Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by JUDr. Ivan Alman
Legislation area – Trestné právo – Majetok
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/171/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010444
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1413010444.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich Ing.
Ladislava Bartoša a Oľgy Navarčíkovej v trestnej veci proti obžal. L. P. a spol. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 09. júla 2015 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaní:
X/ L. P., M.. XX.XX.XXXX/XXXX F. Q., A. Q. Q.-U., A..Č..
Q. Q., L. E..Č.. X,
X/ R. P., M.. XX.XX.XXXX/XXXX F. Q., A. Q. Q.,
T. XX, A..Č.. Q. Q., E. T., L. C.
XX,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h ,
ž e
obžal.P.podzámienkou,žeprepošk.U..I.G.vybavíprenájomjeho1-izbovéhobytuč.24na5.poschodí
na ul. R. X, Bratislava, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie Dúbravka, a zároveň pre U.. G.
vybaví lacné ubytovanie v Hainburgu, pričom na prenájme bytu na R. X v Bratislave bude pošk. U.. G.
zarábať, a na základe súhlasu pošk. U.. G. s týmto postupom, tak obžal. P. v skutočnosti nezabezpečil
ubytovanie pre pošk. U.. G. v Hainburgu, a nesprostredkoval prenájom predmetného bytu ale jeho predaj
vrátane predaja spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom bytový dom stojí, s čím však pošk. U..
G. nebol uzrozumený, a to tak, že obžal. P. v presne nezistenom dni v máji 2011 informoval konateľa
realitnej kancelárie PBT, s.r.o. o možnosti predaja predmetného bytu, na základe čoho konateľ realitnej
kancelárie PBT, s.r.o. našiel kupcu na predmetný byt a sprostredkoval predaj predmetného bytu kupcom
manželom P., konateľ realitnej
kancelárie PBT, s.r.o. dojednával všetky podmienky súvisiace s predajom predmetného bytu s obžal. P.
ako osobou vystupujúcou ako sprostredkovateľ pošk. U.. G., realitná kancelária PBT, s.r.o. vypracovala
Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.07.2011 medzi pošk. U.. G. ako
predávajúcim a manželmi P. ako kupujúcimi, ako aj Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností zo dňa 20.07.2011, predmetné dokumenty obžal. P. dal podpísať pošk. U.. G.
s tým, že pošk.G. si myslel, že ide o listiny súvisiace s prenájmom predmetného bytu, a na základe
podpisu týchto listín pošk. U.. G. prevzal od kupujúceho L. P. dňa 20.07.2011 zálohu vo výške 8.000,-
Eur, následne obžal. P. bez vedomia pošk. U.. G. informoval konateľa realitnej kancelárie PBT, s.r.o., že
zvyšnú časť kúpnej ceny za byt bude preberať družka pošk. U.. G., obžal. P., pričom táto skutočnosť
sa nezakladala na pravde o čom obžal. P. vedel, pretože zároveň obžal. P. bez vedomia pošk. U..
G.Á. oslovil obžal. P., či si nechce zarobiť, a to tak, že sa má vydávať za priateľku pošk. U.. G. avybavovať predaj predmetného bytu patriaceho pošk. U.. G. v mene pošk. U.. G., s týmto obžal. P.
súhlasila a podpísala plnomocenstvo zo dňa 05.09.2011, hoci v skutočnosti nebola družkou pošk. U.. G.
a vôbec ho nepoznala, následne obžal. P. doručil do realitnej kancelárie PBT, s.r.o. plnomocenstvo zo
dňa 05.09.2011, ktorým pošk. U.. G. splnomocňuje obžal. P. na zastupovanie pri predaji predmetného
bytu, na základe tohto plnomocenstva realitná kancelária PBT, s.r.o. vypracovala Dodatok č. 1 k Zmluve
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 12.09.2011, a tento dodatok č. 1 overený u notára
priniesol do realitnej kancelárie obžal. P., a následne dňa 13.09.2011 obžal. P. bez vedomia pošk. G. na
základe plnomocenstva zo dňa 05.09.2011 v priestoroch realitnej kancelárie PBT, s.r.o. na Račianskom
mýte v Bratislave prevzala od kupujúceho L. P. druhú časť kúpnej ceny za predmetný byt vo výške
XX.XXX,-Eur (hoci podpísala príjmový pokladničný doklad na prijatie sumy 25.000,-Eur), a celú sumu
odovzdala obžal. P., ktorý dal obžal. P.P. ako províziu 200,-Eur a zvyšok použil na nezistený účel bez
vedomia pošk. U.. G., a tiež dňa 14.09.2011 obžal. P. bez vedomia pošk. G.Á. na základe plnomocenstva
zo dňa 05.09.2011 sa stretla na predmetnom byte s kupujúcim L. P., kde mu protokolárne odovzdala
predmetný byt (kľúče, stavy meračov), a zároveň prevzala od kupujúceho L. P. tretiu (poslednú) časť
kúpnej ceny za predmetný byt vo výške 12.000,-Eur (hoci podpísala príjmový pokladničný doklad na
prijatie sumy 5.000,-Eur), a celú sumu následne odovzdala obžal. P., ktorý peniaze použil na nezistený
účel bez vedomia pošk. U.. G., pričom k prevodu vlastníckeho práva z pošk. U.. G. na manželov
P. došlo na základe rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu
č. F. XXXXX/XX, zo dňa 08.09.2011, právoplatné dňa 08.09.2011, hoci pošk. U.. G. mal záujem iba
o prenájom predmetného bytu a nikdy nemal záujem o predaj predmetného bytu, pošk. PhDr. G.
