Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Cb/5/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608899999
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2013:3608899999.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci

navrhovateľa Diligentia R.C., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ipeľská 2, IČO: 46 008 616 (predtým
SAMOŠKA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ipeľská 2, IČO: 31 375 651), zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. NOVÁČIKOVÁ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Brančská 7, IČO: 36 699 705 proti
odporcovi Vlasta Melicheríková - REA 100, s miestom podnikania Bošany, Komenského 673/23, IČO: 34
583 335, zastúpenému JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou v Partizánskom, Hrnčírikova
1/B, o zaplatenie 15 249,01 € s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu o zaplatenie 23 355,63 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 9 999,55 € s 18,8%-ným úrokom z omeškania ročne od
1.11.1998 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd vzájomný návrh odporkyne na zaplatenie 3 927,10 € s príslušenstvom zamieta.

Súd konanie o vzájomnom návrhu odporkyne v časti o zaplatenie 19 428,53 € s príslušenstvom
zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca súčasného navrhovateľa sa podaným návrhom domáha proti odporkyni zaplatenia
15 249,01 € (459 391,80 Sk) s úrokom z omeškania 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania
od 1.11.1998 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že na základe zmluvy uzavretej so
spoločnosťou REITANGRUPEN a.s., Nórsko je výhradným zástupcom na rozširovanie franchisingového

systému maloobchodného diskontného predaja potravín na území Slovenskej republiky pod obchodným
označením REMA 1000. Odporkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba nadobudla na základe
dohodnutej obchodnej spolupráce s navrhovateľom dňa 28.1.1998 obchodné podnikateľské označenie
REMA 1000 za účelom prevádzkovania určenej maloobchodnej predajne potravín REMA 1000.
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli obchodnú spoluprácu v zmysle ustanovenia § 269 Obchodného
zákonníka v systéme franchisingu, na základe ktorej odporkyňa začala podnikať s účinnosťou od
2.2.1998 pod obchodným označením REMA 1000. V zmysle fanchisingových podmienok navrhovateľ

zriadil a odovzdal odporkyni do prevádzkovania maloobchodnú predajňu REMA 1000 na Kubačovej
ul. č. 19 s účinnosťou od 2.2.1998, na základe ktorej odporkyňa prevzala predajňu REMA 1000 do
prevádzkovania, vrátane technologického zariadenia a vybavenia predajne a vyzásobenia predajne
maloobchodným potravinárskym, drogistickým a priemyselným tovarom. Týmto dňom odporkyňamaloobchodnú predajňu užívala, prevádzkovala a predávala tovar ako obchodný partner navrhovateľa.
Navrhovateľ predložil v zmysle dohodnutej fanchisingovej spolupráce odporkyni franchisingovú zmluvu
na prevádzkovanie predajne REMA 1000, ktorú odporkyňa akceptovala a v zmysle dohodnutých

podmienok predajňu prevádzkovala, platila faktúry navrhovateľa za poskytnuté hnuteľné a nehnuteľné
veci a franchisingové služby a obchodný názov tak, ako boli uvedené vo franchisingovej zmluve a
poberala výzisk z prevádzkovania predajne. V zmysle dohodnutých franchisingových podmienok a
uzavretej podnájomnej zmluvy bola dohodnutá a akceptovaná mesačná cena za prenajaté nebytové
priestory vo výške 6% z mesačných tržieb dosiahnutých v predajni, cena za prenajaté technologické

a interiérové vybavenie (HIM, DHIM) vo výške 2,5% z nadobúdacej hodnoty a cena za poskytované
franchisingové služby navrhovateľom a použitie obchodného názvu vo výške 1% z mesačnej tržby, ktoré
navrhovateľ odporkyni fakturoval mesačne. Odporkyňa tieto faktúry riadne platila navrhovateľovi, a to
až do mesiaca máj 1998, kedy prestala platiť prenajaté technologické zariadenie a od mesiaca júna
aj cenu za prenajaté priestory, poskytované služby a obchodný názov, hoci zriadenú predajňu naďalej
prevádzkovala. Napriek tomu, že pod označením REMA 1000 predajňu prevádzkovala a poberala zisk

z predaja, neuhradila navrhovateľovi splatné faktúry v celkovej výške 31 838,04 € (959 152,70 Sk), a to
cenuprenájmu,poplatokzaobchodnéoznačenieafranchisingovéslužbyzaobdobie7-91998vcelkovej
výške 645 452,- Sk (faktúra č. 198070021 za mesiac 7/98 vo výške 275 907,50 Sk, faktúra č. 198080021
za mesiac 8/98 vo výške 256 769,80 Sk a faktúra č. 198090021 za mesiac 9/98 vo výške 112 774,70
Sk), cenu nájmu za prenajaté technologické zariadenie za obdobie 5-9/98 v celkovej výške 285 261,80

