Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814220895
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814220895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu G. E. K., s.r.o., so sídlom C., S. 5, C., P.: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou R. E., s. r. o., so sídlom C., S. 5, proti žalovaným 1/ A. D.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U., V. XXX/XX, 2/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U., V.
XXX/XX, obaja t. č. na neznámom mieste, o zaplatenie 2.291,72 eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. augusta 2015, č.k. 4C/194/2014-67 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti
žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 2291,72 eur s príslušenstvom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že dňa 28.11.2014 bola medzi predchodcom

žalobcu a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. V zmysle
tejto zmluvy bol veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a dlžníkmi žalovaní 1/, 2/. Zmluvnými stranami
bola dohodnutá výška úveru 101.000 Sk, druh úveru - spotrebný - bez účelu, výška úrokovej sadzby
11,30 % ročne, výška splátky 1.469 Sk (48,76 eur), splatnosť prvej splátky 20.12.2004, periodicita
splátok: mesačne, k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.10.2014. Žalobu žalobcu súd
posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia

predmetnej zmluvy. Niet pochýb, že právny predchodca žalobcu je právnickou osobou, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Dlžníciu zatvárali predmetnú zmluvu ako fyzické osoby.
Niet teda pochýb, že dlžníci boli pri uzatvorení tejto zmluvy spotrebiteľmi. Predmetná zmluva bola
zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomvčasejejuzatvorenia.Vkonanínebolosporné,žepredchodca
žalobcu svoj záväzok - poskytnúť úver v dohodnutej výške 101.000 Sk splnil. V danom prípade si

zmluvné strany dohodli splácať úver v splátkach vo výške 1.469 Sk, pričom splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá na deň 20.12.2004 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.10.2014.
Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.07.2011 v jeho výzve zo dňa 18.07.2011. K
podaniu návrhu, ktorý bol žalobcom podaný dňa 28.11.2014, bola teda celá pohľadávka žalobcu splatná.
Vzhľadom na § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj
keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, súd skúmal, či nárok žalobcuje premlčaný alebo nie je premlčaný. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom po 1.5.2014 súd prihliada totiž na premlčanie aj ex offo. V ustanovení § 103 Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje plynutie premlčacej doby v prípade plnenia dohodnutého v splátkach, je

odkaz na § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené. V tomto prípade bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že splatnosť prvej splátky
istiny je 20.12.2004 a konečná splatnosť úveru je 20.10.2014. V súlade so Všeobecnými obchodnými
podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa a to v časti B. bod 7.6.1. bola banka oprávnená

vyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru,t.j.požadovaťsplneniepohľadávkyzozmluvyoúvere,okreminého
i v prípade omeškania so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako desať dní. V
tomto prípade žalobca túto možnosť využil a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.7.2011. Ak
sa teda v tomto prípade stal zročným celý dlh v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti
úveru ku dňu 18.07.2011, potom premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky
t.j. splátky splatnej 20.06.2011 (periodicita splátok bola v zmluve dohodnutá ku 20. dňu v mesiaci).

Potom ak žalobca podal žalobu dňa 28.11.2014, jeho nárok je premlčaný, a to s poukazom na trojročnú
premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začal plynúť 21.06.2011 a uplynula
21.06.2014. Premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe návrh a kedy sa mohol domáhať
súdnou cestou svojho nároku. V tomto prípade je týmto dňom deň 21.06.2011. Potom ak žalobca podal

žalobu v tejto veci dňa 28.11.2014, urobil tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Jeho
nárok je v celom rozsahu premlčaný. Keďže právo žalobcu je premlčané, súd mu ho nemohol priznať.
Vzhľadom na skutočnosť, že právo žalobcu je premlčané, súd žalobu zamietol. Úspešní žalovaní 1/, 2/
nežiadali nahradiť trovy konania, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Mal za to, že na daný prípad súd
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, a mal správne
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže sa jednalo o zmluvu o úvere, a teda absolútny
obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán bol spotrebiteľ. Poukázal na

podporu svojho názoru na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Mcdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6Mcdo/4/2012
zo dňa 27.03.2013, ďalej na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013
zo dňa 21.011.2013, sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn.
9Co/138/2013 zo dňa 20.02.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/64/2013 zo dňa
30.09.2014, v zmysle ktorých na daný prípad je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

Poukázal na komentár § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri uplatňovaní jednotlivých
právnych prostriedkov je veľmi dôležité posúdiť akého charakteru je spotrebiteľská zmluva, či ide o
zmluvu občianskoprávneho charakteru alebo obchodnoprávneho charakteru. Má to zásadný význam
pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Iba v jednom prípade v jednom prípade práva na ochranu pred
neprimeranými podmienkami je úprava jednotná a spoločná bez ohľadu nato, o akú zmluvu ide.

Spotrebiteľské zmluvy možno rozlišovať jednak v užšom a širšom ponímaní. Pokiaľ pôjde o ostatné
právne prostriedky bude dôležité posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu,
pretože v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch. Vzhľadom
na uvedené žalobca zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným
úrokom z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal a následne

ho zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie, resp. ho zruší a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uplatnil si trovy konania a trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolacom
konaní.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase
vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania. V danom prípade boloodvolanie žalobcu podané dňa 06.10.2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na
základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody
odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
O.s.p.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej na tom právnom názore, že
nárok žalobcu považoval v celom rozsahu za premlčaný.

7. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku
v celom rozsahu stotožňuje, v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza
nasledovné:

8. Odvolací súd poukazuje na novelu zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zák. č.
102/2014 z. Z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,

aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie,
ktoré ukladá povinnosť najmä súdom /ex offo/ skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami
nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné
ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.

9. Odvolací súd teda konštatuje, že uzavretý zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanými 1/, 2/ na základe zmluvy o úvere je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah.
Všeobecná premlčacia doba je podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka štvorročná, a podľa §
101 Občianskeho zákonníka je trojročná. Z uvedeného je zrejmé, že postavenie spotrebiteľa ako dlžníka

je podľa Obchodného zákonníka nevýhodnejšie, pretože musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom
môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok. Právna úprava chrániaca spotrebiteľa preto odôvodňuje aplikáciu
ustanovenia, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie a to ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka.

10. I keď už dlhšiu dobu bola ustálená súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov vyplývajúcich

z úverových a podobných zmlúv uzavretých medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného
zákonníka, bola nejednotná prax súdov pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zák. č. 151/2014 Z. z.
v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: " Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva". Tento bod citovaného zákona nadobúda účinnosť až od
01.04.2015, no i napriek tomu je odvolací súd toho názoru, že už teraz dáva odpoveď na zjednotenie
súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý boli uzavreté podľa Obchodného
zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zák. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, "že
na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne
dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom,
pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené
v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného
zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a

jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník". Uvedené teda
znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom
zákonníku /§ 101/, teda trojročnú premlčaciu dobu. A takto podľa Občianskeho zákonníka bolo treba
aj v danej veci posudzovať otázku premlčania, nakoľko aj keď medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva
o úvere podľa Obchodného zákonníka, išlo spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca v danom prípade vyhlásil

mimoriadnu (predčasnú) splatnosť úveru ku dňu 18.07.2011, potom premlčacia doba začala plynúť
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t.j. splátky splatnej 20.06.2011. Premlčacia doba začala plynúť
21.06.2011 a uplynula 21.06.2014. Žalobca podal žalobu na súde 28.11.2014, teda po uplynutí 3-ročnej
premlčacej doby.11. Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu
premlčaný podľa § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná, tak ako to

správne konštatoval súd prvej inštancie.

12. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

13. Úspešným žalovaným 1/, 2/ nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaným 1/, 2/ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).