Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816204608
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816204608.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v opatrovníckej veci nesvojprávneho
W. G., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného opatrovníkom Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb,
si sídlom Úzka 49, 982 02 Tornaľa, IČO: 00 648 124, na návrh navrhovateľa G. G., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom X. Z. XX, XXX XX X. Z., právne zastúpeného JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou,

Advokátska kancelária so sídlom Fúčikova 795/15, 979 01 Rimavská Sobota, o zmenu opatrovníka, na
základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6Ps/5/2016-34 zo dňa
18. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zmenu opatrovníka p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa
18. 10. 2016 návrh navrhovateľa o zmenu opatrovníka nesvojprávneho zamietol (prvý výrok). Zároveň
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok).
1. 2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ návrhom podaným
dňa 24. 08. 2016 navrhol zmenu opatrovníka nesvojprávneho W. G., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len
„nesvojprávny“), ktorý je umiestnený v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb Tornaľa (ďalej

aj „DD a DSS Tornaľa“ alebo „opatrovník“). Návrh odôvodnil tým, že rodičia nesvojprávneho už nežijú a
jeho súrodenci oňho nejavia žiadny záujem, pričom on (navrhovateľ) s manželkou sú s nesvojprávnym
v rodinnom vzťahu a chodieva ho pravidelne navštevovať. Počas jednej z návštev mu bolo zo strany
nesvojprávneho naznačené, že by chcel ísť bývať k nemu a chcel by ho aj za opatrovníka.
1. 3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že síce nemožno ignorovať skutočnosť,
že sám nesvojprávny vyjadril svoje prianie odísť z DD a DSS Tornaľa k navrhovateľovi, avšak zároveň

nie je možné z daného vyjadrenia nesvojprávneho vychádzať, nakoľko nesvojprávny nemá správnu
predstavu o skutočnosti (veľa vecí si nepamätá alebo im nerozumie správne) a jeho zdravotný stav si
vyžaduje dôslednú a náročnejšiu starostlivosť personálu a lekárov, ktorej poskytovanie plnohodnotne
v súčasnosti zabezpečuje DD a DSS Tornaľa. Prvoinštančný súd nezistil, že by doposiaľ ustanovený
opatrovník stratil spôsobilosť na výkon funkcie, že by porušoval svoje povinnosti, alebo zneužíval svoje
práva, a nebol zistený ani iný vážny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné opatrovníka zmeniť, a to aj

vzhľadom na pochybnú skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý videl nesvojprávneho iba počas posledného
pol roka, by si ho vzal k sebe, pričom nemá k nesvojprávnemu žiadny bližší vzťah (okrem vzdialeného
príbuzenského vzťahu), ktorý by takúto starostlivosť odôvodňoval. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie dospel k záveru, že návrh na zmenu opatrovníka nie je dôvodný.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zmenu

opatrovníka (prvý výrok) podal navrhovateľ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy jehoúprimný záujem sa riadne starať o nesvojprávneho a byť mu opatrovníkom, nakoľko má nesvojprávneho
rád, dobre spolu vychádzajú, nesvojprávny sa cíti dobre v jeho prítomnosti a on sa o neho dokáže
riadne postarať a zabezpečiť všetky jeho potreby, aby mu nič nechýbalo. Prvoinštančnému súdu

vytkol, že rozhodol na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a vychádzal prevažne
len z vyjadrení riaditeľky a zamestnankyne DD a DSS Tornaľa, ktoré boli nepravdivé a zavádzajúce.
Navrhovateľ bol taktiež toho názoru, že zamestnancom DD a DSS Tornaľa nejde o samotného
nesvojprávneho, ale o udržanie stavu osôb v ich zariadení. Poukázal i na skutočnosť, že sám
nesvojprávny na súdnom pojednávaní uviedol, že sa mu v „ústave“ nepáči, nechce tam zostať a rád by

býval s ním. Mal za to, že sú uňho vytvorené vyhovujúce podmienky pre opatrovníctvo nesvojprávneho,
nakoľko býva vo veľkom rodinnom dome, ku ktorému prináleží záhrada a nesvojprávny by mal
zabezpečený pobyt na dedine po akom sám túžil, nakoľko predtým žil v obci O.. Navrhovateľ poukázal i
na vyjadrenie obce O. Z., v ktorom sa uvádza, že je schopný vykonávať funkciu opatrovníka. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil.

