Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 19, 2010

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/558/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105245193
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1105245193.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu:
DEBUT s.r.o., Cintorínska 2, 931 01 Šamorín, IČO: 31 393 66, proti žalovanému: Hlavné mesto SR
Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481, zast. JUDr. Jurajom Kuráňom, CSc.,
advokátom - KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO:
36 769 771, o zaplatenie 995,82 €

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Jurajovi Kuráňovi, CSc.,
advokátovi, na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, trovy konania vo výške 370,12 €, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, DEBUT s.r.o., Cintorínska 2, 931 01 Šamorín, IČO: 31 393 66, sa žalobou zo dňa 28.12.2005,
doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 30.12.2005, domáhal voči žalovanému, Hlavné mesto SR
Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481, náhrady škody vo výške 500 000
Sk spôsobenej nesprávnym úradným postupom spôsobeného konaním žalovaného, ktorý v návrhu
podrobne opísal.

Súd na základe návrhu žalobcu zo dňa 13.11.2006, pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa
13.12.2006 nasledovne: „žalovaný je povinný do 3 dní od právnej moci rozsudku zaplatiť na účet žalobcu
náhradu škody vo výške 30 000 Sk (995,81 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,5% ročne ako
aj poplatkom z omeškania vo výške 0,2 % za každý deň, v každom začínajúcom mesiaci.“

Žalobca sa v žalobe domáhal od žalovaného náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom v zmysle ust. § 415, 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na ust. § 424
Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 03.05.1995
nájomnú zmluvu č. 6/95 podľa zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bol nájom areálu Amfiteátra 40. výročia SNP na Búdkovej
ceste (teraz Súbežná ul.1).

Žalobca uviedol, že si plnil povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, a to, že riadne uhrádzal faktúry
za odber elektrickej energie a za spotrebu vody priamo dodávateľom (za odber vody Bratislavskej
vodárenskej spoločnosti, a.s.), tak ako to bolo dojednané v zmluve v čl. IV. v bode 4.3. Žalobca zistil, že
v skutočnosti platil aj spotrebu vody, ktorú odoberali a odoberajú neznámi vlastníci, na základe zistenia
existencie dvoch „na čierno“ vybudovaných odbočiek podzemného vodovodného potrubia.

Žalovaný bol povinný dbať pri uzatváraní právnych aktov na ich vierohodnosť a korektnosť. Žalovaný
podľa ust. § 2 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka túto povinnosť však zanedbal a žalobcu nesprávnym
úradným postupom uviedol do omylu tak, že pri kolaudácii areálu amfiteátra v roku 1975, nezachytil
skutkový stav do príslušnej dokumentácie, čím boli následne vytvorené podmienky pre dva „čierne“
odbery vody a žalobcovi bola tak spôsobená škoda veľkého rozsahu, nakoľko žalobca náklady za
tento odber vody plne znášal počas 10 rokov predmetu nájmu a žalobca o tejto skutočnosti v tom čase
vôbec nemohol vedieť. Žalobca uviedol, že o týchto skutočnostiach sa dozvedel v roku 2005, keď
zisťoval z akého dôvodu mu bola vystavená faktúra Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. zo
dňa 20.07.2005 za vodné a stočné na sumu až vo výške 99 445,50 Sk. Následne sa zistilo, že v dôsledku
trestného činu neznámeho páchateľa bola na druhom „čiernom vývode“ vody asi 300 m za hlavným
meračom vody odkrútená koncová zátka, takže voda z podzemného vodovodného rozvodu vytekala
voľne do prírody. Žalobca uviedol, že keby bol žalobca v čase podpisu nájomnej zmluvy informovaný,
mohlo sa škode predísť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.12.2007 s tým, že žalobu žiadal v celom rozsahu
zamietnuť pre nedostatok procesných podmienok konania - nedostatok aktívnej legitimácie na strane
žalobcu (žalobcom mali byť Bratislavské vodárne a kanalizácie), navyše v čase podania žaloby žalobca
nebol nájomcom žalovaného, žalovaný zároveň namietal nedostatok pasívnej legitimácie na strane
žalovaného vo vzťahu k petitu a obsahu žaloby, nakoľko žalovaný nemal žiadne kompetencie v oblasti
kolaudačného konania a projektovej dokumentácie, ktorú obstarával 30 rokov pred podaním žaloby štát
(jeho predchodca). Žalovaný ďalej poukázal na zmätočnosť celej žaloby, ktorá nemá oporu v skutkovom
ani právnom základe s tým, že v danom prípade nie je daný právny nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 27.01.2008 s tým, že okrem iných
skutočností poukazuje na to, že škoda mu bola spôsobená počas trvania nájmu a škodu si uplatňuje na
základe § 18 zákona č. 58/1969 Zb. v neskorších predpisov, ako aj podľa § 4 ods.1 písm. h) zákona
č. 514/2003.

