Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211278
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716211278.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne W. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXX/XX, 9R.va, právne zastúpenej JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanej Ivane Dobrotkovej, nar.
XX.XX.XXXX, bytomXXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o.,

so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, v konaní o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 6C/171/2016-46 zo dňa 15. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmuznesenímnariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmžalovanejuložilpovinnosť

zdržať sa akéhokoľvek nakladania so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/6-iny k stavbe -
rodinnému domu súp. č. 745, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXXX parcela reg. „C“ a je
zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie D. (ďalej v texte „spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6-
iny k nehnuteľnosti“), najmä, nesmie tento spoluvlastnícky podiel predať, darovať, ani iným spôsobom
scudziť, založiť v prospech tretích osôb, zriadiť k nemu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ani
ho iným spôsobom zaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Zvolen pod sp. zn. 6C/171/2016.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhu žalobkyne vyhovel a
nariadil žalovanej zdržať sa akéhokoľvek nakladania so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko by prípadným nakladaním s

nehnuteľnosťami mohlo dôjsť k vzniku bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobkyne. Nariadenie
zdržania sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo
veci samej považuje súd za opatrenie, ktorým sa poskytne predbežná ochrana vlastníckemu právu
žalobkyne a súčasne zásah do vlastníckeho práva žalovanej v štádiu pred meritórnym rozhodnutím
súdu v predmetnej veci považoval za primeraný. Mal za to, že je potrebné priznať žalobkyni právnu
ochranu, pretože žalovanej by nič nebránilo nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami. Naviac, súd

vychádzalzozákladnéhoprincípuprirozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,kedy
nevyhovením návrhu by mohla nastať situácia, ktorú by nebolo možné zvrátiť, a tým by právo žalobkyne
aj v prípade úspechu jej návrhu na začatie konania nemohlo byť realizované. Naopak, právo žalovanej
k nehnuteľnostiam v prípade neúspechu žalobkyne v konaní, nie je žiadnym spôsobom ohrozené a
nestráca žiadne hodnoty z týchto nehnuteľností. Žalovaná je len v určitom rozsahu, do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, obmedzená vo svojich vlastníckych právach, ktoré obmedzenie, však

podľa názoru, musí žalovaná v tomto spore strpieť.3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil, eventuálne, aby ho zmenil tak, že návrhu žalobkyne nevyhovie.

Namietala, že okresný súd sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neriadil faktami, ale spornými a
nepreukázanými skutočnosťami, ktoré sú uvedené v žalobe, a to tým spôsobom, že uznesenie odôvodnil
vyslovenímsvojhosubjektívneho„prejudiciálneho“názorunakonaniesamotné,očooprelajrozhodnutie
o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Nie je totiž správny jeho záver o tom, že žalovaná
si svoje vlastnícke právo odvodzuje od vydržania, nakoľko žalovaná je jedinou výlučnou vlastníčkou

predmetnej nehnuteľnosti už viac ako 10 rokov, čoho potvrdením je v zmysle zásady materiálnej publicity
aj konštitutívny záznam v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa sa podaním žaloby snaží len o účelové
spochybnenie vlastníckeho práva žalovanej a nariadené neodkladné opatrenie ju obmedzuje vo výkone
jej vlastníckych práv. Takýmto konaním by bez obmedzení dochádzalo k obmedzeniu základných,
ústavou garantovaných ľudských práv. Nestotožnila sa ani so záverom okresného súdu, podľa ktorého v
prípade,žebynávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianebolovyhovené,mohlabynastaťsituácia,

ktorú by nebolo možné zvrátiť, a tým by právo žalobkyne v prípade jej úspechu v konaní, nemohlo byť
realizované, pretože v prípade úspechu žalobkyne v predmetnom spore, a pokiaľ by došlo súčasne
k predaju predmetnej nehnuteľnosti, uvedený stav je ľahko zvrátiteľný, a to žalobou o neplatnosti
právnehoúkonu.Naviac,žalovanejneboldoručenýnávrhžalobkynenavydanieneodkladnéhoopatrenia
vrátane príloh, čím sa žalobkyni odňala možnosť konať pred súdom v tom smere, že ju nevykonanie

zákonnej povinnosti súdom prvej inštancie obmedzuje v možnosti uvedenia ďalších prípadných dôvodov
tohto odvolania len na znenie uznesenia samotného a žalovaná vôbec nevie, z akých podkladov súd
prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Aj takouto
vadou je podľa názoru žalovanej odvolaním napadnuté uznesenie, pretože je okrem iného zmätočné a

bez takého odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami bol súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vedený a aké skutočnosti boli pre rozhodnutie súdu smerodajné.

