Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010154
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815010154.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Ing. Jozefa Palušku a Bartolomeja Doletinu, v trestnej veci obžalovanej E. E. na hlavnom
pojednávaní dňa 23.8.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná E. E., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, trvale bytom K. H., prechodne bytom
H., V. XX/XX,

j e v i n n á ,ž e :

v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august 2013 prostredníctvom osoby I. Š. vylákala
od poškodeného Ing. K. Š. finančné prostriedky vo výške 5.000,- eur tak, že pred I. Š. predstierala, že
potrebuje pôžičku pre seba na kúpu bytu v Bratislave a predstierala úmysel vrátiť peniaze z následného
výhodného predaja tohto bytu so ziskom, pričom sumu 5.000,- eur následne I. Š., tlmočiac predstierané
údaje a výhodnosť obchodu, vyžiadal od poškodeného Ing. K. Š. a túto sumu následne odovzdal v

uvedenom období obvinenej v Prievidzi, v priestoroch jej kancelárie na R. I. v budove J., následne v
Prievidzidňa13.8.2013predstieralaužpriamopoškodenémuIng.K.Š.,žemusprostredkujekúpudvoch
bytov v Bratislave, pričom malo ísť o výhodnú kúpu po neplatičoch, ktorý o byty prejavil záujem a za
účelom ich odkúpenia jej odovzdal v hotovosti v Prievidzi dňa 13.8.2013 sumu 7.240,- eur a v Handlovej
dňa 26.8.2013 sumu 28.960,- eur, pričom všetky obvinenou uvádzané a sľúbené zabezpečenia kúpy
bytov v Bratislave pre ňu, resp. sľúbené sprostredkovania kúpy bytov pre poškodeného Ing. K. Š.
boli prestierané, nepravdivé a doklady ohľadom uvedených pripravovaných prevodov bytov - zmluvy o
uzavretí budúcich zmlúv a prevode vlastníckych práv - boli falšované a nepravdivé, jednak v častiach

podpisov príslušných zamestnancov a jednak v častiach pečiatok, ktorými boli tieto podklady obstarané,
nikdy v uvedenom smere obvinená žiadny reálny úkon nevykonala, resp. nemala snahu vykonať a ani
možnosť reálne vykonať a vybaviť, čím poškodenému Ing. K. Š., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale
bytom T., O. XXXX/XX, spôsobila škodu v celkovej výške 41.200,- eur,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku značnú škodu,

t ý m s p á c h a l a :

zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona,a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2
Trestného zákona, prvá veta pred bodkočiarkou v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č.k. PL.US 106/2011 - 85, uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 21.12.2012 pod č.
428/2012, § 37 písmeno m), h) Trestného zákona, § 38 odsek 7 Trestného zákona, k súhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/5/2016 zo dňa 14.1.2016, obžalovanou prevzatý 29.1.2016,
právoplatný dňa 27.6.2016, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaná p o v i n n á nahradiť poškodenému Ing. K.
Š., R.. XX.XX.XXXX C. T., T. D. T., O. XXXX/XX, škodu vo výške 41.200 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 258 odsek 4 Trestného poriadku sa oboznámil s výpoveďami

obžalovanej E. E. (ďalej len obžalovaná) z prípravného konania, vypočul svedkov Ing. MO. Š., I. Š.,
I. Š., E. S., v zmysle § 263 odsek 4 Trestného poriadku oboznámil sa s výpoveďou svedkyne O.
S. z prípravného konania, pretože svedkyňa na hlavnom pojednávaní využila zákonné právo svedka
a odmietal vypovedať, oboznámil sa s výpoveďou svedka Ing. S. N., vypočul znalkyňu PhDr. E. I.,
oboznámil sa s výsluchom svedka Ing. S. N. z prípravného konania, oboznámil sa s listinným dôkazmi.

