Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810216103
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3810216103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: G. L. B., N. L. XX, Y., D. M.,
BN XXX LH, M. kráľovstvo O. Z. a M. N., zast. KUBINEC & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o.,
Námestie SNP 17, Banská Bystrica, IČO. 36 851 574, substitučne zastúpený AKSK, s.r.o., Námestie
SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 711 proti žalovanému: Ing. W. M., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom
B. č. XXX, zast. JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou, ul. Farská č. 5, Nitra, o zaplatenie 5.147,39
GBP s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02.
septembra 2015, č.k. 7C/8/2011-542, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal k
peňažnému plneniu 5.147,39 GBP s príslušným úrokom z omeškania. Samostatnými výrokmi žalobu v
časti úroku z omeškania zamietol, v časti úrokov z omeškania zastavil pre čiastočné späťvzatie, odpustil
žalovanému poriadkovú pokutu, rozhodol o trovách štátu a napokon rozhodnutie o trovách konania
vyhradilnačaspoprávoplatnostivecisamej.Rozhodoltakonávrhužalobcu,ktorýmsadomáhalnáhrady

toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, a to voči žalovanému, ktorý mal z
odporovateľného úkonu prospech. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, že Okresný súd Prievidza
rozsudkom č. k. 15C 2/2009-205 zo dňa 28.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 19.11.2009 určil, že voči žalobcovi je právne neúčinná kúpna zmluva zo dňa 23.10.2006 uzavretá
medzi jeho dlžníkom F. N.-Z. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k. ú. N., zapísaným na LV č. XXXX Správy katastra
Prievidza, ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, parc. č. XXX/X záhrady

o výmere 738 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 853 m2, rodinný dom č. s. XXX, postavený na
parc. č. XXX/X (ďalej predmetné nehnuteľnosti), všetko za kúpnu cenu 710.000 Sk. Ďalej súd prvej
inštanciezistil,žežalovanýpredalpredmetnénehnuteľnostiX.N.-Z.zmluvouzodňa23.2.2007zakúpnu
cenu 710.000 Sk. Súd prvej inštancie však prijal skutkový záver, že napriek predaju za rovnakú cenu
a napriek umiestneniu domu s.č. XXX aj na nevysporiadaných pozemkoch p.č. XXX a p.č. XXX/X,
bola hodnota predmetných nehnuteľností vyššia ako kúpna cena 710.000 Sk, preto žalovanému vznikol
v súvislosti s odporovateľným právnym úkonom prospech. To dovodil aj zo skutočnosti, že následná

nadobúdateľka X. N.-Z. len pozemky parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X predala za 461.390,- Sk. Je
jednoznačne zrejmé, že potom hodnota stavby č. s. XXX a pozemku parc. č. XXX/X musela byť vyššia
ako je rozdiel medzi sumou 710.000,- Sk a sumou 461.390,- Sk (248.610,- Sk) a tiež, že bola vyššia ako
je cena 461.390,- Sk za dva pozemky, a to najmä vzhľadom na rozsiahlu rekonštrukciu a modernizáciurodinného domu. Žalovaný za predmetné nehnuteľnosti zaplatil 710.000,- Sk a súd prvej inštancie
považoval za podstatné, či jeho majetok v príčinnej súvislosti s odporovateľným právnym úkonom, sa
po jej zaplatení zvýšil ešte o 5.147,39,- GBP (5.932,91 eur), t. j. či nadobudnuté nehnuteľnosti (stavba

a tri pozemky) mali hodnotu minimálne 29.500,59 eur (23.567,68 eur (710.000,- Sk) plus 5.932,91 eur
(5.147,39,-GBP)),tj.888.734,77Sk.PodľavyjadreniaF.N.-Z.vjehopísomnompodaní,podľarealitných
maklérov v období pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2006, len hodnota rodinného domu
(pravdepodobne ako odporúčaná) predstavovala okolo 23.000,- eur, a podľa výpovede samotného
žalovaného z konania č. 15C 2/2009 okolo 900.000,- Sk, resp. 1.000.000,- Sk. Súčasne F. N.-Z. len za

kotol a radiátory do domu s.č. XXX zaplatil 12.000,- eur a za dokončovacie práce pri rekonštrukcii 8.250,-
eur. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou posudku č. 84/2006 aj podľa súdu prvej inštancie skutočne
vyplýva, že išlo z hľadiska finančného o nákladnú modernizáciu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
podľa § 42b ods. 4 OZ a o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný a žiadal rozhodnutie zmeniť