4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovanej viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
v zmysle ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“)
a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa
ust. § 387 ods. 1CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s
určitými vecami alebo právami.

10. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy

vzťahov strán sporu nie je naliehavá a žalobca dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o hrozenie.

11. K námietkam žalovanej uvedenými v odvolaní, odvolací súd poznamenáva nasledovné:
Pri nariadení predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť nároku
na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd dokazovanie vykonávať. Keďžesa procesné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami,
nie je súd pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení povinný vytvoriť stranám sporu procesnú možnosť
vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o predpokladoch pre nariadenie neodkladného

opatrenia.

12. Z pozitívno-právnej úpravy civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú : 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia,
2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva

- bezprostredne hroziacej ujmy, 4. preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom
vo veci samej, 5. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia.
Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu,
ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do práv dotknutej strany
musí byť primeraný, žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov.

13. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však
musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie
druhejstrany,vočiktorejneodkladnéopatreniesmeruje.Nariadenieneodkladnéhoopatreniajespravidla

spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke
právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do
práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, eventuálne aj zásahom do práva na ochranu
rodinného a súkromného života. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných
obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie

obmedzení sleduje legitímny cieľ.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorou sa domáha určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške

1/6-iny k nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej je dosiaľ vedená ako výlučná vlastníčka žalovaná. V
bode III. žaloby, ktorá bola žalovanej doručená a s ktorou bola ku dňu rozhodnutia o neodkladnom
opatrení oboznámená vyplýva, že žalobkyňa má záujem o určenie vyššie uvedeného spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti z dôvodu nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľností a konkrétne poukazuje
na skutočnosti, na základe čoho k nemu došlo. Okresný súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia neprejudikoval žiadne práva a povinnosti ani jednej zo strán sporu, ako to
nesprávne tvrdí v odvolaní žalovaná, ak posudzoval, či je potrebné vo veci neodkladne upraviť pomery
strán sporu, a či sú dané dôvody pre jeho nariadenie. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia neuviedol žiadne právne závery vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, len uzavrel, že
prípadným nakladaním s nehnuteľnosťami by mohlo dôjsť k vzniku bezprostredne hroziacej ujmy na

právach žalobkyne. Zároveň okresný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaná sa pokúša o predaj
rodinného domu prostredníctvom realitného makléra Ing. XX. a napriek tomu, že sa strany sporu zišli
za účelom mimosúdneho doriešenia situácie, a to formou odkúpenia podielu žalobkyne žalovanou,
žalovaná opätovne ponúkla nehnuteľnosť na predaj prostredníctvom iného realitného makléra. Na
základe uvedeného okresný súd dospel k tomu, že je potrebné priznať žalobkyni právnu ochranu,

pretože žalovanej nič nebráni nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami a pri nevyhovení návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia by mohla nastať situácia, ktorú by nebolo možné zvrátiť, a tým by
právo žalobkyne aj v prípade úspechu jej žaloby v konaní vo veci samej, nemohlo byť realizované.
S uvedeným právnym záverom okresného súdu sa stotožňuje aj súd odvolací, vrátane konštatácie
okresného súdu, podľa ktorej žalovanej sú obmedzené jej vlastnícke práva len v určitom rozsahu, a to

do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čím nie je ohrozené jej vlastnícke právo do budúcna
a nedochádza ani k strate hodnoty na nehnuteľnostiach.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd

stručne,jasneazrozumiteľnevysvetlil,ktoréskutočnostipovažovalzaosvedčenéaktorénie,nazáklade
akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa
podmienky ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 220 ods. 2 CSP), v dôsledku čoho námietkažalovanej, že rozhodnutie je postihnuté vadou spočívajúcou v jeho zmätočnosti a absencii odôvodnenia,
neobstojí.