Podľa § 277 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh obhajcu JUDr. Ing. K. K. na zistenie účastníka
užívateľatelefónnehočíslaXXXXXXXXXXavypočutietejtoosobypravdepodobnemenomI.,kotázkam
v zmysle návrhu na doplnenie dokazovania prednesenom na hlavnom pojednávaní konanom 19.4.2016
v zhode s písomným návrhom na č.l. 845, odmietal, pretože vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy
výsluch navrhovanej osoby nepovažoval pre svoje rozhodnutie za potrebné, vyhodnotil súd, že išlo o

spôsob obrany obžalovanej v konaní na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaná vo výpovediach ako i pri konfrontáciách v prípravnom konaní spáchanie trestnej činnosti
poprela, popisovala, ako sa cez komunitný portál Pokec spoznala a následne i stretávala s osobou,
ktorú poznala pod menom N., išlo o svedka I. Š.. Ona hľadala byt, a tak túto osobu požiadala o pôžičku

vo výške 2.700 eur. Bolo jej ním odovzdaných 3.000 eur. Tieto finančné prostriedky jej odovzdával v
kancelárii spoločnosti W.. Po tejto pôžičke jej N. povedal, že má možnosť urobiť nejaký biznis s bytmi,
že chce kúpiť byt v Bratislave a napísať ho na jej syna K. R.O., že tak budú nižšie poplatky, lebo ide o
dieťa. Pretože tomuto mužovi dôverovala, súhlasila s tým. Odovzdala mu prefotenú kartičku poistenca
i rodný list syna. Potom jej doniesol 3 zmluvy, ktoré vyzerali ako originály. Zmluvy, po predložení zmlúv

vyšetrovateľom, doznala, že išlo o zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva zo dňa
20.8.2013 medzi budúcim nadobúdateľom K. R. a budúcim predávajúcim Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava - Staré Mesto a k nej príjmovým dokladom, podpísala, dve zmluvy si vzal N.. Po
nejakej dobe prišiel s tým, že má nejakého kamaráta, ktorý by mal tiež záujem o kúpu bytu v Bratislave.
Nechcel však, aby tento kamarát vedel, že predaj bytu ide cez neho, tak ju požiadal, aby ona vystupovala

ako osoba, ktorá sprostredkúva predaj bytov. N. jej aj vysvetlil, čo má hovoriť. Pri prvom stretnutí jej
boli dané i zálohy, preto si myslí, že N. musel tohto muža vopred poučiť a vysvetliť mu, o čo ide. Prvé
ich stretnutie sa uskutočnilo v kancelárii spoločnosti W., bola tam ona, N. a pán Š.. Dopredu jej bolo
presne N. vysvetlené, čo presne má hovoriť, povedala mužovi, že zálohu odovzdá v Bratislave. Bolo
jej odovzdané 10 % z ceny bytov. V ten deň neodovzdávala žiadne doklady, nevedela sa vyjadriť, či

odovzdávala napr. pokladničné doklady k odovzdávaným finančným prostriedkom. Finančné prostriedkyvšak ešte v ten deň odovzdala N.. Následne jej N. priniesol zmluvy aj príjmové a pokladničné doklady
na dané vyššie sumy, ktoré mala odovzdať Š.S.K., urobila tak i nej doma v podnájme v Handlovej. Na
tomto stretnutí sa jej i poškodený pýtal, či by sa dalo kúpiť i viac bytov, odpovedala, že nevie. Poškodený

je odovzdal 3.000 eur, tieto ešte v ten deň odovzdala N.. Opäť potvrdila, keď jej boli vyšetrovateľom
predložené zmluvy i príjmové a pokladničné doklady na sumu 14.720 eur a 14.240 eur, že sú to zmluvy
a doklady, ktoré sa týkajú zmlúv, o ktorých vypovedala a týkali sa osoby poškodeného. Ona, ako uviedla,
brigádovala v kancelárii spoločnosti W., mala i z toho príjem cca 150 eur.

