Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/195/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210527
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814210527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.

Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu: A. G., s.r.o., so sídlom L., Y. XXX/XX, L., W.
XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. W. X., advokátkou so sídlom J., X. XX proti žalovanému C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., M. V. XX, o zaplatenie 422,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. októbra 2015, č. k. 16C/150/2015-70 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh o zaplatenie 422,14 eur s príslušenstvom.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 12.09.2008 uzavrel pôvodný
veriteľ, a to D. sporiteľňa, a.s. so žalovaným zmluvu o kreditnej karte s celkovým úverovým rámcom
10.000,- Sk, t.j. 331,94 eur. Z listu z 15.12.2010 od D. sporiteľne, a.s. adresovaného žalovanému súd
zistil, že v uvedenom liste pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy o kreditnej karte, a to s účinnosťou k
31.12.2010, v zmysle bodu 10.3 písm. b/ a f/ Obch. podmienok pre kreditné karty. Zároveň bol žalovaný
vyzvaný na úhradu pohľadávky k 30.11.2010 v sume 427,59 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 0935/2013/CE z 27.9.2013 pôvodný veriteľ uvedenú pohľadávku postúpil na spoločnosť K. V., s.r.o.

so sídlom v P., ktorá spoločnosť zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2/2014 z 8.9.2014 postúpila
uvedenú pohľadávku na žalobcu, čo mal súd preukázané i z príloh k uvedeným zmluvám. Z listu z
11.10.2013 mal súd preukázané, že D. D. a.s. oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky
na spoločnosť K. s.r.o.. Z listu z 25.9.2014 mal súd preukázané, že v uvedenom liste spoločnosť
K. fW., s.r.o. oznámila postúpenie pohľadávky nažalobcu, teda spoločnosť A., s.r.o.. Z výpisu z účtu
D. D., a.s. č. XXXXXXXXXX mal súd preukázané, že zostatok na uvedenom účte k 1.1.2009 bol vo
výške mínus 325,81 eur, ku dňu 16.09.2011 celkovo pohľadávka predstavovala sumu 422,14 eur. Z

výsledkovvykonanéhodokazovanianespornevyplýva,ženazákladevyššieuvedenejzmluvyokreditnej
karte žalovaný vyčerpal z úverového rámca poskytnutého pôvodným veriteľom finančné prostriedky,
na základe čoho dlh k 1.1.2009 predstavoval mínus 325,81 eur, k 16.09.2011 dlh predstavoval 422,14
eur, čo mal súd preukázané z výpisu z uvedeného úverového účtu č. l. 50-52 spisu. I keď pôvodný
veriteľ uvedenú zmluvu uzavrel v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zákonníka v zmysle ustanovení Obch.
zákonníka, vzhľadom na to, že táto zmluva je svojím charakterom zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou, je
na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy potrebné použiť ustanovenia Obč. zákonníka a tým i ustanovenia

o premlčaní, spravuje sa premlčanie takéhoto dlhu občianskym právom. Ďalej je potrebné uviesť,
že vzhľadom k tomu, že zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služby na základe zmluvy uzavretej na diaľku bol v článku VIII. tohto zákona, novelizovaný
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a pod bodom 12 bolo prijaté znenie ustanovenia §5b tohto zákona, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával, ktoré znenie uvedeného ustanovenia nadobudlo účinnosť v zmysle článku
XIV. dňa 01.05.2014, a v zmysle ktorého súd potom premlčanie musí skúmať v spotrebiteľských
veciach s účinnosťou od 01.05.2014 ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, súd sa v danom prípade zaoberal
otázkou, či navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie je premlčaný, resp. nie. Z vykonaného

dokazovania vo veci jednoznačne vyplýva, že listom zo dňa 15.12.2010 pôvodný veriteľ odstúpil od
Zmluvy o kreditnej karte, v súlade s ustanovením bodu 10.3. písm. b/ a f/ Obchodných podmienok z
dôvodu porušenia povinností riadneho a včasného splácania zo strany žalovaného. Zároveň vyzval
žalovaného k zaplateniu aktuálneho dlhu vo výške 427,59 eur. Na základe vykonaného dokazovania a
v zmysle § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka
dospel súd k záveru, že ak žalobca dňa 15.12.2010 s účinnosťou ku dňu 31.12.2010 odstúpil od

predmetnej zmluvy o kreditnej karte, doručením uvedeného odstúpenia žalovanému došlo k jej zrušeniu
od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy sú povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť
si všetko, čo podľa nej dostali. V zmysle § 54 ods. 1, § 48 a § 457 OZ je nutné konštatovať, že
zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo
zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné

obohatenie, náhrada škody), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia
podľa § 457 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade vzniká právo pôvodného veriteľa a v danom
prípade žalobcu domáhať sa od žalovaného vrátenia prijatého plnenia, a teda vydania bezdôvodného
obohatenia. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, v danom prípade bodu 10.3. Obchodných podmienok,
ktoré na rozdiel od ustanovenia Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa na povinnosť splatiť

všetky nesplatené pohľadávky do odstúpenia, sú plnenia nad rámec povinností vzniknutých podľa
Občianskeho zákonníka, ktoré evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa o vrátenie plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po
zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané dôsledky
odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako

dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Nemožno tiež prehliadnuť, že pôvodný
veriteľ ako dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy
o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami
od momentu jej uzavretia. Ustanovenie článku 10 bod 10.3 obchodných podmienok, podľa ktorého
má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaného

nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Za daného stavu majú
teda prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v rámci
spotrebiteľského práva (tento názor vyplýva napr. z rozhodnutia KS v Trenčíne č. k. 17Co/50/2012).
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje
členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica

rady 93/13/PHS. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná
kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku) s cieľom vylúčiť zo života bežných
ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života. Vzhľadom na uvedené majú v prejednávanej
veci prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy
spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o

spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia
spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Súd taktiež poukazuje na ustanovenie § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ktoré ustanovenie presne odkazuje v súvislosti s odstúpením zmluvy nie na
Obchodný zákonník, ale na § 48 Občianskeho zákonníka. V danom prípade, keďže listom z 15.12.2010

pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy s účinnosťou ku dňu 31.12.2010, a keďže sa nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote v zmysle § 107 Občianskeho
zákonníka v platnom znení, a keďže žaloba bola doručená súdu až 12.6.2014, dospel súd k záveru, že
uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania,
počnúc januárom 2011 si potom žalobca mohol vo vzťahu k žalovanému uplatniť na súde i úroky z

omeškania z celkovej dlžnej sumy, a keďže i v prípade úrokov z omeškania platí trojročná premlčacia
lehota, a to v zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu i na zaplatenie úrokov z
omeškania je v celom rozsahu premlčaný, preto súd i v tejto časti podaný návrh zamietol. O trovách
konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý si uplatnil náhradu trovkonania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., t. j. žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal,
keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že jeho pohľadávka
ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu nebola premlčaná, preto bol návrh zamietnutý
z dôvodu nesprávneho výkladu zákonného ustanovenia zo strany súdu prvej inštancie. Mal za to, že
k zrušeniu zmluvy o kreditnej karte v dôsledku odstúpenia od zmluvy ku dňu 31.12.2010, v súlade s
ustanovením bodu 10.3 písm. b/ a f/ Obchodných podmienok. Jeho nárok na vrátenie dlžnej pohľadávky

zo zmluvy o kreditnej karte nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre vymáhanie
pohľadávky platí všeobecná štvorročná premlčacia lehota a na túto nemá vplyv ani zmena právnej
úpravy účinnej od 13.06.2014 /§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka/, nakoľko žalobný návrh bol podaný
dňa 12.06.2014, teda pred jej účinnosťou. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 422,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 82,51 eur a úrokom vo výške 5,5% ročne zo sumy 422,14 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a trovy

konania, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového

poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,

ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v
jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného
ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že bol povinný
prihliadnuť na premlčanie uplatnenej pohľadávky žalobcu podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ktoré ustanovenie presne odkazuje v súvislosti s odstúpením zmluvy nie na
Obchodný zákonník, ale na § 48 Občianskeho zákonníka. V danom prípade, keďže listom z 15.12.2010
pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy s účinnosťou ku dňu 31.12.2010, a keďže sa nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote v zmysle § 107 Občianskeho
zákonníka v platnom znení, a keďže žaloba bola doručená súdu až 12.06.2014, dospel súd k záveru,
že uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný.
7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho

správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

8. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. S poukazom na vyššie uvedenú citáciu zákonných ustanovení odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancierozhodovalonárokužalobcunazákladepodanejžalobydňa12.06.2014, t.j.podaneješte
pred účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 5b a novely Občianskeho zákonníka
v ustanovení § 52 ods. 2 veta tretia. O žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 29.10.2015, t. j.
v čase kedy už boli účinné obidve citované ustanovenia zákonov. Obidve tieto ustanovenia nadobudli

účinnosť od 01.05.2014 a zákony, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená,
že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Preto správne súd prvej
inštancie na daný prípad aplikoval aj uvedené ustanovenia zákonov účinných od 01.05.2014, a správne
premlčanie nárokov žalobcu vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, posudzoval prednostne
podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka.

11. Odvolací súd poukazuje aj na súdnu prax, ktorá v otázke premlčania v spotrebiteľskom vzťahu
dospela k uvedenému názoru, napr. v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4MCdo 17/2014 z 26.11.2015. Námietka
žalobcu o nesprávnej aplikácii právneho predpisu na otázku premlčania v danom prípade bola preto
nedôvodná.

12. Za správnu napokon odvolací súd považuje na daný prípad aj aplikáciu zák. ust. § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V danom prípade síce bolo medzi
stranami dohodnuté inak, konkrétne v bode 10.3 písm. b) a f) Obchodných podmienok pre kreditné karty,
avšak vzhľadom na špeciálnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorá má prednosť pred všeobecnými

ustanoveniami,spotrebiteľsanemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémupriznávaObčianskyzákonník,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Odstúpenie od zmluvy je teda potrebné posudzovať
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nastupuje
režim bezdôvodného obohatenia.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy s účinnosťou ku
dňu 31.12.2010 s tým, že vyzval žalovaného na úhradu dlhu najneskôr do 15 dní odo dňa účinnosti
odstúpenia. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 12.06.2014, teda
po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty (§ 48 ods. 2 v spojení s § 457 a § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), súd prvej inštancie rozhodol správne, keď ex offo prihliadol na premlčanie a návrh žalobcu

zamietol.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).