Sk (faktúra č. 198050010 za mesiac 5/98 vo výške 61 743,10 Sk, faktúra č. 19806009 za mesiac 6/98 vo
výške 66 601,80 Sk, faktúra č. 198070024 za mesiac 7/98 vo výške 67 086,90 Sk, faktúra č. 198080010
za mesiac 8/98 vo výške 62 416,40 Sk a faktúra č. 198090010 za mesiac 9/98 vo výške 27 413,60 Sk)
a kúpnu cenu za dodávky tovarov v celkovej výške 28 438,90 Sk (faktúra č. 398080009 splatná dňa
10.9.1998 vo výške 3 075,- Sk, faktúra č. 298080016 splatná dňa 25.9.1998 vo výške 25 363,90 Sk).

Odporkyňa franchisingovú zmluvu, napriek tomu, že podmienky akceptovala, nepodpísala. Na základe
tohto stavu navrhovateľ a odporkyňa ukončili franchisingovú spoluprácu pri prevádzkovaní predajne
REMA 1000 na Kubačovej 19 v Bratislave dohodou zo dňa 20.8.1998 k určenému dňu 30.9.1998 s
tým, že ku dňu ukončenia spolupráce a odovzdania predajne budú vysporiadané záväzky odporkyne
voči navrhovateľovi podľa fakturovaného stavu v závislosti od inventúrneho stavu zásob potravín na

predajni, ktoré navrhovateľ mal prevziať. Odporkyňa v zmysle uzavretej dohody o skončení spolupráce
uplatnila na pohľadávku navrhovateľa kompenzačnú námietku na započítanie tovarovými zásobami v
predajni, ktoré boli vo vlastníctve odporkyne a rozdiel v protipohľadávke sa zaviazala uhradiť v hotovosti
dňa 15.9.1998. Pri prevzatí predajne navrhovateľom bola vykonaná spoločná inventúra tovarových
zásob nachádzajúcich sa na predajni, na základe ktorej odporkyňa vyfakturovala navrhovateľovi úhrnnú

hodnotu tovarových zásob vo výške 499 760,90 Sk faktúrou č. 14/2/98 zo dňa 8.10.1998, ktorou
bola čiastočne kompenzovaná celková pohľadávka navrhovateľa a tovarové zásoby v tejto hodnote
navrhovateľ prevzal. Na základe splatnej faktúry odporkyne, uplatnenej kompenzačnej námietky na
započítanie a prevzatím tovarových zásob navrhovateľom predstavuje pohľadávka navrhovateľa sumu
459 391,80 Sk na istinu ku dňu 30.10.1998. Navrhovateľ pokutom o zmier zo dňa 18.1.1999 vyzval

odporkyňu na uhradenie dlžnej sumy vo výške 459 391,80 Sk, na ktorý však nereagovala a dlžnú sumu
navrhovateľovi neuhradila.

Právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa je spoločnosť Diligentia R.C., s.r.o., so sídlom v Bratislave
v dôsledku zlúčenia spoločností.

Súd vo veci samej rozhodol platobným rozkazom zo dňa 19.7.1999, č.k. 4Rob198/99-64, proti ktorému
podala odporkyňa odpor. Odpor odôvodnila tým, že dňa 2.2.1998 bola medzi navrhovateľom a
ňou uzavretá zmluva o podnájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa na Kubačovej ul. č. 19
v Bratislave. Predmetná zmluva nadobudla účinnosť dňa 2.2.1998. Franchisingová zmluva medzi

