Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/478/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413214794
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413214794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda

Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
žalobcu: INVEST TRADE, s. r.o., IČO: 36 589 136, so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jitka Tutková, advokátka, so sídlom Mierová 94, 066 01
Humenné, proti žalovanej R. O., nar. X.X.XXXX, bytom Fr. M. XX/XX, XXX XX K., v konaní o zaplatenie
18.505,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 4C/103/2014 - 85 zo dňa 09. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/103/2014 - 85 zo dňa 09. 03. 2015 p o t v r

d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom návrh žalobcu, ktorým navrhoval,
aby žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 18.505,20 € s 11,49 % úrokom z omeškania
zo sumy 11.403,43 € od 8.5.2013 do zaplatenia v plnom rozsahu zamietol a druhým výrokom žiadnemu
z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania a to výsluchom
účastníkov, ako aj z pripojených listinných dôkazov nie je sporné, že žalobca Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 1.4.2012 uzatvorenej medzi prvou stavebnou sporiteľnou získal pohľadávku
voči žalovanej. Prvá stavebná sporiteľňa uzavrela dňa 16.12.2005 Zmluvu o stavebnom sporení č.
20306888001 ako aj Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s dlžníkom U. M. na sumu
400 000,-Sk. Ako ručiteľka k tejto zmluve vystupuje žalovaná. Nie je sporné, že dlžník porušil zmluvné
podmienky, medziúver prestal riadne a včas splácať a preto Prvá stavebná sporiteľňa jednostranným

úkonom zo dňa 30.10.2007 odstúpila od zmluvy (č. l. 15 spisu) a zároveň požiadala o okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov a vyzvala dlžníka, aby v lehote do 7 dní uhradil dlžnú sumu. Podľa
názoru okresného súdu však odo dňa 30.10.2007 začala plynúť aj premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na súd. Vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., sa súd prvej inštancie z
úradnej povinnosti zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku, pretože nie je sporné, že zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úveru sú spotrebiteľskými zmluvami. Z listinných dôkazov
mal okresný súd za dokázané, že k zrušeniu zmluvy a teda počiatku plynutia premlčacej lehoty došlo

dňa 30.10.2007. Trojročná lehota na uplatnenie práva uplynula 30.10.2010, žalobca podal návrh dňa
3.6.2013, teda takmer tri roky po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie preto prihliadol na
premlčanie nároku, premlčané právo veriteľovi nemožno priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na to, že nárok žalobcu je premlčaný, okresný súd návrh v plnom rozsahu zamietol.3. K výroku o trovách konania odvolaním napadnutom rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaná mala
vo veci úspech, trovy konania si neuplatňovala a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“). Podľa názoru žalobcu
okresný súd pochybil, keď bez akéhokoľvek odôvodnenia použil na daný prípad úpravu Občianskeho

zákonníka.

5. Žalobca v odvolaní ďalej uvádza, že zmluva o úvere ako absolútny obchod sa v zmysle § 261 ods.
6 psím. d) Obchodného zákonníka riadi bez ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Teda otázky ručenia, premlčania atď sa majú posudzovať podľa ustanovení Obchodného
zákonníka (a to aj v prípade aj sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu). Rovnaký názor prezentuje aj

Najvyšší súd SR v uznesení z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012. Vzhľadom na to, že použitie
právnej úpravy Obchodného zákonníka nebolo zjednané ako zmluvná podmienka, ale vyplýva priamo
zo zákona, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 31.12.2007 nie je možné
aplikovať na daný prípad. Podľa odvolateľa ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal
zákonodarca na mysli ochranu spotrebiteľa v tom zmysle, že dispozitívne ustanovenia Občianskeho

zákonníka nemôžu byť dohodou strán upravené v neprospech spotrebiteľa. Túto normu však podľa
žalobcu treba vykladať extenzívne a pod pojem ,,od tohto zákona“ zaradiť aj iný zákon, ktorým sa môže
spravovať spotrebiteľská zmluva, v tomto prípade teda Obchodný zákonník. Podľa názoru odvolateľa
tomu nasvedčuje aj historický výklad ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, keďže počnúc 1. aprílom
2015 nadobudol účinnosť čl. II bod 1 zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým sa ustanovenie § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka dopĺňa o vetu: ,,Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.“ Zákonodarca teda pripúšťa, že je možné, aby sa spotrebiteľský vzťah riadil aj
normami obchodného práva.

6. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že pre posúdenie premlčania pohľadávky voči ručiteľovi je však v
zmysle § 310 Obchodného zákonníka, dôležité skúmať, či nastalo premlčanie aj voči dlžníkovi. Túto
skutočnosť podľa odvolateľa súd absolútne nebral do úvahy, napriek tomu, že na ňu výslovne poukázal
vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.7.2014. Voči dlžníkovi (a spoludlžníkovi) si právny predchodca žalobcu
uplatnilpohľadávkunávrhomnavydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazudoručenýmpríslušnémusúdu

dňa 8.7.2008, na základe ktorého došlo dňa 9.10.2008 k vydaniu zmenkového platobného rozkazu č.
1Zm/330/08-16, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.2008. Dňa 1.10.2012 na
podklade tohto vykonateľného rozhodnutia bolo začaté exekučné konanie. Podľa odvolateľa je možné
s istotou konštatovať, že ako nachádzacie tak aj exekučné konanie boli začaté ešte pred uplynutím
premlčacej doby voči dlžníkovi. V zmysle § 402 Obchodného zákonníka začatím exekučného konania

došlo k spočívaniu premlčacej doby, ktorá teda voči dlžníkovi (a spoludlžníkovi) do dnešného dňa ešte
neuplynula. Ak teda § 310 Obchodného zákonníka hovorí, že pohľadávka voči ručiteľovi sa nepremlčí
pred premlčaním práva voči dlžníkovi, nie je možné považovať uplatnený nárok žalobcu za premlčaný.
Aj v prípade, že by súd zhodnotil napriek vyššie uvedenému, že na predmetný záväzkový vzťah je nutné
použiť právnu úpravu Občianskeho zákonníka miesto Obchodného, skutočnosť, že právo veriteľa voči

ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi vyplýva aj z tohto kódexu napriek absencii
výslovného ustanovenia. Ručenie ako vedľajší záväzok totiž podľa odvolateľa zdieľa osud záväzku
hlavného a podobne ako pri ostatných zabezpečovacích inštitútoch (záložné právo) sa nemôže vedľajší
záväzok premlčať skôr ako hlavný, ktorý zabezpečuje. Aplikácia tohto pravidla aj na občianskoprávne
vzťahy sa má podľa rekodifikačnej komisie odraziť aj v pripravovanom novom súkromnoprávnom

kódexe. Podobne sa tak stalo aj v českom novom občianskom zákonníku.

7. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd v celom rozsahu odvolaniu vyhovel a
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovuje.

8. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila, uviedla, že okresný súd v rámci dokazovania zistil skutkový a
právny stav vymáhania nároku žalobcu z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť,
nakoľko Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. dňa 30.10.2007 odstúpila od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere s Miroslavom Kolekom ako dlžníkom. Domnieva sa, že od tohto momentu začalaplynúť premlčacia doba pre vymáhanie nároku voči jej osobe ručiteľa a táto doba uplynula najneskôr
30.10.2010. Uplatnenie predpisov, ktorými sa riadil prvoinštančný súd považuje za správne, keďže sa
jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, kde spotrebiteľovi patria práva upravené Občianskym zákonníkom.

Návrh žalobcu, ktorý bol podaný na súd, bol podaný v čase neskoršom ako došlo k uplynutiu premlčacej
doby voči jej osobe, preto sa domnieva, že súd prvej inštancie správne právne posúdil tento návrh a v
zmysle platných právnych predpisov ho zamietol. Na základe vyššie uvedeného navrhuje aby odvolací
súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil.

9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol
účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto

pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal
vecbeznariadeniapojednávaniapodľa§385CSPadospelkzáveru,ženapadnutýrozsudokjepotrebné

ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

13. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

14. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto predmetnú vec preskúmal v rozsahu
ustanovenia § 379, 380 CSP.

15. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

16. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného
skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne

interpretoval.

17.Predmetomkonaniajenárokžalobcunazaplateniesumy18.505,20Eur,ktorýsiuplatnil žalobcavoči
žalovanému ako ručiteľovi podľa Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej s
dlžníkom XX.XX.XXXX M.. Dlžník porušil zmluvné podmienky, medziúver prestal riadne a včas splácať a

preto veriteľ jednostranným úkonom zo dňa 30.10.2007 odstúpil od zmluvy a zároveň požiadal okamžité
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a vyzvala dlžníka, aby v lehote do 7 dní uhradil dlžnú
sumu. Podľa názoru okresného súdu odo dňa 30.10.2007 začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na súde proti ručiteľovi.. Vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., sa súd
prvej inštancie z úradnej povinnosti zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku, pretože nie je

sporné,žezmluvyomimoriadnommedziúvereastavebnomúverusúspotrebiteľskýmizmluvamianávrh
zamietol, keď premlčaciu dobu posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

18. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne posudzoval nárok v súlade s ustanoveniami
občianskeho zákonníka, keď na základe zisteného skutkového stavu posúdil zmluvný vzťah ako

spotrebiteľský, vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo nerozporoval ani žalobca.

19. Odvolací súd udáva, že na daný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky v
uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 10.06.2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným

uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila ( doplnením ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, savždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Zákonodarca prijal predmetné ustanovenie, z dôvodu odstránenia nejasností pri
aplikácii práva na spotrebiteľské vzťahy, nešlo o novú úpravu, ale len o odstránenie nejasností pri

aplikácii práva, t.j. upresnenie použitia právnych predpisov. Z autentického výkladu zákonodarcu
vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva (v obchodnom zákonníku a v občianskom zákonníku),
aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto
ustanovenia nastala až po uzatvorení zmluvného vzťahu, predmetné ustanovenie poníma výkladový

status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia
režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské zmluvy. Aj pokiaľ ide o výklad a aplikáciu ustanovení,
je potrebné v právnej veci aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je totižto náležité a plne v
súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61 Cb

221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského
práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s
novým ustanovením § 54 ods. 1 "spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie
nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah
vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

20. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd nepochybuje už v úprave § 23a zákona č.
634/1992 Zb. boli spotrebiteľské zmluvy definované ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať
(od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky
vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v

zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto
úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných
medziľudských vzťahoch sa použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže stretnúť s
nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo môže narážať na
predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník.

21. Správne potom súd prvej inštancie na daný uplatnený nárok a zistený skutkový stav aplikoval
ustanovenia občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Veriteľ mohol
nárok voči ručiteľovi - žalovanému uplatniť v súlade s § 548 OZ a to v prípade ak ho nesplnil dlžník,
hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Veriteľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa 30.10.2007 a vyzval

dlžníka splniť dlh do 7 dní. Trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde uplynula skôr
ako si žalobca uplatnil nárok proti žalovanému na súde. Pokiaľ ide o riešenie otázky, či ručiteľ môže
úspešne vzniesť námietku premlčania v prípade, ak povinnosť dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa
bola vyslovená rozsudkom, tak takéto rozhodnutie súdu len proti dlžníkovi nemá vplyv na zmenu dĺžky,
alebo plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k ručiteľovi, voči ručiteľovi plynie samostatne premlčacia

lehota (Občanský zákoník, komentář, Díl I, Praha-Panoráma,1987, str.209).

22. Vzhľadom na to, že predmetný nárok bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení občianskeho
zákonníka a nie podľa ustanovení obchodného zákonníka ako uvádzal žalobca v odvolaní odvolací súd
sa nezaoberal aplikáciou ustanovení obchodného zákonníka na daný vzťah.

23. V súlade s § 379 písm. a) a § 380 CSP odvolací súd preskúmal aj súvisiaci výrok o náhrade
trov konania, pokiaľ ide o výšku trov, táto sa nestala predmetom preskúmavacieho konania, nakoľko
odvolateľ nenamietal ich výšku.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 a
§ 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd
priznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).