Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208459
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116208459.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Ľubice
Spálovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1. A. C., nar. XX.X.XXXX,
dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, B. a otec O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H., 2. J. C., nar. X.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX,
B. a otec O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., 3. R. J., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka

U. J., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, B. a otec E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., 4. S. J.,
nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, B. a otec E. J., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Q., 5. E. J., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom
R. XXX/XX, B. a otec E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., 6. A. J., nar. X.X.XXXX, dieťa rodičov:
matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, B. a otec E. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., 7.
H. P., nar. X.X.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, B. a otec H. P.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, B., 8. L. P., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: matka U. J., nar.
X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, B. a otec H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, B., všetky maloleté
deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána
Bottu 4, Trnava, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní matky zast. splnomocnenkyňou: Weis
& Partners s.r.o., Bratislava, Ivánska cesta 30/B, IČO: 47 234 776 proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 4. mája 2016 č. k. 10P/32/2016-62 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu

zo dňa 24. mája 2016 č. k. 10P/32/2016-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti m e n í tak,
že návrh na uloženú povinnosť zákazu styku matky a jej priblíženia sa k maloletým deťom z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal styk a
priblíženie matky a H. P., nar. XX. Z. XXXX k maloletým deťom do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21P/38/2016. Rozhodol, že predbežné opatrenie
(s účinnosťou z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP a z. č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) od 1. júla 2016 - neodkladné opatrenie bude trvať do
právoplatného skončenia konania vedenému na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21P/38/2016. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 až 6, § 76
ods. 3 až 4 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a vecne tým,

že predbežné opatrenie nariadil do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
21P/38/2016, v ktorom konaní sa stará matka maloletých detí zo strany matky S. C. domáha vo veci
samej zverenia maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti (pozn.: na prvoinštančom súde
prebiehajú viaceré konania vo vzťahu k maloletým deťom začaté po konaní vedenom na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 21P/38/2016, ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu).
O konečnej úprave riešenia situácie v rodine maloletých detí bude možné rozhodnúť až po vykonaní

dokazovania v uvedenom konaní vo veci samej, v ktorom nesporovom konaní nie je súd viazaný
návrhom, uplatňuje sa v ňom vyšetrovacia zásada, preto súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastnícinenavrhli alebo neoznačili a spravodlivo rozhodnúť vo veci samej v najlepšom záujme maloletých detí po
komplexnom vyriešení všetkých otázok súvisiacich s rodičovskými právami maloletým deťom a úpravou
pomerov maloletých detí.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých
detí s návrhom na jeho zrušenie vo vzťahu k jej uloženej povinnosti zákazu styku a priblíženia sa k
maloletým deťom. Uviedla, že v súvislosti s údajným týraním detí sa vedie trestné konanie na Okresnom
riaditeľstve PZ Trnava voči H. P., ako obvinenému pod ČVS ORP 475/1-VYS-TT-2016 pre podozrenie

z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. H. P. je momentálne
v Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Bez ohľadu na predbežné opatrenie nemá ani reálnu možnosť
deti kontaktovať, nie to sa s nimi ešte aj stretávať. Trestné konanie čo je dôležité sa nevedie voči matke.
V rámci trestného konania je matka v pozícii svedka. V rámci predmetného trestného konania boli v
dňoch 12. a 13. apríla 2016 vypočuté za prítomnosti detskej psychologičky A. a J. C. a R., S., E. a A. J..
S. J. vo svojej výpovede uviedol, že mu maminka chýba a že za ňou plače. Zároveň dodal, že chce ísť

za maminkou. J. C. v rámci svojej výpovede v trestnom konaní na otázku vyšetrovateľa, či mu mama
dávala niekedy tresty uviedol, že nie. A. C. povedala, že pomáhala mame, mama nakupovala a varila,
chodila vždy v čistom, mama jej prala oblečenie. R. J. uviedla, že mama im chystala desiatku do školy.
Prípravu raňajok a desiatu pre deti potvrdil aj S. J. vo svojej výpovede. Z uvedených vyjadrení vyplýva,
že matka sa o svoje deti riadne starala a nikdy im neubližovala. Deti majú s matkou skutočne dobrý

