.8.2006 ) ustanovenia tohto dohovoru sa
uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

15. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom,
ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z

ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým
sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.16. Podľa článku 4 ods. 1 Dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu
podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však
časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne

posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.

17. Z článku I Obchodných podmienok vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich právne vzťahy sa
riadia právnym poriadkom Českej republiky.

18. Na základe uvedeného preto súd pri posudzovaní záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania vychádzal z českého právneho poriadku.

19. Zmluvou o postúpení pohľadávok o dňa 29.3.2011 uzavretej medzi Českou spořitelnou, a.s. a
žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

20. Oznámením podanom na poštovú prepravu dňa 3.5.2011 Česká spořitelna, a.s. oznámila
žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky v sume 2.398,48 Kč na žalobcu na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na plnenie v lehote 14 dní
od doručenia výzvy.

21. Dňa 15.12.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu Česká spořitelna, a.s so žalovaným Zmluvu o
osobnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu vrátane súvisiacich služieb.
Účet sa zriadi od 15.12.2009, bude vedený v Kč. Ostatné práva sa budú riadiť VOP Českej Spořitelny,
a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a majiteľ účtu vyhlasuje, že je mu známy ich obsah a že
s nimi bez výhrad súhlasí. Zmluva je uzavretá podľa Obchodného zákonníka ( označená v záhlaví ).

22. Z výpisu z účtu na meno žalovaného v Českej spořitelni, a.s. vyplýva, že dňa 5.5.2010 došlo k
uzavretiu účtu a vytvoreniu protiúčtu č. X-XXXXXXXXXXX/XXXX a k úhrade sumy 1.883,70 Kč bankou.
Z výpisov z účtu za obdobie od 1.1.2009 do 5.5.2010 vyplývajú vklady na účet v sume 23.419,- Kč,
výbery v sume 22.710,- Kč, upomienky 1.200,- Kč, poštovné 74,- Kč, poplatky za vedenie účtu 1.032,-

Kč, iné poplatky, úroky za omeškanie, sms, overenia, teda služby banky 286,70 Kč. Pohyby na účte,
resp. operácie boli vykonávané do 31.1.2010.

23. Výzvou zo dňa 5.5.2010 bol žalovaný vyzvaný právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie sumy
1.965,60 Kč ( nepovolený debet 1.883,70 Kč a sankčného úroku v sume 81,90 Kč ) okamžite. Zároveň

došlo k výpovedi zmluvy s tým, že pohľadávka bola prevedená na evidenčný účet pohľadávok dňa
5.5.2010. Nepovolený debet je úročený sankčným úrokom 25 %.

24. Úroková sadzba pri nepovolenom debetnom zostatku na účet vo výške 25 % ročne vyplýva z
predloženej listiny - Oznámenia České spořitelny, a.s. o úrokových sadzbách ( čl. 13 ).

25. Podaním zo dňa 16.9.2016 žalobca uviedol, že trvá na podanom návrhu. Zmluvný vzťah je
vzťahom obchodnoprávnym, upravený v Obchodnom zákonníku ČR. Žalovaný nemal na účte povolené
prečerpanie, nebol mu teda poskytnutý kontokorentný úver ani iná forma úveru, ktorý by ho oprávňoval
mať povolený debetný zostatok na účte. Debetný zostatok na účte bol evidovaný u žalovaného už od

12/2009 a 1/2010, kedy debetné operácie žalovaného prevyšovali operácie kreditné. Od 02/2010
nebola na účte žalobcu zaznamenaná žiadna kreditná operácia, napr. ako mzda ako v predchádzajúcom
období. Od02/2010sadebetnýzostatokprehlboval,nebolivykonanéoperácie,ktorébydebetvyrovnali.
Za mesiac 12/2009 bola generovaná upomienka vo výške 300 Kč a poštovné 9,50 Kč. Od toho obdobia
boli účtované upomienky a poplatky podľa Sadzobníka ČS, a.s. Pôvodný veriteľ ho opakovane vyzýval

na zaplatenie. Listom zo dňa 5.5.2010 preto došlo k výpovedi zmluvy a zosplatneniu pohľadávky v
sume 1.965,60 Kč k 5.5.2010 ( nepovolený debetný zostatok 1.883,70 Kč a sankčný úrok 81,90 Kč ).
Nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom 25 %. Žalovaný sa zaviazal disponovať iba
finančnými prostriedkami, ktoré má na účte a udržiavať na účte dostatok prostriedkov na krytie svojich
platieb v súvislosti s vedením účtu a ďalších bankových poplatkov. Poukázal na ust. VOP, čl. 10.9

