Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010623
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815010623.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému Y. I., nar. XX.XX.XXXX
v I., bytom I. XX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a),
b) Trestného zákona, v spojení s § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e)
Trestného zákona, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a poškodenej O. I.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XX, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza sp. zn.: 3T/188/2015 z
19.02. 2016 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. poriadku sa sťažnosti prokurátora a poškodenej O. I.
z a m i e t a j ú,
pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza uznesením sp. zn.: 3T/188/2015 zo dňa 19.02.2016 podľa § 280 ods.2 Tr.
poriadku postúpil vec obžalovaného Y. I. v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv
595/15/3307 právne posúdenú ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písmeno a), b) Trestného zákona, v spojení s § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek
1 písmeno e) Trestného zákona, Okresnému úradu Prievidza, Odboru všeobecnej vnútornej správy,
pretože vo veci nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať ako priestupok.

Obžalovaný mal žalovaný trestný čin spáchať na tom skutkovom základe, že
dňa 9.9.2015 o 8.30 hod. v I., okres Prievidza, vo dvore rodinného domu č. XX, keď stál vo vchodových
dverách, v časti domu vedúcich na prízemie domu a držal v pravej ruke bližšie nezistený kuchynský
nôž, počas slovného konfliktu vulgárne povedal poškodenej, svojej matke O. I., nar. X.X.XXXX, bytom
I. č. XX, aby ho nehnevala, lebo ju pichne týmto nožom, zároveň jej vulgárne nadával a povedal jej, že
ju zabije, pričom toto konanie vzbudilo u O. I. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky

môže uskutočniť.

Ako dôvody postúpenia veci okresný súd uviedol, že „z vykonaného dokazovania, vykonaného na
hlavnom pojednávaní, prihliadnutím na samotnú výpoveď obžalovaného, ktorý jednoznačne poprel
použitie akýchkoľvek vyhrážok voči poškodenej, ale i výpoveď samotnej poškodenej, však súd nemal
preukázané, že by sa bol obžalovaný poškodenej vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že by jeho

vyhrážky boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu u poškodenej. Je síce nesporné, že poškodená na
hlavnom pojednávaní uviedla, že sa celá triasla a mala strach, na druhej strane sama uviedla, že sa
postavila oproti obžalovanému a povedal mu, tu som, ja sa ťa nebojím, pichni ma. Dokonca sama
poškodená pripustila, že následne obžalovanému vulgárne nadávala, poškodzovala jeho majetok,
fóliovník, a v takomto konaní dokonca pokračovala i po príchode polície. Povahu správania ako
i prípadné rozpoloženie poškodenej vo svojich výpovediach súdu popísali svedkovia L., J., no v

neposlednom rade i členovia hliadky polície Y. a V., ktorí zhodne uviedli, že oni boli vyslaní na šetrenie
majetkového priestupku, priestupcom bola označená poškodená a tá i pokračovala vo vulgárnychútokoch na vtedy oznamovateľa -obžalovaného. Určite neoznamovala žiadne vyhrážky voči jej osobe,
určite nebola ani vystrašená, práve opačne, bola slovne útočná. Výpoveď poškodenej ako i svedkyne
O. V. na hlavnom pojednávaní v časti strachu a obáv z obžalovaného súd hodnotí ako nevierohodnú,

účelovú, motivovanú snahou dosiahnuť trestnoprávny postih obžalovanému. Súd poukazuje i na čas,
kedy bol poškodenou údajný konflikt oznamovaný, nebolo to bezprostredne po skutku, tak ako to
vypovedala poškodená, ale až 11.9.2015, teda s pomerne dlhším časovým odstupom, hoci mala
poškodená možnosť to ísť oznámiť osobne alebo telefonicky podstatne skôr. Tvrdenia poškodenej,
že policajti nechceli prijať trestné oznámenie, že sa dokonca z poškodenej smiali, sú, podľa názoru

