Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/381/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216677
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815216677.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Coleco, s.r.o., so sídlom
Zvolen, Stráž 8418, IČO: 45 648 441, zastúpeného: JUDr. Peter Psotka, advokát so sídlom Zvolen, Stráž
223, proti povinnému: Pozemkové spoločenstvo Rokoš Nitrianske Sučany, so sídlom Nitrianske Sučany
389, o vymoženie 20.394,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Prievidza č.k. 15Er/3594/2015-50 zo dňa 23. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o povolení odkladu exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v záhlaví identifikovaným uznesením výrokom I. zamietol námietky povinného proti
exekúcii, výrokom II. rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný nie je vylúčený z vykonávania
exekúcie v exekučnom konaní sp.zn. 15Er3594/2015, EX 1085/15 a výrokom III. povolil odklad exekúcie

15Er/3594/2015, EX 1085/15 až do právoplatného skončenia súdneho konania sp.zn. 21Cr/12/2015,
vedeného na Okresnom súde Bratislava V. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že na
Okresnom súde Bratislava V. sa vedie konanie pod sp.zn. 21Cr/12/2015 vo veci žalobcu Pozemkové
spoločenstvo Rokoš Nitrianske Sučany, IČO: 30231361, Nitrianske Sučany 389 proti žalovanému
Coleco s.r.o., IČO: 45648441, Stráž 8418, Zvolen o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a

mediácie sp.zn. SR 00535/14 zo dňa 25.8.2015. Konanie nebolo do dnešného dňa skončené a vo veci
nebolo vydané ešte žiadne rozhodnutie. Pretože okresný súd mal za preukázané, že povinný podal
žalobu o zrušenie exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku pred doručením upovedomenia o začatí
exekúcie, v zmysle § 56 ods. 2, 5 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie až do právoplatného
skončenia konania sp.zn. 21Cr/12/2015 vedenom na Okresnom súde Bratislava V.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku o povolení odkladu exekúcie podal v zákonnej lehote

odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil
alebo ho zmenil tak, že odklad exekúcie nepovolí. V odvolaní formálne deklaroval uplatnenie odvolacích
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ OSP. Uviedol, že okresný súd odôvodnil povolenie
odkladu exekúcie ust. § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, hoci o právoplatných a vykonateľných
rozhodnutiach súdov platí prezumpcia ich zákonnosti a ústavnosti, kým nie je rozhodnuté inak. Do
vykonateľnosti rozhodnutia môže byť zasiahnuté len orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy

konajú a rozhodujú; v danom prípade ide o vecne a miestne príslušný súd v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý je v zmysle § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní oprávnený rozhodnúť o odklade vykonateľnosti. Vzhľadom na princíp legality vyjadrení v čl. 2
ústavy SR je postup okresného súdu, ktorý zasiahol do právomoci iného súdneho orgánu, ústavne
neakceptovateľný. Okresný súd v tomto konaní nemôže povoliť odklad exekúcie, kým o tejto otázke
nie je rozhodnuté v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo sa doposiaľ nestalo. Ďalej uviedol,

že základným predpokladom, aby mohol súd povoliť odklad exekúcie, je návrh povinného na povolenie
odkladu exekúcie, ktorý však povinný v tomto konaní exekučnému súdu nikdy nedoručil. Súd tým, žepovolil odklad aj bez návrhu povinného, neoprávnene zvýhodnil povinného a poškodil oprávneného na
jeho majetkových právach. Ak by odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie okresného súdu nezrušil,
došlo by k ústavne neželanému stavu, kedy by súd poskytoval vyššiu ochranu práv povinnému na úkor

ochrany práv oprávneného. Pri rozhodovaní o povolení odkladu exekúcie súd musí ex offo prihliadať a
rešpektovať aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje (III. ÚS 64/04). Aj odborná
literatúra zdôrazňuje, že inštitút povolenie odkladu exekúcie by mal byť aplikovaný len výnimočne. Ďalej
mal za to, že neboli splnené podmienky na povolenie odkladu exekúcie, tak ako ich stanovuje § 56
ods. 5 Exekučného poriadku, ktorý jasne určuje, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí

povinný podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii. V tomto konkrétnom prípade ide o časové
obdobie od 10.02.2016 do 24.02.2016. Povinný však žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal
už dňa 05.10.2015, teda predtým, ako začala plynúť lehota podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku.
Podľa jeho názoru túto lehotu nie je možné vykladať extenzívne.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a žiadal, aby krajský súd

odvolanie oprávneného zamietol. Poukázal na dôvodovú správu k § 56 ods. 2, 5 Exekučného poriadku
ako aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 60/04, podľa ktorého je základným účelom odkladu
exekúcie ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Je pritom na súde, aby podľa celého stavu veci
spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným odložením exekúcie

povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Oprávnenie
exekučného súdu povoliť odklad exekúcie jasne vyplýva z § 56 ods. 5 Exekučného poriadku. Pokiaľ
ide o oprávneným tvrdené nedodržanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
v konkrétnom prípade ak by bola dodržaná lehota stanovená v Exekučnom poriadku v zmysle výkladu
oprávneného, nebolo by možné dodržať zákonnú lehotu stanovenú zákonom č. 335/2014 Z.z . ( 3

mesiace na žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozhodnutia). V exekučnom konaní boli zablokované
finančné prostriedky povinného vo výške 42 000,- eur, a teda oprávnený má svoje práva chránené,
pričom súhlasil s tým, aby boli finančné prostriedky zablokované do rozhodnutia súdov. Podľa jeho
názoru rozhodcovský rozsudok nie je právoplatný s poukazom na prechodné ustanovenia zákona č.
332/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Oprávnený sa písomne vyjadril k vyjadreniu povinného tak, že podľa jeho názoru neexistuje
predpokladzastaveniaexekúcie,pretožeuznesenímokresnéhosúduBratislavaV.č.k. 21Cr/12/2015-79
zo dňa 05.05.2016 bol zamietnutý návrh povinného na odklad vykonateľnosti daného rozhodcovského
rozsudku. Z odôvodnenia tohto uznesenia pritom vyplýva, že žalobca (povinný) nebude v konaní o

zrušenie rozhodcovského rozsudku z viacerých dôvodov úspešný. Mal za to, že odklad exekúcie
podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku by bol prípustný len v prípade, ak by povinným bol
spotrebiteľ, pretože toto zákonné ustanovenie nie je možné interpretovať izolovane mimo zmyslu a účelu
ostatných ustanovení Exekučného poriadku a iných právnych predpisov. V tomto smere poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 341/07 zo dňa 01.07.2008. Novelou Exekučného poriadku,

účinného od 01.01.2015 nebolo do Exekučného poriadku doplnené len ustanovenie § 56 ods. 5 ,
ale aj ustanovenie § 48 ods. 2, a to v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Úmyslom zákonodarcu pri tejto novelizácii Exekučného
poriadku bolo posilnenie ochrany spotrebiteľov, ale nejednalo sa o zmenu v prípade, že účastníkom
rozhodcovského konania nebude spotrebiteľ tak, ako je tomu v tomto prípade. V oboch zákonných

ustanoveniach boli použité rovnaké pojmy, keď zákonodarca presne vymedzil časové obdobie, počas
ktorého bolo jeho úmyslom poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu - od momentu, kedy spotrebiteľovi
začne plynúť lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku do momentu uplynutia
lehoty na podanie námietok proti exekúcii. V prípade, kedy sa o spotrebiteľa nejedná, exekútor
povinnémutotopoučenievupovedomeníozačatíexekúcieneuvádzaatomutonezačneplynúťlehotana

podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zdôraznil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nebola povinným podaná v lehote na podanie námietok proti exekúcii. Povinný nepodal žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konania ako
spotrebiteľ, ale v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Tvrdenie povinného, že
exekútor mu zablokoval prostriedky vo výške 42 000,- eur nie je pravdivé, exekútor blokuje aktuálne len

sumu vo výške 537,28 eur. Hodnota celej vymáhanej pohľadávky je pritom 43 000,- eur. Nestotožnil
sa s tvrdením povinného, že rozhodcovský rozsudok je neprávoplatný s poukazom na prechodné
ustanovenia zákona č. 332/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov, a to
podľa predchádzajúcej procesnej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), i
keď od 1. júla 2016 je účinný Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým sa rekodifikoval doterajší

procesný predpis - OSP. Vzhľadom na intertemporálnu úpravu v ustanovení § 470 odsek 2 prvá veta
CSP, v zmysle ktorej právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované, bolo potrebné odvolanie oprávneného, podané 21.03.2016 posudzovať
podľa ustanovení § 212 odsek 1 OSP z hľadiska spôsobilosti odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil v
odvolaní.

6. Oprávnený v odvolaní síce deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/,
b/, c/, d/ a f/ OSP (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), avšak z jeho obsahu vyplýva, že
oprávnený v zásade namieta, že okresný súd rozhodol vec, ktorá nepatrila do právomoci súdov, pričom
naviac vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. V predmetnej veci sa vedie exekúcia pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 20 394,72

eur s prísl. na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadenéhozáujmovýmzdruženímprávnickýchosôbZdruženiearbitrážeamediáciesp.zn.SR00535/14
zo dňa 25.8.2015. Okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora dňa
26.11.2015. Povinný dňa 22.12.2015 doručil okresnému súd návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods.
2 Exekučného poriadku z dôvodu, že podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a je dôvodné

predpokladať, že Okresný súd Bratislava V., na ktorom sa konanie vedie, rozhodcovský rozsudok zruší,
čo bude dôvodom na zastavenie exekúcie. Povinný v exekučnej veci podal i námietky proti exekúcii a
vzniesol námietku zaujatosti vo vzťahu k súdnemu exekútorovi, o ktorých podaniach bolo právoplatne
rozhodnuté tak, že námietky boli zamietnuté a súdny exekútor nebol vylúčený z vykonávania exekúcie
(uznesenie č.k. 15Er/3594/2015-50 zo dňa 23. februára 2016, výrok I., II.). Okresný súd napadnutým

výrokom uvedeného uznesenia povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia súdneho konania
sp.zn. 21Cr/12/2015, vedeného na Okresnom súde Bratislava V..

8. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj
bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

9. Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie
námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd
žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

11. Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje aj inštitút odkladu exekúcie. Táto ochrana

je buď dočasná, alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym
zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na
náhradu škody.

12. Krajský súd prisvedčil argumentácii oprávneného, že znenie ust. § 56 ods. 5 Exekučného poriadku

bolo novelizované zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a súvisí so
zabezpečením väčšej miery ochrany práv spotrebiteľov v rozhodcovskom a následne i v exekučnom
konaní.

13. Okresný súd však- bez ohľadu na skutočnosť, že v rozhodnutí citoval i ust. § 56 ods. 5 Exekučného

poriadku - povolil odklad exekúcie v danej veci s poukazom na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená z dôvodov, špecifikovaných v § 57 Exekučného poriadku.14. Vo všeobecnosti sa konanie o povolenie odkladu exekúcie sa začína na návrh, ale v prípade, keď
sa očakáva zastavenie exekúcie (§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku), možno toto konanie začať aj bez
návrhu. V tomto smere bola potom nedôvodná odvolacia námietka oprávneného, že okresný súd o

odklade exekúcie nesprávne rozhodoval bez návrhu zo strany povinného, pričom z obsahu spisu naviac
vyplýva, že povinný skutočne o odklad exekúcie požiadal podaním, doručeným súdu dňa 22.12.2015.

15. Odklad exekúcie môže byť v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku spojený s tým, že možno
dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie.

Z ustálenej súdnej praxe možno vo všeobecnosti vyvodiť, že pred povolením odkladu podľa tohto
ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých
výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

16. V prejednávanej veci je nesporné, že povinný podal žalobu o zrušenie exekučného titulu,
rozhodcovského rozsudku, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn.

21Cr/12/2015, a ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené, a teda v zmysle vyššie uvedeného mal
krajský súd zhodne so súdom okresným za osvedčené, že sa začalo konanie, ktorého výsledkom môže
byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného
poriadku. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, okresný súd správne povolil odklad exekúcie do
skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci.

17. Pokiaľ oprávnený argumentuje nemožnosťou okresného súdu o odklade exekúcie rozhodnúť,
pretože na Okresnom súde Bratislava V. sa v rámci konania vo veci samej (sp.zn. 21Cr/12/2015)
rozhodlo o zamietnutí návrhu žalobcu (tu povinného) o odklad vykonateľnosti daného rozhodcovského
rozsudku, ktoré konanie nebolo v čase vydania napadnutého uznesenia okresného súdu právoplatne

skončené, krajský súd mal túto argumentáciu za nedôvodnú. Zo žiadneho zákonného ustanovenia
Exekučného poriadku alebo iného právneho predpisu nevyplýva zákaz pre exekučný súd, aby
nerozhodoval o odklade exekúcie (či už podľa § 56 ods. 1,2 alebo 5) za situácie, že sa súbežne, v
inom konaní rozhoduje o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Inštitút povolenia odkladu exekúcie
v zmysle § 56 Exekučného poriadku a inštitút odkladu vykonateľnosti exekučného príkazu v zmysle

ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z., resp. ustanovení iného právneho predpisu, treba dôsledne
rozlišovať. Platí totiž, že odklad vykonateľnosti vyslovený súdom v inom než exekučnom konaní nebráni
vydaniu exekučného príkazu, avšak exekútor po zistení, že nastal odklad vykonateľnosti ex lege alebo
na návrh, musí súčasne predložiť spis súdu na povolenie odkladu exekúcie z úradnej povinnosti. Tento
odklad súd potom povolí na dobu do právoplatného skončenia dovolacieho konania a nadväzného

základného konania, konania o obnove alebo iného typu konania, v rámci ktorého bolo rozhodnuté o
odklade vykonateľnosti exekučného titulu.

18. Vzhľadom k tomu, že krajský súd zistil naplnenie zákonných podmienok pre povolenie odkladu
exekúcie v danej veci podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nezaoberal sa už, s poukazom na princíp

hospodárnosti konania, odvolacími námietkami oprávneného a argumentáciou povinného, týkajúcimi sa
dôvodov povolenia odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v časti
vo výroku o povolení odkladu exekúcie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tejto časti

potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).