Svedok K. Š. (ďalej len poškodený) vypovedal, že s obžalovanou sa poznal cez švagra I. Š., je to jeho
švagor, ktorý mu uviedol, že má jednu známu z Handlovej, cez ktorú sa dá vybaviť kúpa bytu v Bratislave
za veľmi výhodných podmienok, že i ona ide takýto byt kupovať. Túto osobu oni však poznali pod menom
E. R.. Potrebovala by požičať sumu 5.000 eur, ktoré jej mali chýbať na zloženie zábezpeky. On v tom
čase s obžalovanou ešte nekomunikoval, komunikoval len so švagrom, s ktorým sa i stretáva. Chcel od
tejto osoby i nejaké doklady, na základe čoho táto osoba daný byt kupuje. Švagor mu i doniesol nejaké

doklady, išlo o prefotené doklady, že na ich podklade ten byt kupuje. To bola i jeho podmienka, aby sa
rozhodol, že jej tie peniaze požičia. Keď ich prezrel, pozdávalo sa mu to, byt mal byť po neplatičoch. Po
nejakom čase švagor dostával SMS správy, ktoré mu posielal, kde boli konkretizované dané byty, ich
metráž a celý popis. Vybrali si 2 byty, ktoré sa im pozdávali a ktoré si chceli rezervovať. Po nejakom čase
sa stretli, odovzdali 10 % ceny bytu, po čase mali odovzdať asi 40 % ceny bytu a nakoniec zvyšných

50 % . Stretli sa v Prievidzi, v budove, kde na prízemí bola kaviareň, išlo o priestory maklérskej firmy,
privítala ich obžalovaná, vtedy v tých priestoroch bola ešte jedna pani vo veku asi 55 rokov, obžalovaná
len povedala, že je to šéfka, bližšie ich obžalovaná nezoznamovala. Obžalovaná im vysvetlila, o aké
byty ide, ako sa to bude predávať, boli im predkladané i zmluvy o budúcej zmluve na jej syna, myslí
si, že meno syna bolo K. R., potvrdila im i odovzdanie nimi požičaných peňazí na zálohu na kúpu bytu

pre jej syna. Vtedy i skladal obžalovanej zálohu na dva byty, ktoré si oni vybrali, išlo o tých 10 % z
ceny oboch bytov, spolu asi 7.200 eur. Predaj bytov, podľa udania obžalovanej, im mala sprostredkovať
nejaká obžalovanej kamarátka C., ktorá je prokurátorka, ktorá žije so sudcom A., oni to mali všetko
zariadiť. Keď sa obžalovanej pýtal, prečo tá C. jej s týmto pomáha, tak mu obžalovaná tvrdila, že má
obžalovaná právnické vzdelanie, pracovala na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a keď sa

osoba C. rozvádzala, tak jej pomohla, aby dostala dieťa do starostlivosti, tak jej zaviazaná a chce jej
takto pomôcť. Keď bolo potrebné vyplatiť tých 40 % z kúpnej ceny, tak sa stretávali v byte obžalovanej,
o peniazoch im bolo tvrdené, že buď sa majú skladať v Bratislave alebo tej pani C., ktorá ich za nich
zloží, tí mali byť i prítomní prípadne pri skladaní peňazí v Bratislave. Keď už malo byť zložených tých
40 % z ceny bytu, tak im obžalovaná tvrdila, že tá C. i sudca A. sú na dovolenke. On si požiadal o

úver, a si v čase, keď ešte nemal úver schválený, bolo potrebné peniaze vyplatiť. Peniaze bolo potrebné
rýchlo vyplatiť do Bratislavy, obžalovaná mu tvrdila, že to vie zabezpečiť nejaký asistent tej C., cestou do
Košíc, že zmluvy podpísané v Bratislave ich donesie obžalovanej. V byte obžalovanej mu obžalovaná
ukazovala podpísané zmluvy, podpísal ich aj on, keď obžalovanej skladal peniaze, vždy dostával i
príjmové pokladničné doklady. Presné sumy, koľko sa bude platiť, mu vysvetlila obžalovaná, bolo to

presne určené na základe zmluvy . Zmluvy si preštudoval, podpísal ich aj ich odovzdal obžalovanej.
Bolo to cez víkend v byte obžalovanej. Asi v pondelok mu boli vyplatené peniaze z úveru, tie potom bol
opäť v byte obžalovanej jej i vyplatiť. Pri stretnutiach býval i švagor, len pri posledných stretnutiach už
švagor nebol prítomný, bola tam len obžalovaná, asi jej syn, ktorý do toho však nijako nezasahoval. Pri
odovzdávaníposlednýchpeňazímubolopovedané,žetáC.vybaví,abynemuselivyplácaťzostatoktých