a žalobu zamietnuť alebo rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho majetok sa
kúpou predmetných nehnuteľností vôbec nezvýšil, pretože nehnuteľnosti kúpil za cenu, ktorú považoval
za primeranú bez vedomosti o tom, že predávajúci je dlžníkom. Považoval za nepredstaviteľné, že by
kupujúci ponúkal predávajúcemu vyššiu sumu ako je žiadaná. Žalovaný považoval za svoje základné
právo kupovať a predávať veci za dohodnutú cenu. O tom, že sa jeho majetok kúpou predmetných

nehnuteľností nezvýšil, svedčí aj následne uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 22. 2. 2007. Žalovaný
poukázal tiež na to že najmenej 5 realitných kancelárií potvrdilo, že nehnuteľnosti s nevysporiadaným
pozemkom pod stavbou sú nepredajné, a že majú takmer nulovú hodnotu. Žalovaný upozornil na
rozpory vo vyjadreniach znalca Nemečka, ktorý v znaleckom posudku uviedol hodnotu 2.500.000 Sk,
no na pojednávaní uviedol že z dôvodu nevysporiadaných pozemkov by bol predaj komplikovaný a

záujemcovia by kúpu z uvedeného dôvodu odmietli. Sám za 15 rokov činnosti v realitnej kancelárii
predal nehnuteľnosť s nevysporiadaným pozemkom iba jednu. Svoj majetkový prospech považoval
žalovaný iba za fikciu. Ako krivdu a porušenie práva vnímal to, že má platiť za dlh F. N. Z., o ktorom
nič nevedel, a nakoniec bol iba rád, že predmetné nehnuteľnosti predal ďalej, keďže sám neodhadol,
že ide o problematickú kúpu. Za nepreukázaný považoval svoj úmysel, alebo aspoň vedomosť o dlhu

a o tom, že bola podaná žaloba o odporovateľnosť. K tomu uviedol časovú následnosť jednotlivých
úkonov, ktorá absenciou vedomosti o podanej žalobe o odporovateľnosti vylučuje. Za zásah do právnej
istoty považoval skutočnosť, že je zodpovedný za chyby iného, a to bez ohľadu na nevedomosť o
dlhu a o konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, že kúpou a
následným predajom nehnuteľností nič nezískal. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ má byť účelom

odporovateľnosti zabránenie nepoctivým úkonom dlžníka umenšujúceho svoj majetok, tak v tomto
prípade k naplneniu uvedeného účelu nedošlo, pretože žalovaný nie je dlžníkom a sám nevykonával
žiadne nepoctivé úkony. Tiež nebola splnená podmienka možnosti uplatnenia odporovateľnosti voči 3.
osobám, a to, že by žalovanému boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu.
O nich sa dozvedel až dňa 30. 3. 2007 a kúpna zmluva, ktorou predmetné nehnuteľnosti predal bola

uzatvorená predtým dňa 23. 2. 2007.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne
stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Žalovaný vo svojom odvolaní v zásade namieta dva závery súdu prvej inštancie, a to okolnosti

významné z hľadiska odporovateľnosti a mieru prospechu z odporovateľného úkonu. Čo sa týka
okolností významných z hľadiska odporovateľnosti, za ktoré žalovaný považuje najmä nevedomosť
o dlhu a o podaní žaloby o odporovateľnosť, a ďalej to, že sám žiadne nepoctivé úkony nevykonal,
ako i nesplnenie podmienok odporovateľnosti voči 3. osobám, tieto okolnosti sú z hľadiska predmetu
napadnutého rozhodnutia bez významu. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, bol pri svojom

rozhodnutí viazaný právoplatným rozhodnutím vo veci Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/2/2009-205
zo dňa 28.9.2009, ktorým bola voči žalobcovi určená za neúčinnú kúpna zmluva zo dňa 23.10.2006 o
prevode predmetných nehnuteľností zo žalobcovho dlžníka na žalovaného. Z uvedeného právoplatného
rozhodnutia, ktorého existenciu žalovaný nerozporuje, je nevyhnutné vychádzať (§ 135 ods. 2 OSPúčinný v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) a otázky v ňom riešené nie je možné posudzovať
nanovo. Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie o neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2006 o
prevode predmetných nehnuteľností zo žalobcovho dlžníka na žalovaného boli preto bezpredmetné

všetkyodvolacienámietkyžalovanéhospochybňujúcezáveroneúčinnosti,resp.popierajúcepodmienky
neúčinnosti uvedeného právneho úkonu voči žalobcovi.

6. Významnou otázkou tohto konania bola miera prospechu žalovaného z kúpnej zmluvy zo dňa
23.10.2006 vo vzťahu k žalobcom požadovanej náhrade, teda otázka, či žalobcom požadovaná náhrada
neprevyšuje prospech, ktorý žalovaný mal z daného právneho úkonu. V tomto smere je z hľadiska
odvolacích námietok správne zistenie súdu prvej inštancie, že prospech žalovaného z danej kúpnej
zmluvy požadovanú náhradu kryje.