navrhovateľom a odporcom, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, nebola uzatvorená, nakoľko nedošlo k
jej podpisu. Následne došlo k prevzatiu a prevádzkovaniu maloobchodnej predajne na Kubačovej ul. č.
19 v Bratislave. Jej povinnosťou bolo v zmysle dohody medzi ňou a navrhovateľom uhrádzať mesačné
faktúry za prenajaté nebytové priestory vo výške 6% z mesačných tržieb dosiahnutých v predajni,
prenajaté technologické a interiérové vybavenie (HIM, DHIM), a to vo výške 2,5% z nadobudnutej

hodnoty a poskytované franchisingové služby navrhovateľom a použitie obchodného názvu, a to vo
výške 1% z mesačnej tržby. Predmetné faktúry v mesiaci máj 1998 prestala platiť. Dôvodom jej konania
bola skutočnosť, že z faktúr zo strany navrhovateľa nebol uplatnený odpočet vybavenia predajne
núdzovým osvetlením. Rovnako zo strany navrhovateľa nebol uplatnený odpočet za vedenie účtovnejevidencie. Tieto skutočnosti navrhovateľ nevzal na vedomie, a napriek jej upozorneniu naďalej fakturoval
predmetné sumy v plnej výške. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej sumy za
každý deň omeškania, je zrejmé, že medzi ňou a navrhovateľom úrok z omeškania dohodnutý nebol.

V súlade s ustanoveniami § 369 ods. 1 a § 502 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
je zrejmé, že ak nie je zmluvne dohodnutá výška úroku z omeškania, je povinnosťou dlžníka zaplatiť
zmluvnú pokutu o 1% vyššie než je úroková sadzba, ktorá je obvykle požadovaná bankami v mieste
sídla dlžníka. Výška požadovaného úroku z omeškania nezodpovedá uvedeným skutočnostiam.

Odporkyňa sa vzájomným návrhom zo dňa 27.6.2001 domáha proti navrhovateľovi zaplatenia sumy 23
355,65 € (703 611,56 Sk) s úrokom z omeškania 17,6% ročne zo sumy 610 974,36 Sk od 1.2.2001
až do zaplatenia, zo sumy 92 637,20 Sk od 29.6.2001 až do zaplatenia a trov konania z dôvodu, že
podnájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je absolútne neplatná a franchisingová zmluva vôbec
nevznikla, lebo nedošlo k jej uzavretiu. V súvislosti s neplatnosťou zmluvy o podnájme je povinný každý
z účastníkov neplatnej zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostal. Keďže však

plnenie navrhovateľa v prospech odporcu spočívalo v prenechaní nebytových priestorov na užívanie, nie
je možné vrátiť si medzi navrhovateľom a odporcom vzájomne poskytnuté plnenia. Poskytnuté plnenie
môževydaťlennavrhovateľ.Pretojepovinnývydaťplnenieposkytnuténazákladefaktúrvystavenýchna
úhradu nájomného za užívané nebytové priestory a odporca, keďže plnenie navrhovateľa spočívalo vo
výkonoch - prenechanie užívania nebytových priestorov, je povinný navrhovateľovi poskytnúť peňažnú

náhradu zodpovedajúcu obvyklej cene nájmu nebytových priestorov. Odporca užíval navrhovateľom
zverené nebytové priestory od 2.2.1998 do 18.9.2000. Navrhovateľ v tomto období vystavil odporcovi na
úhradu ceny nájmu nebytových priestorov faktúry, z ktorých prehľadu vyplýva, že odporca dosiaľ uhradil
navrhovateľovi z titulu fakturácie podľa neplatnej zmluvy sumu 1 454 262,- Sk, a to tak v hotovosti, ako
aj zápočtami. Odporca je povinný navrhovateľovi poskytnúť peňažnú náhradu zodpovedajúcu obvyklej

cene nájmu za nebytové priestory v období od 2.2.1998 do 18.9.1998, ktorá je podľa oslovených
realitných kancelárií v bratislavskom treťom obvode v rozmedzí od 1 000 - 1500 Sk do 2000 Sk / m2 / rok
za skladové priestory a od 2000 Sk do 4000 Sk / m2 / rok za obchodné priestory. Priemerná cena nájmu
za nebytové priestory, aké odporca užíval v období od 1.2.1998 do 30.9.1998 bola vo výške 2250,- Sk
za m2 / rok. Odporca užíval podľa zmluvy nebytové priestory vo výmere 750 m2, čo však nezodpovedá