50 %, ale že tieto peniaze môžu použiť na zloženie akontácie na ďalšie byty. Asi 1-2 dni po odovzdaní
peňazí ho kontaktoval švagor, že našiel na internete nejaký článok, kde išlo o osobu, ktorá sa mala
podobať na osobu, ktorú oni poznali pod menom R., no tam mala uvedené iné meno - E., mala byť
odsúdená za nejakú krádež, alebo predaj dieťaťa a byty. I on išiel na internet a zistil to isté. Keď sa pri
stretnutiach na niečo obžalovanej v súvislosti s tými bytmi pýtal, tak vždy veľmi pohotovo reagovala,

vedela mu odpovedať, možno len asi 1-2-krát sa mohlo stať, že na otázku nevedela odpovedať, vtedy že
niekomu telefonovala, on so švagrom ostal sedieť na balkóne bytu a obžalovaná išla do bytu. Príjmové a
pokladničné doklady mu vždy dávala obžalovaná, boli už vystavené podpísané. K obrane obžalovanej,
že všetko zariaďoval a vybavoval jeho švagor, sa poškodený vyjadril, že je názoru, že švagor by niečoho
takého nemohol po mentálnej stránke ani schopný, nevie, čo je príjmový doklad. Je proste futbalista a

len to vie, nie vymyslieť niečo obdobné. Nikdy nemali spolu žiaden konflikt. Byty určite neboli pozrieť,
chcel ich vidieť, no bolo mu povedané, že to nie je možné, lebo tam stále ešte tí neplatiči bývajú a oni
ani netušia, že budú deložovaní, malo to byť podľa nejakej úpravy mesta Bratislava. Poštovú schránku
obžalovanej si nevšímal. S obžalovanou sa stretol asi 6-krát, vždy išlo len o stretnutie ohľadne bytov,pri stretnutí s obžalovanou, keď bol prítomný švagor, tak aj on do rozhovoru zasahoval, ale len v tom
smere, že sa on, keď ho niečo napadlo, pýtal obžalovanej, nie žeby on bol jemu niečo vysvetľoval.
Nikdy pri stretnutiach s obžalovanou sa o jej prípadnej trestnej minulosti nerozprávali, mená sudca A.

a prokurátorka C. poznal a počul len v súvislosti, že majú pôsobiť pri vybavovaní bytov. Švagor sa mu
priznal, že sa obžalovanej predstavil ako N., nepýtal sa ho však prečo, je ženatý. Obžalovanej vyplatili
a ona v súvislosti s údajným predajom bytov prevzala od neho finančnú hotovosť vo výške spolu 41.200
eur, v takejto výške i uplatnil nárok na náhradu škody.

Svedok I. Š. vypovedal, že s obžalovanou sa spoznal cez internet, predstavil sa jej iným menom, bral
to ako „úlet“, stretávali sa v Handlovej. Obžalovaná sa mu predstavila ako E.. Asi po 2-3 mesiacoch
mu zavolala, že ide kupovať byt a či by jej nemohol požičať 5.000 eur. Opýtal sa švagra a ten mu
povedal, že keď ide o lacné byty, keď mu obžalovaná pomôže byt kúpiť, tak že jej požičia peniaze. On od
švagra doniesol obžalovanej tých 5.000 eur, bolo to v priestoroch budovy J., bola tam nejaká spoločnosť
pôsobiaca v poisťovníctve. Obžalovaná mu posiela SMS správy, kde boli rozlohy tých bytov, ceny, i

ktoré by boli vhodnejšie i sumy, ktoré treba doniesť, tieto SMS správy on preposielal poškodenému,
ktorý si byty vybral. On s poškodeným boli za obžalovanou v Prievidzi, bolo to v priestoroch budovy J.,
odovzdal poškodený peniaze za dva byty, išlo o sumu okolo 7.000 eur, tu tvrdila obžalovaná, že je to
vybavovanéceznejakúC.,ktorájeprokurátorkaajejpriateľasudcuA.,žetejtoC.pomohla,žepracovala
na Ministerstve práce a že jej pomohla dostať dieťa do opatery. Potom sa malo ísť asi o 2 týždne do