súdu, vyvrátené výpoveďou zakročujúcich policajtov, ktorí rozhodne popreli, že by im niečo také by bola
poškodená oznamovala, ale i následným samotným postupom polície, keď polícia po tom, čo jej bolo
skutočne podané trestné oznámenie, konala, zadržala obžalovaného ako obvineného a dokonca bol
i prokurátorom spracovaný návrh na vzatie do väzby obvineného. Vzhľadom k týmto skutočnostiam,
dôkazom,potomsúddospelkzáveru,žekonanímobžalovanéhonedošloknaplneniuzákonnýchznakov
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno a), b) Trestného zákona, pretože

obžalovaný sa nevyhrážal smrťou resp. inými vyhrážkami, aké má na mysli táto skutková podstata,
pretože nepoužil vyhrážky, ktoré boli spôsobilé vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli použité, ale i
konanie poškodenej, ale i následné resp. priame konanie obžalovaného počas vyhrážok, kedy svoje
slová neumocnil napr. žiadnym fyzickým napadnutím resp. ani hrozbou takéhoto konania vzbudiť reálne
dôvodnú obavu. Konanie obžalovaného teda nenapĺňa zákonné znaky žalovaného trestného činu ale

ani žiadneho iného trestného činu, uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, ale jeho konanie
môže napĺňať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - ako schválnosť.“
Uvedené uznesenie napadli ihneď po vyhlásení sťažnosťou prokurátor a poškodená.
Prokurátor v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
obžalovaný naplnil svojím konaním všetky znaky žalovaného trestného činu. Poškodená popísala celý

priebeh udalosti tak, ako je opísaný v obžalobe. Celú udalosť uviedla i hliadke polície, avšak príslušníci
polície ju nebrali vážne, pretože jeden člen hliadky je príbuzný obžalovaného, poznajú sa a pochádzajú
z jednej obce. Uviedla, že výpoveď obžalovaného nie je pravdivá. V predchádzajúcom období došlo k
napadnutiu jej druha obžalovaným, za čo bol právoplatne odsúdený. Preto má z vyhrážok obžalovaného
strach. Výpoveď poškodenej potvrdila svedkyňa O. V., ktorá videla v rukách obžalovaného nôž a tento

jej povedal, aby ho nehnevala, lebo ho pichne. Svedkyne O. L. a Q. J. nevideli začiatok konfliktu,
ale počuli až následné udalosti po konflikte. Vzhľadom na výpoveď poškodenej, stupeň spoločenskej
nebezpečnosti a osobu obžalovaného - ktorý sa mal aktuálneho skutku dopustiť v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia - je tu dôvodná obava, že svoje skutky uskutoční. Podľa prokurátora naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu.

Prokurátor preto navrhol, aby krajský súd podľa § 194 ods.1 písm. b) Trestného poriadku uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a prikázal mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Poškodená v sťažnosti uviedla, že trvá i naďalej na svojej výpovedi zo dňa 11.09.2015 a nesúhlasí s
výpoveďami svedkýň L. a J.. Skutok videla len svedkyňa O. V., nôž síce v ruke nevidela, ale počula
vyhrážky. I naďalej trvá na tom, že polícia klame. Hneď po príchode príslušníkov polície upozornila, že

obžalovaný ju chcel pichnúť nožom. Policajt jej povedal, že majú vyšetriť nejaký fóliovník a nie vyhrážku
pichnutím nožom. Policajt V. fotil fóliovník. Ona ho upozornila, aby fotil i žlté fľaky, nie len pekné. Z toho
vznikla hádka medzi ňou a policajtom. On sa jej vyhrážal, že ju vezme na oddelenie. Preto ona z obavy
odišla do domu. Hneď na druhý deň 10.09.2015 išla na políciu v Nitrianskom Rudne oznámiť, že sa jej
obžalovaný vyhrážal nožom a tiež podať sťažnosť na policajta V.. Vypočul ju zástupca riaditeľa. Keďže

riaditeľ tam nebol, ona bola vypočutá na základe telefonickej výzvy Mgr. D. až dňa 11.09.2015. Potom
bol obžalovaný zadržaný, ale následne bol prepustený. Na súde preto žiadala vypočutie pána U. a D..
K sťažnosti priložila i fotografie z miesta činu (domu) z ktorých má vyplývať, že svedkyne klamú.
Na záver navrhla, aby bol skutok posúdený ako trestný čin.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podaných sťažností podľa § 192 ods. 1 Tr. por.

