Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/715/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114204947
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114204947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ N. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. R. XXXX/XX, J., 2/ Ing. B. Y., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. R. XXXX/
XX, J., proti žalovanej: Z. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, J., zastúpenej splnomocneným
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom Vajanského 1/2765, Žilina,
IČO: 36 851 906, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14C/50/2014-145 zo dňa 29. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd určil neplatnosť listiny o vydedení a vo výroku o trovách

konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobkyne 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14C/50/2014-145 zo dňa 29.09.2015 určil, že listina o vydedení
spísaná dňa 07.10.2010 vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. N 345/2010, NZ 36367/2010,
NCRza5005/2010, NCR1s 36940/2010 na notárskom úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej je voči

žalobkyniam 1/, 2/ neplatná a návrh na určenie neplatnosti závetu poručiteľky spísaného dňa 07.10.2010
vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. N 345/2010, NZ 36367/2010, NCRza5005/2010, NCR1s
36940/2010nanotárskomúradeJUDr.AlenyMajerčiakovejzamietolstým,žežiadnyzúčastníkovnemá
právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že žalobkyne sa návrhom zo dňa 10.02.2014 domáhali určenia neplatnosti listiny
o vydedení a závetu poručiteľky E. I., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXXX/XX, J.,
zomrelej dňa XX.XX.XXXX, spísaných dňa 07.10.2010 vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 345/2010,

NZ 36367/2010, NCRza5005/2010, NCRls 36940/2010 na notárskom úrade JUDr. Aleny Majerčiakovej,
na podanie ktorej boli odkázané uznesením Okresného súdu Žilina vo veci prejednania dedičstva po
poručiteľke sp. zn. 4D/107/2013, Dnot 197/2013 zo dňa 09.01.2014.
Súd zistil, že notárskou zápisnicou č. N345/2010, NZ 36367/2010 zo dňa 07.10.2010 poručiteľka E. I.
vydedila svoje vnučky L. U., nar. XX.XX.XXXX, N. U., nar. XX.XX.XXXX a B. U., nar. XX.XX.XXXX z
dôvodu uvedeného v ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nakoľko o ňu neprejavujú
opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Za dedičku všetkého svojho hnuteľného

a nehnuteľného majetku, prípadných práv a pohľadávok, ktoré budú jej vlastníctvom ku dňu úmrtia,
určila závetnú dedičku - dcéru Z. L., rod. L., t. j. žalovanú a pre prípad, že by sa nedožila jej smrti,
za náhradného závetného dediča ustanovila jej manžela Ing. B. L.. Uznesením Okresného súdu Žilina
sp. zn. 4D/107/2013 zo dňa 09.01.2014 boli L. U., N. U. a Ing. B. Y. odkázané notárom ako súdnymkomisárom, aby v lehote 20 dní po právoplatnosti uznesenia podali žalobu proti žalovanej o určenie, že
listina o vydedení a závet spísané dňa 07.10.2010 vo forme notárskej zápisnice sú neplatné.
Citujúc ust. § 469a ods. 1 až 3, § 476 ods. 1 až 3, § 476d ods. 1, § 479 Občianskeho zákonníka súd

žalobe v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení vyhovel a v časti určenia neplatnosti závetu žalobu
zamietol.
Posudzujúc dôvody formálnej a materiálnej neplatnosti listiny o vydedení súd mal za preukázané, že
až do času, kým bola rodina žalobkýň nútená po žiadosti poručiteľky vypratať dom v jej vlastníctve, boli
vzťahy medzi poručiteľkou a celou rodinou žalobkýň usporiadané. Po dočasnom narušení vzťahov sa

tieto obnovili v súvislosti s ochorením matky žalobkýň a zotrvali minimálne dva roky po jej smrti v roku
1997. Po tomto čase bola frekvencia vo vzájomných návštevách nižšia. Súd skúmal, či znížený rozsah
vzájomného stretávania sa žalobkýň 1/, 2/ s poručiteľkou je takej intenzity, že je možné z toho vyvodiť
nezáujem žalobkýň o poručiteľku. Konštatoval, že rozsah stretávania na úrovni náhodných stretnutí a
významných jubileí nie je na úrovni, aby bolo možné zistiť skutočné potreby poručiteľky. Prihliadol však
aj na to, že poručiteľka rovnako neprejavila záujem o stretnutie so žalobkyňami a ich potreby, ale ani o to,