Bratislavy vyplatiť sumu po neplatičoch. Obžalovaná však asi po 10 dňoch tvrdila, že tá C. a sudca A. idú
na dovolenku, že niekto od tej C.É. pôjde smerom z Bratislavy cez Prievidzu, a že jej zanesie peniaze.
Švagor utekal do banky a doniesol obžalovanej tých 27.000 eur. Po tomto na internete zistili, že osoba, v
ktorej stotožnili obžalovanú, mala predať dieťa a mala sa dopustiť aj podvodov s bytmi. Oni obžalovanú
poznali pod menom R.. Na to išli vec oznámiť polícii. Potvrdil svedok i spôsob, ako malo byť za byty

platené, sumy, tak, ako to vypovedal poškodený. Byty, ktoré mal švagor kupovať, mali byť po neplatičoch
v Bratislave, nikdy tieto byty neboli pozrieť. On o trestnej minulosti obžalovanej nevedel, dozvedel sa
až vtedy na internete. Sudca A. a C. im boli uvádzaní len v súvislosti s týmito bytmi, ako obžalovanej
známi. On nikdy poškodenému nedlžil peniaze, nemal ani konflikty.

Svedkyňa I. Š. v podstate potvrdila vôľu poškodeného cez obžalovanú, ktorú poznali pod menom E.Q.
R., zakúpiť byty v Bratislave. Ponuku priniesol brat - svedok I. Š., že sa dá zakúpiť byty po neplatičoch.
Ona má len sprostredkované informácie, ona sama pri jednaní nebola. Peniaze na kúpu, časť peňazí,
boli ich spoločné peniaze a na časť sa bral úver.

Svedkyňa E. S. vypovedala, že obžalovanú pozná asi 13 rokov cez ich deti. V minulosti jej požičali
s manželom spolu asi 10.000 eur, časť peňazí asi 1.500 eur jej vrátila. Nepožičala jej peniaze na
vozidlo. Po prepustení obžalovanej z výkonu trestu odňatia slobody mala snahu, aby jej obžalovaná
vrátila požičané peniaze. Obžalovaná nebola u nej zamestnaná, no bola v jej firme párkrát, pomáhala jej
skartovať staré zmluvy, nemala prístup k počítaču, zmluvám. Jej firma pracuje pre maklérsku firmu, ide o

W., sídli v budove J. v Prievidzi. V jej firme bola obžalovaná s mužom, ktorého jej predstavila ako N., že je
z Partizánskeho, nerozprávala sa s ním, ona postrehla len jednu návštevu s týmto pánom u nich vo firme.
Bola tak u nej spolu asi 5-krát. K uzavretiu pracovnej zmluvy však nedošlo, ani jej nevyplácala žiadnu
mzdu. Keď bola u obžalovanej vykonaná prehliadka, bola kontaktovaná a požiadal ju syn obžalovanej,
či by obžalovanej potvrdila, že peniaze, ktoré boli u obžalovanej nájdené, sú od nej. To však nebola

pravda, tak to odmietla potvrdiť.

Svedkyňa O. S. sa ku skutku nevedela vyjadriť, táto svedkyňa sa vyjadrovala len k finančným
prostriedkom - sirotskému dôchodku, ktorý poberá syn obžalovanej K. R. a jej finančnej výpomoci
obžalovanej.

Svedok Ing. S. N. sa vyjadroval k predloženým písomným dokladom - pokladničným dokladom, zmluvám
o budúcej zmluve tak na meno syna obžalovanej ako i poškodeného a uviedol, že pracuje na Miestnom
úrade Bratislava - Staré Mesto na pozícii vedúci finančného oddelenia, predmetné platby neevidujú, ich
príjmové a pokladničné doklady majú inú formu, majú iný systém číslovania dokladov, neevidujú takéto

zmluvy. Na dokladoch ich úrad používa i iné pečiatky, nie okrúhle. Predaj majetku, ktorý je uvádzaný v
zmluvách, neprešiel schvaľovacím procesom pre odpredaj, išlo o fiktívne zmluvy.Znalkyňa PhDr. PaedDr. E. I. jednoznačne zotrvala na svojich záveroch znalca prezentovaných v
znaleckom posudku č. 66/2014 s tým, že jednoznačne zotrvala na závere, že podpisy nachádzajúce
sa na sporných dokladoch - zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa

9.8.2013 medzi poškodeným - ako budúcim nadobúdateľom a Hlavným mestom Slovenskej republiky
Bratislava - ako budúcim predávajúcim, že s vyššou mierou pravdepodobnosti vyhotovila obžalovaná,
pravdepodobne obžalovanej sú i podpisy na príjmových pokladničných dokladoch č. XXXX/XX U. A.
X.X.XXXX R. I. X.XXX E., Č.. XXXX/XX U. A. X.X.XXXX R. I. X.XXX E., Č.. XXXX/XX U. A. XX.X.XXXX
R. I. XX.XXX E. O. Č.. XXXX/XX U. A.O. XX.X.XXXX R. I. XX.XXX E..

Súd sa oboznámil i s listinnými dokladmi č.l. 634, zmluvami o uzavretí budúcej zmluvy o prevode
vlastníckeho práva zo dňa 9.8.2013 medzi poškodeným - ako budúcim nadobúdateľom a Hlavným
mestom Slovenskej republiky Bratislava - ako budúcim predávajúcim, príjmových pokladničných
dokladoch č. XXXX/XX U. A. X.X.XXXX R. I. X.XXX E., Č.. XXXX/XX U. A. X.X.XXXX R. I. X.XXX E.,
Č.. XXXX/XX U. A. XX.X.XXXX R. I. XX.XXX E. O. Č.. XXXX/XX U. A. XX.X.XXXX R. I. XX.XXX E..

Obžalovaná spáchanie skutku, pre ktorý bola na jej osobu podaná obžaloba, popiera a bráni sa
tým, že skutok spáchal svedok I. Š. a ona len hovorila a robila to, o čo ju on požiadal, žiadne
peniaze si od poškodeného neponechala, žiadne doklady nevystavovala. Obranu obžalovanej súd
hodnotí ako nevierohodnú, účelovú, motivovanú snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti,

vyvrátenú vykonanými dôkazmi, z nich predovšetkým výpoveďou poškodeného, svedka I. Š., nepriamo
i výpoveďou svedka I. Š., E. S., jednoznačným záverom znalkyne PhDr. PaedDr. E. I., oboznámenými
listinnými dôkazmi na č.l.634, čím mal súd bez akýchkoľvek pochybností i preukázané, že obžalovaná
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na
cudzom majetku značnú škodu, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnila zákonné

znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona. Z
týchto dôkazov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaná si vytvorila legendu o predaji bytov
v Bratislave - Staré Mesto, vytvorila si k tomu príslušné fiktívne zmluvy, pokladničné doklady, ktoré
boli potvrdené jej podpisom a doklady nie sú pravými dokladmi subjektu, ktorý mal byť predávajúcim
a v koho mene mali platby byť prijaté, tomuto subjektu ani platby nikdy neboli poukázané. Vytvorila

si legendu o spojitosti s osobami, ktoré vydávala za známych - sudca A. a prokurátorka C.. Tu
súd jednoznačne poukazuje na spojitosť osoby obžalovanej, jej poznanie mena sudcu, pretože na
č.l. 834-844 sa nachádza rozsudok, s ktorým sa súd oboznámil, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
predsedom senátu vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/3/2008, v ktorom bola obžalovaná
uznaná vinnou z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, 5 Trestného zákona č.