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že sťažnosti prokurátora ani poškodenej nie sú dôvodné.

Podľa § 280 Trestného poriadku:
(1) Ak zistí súd v žalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednanie nie je príslušný, postúpi vec

príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu nepríslušnosť a obžalovaný
ju nenamietal; rovnako je povinný sám vec rozhodnúť, ak by mala byť vec postúpená súdu toho
istého druhu, avšak nižšieho stupňa, alebo ak by mala byť vec postúpená z okresného súdu v sídle
krajského súdu na iný okresný súd. Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpenánadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad na posúdenie príslušnosti medzitým
podstatne zmenil.
(2) Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán

prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán
príslušný rozhodovať.
(3) Proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.

Po preskúmaní sťažnosťami napadnutého uznesenia sa krajský súd v plnej miere stotožnil so závermi
súduprvéhostupňaijehoargumentáciou.Vdanomprípadebolopotrebnévyriešiťotázku,čidanýskutok
napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), b) Tr. zákona, v spojení s § 138 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods.1 písm. e) Tr. zákona, alebo
či ide o priestupok.
Esenciálnou podstatou skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona

je konanie páchateľa spočívajúce vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou
ťažkou ujmou v takej kvalite, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Uvedenou skutkovou podstatou
zákonodarca chráni primárne medziľudské vzťahy a právo fyzickej osoby, nebyť vystavená vyhrážkam
určitého závažnejšieho charakteru. Vyhrážka páchateľa musí smerovať voči osobe, ktorá je schopná ju
vnímať a porozumieť jej. Následkom uvedeného trestného činu je potom pôsobenie vyhrážky, avšak nie

z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale dôležitý je úmysel jej vyslovenia, teda že ju páchateľ vyslovil v takej
forme, v ktorej je spôsobilá vyvolať dôvodnú obavu. Okolnosť, že páchateľ nezamýšľal vyhrážku neskôr
objektívnym aktívnym konaním uskutočniť, je irelevantná. Dôležité však je, aby súčasťou vyhrážky
bolo spôsobenie smrti, ťažkej ujmy na zdraví, prípadne inej ťažkej ujmy spôsobom, ktorý objektívne je
spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu. O vyhrážku spôsobilú vyvolať dôvodnú obavu nepôjde v prípadoch,

v ktorých je zrejmé, že ju páchateľ nemôže naplniť - najmä ak na to nemá potrebné fyzické či iné
predpoklady, ak je jej samotná intenzita slabá, ak je zjavné, že nie je myslená vážne atď. Najdôležitejšou
okolnosťou však je, že stačí, aby vyhrážka bola objektívne schopná spôsobiť u inej osoby dôvodnú
obavu.
Vzhľadom na uvedené je potrebné k danej veci uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

medzi obžalovaným a poškodeným vznikol dňa 09.09.2015 konflikt. Konflikty medzi nimi sú dlhodobejšej
povahy, pričom príčinu ku konfliktom v minulosti zrejme dávali obaja. „Bežným“ sa vo vzťahu medzi
obžalovaným i poškodenou stalo i používanie rôznych vulgarizmov a vyhrážok, a to z oboch strán.
Obžalovaný i poškodená konflikt nepopierajú, obžalovaný však poprel vyhrážky na adresu poškodenej
a použitie noža. Naopak, obžalovaná uviedla, že obžalovaný sa jej mal vyhrážať zabitím, pričom v ruke