podpisoval dokumenty súvisiace s predajom predmetného bytu v domnienke, že dokumenty sa týkajú
iba prenájmu predmetného bytu, pošk. U.. G. nemal žiadnu družku a nepoznal ani obžal. P., J. G..
P. využil tú skutočnosť, že pošk. U.. G. trpel duševnou poruchou, mal zníženú schopnosť správne
pochopiť a rozoznať snahu obžal. P. o zneužitie svojej osoby v dôsledku zníženej kritickosti, zhoršenému
úsudku a ľahkej manipulovateľnosti, že pošk. G. nebol schopný správne vnímať a spracovávať podnety
a okolnosti súvisiace s predajom predmetného bytu a s následným vyplatením finančných prostriedkov,
pričom obžal. P. J. G.. P. neodovzdali pošk. U.. G. žiadnu časť z peňažných prostriedkov prijatých za
predaj predmetného bytu, čím v dôsledku predaja predmetného bytu, vrátane predaja spoluvlastníckeho
podielu k pozemku parc.č. XXXX (na tomto pozemku je bytový dom postavený), vznikla pošk. U.. G.
škoda vo výške 59.500,-Eur,
t e d a
obžal. L. P.
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a
spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
obžal. R. P.
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatila tým, že uviedla niekoho do
omylu, a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l i
obžal. L. P.
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.
obžal. R. P.
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
obžal. R. P.Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona jej súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s
probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona jej súd ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v
povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Naproti tomu súd u
obžal. L. P.
Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného
súdu Trenčín, sp.zn. 3T/165/2013, zo dňa 29.04.2014, právoplatný dňa 29.04.2014, nakoľko trest
uložený skorším rozsudkom je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.
o d ô v o d n e n i e :
V trestnej veci proti obžal. L. P. a spol. bolo na hlavnom pojednávaní s poukazom na vyhlásenie
obžalovaných vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný L. P. po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že sa cíti byť
vinným zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Po zákonnom poučení odpovedal na otázky
v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., či
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno
d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola
daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby, odpovedal : áno
f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal: áno
g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu
kladený za vinu, odpovedal: áno
h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje
ako určitý trestný čin, odpovedal: áno.
Obžalovaná R. P. po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že sa cíti
byť vinnou zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Po zákonnom poučení odpovedala na
otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., či
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, odpovedala: áno
d/ bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola
daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe
obhajoby, odpovedala : áno
f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedala: áno
g/ bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jej
kladený za vinu, odpovedala: áno
h/ sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje
ako určitý trestný čin, odpovedala: áno.
Prokurátor nemal k vyhláseniu obžalovaných výhrady a navrhol tieto vyhlásenia prijať.
Súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného L. P. J. G. R. P. a vykonal dokazovanie k ukladaným trestom.
Z listinných dôkazov súd oboznámil posudky na obžalovaných a register trestov, z ktorých vyplýva,
že obžalovaná P. má registri trestov dva záznamy, ale jedno rozhodnutie bolo zrušené ukladaním
súhrnného trestu a v druhom prípade bola amnestovaná, takže sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená.
V registri priestupkov nemá žiadny záznam.Obžalovaný P. bol dvanásť krát riešený za spáchanie priestupku. V registri trestov má päť záznamov,
pričom v jednom prípade sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený, v jednom prípade bolo rozhodnutie
zrušené ukladaním spoločného trestu a v jednom prípade bolo upustené od ukladania súhrnného trestu.
Súd oboznámil aj skoršie súdne rozhodnutia vo veci obžal. P..
Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 2T/34/2010, zo dňa 09.02.2011, doručeného
obžalovanému P. 24.02.2011, právoplatného vo vzťahu k obžal. P. dňa 08.03.2011 vyplýva, že týmto
rozhodnutím bol obžal. P. uznaný vinným z prečinu úverového podvodu formou účastníctva podľa § 21
ods. 1 písm. b/ Tr. zák.
k § 222 ods. 1 Tr.zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov,
so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Tento trestný rozkaz rozdeľuje trestnú činnosť obžalovaného P. na
súbeh a recidívu vo vzťahu k ostatným odsudzujúcim rozhodnutiam.