abyjunavštívili,tedaformoupozvaniaapodobne.Vyslovenenegatívnyvzťahmalsúdpreukázanýmedzi
poručiteľkou a otcom žalobkýň, ktorého následkom dochádzalo k obmedzeniu vzájomných stretávaní
s prvkami nežiaducej prítomnosti rodiny otca žalobkýň. Súd však nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú
by poručiteľka mohla objektívne odmietať žalobkyne ako svoje vnúčatá. Nakoľko nedošlo k naplneniu
dôvodu, že by žalobkyne voči poručiteľke ako jej potomkovia, trvalo neprejavovali opravdivý záujem,

ktorý by ako potomkovia mali prejavovať, listina o vydedení je v tejto časti neplatná. Hoci rozsudok je
záväzný len medzi stranami konania, a teda vyslovená neplatnosť by sa mala vzťahovať len na ne, súd
z dôvodu právnej istoty vzťah neplatnosti listiny o vydedení vyjadril výslovne vo vzťahu k žalobkyniam
1/, 2/ a nie aj voči tretej potencionálnej dedičke L. U..
Žalobu žalobkýň v časti určenia neplatnosti závetu súd zamietol, nakoľko nezistil žiadne dôvody

absolútnej neplatnosti závetu a na vyslovení relatívnej neplatnosť závetu nie je daný naliehavý právny
záujem (závet je aj po vyslovení relatívnej neplatnosti v časti platný).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) a vzhľadom na pomer úspechu strán vo veci samej, nárok na náhradu
trov konania nepriznal žiadnej zo strán konania.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobe v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení
vyhovel, podala žalovaná odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku v tejto časti
spočívajúcej v zamietnutí žaloby, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, jeho zistenia nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a platnom právnom poriadku.
Žalovaná namietala, že v konaní došlo k porušeniu právnych predpisov, keď na strane žalobkýň nebol
úplný okruh účastníkov konania s poukazom na obsah notárskej zápisnice sp. zn. N345/2010, NZ
36367/2010, NCRza 5005/2010, NCR1s 36940/2010 zo dňa 07.10.2010. Poukázala na to, že po jej

sestre sa zákonnými dedičkami po poručiteľke stali všetky jej deti, teda okrem žalobkýň i L. U., ktorá
však v konaní nevystupuje na strane žalobcov, preto na strane žalobkýň je nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie domáhať sa absolútnej neplatnosti listiny o vydedení. Poukázala tiež na to, že súd je viazaný
žalobným petitom ako bol uvedený žalobkyňami, preto pokiaľ skúmal či sú dané dôvody vydedenia,
konal o tom, čo nebolo predmetom konania v tejto právnej veci. Pokiaľ sa žalobkyne domáhali určenia,

že listina o vydedení je neplatným právnym úkonom, mal súd v zmysle § 469a ods. 3, § 476, § 480
Občianskeho zákonníka skúmať iba splnenie zákonných podmienok uvedených v právnom predpise,
teda skúmať, či táto listina má všetky náležitosti.
K dôvodom vydedenia uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie sú dôvody vydedenia u žalobkýň
uvedené v listine o vydedení dané. Poukázala na výpoveď žalobkýň, ktoré v priebehu konania netvrdili,

že by kontaktovali od roku 2006 do roku 2010 svoju starú matku, napriek tomu, že bývali blízko nej, keď
žalobkyne ako mladšie osoby by mali prejavovať záujem o ňu ako o svoju starú matku a nie naopak.
Súd sa náležite nevysporiadal s jej tvrdeniami, závery súdu vedúce k vyhoveniu žalobnému návrhu v
tejto časti týkajúce sa posúdenia skutkových okolností považuje za neurčité a nezrozumiteľné.
Dôkazné bremeno bolo na strane žalobkýň, pričom z procesnoprávneho hľadiska sa nesprávne

domáhali určenia neplatnosti listiny o vydedení, pretože sa mali domáhať, že nie sú splnené dôvody
vydedenia uvedené v listine o vydedení. Súd len povrchne uvádza akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov spravoval, vágne prezentuje i konkrétne skutkové dôvody, resp. dôkazy, ktoré mal za
preukázané, pričom opomína zhodnotiť a zvážiť dôkaznú silu výpovedí strán konania.V závere odvolania žalovaná v prípade iného právneho názoru odvolacieho súdu s poukazom na ust. §
238 ods. 3 O. s. p. navrhla, aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu.