Žalobca podaním zo dňa 13.11.2008 doplnil dôvody žaloby (zákonné ustanovenia o ktoré sa opiera vo
svojom návrhu) a zameral sa na vysvetlenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu a a pasívnej legitimácie
žalovaného.

Žalovaný sa vyjadril k podaniam žalobcu podaním zo dňa 27.11.2008 (č. l. spisu 103) a uviedol, že
návrh žalobcu je zmätočný, neurčitý, nekonkrétny a nedôvodný. Trval na nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu a namietal pasívnu legitimáciu žalovaného s poukazom na ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.
a trval na tom, že pasívne legitimovaným by mohol byť výlučne iba štát. Žalovaný poukázal na to, že z
návrhu nie je zrejmé, že akú časť výšky škody si žalobca uplatňuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. a akú
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že predbežne
prejednal

32Cb/558/2005 - 161

1105245193

svoj domnelý nárok v zmysle ust. § 9 a 10 zák. č. 58/1969 Zb. alebo v zmysle § 15 a § 16 zákona č.
514/2003 Z.z. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na
náhradu škody podľa ust. Občianskeho zákonníka a uplatnil námietku premlčania nároku na náhradu
škody. Žalovaný namietal uplatnené úroky z omeškania a poplatok z omeškania. Žalovaný žiadal žalobu
zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre priznanie nároku
na náhradu škody.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 04.11.2008, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol
riadne predvolaný, predvolanie na pojednávanie mal doručené v zákonnej lehote, ospravedlnil sa
písomným podaním zo dňa 03.11.2008, z dôvodu náhleho ochorenia konateľky žalobcu A.. U. Y. a účasti
konateľa C. Y. na služobnej ceste v zahraničí. Dostavil sa právny zástupca žalovaného. Súd z týchto
dôvodov vo veci neotvoril pojednávanie a vytýčil pojednávanie na termín dňa 05.12.2008.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 05.12.2008, žalobca sa na pojednávanie nedostavil,
neospravedlnil sa, hoci bol riadne predvolaný, predvolanie na pojednávanie mal doručené v zákonnej
lehote, nepožiadal súd z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Dostavil sa právny zástupca
žalovaného. Súd z týchto dôvodov pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu.
Žalobca sa na pojednávanie ospravedlnil až dodatočne - po pojednávaní písomným podaním zo dňa
03.12.2008, doručeným na súd 08.12.2008 z dôvodu časovej tiesne, vzhľadom na doručené vyjadrenie
žalovaného zo dňa 27.11.2008, aby mohol zaujať stanovisko k novým okruhom obrany žalovaného a
aby sa mohol kvalifikovane pripraviť na ochranu svojich práv.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 19.06.2009, ktoré bolo zrušené z dôvodu podanej námietky
zaujatosti žalobcu zo dňa 22.04.2009 voči zákonnej sudkyni a predloženia spisu dňa 11.05.2009 na
Krajský súd v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave prípisom zo dňa 20.05.2009 spis vrátil Okresnému súdu Bratislava I bez vydania
rozhodnutia (§ 15a ods. 5 O.s.p.), nakoľko žalobca v svojom podaní zo dňa 22.04.2009 uviedol okolnosti,
ktoré sa týkajú iba postupu veci prejednávanej sudkyne v konaní a nie jej prípadného pomeru, či už
k veci, účastníkom alebo ich zástupcom a takéto okolnosti nemôžu byť podľa ust. § 14 ods. 3 O.s.p.
dôvodom pre vylúčenie sudcu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 22.10.2009, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol
riadne predvolaný, predvolanie na pojednávanie mal doručené v zákonnej lehote, ospravedlnil sa
písomným podaním zo dňa 14.10.2009 z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti Krajským
súdom v Bratislave. Dostavil sa právny zástupca žalovaného. Súd vo veci nekonal a pojednávanie odročil
na termín 26.01.2010.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 26.01.2010, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci
bol riadne predvolaný, predvolanie na pojednávanie mal doručené v zákonnej lehote, ospravedlnil sa
písomným podaním zo dňa 15.01.2010 z dôvodu, že nedostal odpoveď na podanú sťažnosť zo dňa
04.01.2010. Dostavil sa právny zástupca žalovaného. Súd vo veci nekonal a pojednávanie odročil na
termín 11.03.2010.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 11.03.2010, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol
riadne predvolaný, predvolanie na pojednávanie mal doručené v zákonnej lehote, ospravedlnil sa
písomným podaním zo dňa 24.02.2010, z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti Krajským
súdom v Bratislave a podanej sťažnosti na Krajský súd v Bratislave. Dostavil sa právny zástupca
žalovaného. Súd vo veci nekonal a pojednávanie odročil na termín 20.04.2010.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 20.04.2010, žalobca sa na pojednávanie nedostavil, bol riadne
predvolaný, predvolanie na pojednávanie mal doručené v zákonnej lehote, ospravedlnil sa písomným
podaním zo dňa 17.04.2010 z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti Krajským súdom
v Bratislave a vo veci nemožno pokračovať v konaní, požiadal súd o vytýčenie nového termínu
pojednávania. Dostavil sa právny zástupca žalovaného. Súd pojednával a rozhodol vo veci v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neúčasť na
pojednávaní tak neustále bezdôvodne ospravedlňoval a spôsoboval prieťahy v konaní. Súd z obsahu
spisu zistil, že žalobca bol dňa 23.09.2009 nahliadnuť do spisu, kedy zistil dôvody vrátenia spisu
vo veci vznesenej námietky zaujatosti Krajským súdom v Bratislave, a to bez vydania rozhodnutia,
nakoľko žalobca vo svojom podaní zo dňa 22.04.2009 uviedol okolnosti, ktoré sa týkajú iba postupu
veci prejednávanej sudkyne v konaní a nie jej prípadného pomeru, či už k veci, účastníkom alebo ich