140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005 a iné, bol práve sudca JUDr. I. A. a osobou, s ktorou mala
saskutkovdopustiť,malabyťC.F..PoškodenýakoisvedokŠ.rozhodnepopreli,žebyotrestnejminulosti
obžalovanej vedeli, a tak inak ako práve spôsobom, o ktorom vypovedali vo svojich výpovediach, sa
o týchto menách nemali možnosť dozvedieť, teda od obžalovanej, keď ich predstavovala ako osoby,
cez ktoré daný predaj bytov zabezpečuje. Teda pre umocnenie dôveryhodnosti ako i pre urýchlenie

vylákania peňazí obžalovaná neváhala zneužiť i meno sudcu, ktorý pôsobil v jej predchádzajúcej trestnej
veci. Rovnako tu súd poukazuje i na približne zhodný modus operandi, ako práve pri skutkoch vo
vzťahu k odsúdeniu sp. zn. 3T/3/2008, resp. i ostatných jej trestných vecí. Obžalovaná, tak ako i v
predchádzajúcich jej veciach, si vytvorila podmienky na vytvorenia zdania dôveryhodnosti a pravdivosti
jej tvrdení, keď sa vydávala za pracovníka spoločnosti W., hoci tu len vypomáhala, popisovala sa ako

bývalá pracovníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého titulu pomáhala C. a tá jej
je zaviazaná, čo nebolo pravda, rovnako ako to bolo i vo veci Okresného súdu Prievidza 3T/131/2007.
Nikdypredajbytovneprebehol,obžalovanáprevzatépeniazepoužilaprevlastnéobohatenie,kúpubytov
nesprostredkovala a ani nikdy nemala v úmysle.

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb, chráni ich pred neoprávnenými
zásahmi zo strany tretích osôb. Obžalovaná tento záujem spoločnosti porušila.

Súd sa oboznámil sa i so správami a charakteristikami osobu obžalovanej č.l. 756, 757, z ktorých
vyplýva, že obžalovaná nebola postihnutá v priestupkovom konaní, v mieste bydliska sú o nej známe len

evidenčné údaje. Oboznámil sa súd s odpisom registra trestov č.l. 758, s pripojeným spisom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 1T/5/2016, z ktorých vyplýva, že na obžalovanú sa v posledných 10 rokoch hľadí,
akoby bola 5-krát súdne trestaná, pre prevažne totožnú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazomOkresného súdu Prievidza 1T/5/2016 zo dňa 14.1.2016, obžalovanou prevzatý 29.1.2016, právoplatný
dňa 27.6.2016.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, u obžalovanej súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného
zákona, vzhliadol však dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písmeno h), m) Trestného zákona - že
spáchala viac trestných činov a už bola odsúdená, pretože však odsudzoval obžalovanú pre trestný

čin, ktorý spáchala skôr ako súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok pre iný jej trestný čin,
prichádzalo do úvahy u nej ukladať trest súhrnný podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, podľa zásad
ukladania trestu úhrnného podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, a prvá veta pred bodkočiarkou v
zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL.US 106/2011 - 85, uverejneného v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012 a práve pre túto okolnosť použil súd
pri ukladaní trestu i ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného, zohľadniac i osobu obžalovanej, jej pomery,

možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného
zákona, potom súd dospel k záveru, že ako primeraný a zákonný súd vzhliadol trest - trest odňatia
slobody výmere 8 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého ju zaradil v zmysle § 48 odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestného činu bola v posledných 10 rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pretože súd ukladal

trest súhrnný podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Prievidza 1T/5/2016 zo dňa 14.1.2016, obžalovanou prevzatý 29.1.2016, právoplatný
dňa 27.6.2016, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Len takýto trest bude, podľa názoru súdu, plniť
účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. Je nesporné, že u obžalovanej ide o

osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, ktorú od ďalšieho páchania trestnej činnosti neodradilo
ani pôsobenie na jej osobu výkonom predchádzajúceho trestu odňatia slobody. Prevýchovný účel trestu,
podľa názoru súdu, u obžalovanej neplní účel trestu a je nepochybne potrebné výkonom trestu, trestom
odňatia slobody dlhšieho trvania, predovšetkým zabrániť obžalovanej v pokračovaní a páchaní ďalšej
trestnej činnosti, ktorou by mohla spôsobiť ďalšiu majetkovú škodu iným osobám. Vzhľadom na tieto

okolnosti takýto trest obžalovanej ako zákonný a spravodlivý súd uložil.

Pretože poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, vychádzajúc z ustálenej výšky škody,
vychádzajúc zo skutkovej vety rozsudku, súd zaviazal obžalovanú poškodenému uhradiť škodu vo výške
41.200 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.