3. K odvolaniu sa vyjadril opatrovník nesvojprávneho (DD a DSS Tornaľa). Uviedol, že nesvojprávny sa
lieči na stredne ťažkú duševnú zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania
alebo liečby, pričom je pod dohľadom primára psychiatrického oddelenia Nemocnice v Rimavskej
Sobote U.. P. M.. Nesvojprávny nie je schopný samostatne rozlíšiť podstatné od nepodstatného, má
znížený kontakt s realitou a nie je schopný ani rozoznať známky zneužívania a manipulácie. Okrem

bežnej zdravotnej starostlivosti o klienta je mu poskytovaná špecializovaná psychiatrická starostlivosť
priamo v zariadení. Opatrovník konštatoval, že v záujme nesvojprávneho je ochrana jeho práv a
záujmov, ako aj potrebná starostlivosť, na ktorú je odkázaný v zmysle posudku č. XXXX/XXXX a v
súlade s právoplatným rozhodnutím č. 7247/2010/DDSV-004 zo dňa 12. 07. 2010. Taktiež uviedol,
že nesvojprávnemu preukázateľne zabezpečuje komunikáciu a kontakt s rodinou, rodina sa oňho

zaujíma a komunikuje so sociálnymi pracovníkmi zariadenia. Opatrovník podotkol, že príbuzenský
vzťah nesvojprávneho s manželkou navrhovateľa rodina nesvojprávneho nepotvrdila, uviedli, že tetu z
matkinej strany majú v P. a manželku navrhovateľa nepoznajú. K tvrdeniu navrhovateľa, že každý týždeň
navštevuje nesvojprávneho opatrovník uvádza, že podľa knihy návštev začal navrhovateľ navštevovať
nesvojprávneho len od mája 2016, čo bolo dohromady 6 krát, od súdneho pojednávania o zmene

opatrovníka zo dňa 18. 10. 2016 nesvojprávneho nenavštívil. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že vyjadrenia
riaditeľky a vedúcej sociálneho úseku DD A DSS Tornaľa sú tendenčné a účelové s jediným zámerom
neprísť o osobu, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku, opatrovník uviedol, že má za to, že
uvedené sa nezakladá na skutočnosti a poskytovanie sociálnych služieb pre 175 odkázaných klientov
je predmetom činnosti v zmysle zákona o sociálnych služieb.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový
poriadok, ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zmenu opatrovníka (prvý výrok)

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 24. 08. 2016 navrhol zmenu
opatrovníka nesvojprávneho W. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je umiestnený v Domove dôchodcov a
domove sociálnych služieb Tornaľa, ktorý odôvodnil tým, že rodičia nesvojprávneho už nežijú a jeho

súrodenci oňho nejavia žiadny záujem, pričom on s manželkou sú s nesvojprávnym v rodinnom vzťahu
a chodieva ho pravidelne navštevovať. Počas jednej z návštev mu bolo zo strany nesvojprávneho
naznačené, že by chcel ísť bývať k nemu a chcel by ho aj za opatrovníka. Následne súd prvej inštancie
uznesením č. k. 6Ps/5/2016-34 zo dňa 18. 10. 2016 návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok) a zároveň
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok). V odôvodnení

uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil, že by doposiaľ ustanovený opatrovník stratil
spôsobilosť na výkon funkcie, že by porušoval svoje povinnosti, alebo zneužíval svoje práva a nebol
zistenýaniinývážnydôvodprektorýbybolopotrebnéopatrovníkazmeniť,atoajvzhľadomnapochybnú
skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý videl nesvojprávneho iba počas posledného pol roka, by si ho vzal k
sebe, pričom nemal k nesvojprávnemu žiadny bližší vzťah (okrem vzdialeného príbuzenského vzťahu),

ktorý by takúto starostlivosť odôvodňoval.

6. Podľa § 272 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd ustanoví
opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.7. Podľa § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje
povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

8. Právna úprava opatrovníckeho konania predstavuje procesnoprávnou realizáciou ochrany osôb, ktoré
boli obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, ak si to vyžaduje ochrana ich záujmov. Výkon funkcie
opatrovníka predpokladá riadne plnenie povinností z jeho strany vo vymedzenom rozsahu a v záujme
opatrovanca. Táto funkcia je čestná a jej výkon podlieha kontrole zo strany súdu. Z vyššie citovaných

ustanovení vyplýva, že opatrovník môže byť súdom pozbavený svojej funkcie z dôležitých dôvodov (§
277 ods. 2 CMP), t.j. ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva
alebo z iných vážnych dôvodov.

9. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že prvoinštančný súd rozhodol vecne správne,
keď návrh navrhovateľa na zmenu opatrovníka zamietol, nakoľko v tomto prípade terajší opatrovník,

ktorým je Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Tornaľa ustanovený za opatrovníka pre
nesvojprávneho W. G., nar. XX. XX. XXXX uznesením č. k. 6P/166/2012-18 zo dňa 11. 12. 2012, v
ktoromjenesvojprávnemuvsúčasnostiposkytovanásociálnastarostlivosťaslužby,nestratilspôsobilosť
na vykonávanie danej funkcie, neporušuje ani svoje povinnosti, nezneužíva svoje práva a taktiež nebol
zistený ani iný vážny dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu opatrovníka.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potom uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaním
napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).