18. V aktuálnom štádiu konania vo veci samej neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery
môže byť žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná. Nariadenie neodkladného opatrenia má však
za cieľ, aby sa spor vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu, aby v priebehu súdneho
konania nebol realizovaný eventuálny prevod predmetných nehnuteľností na tretie osoby, alebo aby tieto
nehnuteľnosti neboli inak právne zaťažené. Neobstojí preto námietka žalovanej, že v prípade úspechu

žalobkyne v predmetnom spore, aj v prípade, ak by došlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti, je možné
stav ľahko zvrátiť, a to žalobou o neplatnosti právneho úkonu. Naopak, predbežné opatrenie má za cieľ,
aby sa spor vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu a nedochádzalo tak k prípadnému
množeniu sporov z dôvodu akéhokoľvek disponovania s nehnuteľnosťami zo strany žalovanej, pretože
akbyniektorázokolnostíprípadnéhoprevodu,čizaťaženianehnuteľnostinastala,došlobykvýraznému
zhoršeniu právneho, ale i faktického postavenia žalobkyne v konaní vo veci samej, ako aj k ohrozeniu

realizácie eventuálneho súdneho rozhodnutia, ak bude v konaní vo veci samej úspešná.

19. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému
legitímnemu účelu a je konkretizovaný tak, aby bolo absolútne zrejmé, ktoré z vlastníckych oprávnení
nemôže povinný subjekt, teda žalovaná vykonávať, resp., ktorých sa má zdržať. Nariadením tohto

neodkladného opatrenia nevznikne žalovanej žiadna ujma, pretože jej fakticky i právny vzťah k
nehnuteľnostiam sa nariadením neodkladného opatrenia nemení. Naďalej je vlastníčkou týchto
nehnuteľností. Naopak, obava zo strany žalobkyne, že v priebehu konania dôjde k odpredaju tejto
nehnuteľnosti je dôvodná, ak zo spisu vyplýva, že už počas konania sa žalovaná o odpredaj týchto
nehnuteľností pokúšala. Prípadným prevodom by teda došlo k zmene okruhu strán sporu na ťarchu

žalobkyne.

20. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že neodkladné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo veci samej.
Je teda možné vyvodiť, že existuje naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, ako aj dôvodnosť
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v

prevode nehnuteľností, ktoré sú v rozsahu 1/6-iny k celku predmetom konania vo veci samej a samotný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňal formu určitosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti. V
prejednávanej veci ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý
bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, pričom zásah do práv dotknutej strany je
primeraný žalobkyňou osvedčenému porušeniu jej práva a právom chránených záujmov. Nariadeným

neodkladným opatrením nebola neprimerane narušená hospodárska funkcia žalovanej, voči ktorej
neodkladné opatrenie smeruje a jej vlastnícke právo bolo obmedzené len v nevyhnutnej miere, a to do
skončenia konania vo veci samej. V prípade, ak v konaní vo veci samej, žalobkyňa úspešná nebude, nič
nebráni tomu, aby žalovaná po ukončení tohto súdneho sporu s nehnuteľnosťami nakladala podľa svojej
výlučnejvôle. Aždoskončeniakonaniavovecisamejjevšakotázkapodielovéhospoluvlastníctvamedzi

stranami sporu sporná, preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovanej voči uzneseniu okresného
súdu, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené za dôvodné.

21. Na záver odvolací súd poznamenáva, že zo strany okresného súdu tým, že spolu s uznesením,
ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, nebol doručený návrh žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia žalovanej, nejde o vadu, na základe ktorej samo o sebe by bolo dôvodné
zrušenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 342/2015, podľa ktorého „nedoručenie návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia spolu s uznesením odvolacieho súdu o nariadení predbežného opatrenia síce
možno považovať za pochybenie súdu, avšak nesprávnosť tohto postupu nemôže z materiálneho

hľadiska opodstatňovať záver o takom jeho procesnom nesprávnom postupe, ktorý by svojimi
procesnými dopadmi dosahoval intenzitu vady konania odnímajúcej odporcovi možnosť konať pred
súdom, resp. ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.“ Aj podľa tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
neodkladným opatrením sa určitý stav nastoľuje len dočasne a bez ujmy na konečnú definitívnu ochranu,
ktorá sa poskytne až rozhodnutím súdu o veci samej, vyznačujú sa aj procesné nesprávnosti súdov,

ku ktorým prípadne dochádza pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nižšou
intenzitou porušenia procesných oprávnení strany občianskeho súdneho konania, ktorá spravidla nemá
za následok odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj aj rozhodnutie Ústavného súdu ČR, PL. ÚS
16/09).22. O nároku na náhradu trov rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§
262 ods. 1 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).