skutočnosti. V skutočnosti užíval priestory vo výmere 600 m2. Vychádzajúc z uvedenej priemernej ceny
nájmu výmery odporcom užívanej plochy je peňažná náhrada, ktorú by mal uhradiť navrhovateľovi za
faktické užívanie priestorov predajne za obdobie od 2.2.1998 do 18.9.1998 v sume 843 287 Sk. Rozdiel
medzi sumou, ktorú je povinný vydať navrhovateľ odporcovi a peňažnou náhradou, ktorú je povinný
zaplatiť odporca navrhovateľovi predstavuje bezdôvodné obohatenie - majetkový prospech na strane

navrhovateľa, ktorý predstavuje sumu 610 974,36 Sk. Keďže nedošlo k uzavretiu franchisingovej zmluvy
a navrhovateľ mal účtovať nájomné vo výške 2,5% z nadobúdacej hodnoty zariadení a nie ako účtoval
1,5% z mesačných tržieb dosiahnutých v predajni a cena zariadení je odporcom stanovená odhadom na
700 000,- Sk, odporcovi náleží z titulu bezdôvodného obohatenia suma 92 637,20 Sk z titulu zaplateného
nájomného za mesiace marec a apríl 1998.

Navrhovateľ k vzájomnému návrhu odporkyne uviedol, že popierajú právny základ a výšku vzájomného
návrhu odporkyne, ktorý je len účelovou obranou subjektívneho charakteru. Namietajú procesnú
prekážku litispendencie, nakoľko odporkyňa si túto pohľadávku uplatňuje v samostatnom konaní na
Okresnom súde Pezinok, kde je jej žaloba vedená pod sp. zn. 5C 149/01. V tomto prípade je súd povinný

konanie v tejto časti o vzájomnom návrhu zastaviť, nakoľko ide o neodstrániteľnú prekážku konania.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si vzájomné pohľadávky uplatňuje z hmotného práva občianskeho, z
opatrnosti vznášajú námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, nakoľko
ich uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, kde plynie subjektívna 2-ročná premlčacia lehota.

Odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vzala vzájomný návrh písomným podaním zo dňa
6.12.2001 späť v časti o zaplatenie sumy 608 416,30 Sk z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého
zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 2.2.1998.

Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 8.2.2002 č.k. 5Cb 55/99-151 tak, že odporkyňu zaviazal

zaplatiť navrhovateľovi sumu 459 391,80 Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej sumy
za každý deň omeškania od 1.11.1998 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 18 372,- Sk a
trovy právneho zastúpenia v sume 9 340,- Sk. Rozhodol tak z dôvodu, že mal preukázané, že medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu franchisingovej zmluvy, i keď táto zo strany odporcu nie je podpísaná.Napriek tomu, že zmluva nebola odporcom podpísaná, tento začal prevádzkovať predajňu na ulici
Kubačovej v Bratislave od 2.2.1998. Na základe faktúr v celkovej výške 959 152,70 Sk odporca
prevádzkoval predajňu. Navrhovateľ z predmetnej sumy započítal pohľadávku uplatnenú zo strany

odporcu vo výške 499 760,90 Sk, keďže pri prevzatí predajne bola vykonaná spoločná inventúra
tovarových zásob nachádzajúcich sa na predajni v uvedenej výške. Uvedená suma bola vyfakturovaná
faktúrou č. 14/2/98 zo dňa 8.10.1998.

Proti uvedenému rozsudku podala odporkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne

uznesením zo dňa 20.8.2003, č.k. 16 Cob 70/02-176 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak z dôvodu, že navrhovateľ opiera svoj nárok o fakturované
sumyjednakztituluzmluvyonájmenebytovýchpriestorov(podnájomnejzmluvy)zodňa2.2.1998,ktorej
platnosť je spochybnená v osobitnom konaní vedenom toho času na Okresnom súde Bratislava III a
takisto o nároky z franchisingovej zmluvy zo dňa 2.2.1998, uzavretie ktorej odporca popiera. Na základe
predložených spisových materiálov bolo zrejmé, že franchisingová zmluva nebola medzi účastníkmi

