Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205359
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214205359.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1. X. S.,
nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, 2. V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, 3. Q. P., Ď. XX, V.R., za účasti
vedľajšieho účastníka G. - V. U. R. W. „., K. J. X, XXX XX V., H.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Monika
Marjanovič, Urbánkova 1532/6, Košice, o zaplatenie 5.552,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.000 eur spolu s 10 % ročným úrokom z omeškania od
7.8.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. až 3.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 398,40
eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa voči žalovaným v 1.-3.rade žalobou podanou na súde dňa 21.7.2014 domáhal zaplatenia
sumy 5.552,40 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 2.8.2010 do 6.8.2011 vo výške
61,43 eur a úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 5.552,40 eur od 7.8.2011 do zaplatenia a
náhradytrovkonania.Svojužalobuodôvodniltým,ženazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa
28.6.2011 uzavretej s obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom bola na žalobcu postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania.
Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 5.8.2005 zmluvu č. XXXXXXXXX so žalovanými v 1.-2.rade,

ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Žalovaný v 3.rade prevzal
na seba ručiteľský záväzok. Na základe tejto zmluvy boli právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou
sporiteľňou, a.s. poskytnuté peňažné prostriedky žalovaným v 1.-2.rade výške 6.638,78 eur, ktoré sa
žalovaní zaviazali splácať formou mesačných splátok vo výške 92,54 eur vždy k 1.-vému dňu v mesiaci.
Žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorá bola na neho postúpená predstavuje sumu 8.933,92 eur na istine,
na riadnom úroku 0 eur, na úroku z omeškania sumu 690,00 eur, avšak v tomto konaní si voči žalovaným
uplatnil len splátky úveru splatné od 1.8.2010 do 1.7.2015 v počte 60 a celkovej výške 5.552,40 eur

(rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na
tieto splátky). Splátky pôvodne splatné od 1.9.2011 do 1.7.2015 sa stali splatnými dňa 6.8.2011, kedy
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si žalobca neuplatnil.Žalobca poukazoval na skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy
zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahu. V takom prípade neprichádza do úvahy použitie ustanovení Občianskeho zákonníka ani pri

posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom
práve.

Do tohto konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných vstúpilo G. - V. U. R. W. „., pričom súd
pripustilvstuptohtovedľajšiehoúčastníkadokonaniauznesenímzodňa30.6.2015č.k.6C/207/2014-78,

ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.10.2015 č.k. 17Co/305/2015-87.

Na pojednávanie nariadené na deň 30.5.2016 sa nedostavil žalobca, ani žalovaná v 1.rade ani
vedľajší účastník a jeho právny zástupca, ktorej predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas
doručené. Právny zástupca vedľajšieho účastníka svoju neúčasť ako aj neúčasť vedľajšieho účastníka
ospravedlnil. Žalovaná v 1.rade svoju neúčasť neospravedlnila. Preto v súlade s ustanovením § 101

odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti žalobcu , žalovanej v
1.rade a vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané
dôkazy. Právny zástupca žalobcu a žalovaní v 2.-3.rade sa pojednávania zúčastnili. Súd na tomto
pojednávaní uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a toto pojednávanie odročil na deň 20.6.2016
za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia.

Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 7.7.2014 s prílohami,
a to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.8.2005, dohodou o ručení zo dňa 5.8.2005,
Všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,oznámenímopostúpenípohľadávkyzodňa18.7.2011,výzvou
k úhrade zo dňa 18.7.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 28.6.2011

spolu a príslušnou časťou prílohy, výzvou k úhrade a oznámením mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
18.7.2011, výsluchom žalobcu a žalovaných v 2.-3.rade, vyjadrením vedľajšieho účastníka a s obsahom
ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní v 1.-2.rade ako spoludlžníci uzavreli

dňa 5.8.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo
výške 200.000 Sk (6.638,78 eur), a ktorý sa žalovaní v 1.-2.rade zaviazali splácať formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 2.788 Sk (92,54 eur) vždy k 1.dňu v mesiaci pri ročnej úrokovej sadzbe vo
výške 10,60 %, RPMN vo výške 5,31 % s konečnou splatnosťou dňa 1.7.2015.