3. Dňa 09.05.2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovanej označené ako „Námietky k
zdôvodneniurozsudkusp.z.14C/50/2014-145“,vktoromkonštatovala,žesamosudcanebolnezaujatýa
nestranný, neviedol pojednávanie neutrálne, ale zvláštnym svojvoľným spôsobom v prospech žalobkýň.
Poukázala na viaceré chyby v konaní a odôvodnení rozsudku.

4. Žalobkyne sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.

5. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov

uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 201 O. s. p.
v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.
s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku (čo do výroku napadnutého odvolaním
žalovanej), ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v
prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj
správne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 469a Občianskeho zákonníka.

Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220
ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje
správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

8. Odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

9. Podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa
trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

10. Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma

potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie
ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov)
existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone (§ 469a Občianskeho zákonníka),
ktorý sa musí uviesť v listine o vydedení. K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov

uvedených v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka. Pôjde pritom predovšetkým o otázku skutkovú
a posúdenie okolnosti konkrétneho prípadu (R 45/1986).

11. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm.
b/ Občianskeho zákonníka, je významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento

vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen vzťahu formálneho. Existenciu takéhoto
kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne
písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní
otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno
opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k

vydedeniudošlo,najmä,čipotomkovivprejavovaníopravdivéhozáujmuoporučiteľanebrániliobjektívne
okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného
záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka
totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotnáexistencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s
prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o
poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez

ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.

12. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu
prvej inštancie v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení, keď tento správne ustálil, že dôvody
uvedené v listine o vydedení nie sú dané. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyne o poručiteľku

nejavili absolútne žiaden záujem. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v rodine
boli nezhody, ktoré boli zapríčinené predovšetkým otcom žalobkýň, napriek tomu s výnimkou určitého
obdobia potom, čo bola rodina žalobkýň povinná odísť z domu poručiteľky, kam sa pôvodne nasťahovali
na základe vzájomnej dohody, boli vzťahy medzi žalobkyňami a poručiteľkou dobré. K obmedzeniu
týchto vzťahov došlo po smrti matiek žalobkýň, v priebehu niekoľkých rokov, pričom nie je zrejmý
dôvod ochladnutia vzťahov medzi nimi. I keď kontakt žalobkýň (v tom čase vo veku 19 a 13 rokov)

a poručiteľky po tomto čas bol v obmedzenej miere, žalobkyne poručiteľku pravidelne nenavštevovali,
ich kontakt bol len náhodný, nemožno ponechať bez povšimnutia, že rovnako poručiteľka svoje vnučky
nevyhľadávala, s týmito sa nijakým spôsobom nekontaktovala, žalobkyniam ani poručiteľka ani jej
ostatná rodina nedali vedomosť ani o zhoršenom zdravotnom stave poručiteľky. Za daného stavu,
keď samotná poručiteľka nejavila záujem o kontaktovanie žalobkýň ako svojich vnučiek, nemožno ani

nezáujem žalobkýň považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by bolo dôvodom pre
vydedenie v zmysle § 469a písm. b/ Občianskeho zákonníka. Nakoľko dôvody vydedenia žalobkýň 1/,
2/ neboli dané, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď určil, že listina o vydedení je neplatná.

13. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovanej, že súd, ktorý bol viazaný žalobným návrhom, nemal

dôvodskúmať,čisúdanépodmienkyvydedeniauvedenévlistineovydedení,aleibaformálnenáležitosti
listiny o vydedení, odvolací súd uvádza, že nakoľko dôvodom neplatnosti listiny o vydedení bola práve
neexistencia dôvodov vydedenia tvrdená v žalobe, súd prvej inštancie správne na základe skutkového
vymedzenia žaloby skúmal, či dôvody vydedenia sú dané. Pokiaľ následne dospel k záveru, že tieto
nie sú dané, správne, v súlade so žalobným petitom, rozhodol o neplatnosti listiny o vydedení vo

vzťahu k žalobkyniam. Je potrebné si uvedomiť, že pre platnosť vydedenia nestačí, ak sú splnené
formálne náležitosti listiny o vydedení, ale musí byť splnená aj materiálna náležitosť, a tou je práve
existencia konkrétneho dôvodu vydedenia. Odvolací súd zároveň podotýka, že žalobkyne podali žalobu
o neplatnosť listiny o vydedení na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 4D/107/2013 zo dňa
09.01.2014 vydaného v dedičskom konaní, ktorým boli v zmysle § 175k ods. 2 O. s. p. odkázané práve

napodaniežalobyoneplatnosťlistinyovydedení.Odvolacísúddodáva,žepoprižalobáchoneexistencii
dôvodov vydedenia boli opakovane predmetom viacerých konaní i žaloby o určenie neplatnosti listiny
o vydedení (z dôvodu neexistencie dôvodov vydedenia), mimo iných napr. aj v konaní vedenom na
Najvyššom súde Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/222/2009 alebo 5Cdo/239/2009.