mal držať nôž.
Vyhrážky zabitím zo strany obžalovaného potvrdila i svedkyňa O. V.. Tá však uviedla, že v rukách
obžalovaného nôž nevidela, pričom vyhrážku len počula. Nakoniec, i samotná poškodená v sťažnosti
uviedla, že jej dcéra síce nôž nevidela, ale vyhrážku počula. Tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenia
prokurátora v sťažnosti, že svedkyňa videla nôž v rukách obžalovaného. Okrem poškodenej teda nôž

v ruke obžalovaného nikto nevidel.
Dôležitou skutočnosťou je i to, že políciu privolal obžalovaný z dôvodu nevhodného správania sa
poškodenej a nie poškodená. Poškodená po príchode polície prítomným policajtom nič o vyhrážkach
zabitím na jej adresu zo strany obžalovaného neuviedla. Ona sama síce tvrdí opak, ale prítomní
príslušníci PZ jasne opakovane potvrdili, že poškodená im nič o vyhrážkach obžalovaného neuviedla.

Ani krajský súd nevidí dôvod, prečo by nemal uvedeným výpovediam uveriť. Samotná skutočnosť, že
jeden z príslušníkov polície býva v rovnakej obci ako obžalovaný a poškodená, nemôže spochybniť
výpoveď tohto príslušníka PZ ako svedka.
Naopak, bolo preukázané, že poškodená bola po príchode príslušníkov polície agresívna, aktívne
pokračovala v udržiavaní konfliktu a ničila fóliovník. To napokon okrem obžalovaného a príslušníkov PZ

potvrdili i svedkyne L. a J.. I keď oni dve začiatok konfliktu nevideli, mali možnosť vidieť následný dej.
Aj krajský súd musí uviesť, že sa javí byť nelogickým správanie poškodenej, ktorá napriek vyhrážkam
obžalovaného políciu neprivolala a následne po tom čo ju privolal obžalovaný, o vyhrážkach nič
neuviedla. Naviac, ak polícia bezprostredne po podaní trestného oznámenia začala obžalovaného
trestne stíhať.

Krajský súd preto musí konštatovať, že zo strany obžalovaného bolo preukázané len to, že sa vyhrážal
poškodenej zabitím. Rozhodne však nebolo preukázané, že by mal pri tom v ruke nôž či iný predmet.
Vzhľadom na spôsob, akým obžalovaný poškodenej uviedol, že ju zabije, však táto vyhrážka objektívne
nebolaspôsobilávzbudiťdôvodnúobavu.Nebolopreukázané,žebypripoužitívyhrážkymalobžalovanýv rukách nejaký predmet, čo by dôvodnosť obavy z vyhrážky založilo. Je potrebné ďalej reflektovať
celkový spôsob vyslovenia vyhrážky - počas hádky, keď sa obaja vzájomne verbálne napádali, pričom
nebolo preukázané, že by sa obžalovaný na poškodenú napríklad zaháňal, či rukou naznačoval útok a

pod. Ako už bolo uvedené, v ich vzájomnom „spolužití“ určité vyhrážky sa zrejme stali bežným obsahom
vzájomnej komunikácie a preto použitie slov o zabití nie je v danom prípade a za daného spôsobu
vyjadrenia schopné vyvolať objektívne dôvodnú obavu.
Otom,ževyhrážkaobžalovanéhonevzbudilaobjektívneanisubjektívnedôvodnúobavunapokonsvedčí
i správanie poškodenej po príchode polície, keď v konflikte pokračovala verbálne i ničením veci.

Aj krajský súd sa preto v plnej miere stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že uvedené konanie
obžalovaného nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (ani iného trestného činu),
mohlo by však byť právne postihnuteľné ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu vo forme
schválnosti.
Súd prvého stupňa preto postupoval plne v súlade so zákonom, keď podľa § 280 ods.2 Tr. poriadku
postúpil vec na prejednanie priestupku príslušnému orgánu potom, čo nezistil naplnenie skutkovej

podstaty žalovaného ani iného trestného činu.
Z týchto dôvodov sťažnosť prokurátora i poškodenej krajský súd podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. poriadku
zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.