Z predloženej dohody o ručení zo dňa 5.8.2005 vyplýva, že žalovaný v 3.rade vyhlásil, že podľa ust. §
303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávky veriteľa uvedené v článku II. tejto dohody.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 28.6.2011 uzavretou medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola

pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania postúpená na žalobcu.

Právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky listom zo dňa 18.7.2011.

Podľa tvrdení žalobcu z dôvodu porušenia povinností žalovaných v 1.-2.rade splácať poskytnutý úver

riadne a včas žalobca v podaní zo dňa 18.7.2011 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 18.7.2011 a
vyzval ich na okamžité uhradenie dlžnej čiastky najneskôr do 1.8.2011.

Žalovaní v 1.-2.rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.12.2014 ako aj žalovaná v 3.rade
vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.12.2014 vzniesli námietku premlčania, pretože premlčacia doba

je 3ročná a začína plynúť z jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Poukazovali i na právny režim
spotrebiteľských zmlúv.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 14.1.2016 uviedol, že Slovenská sporiteľňa,
a.s. nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého zo zmluvy o splátkovom úvere, a preto vzniesol

námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Mal za to, že na žalobcu bol postúpený živý úver, čo
nie je možné, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov,
preto ani nemôže vyhlasovať ich mimoriadnu splatnosť. Predmetom postúpenia z banky na nebankovú
môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Musí byť splnenáaj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol
v omeškaní nepretržite 90 dní. Preto nemohlo dôjsť k účinnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu,
vo vzťahu k žalovanému nemôže byť postúpenie platným právnym úkonom pre rozpory so zákonom

v zmysle § 39 OZ, pričom došlo k porušeniu § 92 odsek 8 zákona o bankách, žalobca nemôže byť
nositeľom tvrdeného hmotného práva vyplývajúceho z predložených listinných dôkazov. Poukazoval i
na nesprávny údaj o RPMN vo výške 5,31 %, pretože je nemožné, aby RPMN bola nižšia ako ročná
úroková sadzba.

Žalobca na pojednávaní dňa 28.4.2016 uviedol, že výklad ustanovenia § 92 odsek 8 zákona o bankách
v podobe jeho prezentácie vedľajším účastníkom nie je správny. Aj v prípade nezaslania výzvy, ktorá
v prípade omeškania presahujúceho 1 rok sa ani nevyžaduje, by mohlo dôjsť maximálne k porušeniu
bankového tajomstva, ktoré by viedlo k sankciám podľa zákona o bankách, avšak nezneplatňuje zmluvu
o postúpení.

Výzvou zo dňa 18.5.2016 doručenou žalobcovi dňa 24.5.2016 súd vyzval žalobcu na preukázanie
dôkazu svedčiacom o splnení zákonných predpokladov podľa § 92 odsek 8 zákona o bankách.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.5.2016 zobral žalobu späť vo výške 1.000 eur z dôvodu úhrad
zo strany žalovaných a voči žalovaným sa po späťvzatí domáhal zaplatenia sumy 4.552,40 eur spolu

s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 2.8.2010 do 6.8.2011 vo výške 61,43 eur a s úrokom
z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 5.552,40 eur od 7.8.2011 do 31.7.2014, zo sumy 5.502,40
eur od 1.8.2014 do 28.8.2014, zo sumy 5.452,40 eur od 29.8.2014 do 30.9.2014, zo sumy 5.402,40
eur od 1.10.2014 do 19.1.2015, zo sumy 5.352,40 eur od 20.1.2015 do 16.2.2015, zo sumy 5.302,40
eur od 17.2.2015 do 5.3.2015, zo sumy 5.252,40 eur od 6.3.2015 do 15.4.2015, zo sumy 5.202,40 eur

od 16.4.2015 do 20.5.2015, zo sumy 5.152,40 eur od 21.5.2015 do 11.6.2015, zo sumy 5.102,40 eur
od 12.6.2015 do 9.7.2015, zo sumy 5.052,40 eur od 10.7.2015 do 12.8.2015, zo sumy 5.002,40 eur od
13.8.2015 do 21.9.2015, zo sumy 4.952,40 eur od 22.9.2015 do 16.10.2015, zo sumy 4.902,40 eur od
22.9.2015 do 19.10.2015, zo sumy 4.852,40 eur od 12.11.2015 do 21.12.2015, zo sumy 4.802,40 eur
od 22.12.2015 do 22.1.2016, zo sumy 4.752,40 eur od 23.1.2016 do 25.2.2016, zo sumy 4.702,40 eur

od 26.2.2016 do 22.3.2016, zo sumy 4.652,40 eur od 23.3.2016 do 14.4.2016, zo sumy 4.602,40 eur od
15.4.2016 do 23.5.2016, zo sumy 4.552,40 eur od 24.5.2016 do zaplatenia.