VOP - úročenie debetného zostatku sadzbou 25 %. Žalovaná suma predstavuje nepovolený debetný
zostatok 1.883,70 Kč a sankčný úrok 514,78 Kč ku dňu postúpenia pohľadávky. Debetný zostatok je
naďalej úročený sankčným úrokom vo výške 25 % od 1.4.2011. Zo Sadzobníka poplatkov vyplývajúpoplatky : za vedenie účtu 228 Kč, po zmene poplatku 109 Kč, výpis z účtu na pobočke 45 Kč, kartové
operácie 6 Kč, upomienka 300 Kč, zostatok na účte 20 Kč,
za platby do inej banky 2 Kč, poštovné 9,50 Kč. 5.5.210 bol účet uzavretý a debetný zostatok prevedený

na vnútorný účet banky. K zosplatneniu dlhu došlo podľa ust. VOP. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 32Cdo 3337/2010 z 24.7.2012, uznesenie Krajského súdu České Budejovice sp. zn. 5Co 1706/2010
z 17.9.2010 týkajúcu sa obchodnoprávneho charakteru zmluvného vzťahu.

26. Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) je nevyhnutné podľa názoru
súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z
27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades,
José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná

ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je
podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný
čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť
zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať

nečestným zmluvným podmienkam.

27. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

28. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

29. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

30. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

31. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

32. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

33. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. ( Obchodného zákonníka platného v Českej republike, zmluva

uzavretá v Českej republike, ďalej len „Obchodného zákonníka“, v čase vzniku zmluvného vzťahu ),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.34. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

35. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

36. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné

prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

37. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

38. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

39. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a

to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

40. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný zaplatiť úroky z

omeškania z nesplatenej čiastky určené v zmluve, inak podľa predpisov občianskeho práva.
41. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy ako aj niektoré iné vzťahy s podnikaním súvisiace.

42. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa

riadia ustanoveniami tohto zákona. Ak nemožno niektoré otázky riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť asi podľa týchto predpisov, posúdia sa
podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

43. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o nájmu podniku ( § 488b), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej
zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§
673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§
700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

44. Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet vklady a platby a
uskutočňovať z neho výplaty a platby. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

45. V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

46. Podľa § 710 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na účet v mene, na
ktorú znie, vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
účte uskutočniť podľa príkazu majiteľa účtu alebo osôb oprávnených podľa ods. 2 výplaty alebo platbymajiteľovi účtu alebo ním určeným osobám. Ak nie je výška úhrady ani jej spôsob jej stanovenia
dojednané v zmluve o bežnom účte, je majiteľ povinný platiť úhradu obvyklú v dobe prevedenia služby.

47. Podľa § 711 Obchodného zákonníka zmluva o bežnom účte môže stanoviť, že banka prevedie do
určitej čiastky príkazy k platbám, aj keď k tomu nie je dostatok peňažných prostriedkov na účte. Ak nie
sú práva a povinnosti strán pri poskytnutí týchto peňažných prostriedkov dojednané v zmluve o bežnom
účte, riadia sa úpravou zmluvy o úvere ( § 497 a nasl. ).

48. Podľa § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka ak neustanovuje zmluva o bežnom účte inak, platí banka
majiteľovi účtu zo zostatku peňažných prostriedkov na účte úroky.

49. Podľa § 715 ods. 2, 4 Obchodného zákonníka banka môže zmluvu o bežnom účte kedykoľvek
písomne vypovedať. Zmluva o bežnom účte zaniká s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca,
ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená majiteľovi účtu. Ak zmluva o bežnom

účte zanikne, banka bez zbytočného odkladu vyporiada pohľadávky a záväzky týkajúce sa účtu, najmä
prevedie platby uskutočnené prostredníctvom
platobných kariet a šekov, pokiaľ boli použité do zániku zmluvy o bežnom účte, ďalej je banka oprávnená
si započítať svoje pohľadávky, ktoré má voči majiteľovi účtu zo zmluvy o bežnom účte. Majiteľ účtu je
povinný vrátiť banke platobné karty a šeky, ktoré mu k účtu vydala.

50. Podľa ustanovenia § 51a OZ ( platného v ČR v čase vzniku zmluvného vzťahu ) táto hlava spracúva
príslušné predpisy Európskych spoločenstiev a upravuje ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských
zmluvách a niektoré povinnosti pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.

51. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, poprípade iné
zmluvy pokiaľ sú zmluvnými stranami na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

52. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

53. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy
nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

54.Podľaustanovenia§55ods.1OZzmluvnédojednaniaspotrebiteľskýchzmlúvsanemôžuodchýliťod

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje,
alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

55. Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 prvá veta OZ dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa § 56 sa
považujú za platné, pokiaľ sa spotrebiteľ nedovolá ich neplatnosti ( § 40a ).