podpísaná, nakoľko originál doložený navrhovateľom do spisu obsahuje iba podpis navrhovateľa a zo
súvisiacej korešpondencie je zrejmé, že ešte v priebehu roka 1998 bol v nej stále odporca vyzývaný na
vysporiadanie náležitostí tejto zmluvy. Okrem iného navrhovateľ opiera nárok aj o zápisnicu z rokovania
dňa 20.8.1998 týkajúcej sa doriešenia vtedajšej spolupráce medzi navrhovateľom a odporkyňou, kde sa
dohodlo ukončenie spolupráce k 30.9.1998 a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť všetky záväzky vzniknuté

do1.9.1998vdoterajšejpercentuálnejvýškeanazákladepredloženejfaktúrydotermínu15.9.1998.Súd
prvého stupňa napriek skutočnosti, že odporca v priebehu celého konania namietal výšku a dôvodnosť
uplatnených pohľadávok, nevykonal žiadne dokazovanie týkajúce sa dôvodnosti uplatnenia jednotlivých
namietaných faktúr. Takisto sa súd prvého stupňa nevysporiadal s otázkou vznesenia vzájomného
návrhu presahujúceho nárok uplatnený navrhovateľom . Súd bez ohľad na vedomosť o žalobe ohľadne

neplatnostipodnájomnejzmluvyrozhodovalonárokochztejtozmluvybeztoho,abysabuďvysporiadals
návrhom na prerušenie konania a vyčkal na rozhodnutie ohľadne neplatnosti podnájomnej zmluvy, alebo
aby v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal s otázkou platnosti tejto zmluvy, čo môže byť podkladom
pre rozhodnutie vo veci. V ďalšom konaní krajský súd uložil súdu prvého stupňa znova sa zaoberať
a vysporiadať s otázkou platnosti zmluvy o podnájme zo dňa 2.2.1998 s otázkou obsahu a platnosti

franchisingovej zmluvy, ďalej aby sa zaoberal vzneseným započítacím prejavom odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporkyne, právnej zástupkyne
odporkyne, svedkov Ing. B. S. a X. S., oboznámením obsahu spisu, najmä výpisu z obchodného
registra, výpisu zo živnostenského registra, Zmluvy o prenájme nebytových priestorov (podnájomnej

zmluvy), Franchisingovej zmluvy, faktúry č. 198070021 zo dňa 31.7.1998 splatnej dňa 17.9.1998,
faktúry č. 198080021 zo dňa 31.8.1998 splatnej dňa 17.9.1998, faktúry č. 198090021 zo dňa 18.9.1998
splatnej dňa 25.9.1998, faktúry č. 198050010 zo dňa 31.5.1998 splatnej dňa 2.9.1998, faktúry č.
198060009 zo dňa 30.6.1998 splatnej dňa 15.7.1998, faktúry č. 198070024 zo dňa 31.7.1998 splatnej
dňa 15.8.1998, faktúry č. 198080010 zo dňa 31.8.1998 splatnej dňa 18.9.1998, faktúry č. 198090010

zo dňa 18.9.1998 splatnej dňa 25.9.1998, faktúry č. 398080009 zo dňa 31.8.1998 splatnej dňa
10.9.1998, faktúry č. 398080016 zo dňa 31.8.1998 splatnej dňa 25.9.1998, zápisnice z rokovania
zo dňa 20.8.1998, započítacieho prejavu odporkyne, faktúry č. 14/2/98 zo dňa 31.9.1998 splatnej
dňa 30.10.1998, faktúr vystavených Ing. Evou Vachovou EKOFIN, faktúry vystavenej TRIEL spol. s
r.o., analýzy účtov, vyjadrenia navrhovateľa, návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, žaloby o

zaplatenie 608416,30 Sk s príslušenstvom, jednostranných započítacích prejavov odporkyne, žiadosti o
vyjadrenie mestskej časti, korešpondencie odporkyne, zmluvy o podnájme a zriadení vecného bremena,
vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - Rača, vyjadrenia odporcu a vzájomného návrhu, vyjadrenia
navrhovateľa, výzvy právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 20.7.1998, výzvy právnej zástupkyne
navrhovateľa zo dňa 2.7.1998, návrhu na doriešenie, odpovedí odporkyne, uznesenia Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 25.9.2003 č.k. 31C 154/01-61, vyjadrenia odporkyne k stanovisku navrhovateľa,
uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.2.2002 č.k. 5C/149/01-49, výpisu z listu vlastníctva č.
F.re kat. úz. X., výpisov z obchodného registra, výpisov z účtu odporkyne a príjmových a výdavkových
pokladničných dokladov, obsahu spisu Okresného úradu Bratislava odboru Katastrálneho, znaleckého
posudku znalca Ing. Čipáka, vyjadrení účastníkov k znaleckému posudku, znaleckého posudku znalca