vzťah a chcú sa k nej vrátiť. Riaditeľka základnej školy, ktorú deti navštevovali, informovala, že deti nosia
veľké desiate, namazané maslom alebo syrom, sem-tam ovocie alebo sladkosť. Matka vždy prišla na
vyzvanie školy, zaujímala sa o deti, nikdy si nikto nevšimol, že by bola pod vplyvom alkoholu, na deťoch
si nikto nevšimol stopy po bitke, ani iné známky týrania. Medzi matkou a deťmi sú citové väzby, ktoré
by zákazom styku mohli byť vážne narušené, čo by jednoznačne malo neefektívny dopad aj na zdravý

duševnývývojapsychikudetí.Detisúvovekuasituácii,kedyjepreneabsolútnenevyhnutnáprítomnosť
matky. Ďalšie traumatizovanie absolútnym zákazom styku nemožno považovať za správne riešenie,
pričom v najlepšom záujme maloletých detí je umožniť im pravidelný kontakt s matkou. Do vydania
predbežného opatrenia matka deti navštevovala v Krízovom stredisku, a to v dňoch 28. apríla 2016, 2.
mája 2016 a 7. mája 2016. Stretnutia prebiehali za prítomnosti psychologičky Krízového strediska Q..

Na deň 10. mája 2016 bolo dohodnuté ďalšie stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť už bez prítomnosti
psychologičky. Tohto stretnutia sa matka už nezúčastnila, keďže jej bolo doručené predbežné opatrenie
súdu prvej inštancie. Namiesto matky išla na stretnutie stará mama. Zo skutočnosti, že matke boli po
prvej návšteve povoľované aj ďalšie návštevy a dokonca bola plánovaná návšteva bez psychologického
dozoru možno dedukovať, že návštevy matky mali dobrý vplyv na deti.

3. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 21P/38/2016 je návrh starej
matky maloletých detí S. C., nar. XX. C. XXXX, ktorým sa táto domáha zverenia maloletých detí do
jej náhradnej osobnej starostlivosti. Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie správnosti
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie vo vzťahu

k matke maloletých detí (s účinnosťou od 1. júla 2016 neodkladné opatrenie) a nie vo vzťahu k
H. P., ktorý odvolanie nepodal a tak rozhodnutie vo vzťahu k jemu uloženej povinnosti zákazu styku a
priblíženia sa k maloletým nadobudlo právoplatnosť.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku
zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP) účinného od 1. júla 2016. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak §
396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 65 CMP), pretože konanie možno začať i bez návrhu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa,

postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) pričom dospel k záveru, že odvolanie
matky je dôvodné.6. V čase podania návrhu a rozhodovania súdu prvej inštancie bola účinná úprava predbežných opatrení
v § 74 a nasl. O.s.p..

7. V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak
je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

8. V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj bez
návrhu.

9. Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ... (Súd prvej inštancie pritom v preskúmavanom uznesení neodcitoval časť tohto
ustanovenia za spojením „hroziacej ujmy“).

10. V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

11. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

12. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

13.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a podľa ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným

opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP ak § 396 neustanovuje inak platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (2).

15. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje
naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.

16. Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 19PPOm/1/2016 odvolací súd zistil, že všetky maloleté
deti boli dočasne zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, do Krízového strediska
Q., Ľ. H. XX. Predmetné rozhodnutie bolo vydané preto, že bolo naliehavé riešiť danú situáciu a zabrániť
ďalšiemu neprimeranému trestaniu detí, bolo nevyhnutné preveriť mieru ohrozenia všetkých detí zo
strany matky a jej partnera a zabezpečiť primeranú ochranu s ohľadom na život a zdravie a zachovanie

ich priaznivého fyzického, psychického a sociálneho vývinu, bolo vydané predmetné rozhodnutie.

17. Voči H. P. je vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava trestné konanie pod ČVS:
ORP 475/1-VYS-TT-2016 pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208Trestného zákona ako aj trestné konanie pod ČVS: ORP-843/1-VYS-TT-2016 pre podozrenie zo zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona. H. P. sa toho času
nachádza v Ústave na výkon väzby v Leopoldove.