56. Podľa ustanovenia § 55 ods. 3 OZ v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad
pre spotrebiteľa priaznivejší.

57. Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať dojednania, ktoré v

rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú k ujme spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán.

58. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občanského zákoníku ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto

zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví
vykonávací predpis.

59. Zmluva o úvere uzatvorená dňa 15.12.2009, musela byť uzatvorená v súlade so zákonom č.
321/2001 Sb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľského úveru.

60. Aktívna legitimácia žalobcu je daná zmluvou o postúpení pohľadávok.61. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o osobnom účte a poskytovaní
súvisiacich produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu vrátane

súvisiacich služieb, uzavretej dňa 15.12.2009. Účet sa zriadil
od 15.12.2009, bol vedený v Kč. Ostatné práva sa budú riadiť VOP Českej Spořitelny, a.s., ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a majiteľ účtu vyhlasuje, že je mu známy ich obsah a že s nimi bez
výhrad súhlasí. Zmluva je uzavretá podľa Obchodného zákonníka ( označená v záhlaví ).

62. Z výpisu z účtu na meno žalovaného v Českej spořitelni, a.s. vyplýva, že dňa 5.5.2010 došlo k
uzavretiu účtu a vytvoreniu protiúčtu č. X-XXXXXXXXXXX/XXXX a k úhrade sumy 1.883,70 Kč bankou.
Z výpisov z účtu za obdobie od 1.1.2009 do 5.5.2010 vyplývajú vklady na účet v sume 23.419,- Kč,
výbery v sume 22.710,- Kč, upomienky 1.200,- Kč, poštovné 74,- Kč, poplatky za vedenie účtu 1.032,-
Kč, iné poplatky, úroky za omeškanie, sms, overenia, teda služby banky 286,70 Kč. Pohyby na účte,
resp. operácie boli vykonávané do 31.1.2010.

63. Výzvou zo dňa 5.5.2010 bol žalovaný vyzvaný právnym predchodcom žalobcu na zaplatenie sumy
1.965,60 Kč ( nepovolený debet 1.883,70 Kč a sankčného úroku v sume 81,90 Kč ) okamžite. Zároveň
došlo k výpovedi zmluvy s tým, že pohľadávka bola prevedená na evidenčný účet pohľadávok dňa
5.5.2010. Nepovolený debet je úročený sankčným úrokom 25 %.

64. Úroková sadzba pri nepovolenom debetnom zostatku na účet vo výške 25 % ročne vyplýva z
predloženej listiny - Oznámenia České spořitelny, a.s. o úrokových sadzbách.

65. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy,

keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených
obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník
(žalovaný) nemal možnosť obsah a znenie zmluvy ovplyvniť či meniť ( pevne stanovená forma
zmluvy s označením uzavretia podľa Obch. zák. a pod. ), ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú
aj napriek zákonnej úprave zmluvy o bežnom účte v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-56, zavedené zákonom č.
107/2006 Sb., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 30.3.2006 a zaviedol do
českého právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, podobne ako v Slovenskej republike
za účelom vyvinutia úsilia na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi
Európskej únie. Táto úprava českého aj nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so

vstupom Slovenska a Českej republiky do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala naše právne poriadky
s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Keďže v danom prípade ide o
spotrebiteľskú zmluvu (spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú) je treba
aplikovať zákonné ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 30.3.2006. Súd nespochybňuje
aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu

majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 65 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia
Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie vzniknutého právneho vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania
nároku. Pričom ako vyplýva z cit. zák. ust. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho

postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona (myslí
sa Občianskeho zákonníku) v neprospech spotrebiteľa. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne
eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné
považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah

obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je uzavretá zmluva
považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali
špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( napr. OZ ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku pôsobia ako lex specialis. Nemožno pripustiť, aby sa žalovaný ako spotrebiteľ dostal dopostavenia ,, podnikateľa,, vyplývajúceho z definície zmluvy ako absolútneho obchodu, bez toho, aby
mu bola poskytnutá dostatočná ochrana z pozície slabšej zmluvnej strany.

66. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka
viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc
z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník
možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské
neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občanském zákoníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občanský zákoník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

67. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými

vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 30.3.2006 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
(išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
68. Je nepochybné, že predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ - banka
a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi
účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Česká republika už transformovala do právneho
poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto

faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia
nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
69. Vzhľadom k uvedenému súd podrobil vzniknutý záväzkovo právny vzťah medzu stranami sporu
súdnej kontrole z hľadiska prijateľností dojednaní v kontexte spotrebiteľského práva a teda použil ust.
Občianskeho zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich sa napr. plnenia dlhu, omeškania.

70. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Ako
vyplýva z predložených výpisov z účtu na meno žalovaného za obdobie od 1.1.2009 do 5.5.2010, na účet
boli pripísané finančné prostriedky v sume 23.419,- Kč, vykonané výbery v sume 22.710,- Kč, pripísané
( ako mínusové položky ) upomienky v sume 1.200,- Kč, poštovné 74,- Kč, poplatky za vedenie účtu

1.032,- Kč, iné poplatky, úroky za omeškanie, sms, overenia, teda služby banky 286,70 Kč. Pohyby
na účte, resp. operácie boli vykonávané do 31.1.2010. Suma istiny 1.883,70 Kč predstavuje rozdiel
sumy vkladov a súm označených ako mínusové položky ( 23.419 Kč - / 22.710,- Kč + 1.200,- Kč + 74,-
Kč + 1.032,- Kč + 286,70 Kč / )

71. Samotná Zmluva neupravuje konkrétne aké odplaty za služby by bol a za akých podmienok žalovaný
povinný platiť. Zmluva len odkazuje na VOP, príp. ďalej na Sadzobník. Nároky žalobcu uplatnené v
konaní teda vyplývajú aj z obsahu VOP a Sadzobníka, na ktoré zmluva poukazuje.72. Súdy opakovane judikovali, že poplatky za vedenie účtov, ak tieto nemajú povahu odplaty za
konkrétnu službu poskytnutú bankou klientovi, nemôžu byť prijateľnými zmluvnými podmienkami.
Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k poplatkom za upomienky. Poplatky za upomienky, či za vedenie

účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale slúži výhradne záujmom banky, ak
nie je za uvedené poskytnutá protislužba klientovi.

73. S ohľadom na uvedené je súd názoru, že žalobcovi nepatria poplatky za upomienky a poštovné
( keďže naviac nebolo vôbec preukázané ich vyhotovenie a ich doručovanie ), tak ako vyplývajú z

predložených výpisov. Rovnako mu nepatria poplatky za vedenie účtu, okrem poplatkov za obdobie do
31.1.2010, teda do času, kým žalovaný vykonával na účte transakcie ( teda vklady a výbery ). Tieto
poplatky predstavujú sumu 456,- Kč ( 2 x 228,- Kč ). Poplatky, ktoré predstavovali určitú odplatu za
konkrétne služby banky žalovanému boli vyúčtované vo výške 286,70 Kč.

74. Vzhľadom k uvedenému súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 33,70 Kč ( ako

rozdielu sumy reálnych vkladov 23.419,- Kč a súčtu súm výberov 22.710,- Kč + poplatkov za vedenie
účtu za 2 mesiace, kedy dochádzalo reálne k využívaniu služieb
predchodcu žalobcu, t.j. sumy 456,- Kč / 2 x 228,- Kč / + sumy 286,70 Kč / iných poplatkov, kde žalobca
spoplatňoval samostatne určité úkony, resp. služby /, teda 23.419,- Kč - 23.452,70 Kč ). Čo sa týka
uplatnených úrokov v sadzbe 25 % ročne, v tomto je súd názoru, že žalobcovi nepatria a to s poukazom

na skutočnosť, že sa nejedná o úroky, ktoré by mu patrili titulom poskytnutého úveru či pôžičky. Takéto
dojednanie o úrokoch z poplatkov za vedenie účtu ( keďže tieto sú ako mínusové položky na účte
a tieto prevýšili sumy vkladov ) nemôžu byť v súlade s úpravou spotrebiteľských zmlúv uvedených v
OZ ani s účelom Smernice Rady č. 93/13/EHS a preto ich súd považuje za neprijateľné. Žalobca sa
mohol prípadne domáhať príslušenstva pohľadávky ako sankcie za omeškanie žalovaného a to úroku

z omeškania ( § 517 OZ ). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a neprihliadal na argumentáciu
žalobcu udávanú v jeho podaniach. Súd vychádzal z rozhodnutí slovenských súdov týkajúcich sa
tejto problematiky, pričom v čase vzniku zmluvného vzťahu bola česká právna úprava spotrebiteľských
vzťahov podobná tej slovenskej. Súd teda nemal dôvod sa odkloniť od týchto rozhodnutí v obdobných
veciach.

75. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 2 C.s.p. tak, stranám nepriznal
ich náhradu, keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a žalobca bol neúspešný
v prevažnom rozsahu.

76. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232
ods. 3 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 C.s.p. ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.