Ing. Ravasa a dodatku k nemu, odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva, vyjadrenia právnej
zástupkyne navrhovateľa, vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne, vyjadrenia právneho zástupcu
odporkyne z 9.3.2011, znaleckého posudku Źilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva,
vyjadrenia právnej zástupkyne odporkyne k znaleckému posudku, záverečného vyjadrenia právnejzástupkyne odporkyne, záverečného stanoviska právnej zástupkyne navrhovateľa a zistil nasledujúci
skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa podnikajúci v tom čase pod obchodným menom REMA 1000
SLOVENSKO a.s. (neskôr podnikajúci pod obchodným menom SAMOŠKA s.r.o.) uzavreli dňa 2.2.1998
Zmluvu o prenájme nebytových priestorov (podnájomnú zmluvu), predmetom ktorej bolo prenechanie
nebytových priestorov v Bratislave, postavených na parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha vo výmere XXX
m2vedenejnaLVč.XXXXvk.ú. I.-X.,ktorémalnájomca(právnypredchodcanavrhovateľa)vnájmena

základe nájomnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou KORAMARK. Zmluvné strany si v bode 1.3. zmluvy
dohodli,ževznikazánikzmluvyopodnájmejepodmienkouvznikuazánikufranchisingovejzmluvy.Ďalej
si zmluvné strany v článku 5.2 zmluvy dohodli, že zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu zmluvných
strán, pričom k platnosti zmluvy je potrebný súhlas mesta, o ktorý je povinný požiadať nájomca. Zmluva
je podpísaná právnym predchodcom navrhovateľa aj odporkyňou.

Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa mali uzavrieť dňa 2.2.1998 aj franchisingovú
zmluvu, predmetom ktorej je obchodná zmluvne riadená spolupráca medzi franchisorom, ktorý ma
franchisingové práva na koncepciu predaja tovaru každodennej potreby pod obchodným názvom
REMA 1000 na území Slovenskej republiky a franchisee, ktorý touto zmluvou získava práva k použitiu
koncepcie REMA 1000 v súvislosti so samostatnou obchodnou činnosťou v objekte nachádzajúcom

sa na ul. Kubačová 19 v Bratislave na parc. č. I.. Zmluva bola dňa 2.2.1998 podpísaná právnym
predchodcom navrhovateľa ako franchisorom, odporkyňou ako franchisee podpísaná nebola.

Z faktúr predložených právnym predchodcom navrhovateľa vyplýva, že odporkyni fakturoval nájomné
za mesiac august 1998 vo výške 6% z tržieb a služby vo výške 1% z tržieb v celkovej sume 256 769,80

Sk, nájomné vo výške 6% z tržieb a služby vo výške 1% z tržieb za obdobie od 1.9. do 18.9.1998 v
sume 112 774,70 Sk, nájomné za mesiac máj 1998 vo výške 1,5% z hodnoty prenajatého investičného
majetku v sume 61 743,10 Sk, nájomné za mesiac jún 1998 vo výške 1,5% z hodnoty prenajatého
investičného majetku v sume 66 601,80 Sk, nájomné za mesiac júl 1998 vo výške 1,5% z hodnoty
prenajatého investičného majetku v sume 67 086,90 Sk, nájomné za mesiac august 1998 vo výške

1,5% z hodnoty prenajatého investičného majetku v sume 62 416,40 Sk, nájomné za obdobie od 1.9.
do 18.9.1998 vo výške 1,5% z hodnoty prenajatého investičného majetku v sume 27 413,60 Sk.

Právnypredchodcanavrhovateľafakturovalodporkynifaktúrouč.398080009sumu3075,-Skafaktúrou
č. 398080016 sumu 25 363,90 Sk ako kúpnu cenu za dodaný tovar.