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 3T/27/2012, zo dňa 27.06.2013, právoplatným
vo vzťahu k obžal. P. dňa 05.11.2013 bol tento uznaný vinným z prečinu úverového podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 ods. 1 Tr.zák., ktorý mal spáchať dňa 25.06.2010, za čo mu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 2
a pol roka.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp.zn. 29T/155/2013, zo dňa 21.08.2013, právoplatným dňa
21.08.2013 bol obžal. P. uznaný vinným pokračujúceho trestného činu úverového podvodu podľa §
250 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. a iné účinného do 31.12.2005, ktorých sa mal dopustiť od 06.05.2005 do
16.06.2005, pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu
Bratislava V 6T/121/2012 a trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II 2T/34/2010.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 6T/121/2012, zo dňa 30.11.2012, právoplatným
30.11.2012 bol obžal. P. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu úverového podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., ktorý mal spáchať od
16.12.2011 do 06.02.2012, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky
so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 3T/165/2013, zo dňa 29.04.2014, právoplatným
dňa 29.04.2014 bol obžal. P. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu úverového podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť
od 16.12.2011 do 15.02.2012, za čo mu bol uložený spoločný súhrnný trest vo výmere 37 mesiacov
so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia rozsudku Okresného
súdu Bratislava V 3T/165/2013 vo výroku o vine a treste a zrušenia trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V, sp.zn. 3T/27/2012 v časti výroku o treste.
Z posudku z ostatného výkonu trestu odňatia slobody obžal. P. vyplýva, že tento bol vo výkone trestu
disciplinovaný, plnil príkazy a pokyny, dodržiaval zásady slušného správania a vystupovania, vo veciach
si udržiaval poriadok, javil sa ako nekonfliktná osobnosť, bol dva krát disciplinárne odmenený, pracovné
povinnosti si plnil zodpovedne a svedomito a k spokojnosti. V kontakte bol s družkou a tromi dcérami.
Trest vykonával od 12.02.2012 do 07.04.2014, kedy bol podmienečne prepustený.
Po vykonanom dokazovaní súd s poukazom na vyhlásenie oboch obžalovaných, uznal týchto vinnými
zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaných, súd toto ich konanie právne kvalifikoval zhodne
s obžalobným návrhom.
Pokiaľ ide o ukladanie trestu obžalovaným, súd postupoval u každého z nich diferencovane.
Pokiaľ ide o obžalovanú R. P., mohol jej súd ukladať trest za vyššie uvedený zločin podľa zákonnej
sadzby od 3 do 10 rokov. Obžalovaná sa k spáchaniu žalovaného trestného činu doznala a jeho
spáchanieajúprimneoľutovala,čosúdzohľadnilakopoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l/Trestného
zákona. Na druhej strane súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, ktorá
by mala vplyv na ukladanie trestu. Nakoľko prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd v zmysle ust.
§ 38 ods. 3 Trestného zákona znížil u obžalovanej P. hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a
mohol jej tak ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov do 7 rokov a 8 mesiacov. Nakoľko od
spáchania žalovaného skutky uplynula dlhšia doba, obžalovaná
zmenila svoj spôsob života, zamestnala sa a snaží sa žiť riadnym životom, uložil jej súd trest odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu s probačným dohadom v trvaní 3 roky, pričom jej aj súd uložil vhodné primeranéobmedzenie ktoré by ju malo viesť k riadnemu spôsobu života aj do budúcnosti. Tým je dostatočne
zabezpečená aj výchovná aj ochranné funkcia trestu voči spoločnosti, jej členom ale aj voči samotnej
obžalovanej P..
Pokiaľ ide o obžalovaného P. ako vyplýva z oboznámených listinných dôkazov, hraničnou čiarou medzi
súbehom a recidívou u neho je vyhlásenie, resp. doručenie prvého odsudzujúceho rozhodnutia, ktorým
bol trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 2T/34/2010, ktorý bol obžalovanému doručený
dňa 24.02.2011. Všetky skutky do tohto dátumu tvoria súbeh a skutky po tomto dátume sú recidívou.
Vo vzťahu k tomuto citovanému rozhodnutiu.