18. Ako vyplýva z návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 13.4.2016 došlým súdu
prvej inštancie toho istého dňa tento žiadal, aby bol predbežným opatrením zakázaný styk a priblíženie
sa matky maloletých detí a H. P. k maloletým deťom, pretože ich oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately dňa 14.3.2016 kontaktovala osoba, ktorá neuviedla svoje meno a želala

si zostať v anonymite, ktorá uviedla, že H. P., ktorý žije v B., bije svoju ženu U. J. (matku maloletých detí)
a ich osem detí. Násilné správanie H. P., ktorý je pokrvným otcom maloletého H. P. nar. X. D. XXXX a
maloletej L. P. bolo následne preukazované aj vykonaným pohovor s najstaršou z maloletých detí A. v
Základnej škole B., ktorá za prítomnosti riaditeľky školy uviedla, že doma sa nemá dobre, pretože otčim,
keď sa opije, bije mamu a bratov s tým, že maloletého H. a L. P. nebije, pretože sú to jeho vlastné deti.
Uviedla aj to, že maloletý J. si zlomeninu nohy nespôsobil sám, ale spôsobil mu ju otčim H. P. po tom,

čo prišiel v noci opitý. Otčima sa podľa vyjadrenia maloletej A. všetci boja a matka sa s ním chce rozísť,
ale aj ona má z neho strach. Dňa 16.3.2016 bol na OOPZ Trnava podaný podnet na preverenie § 208
Trestného zákona (týranie blízkej a zverenej osoby), ktorého sa mal dopustiť H. P.. Dňa 6.4.2016 bolo
podané doplnenie uvedeného podnetu na preverenie § 208 Trestného zákona o informácie zo Zápisnice
spísanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 1.4.2016, z ktorej vyplýva, že na

týraní maloletých detí sa mala aktívne podieľať aj matka maloletých detí. Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava mal dôvodné obavy o zdravie maloletých detí, ako aj o ich ovplyvňovanie a zastrašovanie,
pretože z doterajších skutočností vyplývalo, že H. P. sa vo vzťahu k maloletým deťom správal
agresívne, fyzicky deti napádal a ubližoval im a matka maloletých detí takémuto konaniu nezabránila
a ani inak nezabezpečila ochranu pred H. P., nezabezpečila im lekársku starostlivosť a ani o týchto

skutočnostiach neinformovala príslušné orgány.

19. Odvolací súd má za to, že neodkladné opatrenie vo vzťahu k matke maloletých detí nevyžadovalo
okamžitý zásah súdu a neexistovala a ani neexistuje tu naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov
medzi matkou a maloletými deťmi (účastníkmi), ktorá by odôvodňovala takú úpravu, aby bol matke

zakázaný styk a jej priblíženie sa k maloletým deťom. Doposiaľ neboli žiadnym spôsobom osvedčené
(t.j. nie nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Naopak z vyjadrení maloletých detí (zápisníc o výsluchoch maloletých
detí na OR PZ v Trnave, ako aj listov detí adresovaných ich matke) vyplýva, že medzi matkou maloletými

sú citové väzby a trestať ju toho času stratou základných rodičovských práv, len preto, že eventuálne
nezabránila ,,tyranizujúcemu konaniu„ H. P. voči maloletým deťom a koniec koncov aj voči nej samej
môže byť prejavom syndrómu týranej ženy, čo sa prejavuje tendenciou utekať pred konfliktmi, zníženým
sebavedomím, neistotou, nerozhodnosťou, stratou rešpektu k vlastnej osobe a naopak extrémnou
láskavosťou voči útočníkovi, ktorému sa snaží vo všetkom vyhovieť a popierať jeho vinu. Maloleté deti

sú už od matky odlúčené, ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 19PPOm/1/2016 boli
všetky dočasne zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a to do Krízového strediska
Q., Ľ. H. XX, pričom do vydania neodkladného opatrenia ich matka v tomto navštevovala a stretnutia
sa realizovali za prítomnosti psychologičky Krízového strediska Q., pričom bolo už naplánované aj
stretnutie bez jej účasti, čo muselo nepochybne nasvedčovať tomu, že návštevy matky mali na maloleté

deti pozitívny vplyv. Pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenie sa však už takéto stretnutie
nerealizovalo. Taktiež je potrebné uviesť, že maloleté deti boli vypočuté pred orgánmi činnými v trestnom
konaní, takže odpadol aj potenciálny dôvod eventuálneho ovplyvňovania maloletých detí matkou pri ich
výpovediach.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle
§ 388 CSP zmenil.

21. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3: 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).