zástupcom, a preto takéto okolnosti nemôžu byť podľa ust. § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom pre vylúčenie
sudcu. Žalobca uvedenú skutočnosť potvrdil aj vo svojom prípise zo dňa 14.10.2009, adresovanom súdu
ako ospravedlnenie na pojednávanie.

Súd vo veci konal, pretože neboli dané žiadne procesné prekážky vo veci a rozhodol na základe
listinných dôkazov založených v spise.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného registra žalobcu,
zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 6/95 zo dňa 03.05.1995, faktúrou č. 355259326 Bratislavskej
vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 18.07.2005, faktúrou č. 354246335 Bratislavskej vodárenskej
spoločnosti, a.s. zo dňa 12.10.2004, faktúrou č. 355201216 Bratislavskej vodárenskej spoločnosti,
a.s. zo dňa 14.01.2005, faktúrou č. 355231786 Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa
11.042005, zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 01.08.2005, oznámením o prerušení
dodávky vody Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. zo dňa 13.10.2005, oznámením o krádeži
zo dňa 28.03.2006, nákresmi vodovodnej prípojky, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesom právneho zástupcu žalovaného na
pojednávaniach a zistil nasledovný stav:

Súd prejednal vec v rozsahu rozhodujúcich skutočností tvrdených žalobcom v návrhu a v jeho
písomných podaniach, z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito
skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu
súd posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu žalobcom tvrdených
skutočností, o ktoré opieral svoje námietky týkajúce sa zákonnosti rozhodnutia a správnosti úradného
postupu a dospel k následným skutkovým a právnym záverom:

Súd sa zaoberal nárokom na náhradu škody uplatneného žalobcom z titulu nezákonného rozhodnutia
a nesprávneho úradného postupu spôsobeného konaním orgánom štátu - žalovaným.

32Cb/558/2005 - 162

1105245193

Súd posudzoval nárok žalobcu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom v nadväznosti na ust. § 27 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, na základe ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym postupom pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Doterajším predpisom je v danom prípade zákon č. 58/1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nakoľko nezákonné rozhodnutie,
podľa tvrdenia žalobcu sa malo jednať o kolaudačné rozhodnutie z roku 1975, bolo podkladom k
zmluvnému vzťahu - k nájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, dňa 03.05.1995,
ktorý mal za následok nesprávny úradný postup.

Jedná sa o občianskoprávny vzťah. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom bol vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento zákon špeciálny zákon neobsahoval vlastnú úpravu, právne
vzťahy sa riadili Občianskym zákonníkom (§ 20 cit. zákona).