Žalobca v tomto podaní zároveň uviedol, že jeho pohľadávka premlčaná nie je, pretože si uplatňuje
neuhradené a nepremlčané splátky úveru splatné od 1.8.2010 do 1.7.2015, pričom podľa ustanovenia

§ 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je
ustanovením, ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné pre otázku premlčania
vyvodzovať použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, len preto, že premlčacia doba k uplatneniu
práv zo zmluvy podľa Obchodného zákonníka je dlhšia. Vo vzťahu k zmluve o úvere poukazoval na
absolútny obchod, čo znamená, že sa vždy bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Poukazoval na to, že pokiaľ zmluva bola uzavretá dňa 5.8.2005, pričom v období do 31.7.2015 sa
vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v
8.časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ, tak na účastníkov tejto zmluvy sa nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f odsek 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 odsek 1 OZ
sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred

1.1.2008. Pokiaľ teda pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžníkom spotrebiteľ,
tak nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. §
52 až 54 OZ. K jeho aktívnej legitimácii uviedol, že túto preukázal oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky a ustanovenie § 92 odsek 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy dlžníkovi nie je podmienkou pre platné

postúpenie pohľadávky, a s jej nedoručením môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona
o bankách. Navyše v súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu
postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1243 dní, teda súčet všetkých omeškaní so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. V zmysle uvedeného by právny
predchodca žalobcu neporušil ustanovenie § 92 odsek 8 zákona o bankách aj v takom prípade, ak by

písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Navyše z ustanovenia § 92 odsek 8 zákona o bankách nevyplýva,
že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zákonodarca
rozlišuje dva pojmy, a to pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku.Podľa ustanovenia § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.

Keďže žaloba bola vzatá späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.000 eur s príslušenstvom a
žalovaní nemali námietky voči späťvzatiu žaloby, preto súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 96
Občianskeho súdneho poriadku konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, o spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva

o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 524 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa ustanovenia § 526 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené

dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia

pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovanými v 1. a 2.rade bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 5.8.2005. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným ako spoludlžníkom poskytnutý

úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý sa zaviazali splácať formou pravidelných mesačných splátok splatných
k 1.dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru 1.7.2015. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom
na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže
žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanými, ktorí sú fyzické osoby - nepodnikateľmi (čo vyplýva z

označenia žalovaných v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, a

to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §
52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo
v súlade s nepriamymi účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/
EHS). Z uvedeného dôvodu sa preto súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že na predmetnú zmluvu
o úvere nemožno aplikovať ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.

Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak
potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, a to hlavne zákon o spotrebiteľských
úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný
zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54 odsek
2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava ktorá je v prospech spotrebiteľa.

V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu
účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské
právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť.

Vo vzťahu k posúdeniu namietanej aktívnej legitimácii žalobcu v tomto konaní je nevyhnutné zodpovedať
otázku, či na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Podľa názoru súdu je pohľadávka banky voči
svojim klientom takým druhom pohľadávky, ktorý spadá pod ustanovenie § 525 odsek 1 Občianskehozákonníka, a síce že postúpením pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou dochádza k
zmene obsahu tejto pohľadávky. S pohľadávkou banky voči klientovi sú spojené špecifické povinnosti
a požiadavky vyplývajúce zo zákona o bankách, a rovnako tak bankové tajomstvo. Postúpením

takejto pohľadávky na inú osobu preto dochádza k zmene obsahu právneho vzťahu medzi veriteľom
(postupníkom) a dlžníkom v porovnaní s veriteľom (postupcom - bankou) a dlžníkom. Zákon o
bankách však umožňuje postúpiť i pohľadávku banky voči klientovi, avšak za splnenia predpokladov
vyžadovaných v ustanovením § 92 odsek 8, a to omeškanie klienta aspoň 90 dní po tom, čo ho
banka písomne vyzvala na splnenie čo i len časti peňažného záväzku. Zároveň tak podľa názoru

súdu spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktoré
sú už splatnými (dospelé splátky), čo vyplýva z prvej časti druhej vety citovaného ustanovenia §
98 odsek 2, v zmysle ktorej už banka nemôže postúpenie pohľadávky uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva. Banka môže postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak za splnenia
podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového

úveru je výlučným oprávnením banky, ktoré banka môže realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

V súlade s ustanovením § 120 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku tak žalobca, ktorý si v tomto
konaní uplatňuje postúpenú pohľadávku je povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, vrátane splnenia podmienok platného postúpenia. Žalobca súdu písomnú výzvu banky

adresovanú žalovaným na plnenie nepreukázal. Žalobca však v tomto smere poukazoval na tú
skutočnosť, že z prílohy č. 1, ktorá je súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva počet dní
omeškania, a to 1243, čo znamená, že žalovaní boli v omeškaní viac ako rok so splnením čo i len časti
toho istého peňažného záväzku voči banke, a preto bolo možné postúpiť pohľadávku i bez splnenia
tejto podmienky, t.j. predchádzajúcej výzvy dlžníkom. Súd v tomto smere konštatuje, že i po pripustení

tej skutočnosti, že v danom prípade bolo možné pohľadávku postúpiť i bez predchádzajúcej výzvy
dlžníkom, súd nemal za preukázané to, že zo strany banky došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti
poskytnutého úveru, resp. k inému ukončeniu záväzkového vzťahu uzatvoreného na jednej strane
postupcom a na druhej strane žalovanými. Naopak žalobca súdu predložil oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 18.7.2011, ktoré vykonal žalobca, na čo nebol oprávnený, pretože žalobca

nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.
Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pritom nie je úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie
úveru. Žalobca sa odvolával na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.3.2016, sp.zn.
12Co/223/2015, ktoré sčasti aj citoval, avšak v tomto konaní vzhľadom k postúpeniu pohľadávky dňa
15.12.2012 a konečnej splatnosti úveru dňa 20.2.2012 je evidentné, že išlo o postúpenie už celej splatnej

pohľadávky.

Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že ak predmetom postúpenia pola pohľadávka vo výške
9.623,92 eur, je zrejmé, že išlo aj o postúpenie nezročných splátok, pričom nebolo preukázané, žeby
k zročnosti celej sumy došlo zosplatnením bankou, a preto išlo o neplatné postúpenie pohľadávky, na

ktoré súd prihliada aj bez námietky.

Na dôvažok súd uvádza, že i v prípade, ak by žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní
ako aj platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.7.2011 vzhľadom k uplatneniu si práva
na zaplatenie splátok úveru splatných od 1.8.2010 do 1.7.2015 boli by všetky splátky úveru splatné

v období od 1.8.2010 do 1.7.2011 premlčané v trojročnej premlčacej dobe upravenej v Občianskom
zákonníku v súlade s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka.

Po vykonanom dokazovaní tak súd žalobu žalobcu po čiastočnom späťvzatí nepovažoval za dôvodnú,
a preto ju v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 odsek 2 veta prvá v spojení s § 142
odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 1.000
eur pre jeho čiastočné späťvzatie. K čiastočnému späťvzatiu došlo pre správanie žalovaných, ktorý
uhradili sumu 1.000 eur po začatí konania, avšak súd žalobu žalobcu v tejto časti nemohol považovať

za dôvodne podanú. V ostatnej časti mali žalovaní úspech, preto majú právo na náhradu trov konania
potrebných pre účelné bránenie ich práva. Žalovaným preukázateľne trovy konania nevznikli, preto súd
vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Žalovaní, na ktorých podporu v tomto konaní vystupoval vedľajší účastník mali v tomto konaní
plný úspech, a preto vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Trovy konania

vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby
advokátom, a to za dva úkony právnej služby (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. Vyjadrenie zo dňa
13.1.2016) v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) z
tarifnejhodnotyveci5.552,40eur,zktorejzákladnásadzbatarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužby

predstavuje sumu 190,89 eur podľa ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky, paušálnej náhrady výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky
za 2 úkony právnej služby. Na základe uvedeného preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na trovách
právneho zastúpenia 398,40 eur (2x190,89 eur + 1x8,04 eur/RP/ + 1x8,39 eur/RP/).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.