Zo zápisnice z rokovania zo dňa 20.8.1998 vyplýva, že dňa 20.8.1998 sa stretli zástupcovia právneho
predchodcu navrhovateľa a odporkyne, aby „doriešili“ dovtedajšiu vzájomnú spoluprácu a jej ukončenie
ku dňu 30.9.1998. Odporkyňa sa zaviazala v zápisnici uhradiť všetky záväzky vzniknuté do 1.9.1998, a
to prenájom technologického zariadenia a franchisingový poplatok v dovtedajšej percentuálnej výške na

základe faktúry, do 30.9.1998 sa mala uskutočniť inventúra, na základe ktorej si účastníci mali vyčísliť
vzájomné finančné nároky. Právny predchodca navrhovateľa sa zaviazal odkúpiť tovarové zásoby.

Zo započítacieho prejavu odporkyne vyplýva, že si uplatnila oproti faktúram č. 198070021, 198080010,
198050010, 198070024, 198060009, 198080021 v celkovej sume 778 071,50 Sk započítanie hodnoty

tovarových zásob.

Z faktúry č. 14/2/98 vystavenej navrhovateľkou vyplýva, že odporcovi predala tovarové zásoby v celkovej
cene 499 760,- Sk.

Z faktúr vystavených Ing. Evou Vachovou EKOFIN vyplýva, že viedla účtovníctvo odporkyne.

Z faktúry vystavenej Triel spol. s r.o. vyplýva, že odporkyni boli fakturované elektroinštalačné práce v
predajni REMA 1000 v sume 28 279,80 Sk.

Z analýzy účtov k 31.8.1998 vyplýva, že analýzu vykonala spoločnosť ECONOMY LINES s.r.o.

Z návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu vyplýva, že odporkyňa sa samostatným návrhom
podaným proti odporcovi na Okresnom súde Pezinok domáhala určenia neplatnosti podnájomnejzmluvy. Návrhom na zaplatenie sumy 608.416,30 Sk sa domáhala proti odporcovi vydania
bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti podnájomnej zmluvy a zaplatenia nájomného na
podklade uvedenej zmluvy v sume vyššej ako bolo obvyklé nájomné v tom čase.

Z jednostranných započítacích prejavov odporkyne vyplýva, že dňa 25.6.2001 si započítala svoju
pohľadávku v sume 13 900,- Sk z faktúry č. 14/2/98 oproti pohľadávkam právneho predchodcu
navrhovateľa z faktúr č. 198080021 v sume 4 040,20 Sk a z faktúry č. 198090021 v sume 9 859,80
Sk. Dňa 19.3.2001 si započítala svoju pohľadávku z faktúry č. 01001 v sume 26 679,10 Sk voči

pohľadávke právneho predchodcu navrhovateľa z faktúry č. 198080021. Dňa 16.2.2001 si započítala
svoju pohľadávku z faktúry č. 14/2/98 voči pohľadávke právneho predchodcu navrhovateľa z faktúr č.
198070021 a č. 198080021.

ZožiadostiovyjadrenieMestskejčastiBratislavaRačavyplýva,žeodporkyňaprostredníctvomprávneho
zástupcu žiadala Mestskú časť Bratislava Rača o vyjadrenie kedy a kým bola požiadaná o udelenie

súhlasu s prenájmom a prevádzkovaním spornej predajne potravín, či vôbec a komu vydala súhlas
na prenájom a prevádzkovanie predmetnej predajne potravín respektíve či vlastník alebo prenajímateľ
obdržali tento súhlas.

Z korešpondencie odporkyne vyplýva, že dňa 22.6.1998 žiadala právneho predchodcu navrhovateľa

o predloženie obojstranne prijateľnej franchisingovej zmluvy. Poukazovala na nepoistené zariadenie,
na nevyhovujúce chladiace zariadenie a dostupnosť technika, nekvalitné zásobovanie zemiakmi a
zatekanie vody do predajne. Ďalej poukázala na to, že nebol protokolárne odovzdaný objekt a zariadenie
predajne, nebolo predložené matematicko-grafické zameranie priestorov predajne a vysoké zálohové
platby za teplo. Neboli realizované odstránenia nedostatkov. Nebola vyčíslená škoda za rozbitý výklad

a nebola odpočítaná realizovaná hodnota núdzového osvetlenia, na čo mali byť opakovane upozornení.

Zo zmluvy o podnájme a zriadení vecného bremena zo dňa 12.1.1998 a z výpisu z LV č. XXXX pre kat.
úz. I. - X. vyplýva, že vlastníkom nákupného strediska, v ktorom sa nachádza sporná predajňa, bola
spoločnosť T.D.F spol. s r.o., Bratislava, IČO: 35 708 905.