Súd pri posudzovaní nároku na náhradu škody v tejto veci preto vychádzal z príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil

Podľa § 442 ods. 1, 2, 3, uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode
spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedal za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny
orgán“). Štát zodpovedal taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
mali tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, mohol byť nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznaný len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody nemohol byť uplatnený,
dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný
orgán. Rozhodnutím tohto orgánu bol súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z
tohto ustanovenia odseku 1 bolo možné uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe
opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa ust. §§ 1 až 17 zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom (ďalej len „zákon“), bola objektívnou zodpovednosťou štátu za (bez ohľadu na zavinenie),
ktorej sa nebolo možné zbaviť, a ktorá bola založená na súčasnom splnení troch podmienok, a to
pri nezákonnom rozhodnutí pri vzniku škody a pri príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného
rozhodnutia a vznikom škody.

Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedal za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 22 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa tohto zákona
sa premlčalo za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému

bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.

Podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Prvotnou podmienkou možnosti priznania nároku na náhradu škody bola teda existencia rozhodnutia,
ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný
prípad (§ 1 ods. 1 zákona) a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov a
zrušenie tohto rozhodnutia pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom (§ 4 zákona). Podľa § 4 zákona
bolo nevyhnutnou podmienkou

32Cb/558/2005 - 163

1105245193

zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo
ako nezákonné zrušené alebo zmenené. O vzťah príčinnej súvislosti išlo vtedy, ak škoda vznikla na
základe nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom
pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia ku škode
by nebolo bývalo došlo.

Z uvedeného možno vyvodiť, že len na základe existujúceho právoplatného rozhodnutia, ktorým bola
škoda spôsobená a za predpokladu, že by bol žalobca využil možnosť podať opravný prostriedok proti
tomuto nezákonnému rozhodnutiu, ktoré by bolo pre nezákonnosť zrušené, si mohol žalobca ako
poškodený uplatniť voči žalovanému právo na náhradu škody podľa uvedeného zákona.

O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak
je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a je preukázané, že ak
by nebolo nezákonné rozhodnutie, k škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, bez ktorej by škodový
následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa
na nepriaznivom následku, o jeho odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú

Vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná existencia právoplatného rozhodnutia, ktorým
bola spôsobená škoda žalobcovi žalovaným a či teda bolo vôbec takéto rozhodnutie vydané žalovaným
a kedy, či žalobca podal voči akémukoľvek rozhodnutiu žalovaného opravný prostriedok, či žalobca
prerokoval vopred nárok na náhradu škody s orgánom štátu (ust. § 9 ods. 1 zákona). Súd z týchto
dôvodov preto ani nemohol posúdiť, či bola splnená zákonná podmienka na priznanie nároku na
náhradu škody stanovenej podľa ust. § 3 zákona, na základe ktorého mohol byť nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznaný len vtedy, ak účastník využil možnosť podať
proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť, okrem prípadu
osobitného zreteľa, ktorý však v danom prípade žalobcom nebol preukázaný.

Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku na náhradu škody,
a preto v tomto konaní nemožno posudzovať zákonné medze ním uplatneného nároku na náhradu škody.

Žalobca ďalej odvodzoval svoj nárok na náhradu škody aj na základe nesprávneho úradného postupu
žalovaného, podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za

súčasného splnenia troch podmienok - existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
nesprávny úradný postup štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup, je akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci štátneho orgánu, pri
ktorej dochádza k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie si štátneho orgánu
pri jeho činnosti alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Spravidla pôjde
o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Hoci podľa tohto ustanovenia nie je vylúčená
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti
rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe
k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia
alebo ide o inú nečinnosť či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je spravidla
priamou väzbou javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach.

Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Časová
súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). Príčinou škody nie je skutočnosť,
ktorá už je sama následkom (R 7/1979). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí, ak bol len sprostredkovaný.

Zodpovednosť spôsobená nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. je jednou
z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie a štát zodpovedá za škodu za súčasného
(kumulatívneho) splnenia troch podmienok - nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Súd má za to, že žalobca skutočne počas
konania žiadnym spôsobom nepreukázala splnenie týchto troch zákonných podmienok. Rovnako ako
nepreukázal i príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a teoretickou (nie však
reálnou) škodou.

V danom prípade objektívna zodpovednosť za škodu spôsobená na základe nezákonného rozhodnutia
orgánom štátu alebo nesprávnym postupom orgánom štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, predpokladá súčasné splnenie podmienok, ktorými sú nezákonné rozhodnutie, či nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

Žalovaný voči uplatnenému nároku na náhradu škody žalobcu na základe nesprávneho úradného
postupu ďalej vzniesol aj námietku premlčania a súd z týchto dôvodov skúmal, či tento nárok žalobcu
je premlčaný podľa ust. § 22 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Žalobca v žalobe uviedol, že sa o škode
dozvedel dňa 01.08.2005, zároveň v tento deň aj podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa
vo veci neoprávneného odčerpávania vody a zároveň vyčíslil vzniknutú škodu vo výške cca 99 000 Sk.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatnil na súde právo na náhradu škody pred uplynutím trojročnej
zákonnej lehoty stanovenej na uplatnenie práva, t. j. dňa 30.12.2005, čiže v zákonnej lehote.