Nesprávne postupoval Okresný súd Galanta, keď vo svojom rozhodnutí, sp.zn. 29T/155/2013 upustil
od uloženia súhrnného trestu aj s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava V 6T/121/2012,
nakoľko skutky pre ktoré uznal páchateľa vinným tento spáchal od 06.05.2005 do 16.06.2005, teda
pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 2T/34/10 (24.02.2011) a skutky
uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava V 6T/121/2012 spáchal obžalovaný od 16.12.2011 do
06.02.2012, teda vo vzťahu ku skutkom v rozhodnutí Okresného súdu Galanta sú recidívou a nemohol
tam súd upúšťať od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava
V 6T/121/2012, ale mohol len upustiť od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu
Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 2T/34/10, kde spolu tvoria skutky súbeh.
Nesprávne postupoval aj Okresný súd Trenčín, keď vo svojom rozsudku sp.zn. 3T/165/2013, zo
dňa 29.04.2014, právoplatným dňa 29.04.2014 ukladal súhrnný trest vo vzťahu k trestnému rozkazu
Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 3T/27/2012. Skutok v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava
V, 3T/27/2012 spáchal páchateľ 25.06.2010, teda pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava II, 2T/34/10 (24.02.2011) a teda tvoria súbeh vo vzťahu k tomuto trestnému rozkazu. Skutky
uvedené v rozsudku Okresného súdu Trenčín s vo vzťahu k tomu recidívou a mal tam súd ukladať len
trest spoločný vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 6T/121/2012.
Tieto chyby sa nedajú napraviť v tomto konaní. Je však nutné konštatovať, že v prípade obžalovaného
P. by mal súd ukladať trest súhrnný a to len vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.
3T/165/2013. Pri porovnaní trestných sadzieb za tam spáchaný trestný čin a sadzieb v tomto konaní
je zrejmé, že v oboch prípadoch zákon za žalované trestné činy počíta so sadzbou pri treste odňatia
slobody od 3 do 10 rokov. Nakoľko u obžalovaného P. prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu za
spáchané zločiny, prichádza do úvahy použitie tzv. asperačnej zásady a zvýšenie hornej hranice trestnej
sadzby o jednu tretinu a ukladanie trestu vo výmere od 3 rokov do 12 rokov a 4 mesiace.
Súd pritom poukazuje, že aj keď obžalovaného prevažuje pomer priťažujúcich okolností (§ 37 písm. h/,
písm. m/) nad poľahčujúcimi okolnosťami (§ 36 písm. l/), v z mysle ust. § 38 ods. 7 Trestného zákona
aj s prihliadnutím na judikatúru NS SR a ustálenú prax súdov by súd nepoužil tzv. dvojité sprísnenie
trestnej sadzby a vždy by vychádzal len zo sadzby upravenej podľa asperačnej zásady a to od 3 rokov
do 12 rokov a 4 mesiace.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému P. musel prihliadnuť na to, že od spáchania žalovaného skutku
uplynula dlhšia doba. Obžalovaný skôr uložený trest odňatia slobody uložený mu Okresným súdom
Trenčín čiastočne vykonal a bol z jeho výkonu dňa 07.04.2014 podmienečne prepustený. Od tej doby
vedie obžalovaný riadny život. Má rodinu tri deti o ktoré sa stará. Z posudku z výkonu trestu odňatia
slobody vyplýva, že obžalovaný zmenil svoj spôsob života a má zrejmú snahu napraviť sa a ďalej
viesť riadny život. Bolo by nelogické, ale pre spoločnosť aj neúčelné a neekonomické, aby súd ukladal
obžalovanému
súhrnný trest, ktorý by musel byť prísnejší ako trest uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín v
trvaní 37 mesiacov a rádovo by ho súd zvýšil o pár mesiacov a obžalovaný by musel prerušiť svoj
resocializačný proces nápravy na slobode a musel by sa na pár mesiacov vrátiť do výkonu trestu odňatia
slobody. Takýto postup sa údu javí ako neúčelný a v rozpore s účelom trestu, ako to má na mysli Trestný
zákon.
Trest je následkom trestného činu a musí byť úmerný spáchanému trestnému činu. Základnou funkciou
trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred páchateľmi, ktorá sa uskutočňuje dvoma
prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Obe tieto zložky trestu by mali byť v
rovnováhe.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V tomto prípade súd musí pri ukladaní trestu obžalovanému skúmať reálne možnosti jeho nápravy do
budúcnosti. Nie je na mieste prerušovať úspešný resocializačný proces jeho nápravy, ktorý začal už vo
výkone trestu odňatia slobody, pokračoval po jeho prepustení z výkonu trestu. Práve naopak, je vhodné
v tomto procese, ktorý si obžalovaný osvojil a vzal za svoj pokračovať. Preto súd v osobe obžalovaného
P. upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn.
3T/165/2013, zo dňa 29.04.2014, právoplatný dňa 29.04.2014, nakoľko trest vo výmere 37 mesiacov
nepodmienečne je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.