7. Pre existenciu prospechu žalovaného z danej kúpnej zmluvy nie je rozhodujúce, či žalovaný ako
kupujúci považoval kúpnu cenu za primeranú, teda jeho subjektívne vnímanie, ale skutočná objektívna
hodnotapredmetuprevodu.Pokiaľbysatotižžalobcamoholuspokojiťpriamoztoho,čoodporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku v rámci jeho speňaženia v exekúcii, bola by mu týmto

postupom k dispozícii skutočná hodnota predmetu prevodu. Tá mu musí byť daná k dispozícii aj v
prípade, že sa môže uspokojiť už iba formou náhrady od toho, kto mal z úkonu prospech. Preto nie
je rozhodujúce subjektívne vnímanie hodnoty predmetu prevodu zo strany nadobúdateľa, ale skutočná
objektívna hodnota predmetu prevodu. Z toho vôbec nevyplýva požiadavka, aby kupujúci trval na
nadobudnutí predmetu kúpy za vyššiu cenu ako je požadovaná predávajúcim, ako na to poukazuje

žalovaný, ale iba požiadavka prípadnú vyššiu cenu zodpovedajúcu skutočnej hodnote zohľadňovať pri
určovaní miery prospechu z odporovateľného právneho úkonu. Z rovnakého dôvodu, teda z významu
skutočnej hodnoty, je tak bezpredmetná aj skutočnosť, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti následne
predal za rovnakú cenu ako ich nadobudol. Ani tá totiž nemusí zodpovedať skutočnej hodnote, a pokiaľ
žalovaný predal nehnuteľnosti „pod cenu“, zbavil sa prospechu získaného z odporovateľného právneho

úkonu vlastným konaním, čo nemôže byť na úkor veriteľa.

8. Čo sa týka samotného skutkového zistenia k skutočnej cene predmetných nehnuteľností, vychádzal
súd prvej inštancie zo skutočností, ktoré majú k tejto otázke výpovednú hodnotu a správne ich

aj vyhodnotil. To tak v otázke ceny následne prevedenej časti pozemkov (461.390 Sk), v otázke
významnej hodnoty rekonštrukcie domu, ako aj v otázke vyhodnotenia predchádzajúceho prevodu
predmetnýchnehnuteľnostíakoajprevodov vinýchprípadoch.Pokiaľžalovanýnamietalnezohľadnenie
nevysporiadaných pozemkov pod stavbou domu, je napriek nevyhnutnej akceptácii tejto skutočnosti
ako negatívneho vplyvu na cenu a dopyt, nezmyselný záver o nepredajnosti, resp. takmer nulovej

hodnote takejto nehnuteľnosti. Zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie, ktoré žalovaný nerozporuje,
vyplýva, že dlžník žalobcu kúpil predmetné nehnuteľnosti v roku 2005 za kúpnu cenu 900.000 Sk a
sám do nich investoval cca 20.000 eur. Tiež skutočnosť, že sám žalovaný predmetné nehnuteľnosti
predal za štyri mesiace od ich nadobudnutia, teda na domovú nehnuteľnosť relatívne rýchlo, vylučuje
záver o nepredajnosti a takmer nulovej hodnote. Naopak, náklady kúpy a rekonštrukcie predmetných

nehnuteľností dlžníkom žalobcu ako aj rýchlosť predaja žalovaným preukazujú, že skutočná hodnota
predmetných nehnuteľností bola nepochybne prinajmenšom o žalovanú sumu vyššia než kúpna cena
710.000 Sk vynaložená žalovaným. Čo sa týka rozporov vo vyjadrení znalca Nemečka, na ktoré
žalovaný poukazuje vo svojom odvolaní, z jeho strany skutočne v priebehu konania ku korekcii záverov
došlo, no súd prvej inštancie nevychádzal výlučne z tohto dôkazného prostriedku a prihliadal k nemu

náležite vo svetle ostatných dôkazov o skutočnej hodnote predmetných nehnuteľností.

9. Vzhľadom na uvedené bol správny záver súdu prvej inštancie, že nadobudnutím predmetných
nehnuteľností získal žalovaný nehnuteľnosti vo vyššej hodnote než zaplatená kúpna cena 710.000 Sk,
čím získal prospech z odporovateľného právneho úkonu. Súčasne súd prvej inštancie správne zistil, že

tento prospech zodpovedá prinajmenšom žalovanej istine a prijal správny záver, že žalovaný je povinný
poskytnúť žalobcom požadovanú náhradu v zmysle § 42b ods. 4 OZ. Odvolací súd preto rozhodnutie
v napadnutej časti potvrdil.10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi patrí plná

náhrada trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.