Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7P/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215744
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216215744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: P. Q., A.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka: P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. H. Č.. XXX právne zast.:
JUDr. Milan Bányi , advokát, so sídlom Nám. B.Bartóka č. 5, Veľký Meder a otec: N. Q., A.. XX.XX.XXXX,
W. U. Č.. XXX, právne zast. : JUDr. Tibor Haár, advokát, so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda,
o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné na maloletého P. Q., A.. XX.X.XXXX
stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XP/X/XXXX/XX zo sumy 60 eur na 100

eur mesačne počnúc mesiacom marec 2017.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom zo dňa 12.10.2016 žiadala zveriť maloletého P., A.. XX.X.XXXX
do svojej osobnej výchovy a aby súd otca zaviazal na platenie výživného sumou 120 eur mesačne vždy
do 8 dňa bežného mesiaca k rukám matky.

2. Otec v priebehu konania súhlasil so zvýšením výživného na mal. P. sumou 80 eur

mesačne .

3. Kolízny opatrovník vzhľadom na zdravotné problémy maloletého dieťaťa navrhla zvýšiť výživné na
100 eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka Q.
M., O. P., oboznámil sa s obsahom spisu XP/X/XXXX a potvrdeniami o príjmoch rodičov. Na základe

takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci:

5. Účastníkom konania z druhovského pomeru sa narodil syn P. XX.X.XXXX. Rodičia
žili v spoločnej domácnosti do mája 2014. Ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Zo spisu XP/X/XXXX vyplýva, že rodičia dňa 10.9.2015 uzavreli dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na základe ktorej mal. P. sa zveril do osobnej

starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.,
Otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého sumou 60 eur mesačne počnúc od 1.1.2015. Styk otca
s maloletým synom nebol upravený.6. Matka uviedla, že odkedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti o syna
neprejavuje žiaden záujem a neprispieva ani na jeho výživu napriek tomu, že má pravidelný mesačný
príjem z dvoch zdrojov. Maloletý má zdravotné problémy, ktoré vyžadujú pravidelnú kontrolu u

lekárov v Bratislave. Matka je na materskej dovolenke, jej príjem je mesačne 226 eur. Vzhľadom
nato, že od posledného určenia výživného vzrástli náklady na maloletého spojené so zhoršením
jeho zdravotného stavu čo vyžaduje osobnú celodennú starostlivosť žiadala zvýšiť výživné. Matka
do spisu založila lekársku správu z neurologického vyšetrenia syna, z ktorého vyplýva záver
retardácia psychomotorického vývoja, retardácia vývoja reči , stav po novorodeneckej sepse s

meningoencefalitidou nekrotizujúcou enterokolitídou a tromboflebilitou ako aj diparetický syndrón
perinat. etiologie. Lekár konštatuje, že doporučuje sa priznať predĺžený rodičovský príspevok, ide o
dieťa s obmedzenou komunikačnou schopnosťou , psychicky naviazané na matku. Stav vyžaduje
neurologické sledovanie, stimuláciu vývoja reči a logopedickú starostlivosť.

7. Otec z počiatku nesúhlasil so zvýšením výživného tvrdiac, že nemá nato prostriedky.

Podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 17.10.2016 od 1.10.2016 je v predčasnom starobnom
dôchodku, za ktorý dôchodok poberá sumu 395,40 eur mesačne z čoho platí výživné sumou 60 eur a
viacej nie je ochotný platiť. Syna nenavštevuje z dôvodu, že majú s matkou dieťaťa narušené vzťahy.
Spoločnú domácnosť opustil 7.12.2014 a dovtedy sa riadne staral o syna. Okrem dôchodku nemá iný
príjme a nikde nepracuje .

8. Matka tvrdila, že otec pracuje u Q. M. preto ho súd predvolal ako svedka.
Svedok Q. M.S. uviedol, že N. Q. nepracuje u neho , nakoľko nemá už vyše roka firmu a ani on nepracuje
nikde.

9. Matka predstavila svedka O. P., ktorý uviedol, že N. Q.
pozná osobne . Svedok pracuje pri obecnom úrade v ekodvore a vedľa je sušiareň obilia kde vídava
pracovať odporcu, ktorý nakladal obilie do kamiónu nakladačom ako vodič. Odporcu vídaval pred tým
pracovať často a naposledy v januári v tomto roku. Aj svedok v minulosti pracoval u Q. M. , vykonával
pomocné práce za ktoré mu platil v hotovosti.

Po oboznámení s výpoveďou Q. M. svedok tvrdil, že klame pretože pracuje aj on ako aj otec.

10. Súd výpoveď svedka O. P. považoval za vieruhodnú lebo nemal žiaden
subjektívny záujem na prejednanej veci a aj z prejavu bolo zjavné , že hovorí pravdivo.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

18. Pri každej zmene výživného jeho zvýšením súd musí skúmať či od poslednej úpravy
výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného jeho zvýšením odôvodňovala. Či sa
výdavky a potreby maloletého dieťaťa zmenili tak, že sú dôvodom na zvýšenie výživného alebo nie. Či
sa zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery , že je schopný platiť viac než doteraz určenú
výšku výživného. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov ktoré boli v čase vydania

predošlého rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania návrhu o jeho zmenu. Stále však platí , že
miera uspokojovania potrieb maloletého dieťaťa je možná len v rozsahu možnosti a schopnosti rodičov.
Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov teda aj povinného otca.

19. Zmena pomerov od posledného zvýšenia výživného nastala na strane maloletého
dieťaťa , ktorý je už starší, ktorá skutočnosť je právne významná ohľadne výživného, navyše sa jeho

zdravotný stav rastom zhoršil čo vyžaduje zvýšené náklady v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou.

20. Otec uviedol, že za kamarátom Q. M., ktorý je jeho priateľ chodieva 4
krát do týždňa, niekedy aj denne čo predstavuje od bydliska otca tam aj späť 50 km.

21. Súd neuveril tvrdeniu otca a Q. M., že otec u svojho priateľa nepracuje .
Inak zrejme nechodil by denne sa priateliť na 50 km vzdialenosti. Náklady na prevádzkovanie
motorového vozidla predstavujú mesačne minimálne 100 eur, za ktoré peniaze môže otec uprednostniť
výživu svojho dieťaťa. V prípade, že pracuje tak má príjem z čoho je tiež schopný platiť výživné v sume
100 €.

22. Súd zhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k záveru, že výživné vo výške 100 € je nevyhnutné
na zabezpečenie zdravotne postihnutého dieťaťa. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka poberá len
rodičovský príspevok a nemôže pracovať, nakoľko zdravotný stav syna vyžaduje celodennú osobnú
starostlivosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
(§355 ods. 1 CSP, § 362 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.