Vykonaným dokazovaním v konaní nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia ani
nesprávny úradný postup - priame pôsobenie príčiny v dôsledku konania žalovaného, ktorá by vyvolala
škodu, následkom ktorej došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Žalobca tak nepreukázal príčinnú súvislosť
na základe nezákonného rozhodnutia orgánu štátu či jeho nesprávneho úradného postupu a ním
uplatnenou škodou.

32Cb/558/2005 - 164

1105245193

Právnym zhodnotením veci a skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním súd dospel
k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal právny základ ním
uplatneného nároku na náhradu škody nesplnením podmienok ustanovených v ust. §§ 3, 9 ods. 1 zákona
a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu (§ 18 ods. 1
zákona) a vznikom škody.

Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi,
ktorý vo veci úspech nemal.

Výška trov konania žalovaného predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia podľa ust. § 10 ods.
1, § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb za:

Tarifná hodnota veci je 30 000 Sk (995,82 €). Hodnota jedného právneho úkonu právnej služby je 51,45
€ (vypočítaná v zmysle ust. § 10 ods.1 cit. vyhl. - základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty nad 20 000 Sk (663,87 €) je 1 250 Sk (41,49 €) + 300 Sk (9,95 €) za každých
aj začatých 10 000 Sk (331,93 €) prevyšujúcich sumu 20 000 Sk (663,87 €).

Rok 2008:

1.) 1 úkon PS - prevzatie a príprava zastúpenia: 51,45 € + 19 % DPH, režijný paušál vo výške 6,30 €,

2.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 04.11.2008, ktoré nebolo otvorené: 1 12,86 € + 19 % DPH,
režijný paušál vo výške 6,30 €,

3.) 1 úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 27.11.2008 na súd: 51,45 € + 19 % DPH, režijný paušál
vo výške 6,30 €,

4.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 05.12.2008: 51,45 € + 19 % DPH, režijný paušál vo výške
6,30 €.

Spolu trovy právneho zastúpenia bez DPH sú vo výške 192,41 €, spolu 19 % DPH zo sumy 192,41 € je
36,56 €, spolu trovy právneho zastúpenia s DPH sú vo výške 228,97 €.

Rok 2009 - 2010:

5.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 22.10.2009, ktoré nebolo otvorené: 1 12,86 € + 19 % DPH,
režijný paušál vo výške 6,95 €,

6.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 26.01.2010, ktoré nebolo otvorené: 1 12,86 € + 19 % DPH,
režijný paušál vo výške 7,21 €,

7.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 11.03.2010, ktoré nebolo otvorené: 1 12,86 € + 19 % DPH,
režijný paušál vo výške 7,21 €,

8.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 20.04.2010: 51,45 € + 19 % DPH, režijný paušál vo výške
7,21 €,

Spolu trovy právneho zastúpenia bez DPH sú vo výške 118,61 €, spolu 19 % DPH zo sumy 118,61 € je
22,54 €, spolu trovy právneho zastúpenia s DPH sú vo výške 141,15 €

Spolu trovy právneho zastúpenia (228,97 € + 141,15 €) sú vo výške 370,12 €, preto súd zaviazal žalobcu
zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného túto sumu.

Žalobca zaplatil súdu súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66 €.

Súd podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov § 11 ods. 1
poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene. V
danom prípade bola námietka zaujatosti uplatnená bezdôvodne, a preto súd súdny poplatok vyrubený
za námietku zaujatosti žalobcovi nevrátil, nakoľko Krajský súd vec vrátil bez rozhodnutia vzhľadom na
to, že žalobcom uvedené okolnosti sa týkali iba postupu veci prejednávanej sudkyne v konaní a nie jej
prípadného pomeru, či už k veci, účastníkom alebo ich zástupcom a tieto nemohli byť podľa ust. § 14
ods. 3 O.s.p. dôvodom pre vylúčenie sudcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo

sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený
popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

32Cb/558/2005 - 165

1105245193

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

V Bratislave, dňa 20.04.2010

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 24, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.