14.Akonedôvodnúvyhodnotilodvolacísúdinámietkužalovanejonedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie
žalobkýň. I keď z pripojeného dedičského spisu vyplýva, že poručiteľka zanechala štyroch zákonných
dedičov v prvej dedičskej skupine, pričom na troch z nich sa vzťahovala listina o vydedení a práve
„vydedené“ dedičky - žalobkyne 1/, 2/ a ich sestra L. U., boli odkázané na podanie žaloby o určenie
neplatnosti závetu a listiny o vydedení, nemožno nedostatok aktívnej vecnej legitimácie vzhliadnuť

v skutočnosti, že žalobu ako vydedená dedička nepodala aj L. U.. I keď je pravda, že účastníkmi
konania o neplatnosť závetu musia byť všetci dedičia, nakoľko rozhodnutie v danom prípade sa dotýka
práv všetkých dedičov (touto otázkou sa odvolací súd vzhľadom na absenciu odvolania v tejto časti
nezaoberal), nie je tomu tak v prípade konania o neplatnosť listiny o vydedení z dôvodov neexistencie
dôvodov vydedenia. Pokiaľ totiž dedička L. U. takúto žalobu v zmysle uznesenia dedičského súdu

v stanovenej lehote nepodala (z čoho možno vyvodiť, že s dôvodmi vydedenia napokon súhlasila),
nemožno dedičku L. U. nútiť na jej podanie a od jej účasti v konaní odvíjať aktívnu vecnú legitimáciu
žalobkýň 1/, 2/. V danom prípade sa neplatnosť listiny o vydedení namietala z dôvodu nenaplnenia
existencie dôvodov vydedenia vzťahujúcich sa na konkrétneho dediča, preto nebol dôvod, aby boli
účastníkmi dedičia, ktorých sa rozhodnutie nebude žiadnym spôsobom dotýkať.

15. Odvolací súd sa napokon nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovanej vytýkajúcou napadnutého
rozsudku jeho nedostatočné, vágne odôvodnenie. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku
dospel k záveru, že jeho písomné vyhotovenie spĺňa náležitosti ustanovené v § 157 ods. 2 O. s. p. (resp.§ 220 ods. 2 C. s. p.), z jeho odôvodnenia je zrejmé z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami
sa pri ich hodnotení spravoval a preskúmateľné sú i závery súdu vedúce k právnemu posúdeniu veci
v zmysle napadnutého rozhodnutia.

16. Pokiaľ ide o podanie žalovanej, doručené odvolaciemu súdu dňa 09.05.2016, odvolací súd na
uvedené podanie neprihliadal, nakoľko toto bolo uskutočnené po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
Pokiaľ žalovaná v uvedenom podaní zároveň namietala nezaujatosť zákonného sudcu, z podania
vyplýva, že túto žalovaná videla v postupe sudcu v konaní, z ktorého dôvodu odvolací súd na námietku v

zmysle § 53 ods. 3 C. s. p. neprihliadal, keď táto zároveň nebola vznesená v zákonom stanovenej lehote.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správny potvrdil.

18. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola odvolaním žalovanej napadnutá, ponechal odvolací súd rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

19. Odvolací súd nevyhovel návrhu žalovanej na pripustenie dovolania, keď žalovaná jednoznačne a
nepochybne neuviedla vo vzťahu k akej otázke zásadného významu žiada dovolanie pripustiť. Odvolací

súd zároveň uvádza, že Civilný sporový poriadok, ktorý bol odvolací súd povinný pri svojom rozhodnutí
aplikovať, neobsahuje obdobné ustanovenie ako Občiansky súdny poriadok v ust. § 238 ods. 3, a teda
odvolací súd nemá možnosť dovolanie pripustiť. V prípade, ak sú však splnené podmienky ustanovené
Civilným sporovým poriadkom, je dovolanie prípustné i proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobkyne 1/, 2/, a to v celom rozsah,
preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)