Z vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - Rača zo dňa 15.2.2001 vyplýva, že mestská časť neudelila
súhlas s prenájom predajne odporkyni.

Z vyjadrenia odporcu a vzájomného návrhu vyplýva, že odporca namieta neplatnosť podnájomnej

zmluvy zo dňa 2.2.1998 a rozporuje opodstatnenosť vyúčtovania nájomného za technologické a
interiérové vybavenie (HIM, DHIM) vo výške uplatnenej žalobným návrhom. Vlastníkom nákupného
strediska, v ktorom sa nachádza sporná predajňa, je spoločnosť T.D.F spol. s r.o., Bratislava, ktorá ho
prenajala spoločnosti FANPEX, spol. s r.o., ktorá spoločnosť na základe zmluvy o podnájme a zriadení
vecného bremena nehnuteľnosť dala do podnájmu spoločnosti KORAMARK spol. s r.o., v prospech

ktorej bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve užívania predmetu podnájmu na 99 rokov.
Následne uzavrela spoločnosť KORAMARK spol. s r.o. ako podnájomca zmluvu o nájme prevádzky
predajne s navrhovateľom, nato dňa 2.2.1998 podľa tvrdení navrhovateľa uzavrel s odporkyňou zmluvu
o podnájme na prevádzku potravín. Z tvrdenia odporkyne vyplýva, že v nájomnej zmluve nie je
dostatočne určite špecifikovaný predmet nájmu, pretože k zmluve nebol priložený nákres, ktorý mal byť

jej nedeliteľnou súčasťou. Vznik zmluvy je viazaný na vznik franchisingovej zmluvy medzi účastníkmi.
Zmluva o podnájme bola uzavretá bez súhlasu obce. Odporkyňa užívala nebytové priestory od 2.2.1998
do18.9.2000.Podľatvrdeniaodporkynenavrhovateľnesprávneúčtovalnájomnéako1,5%zmesačných
tržieb, hoci ho mal účtovať ako 2,5% z nadobúdacej hodnoty zariadení. Cenu zariadení nikdy nestanovil,
odporkyňa ju odhaduje na 700 000,- Sk.

Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že vykonané započítania a pohľadávky neuznávajú, popierajú ich čo
do právneho základu ako aj výšky a namietajú ich nespôsobilosť na započítanie.

Z výpovede právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa prevádzkovala sporné priestory od

2.2.1998 do 30.9.1998.

Z výpovede odporkyne vyplýva, že predajňu začala prevádzkovať od 2.2.1998 pod obchodným menom
Vlasta Tobolková REMA 1000, pričom začala platiť poplatky vyplývajúce z fanchisingovej zmluvy odfebruára 1998. Zaplatila za mesiace február, marec a apríl 1998, išlo o poplatky za technologické
zariadenie predajne a priestory predajne a know-how. Predajňu prestala prevádzkovať dňa 20.9.1998.

Z výzvy právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 20.7.1998 adresovanej odporkyni vyplýva, že jej
(odporkynine) dovtedajšie pôsobenie pod registrovanou značkou je bez právneho základu. Vyzvala
odporkyňu na rokovanie o uzavretí franchisingového zmluvného vzťahu za podmienok, ktoré jej
navrhovateľ predložil. Vyzvala ju, aby navrhovateľovi písomne obratom oznámila, či chce a má vôľu
pôsobiť ako franchisingový partner navrhovateľa.

Z výzvy právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 2.7.1998 adresovanej odporkyni vyplýva, že
nepovažovali franchisingovú zmluvu za uzavretú a právny vzťah považovali za „bezzmluvný“

Z návrhu navrhovateľa na doriešenie spolupráce zo dňa 30.6.1998 vyplýva, že navrhovali rokovanie o
uzavretí franchisingovej zmluvy na 1.7.1998.

Z odpovedí odporkyne na korešpondenciu navrhovateľa vyplýva, že sa vyjadruje k nezaslaniu
franchisingovej zmluvy, termín rokovania o uzavretí zmluvy považovala za nereálny. Svojím
zastupovaním poverila právneho zástupcu.

Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.9.2003 č.k. 31C 154/01-61 vyplýva, že tamojší
súd konanie o určenie, že zmluva o prenájme nebytových priestorov zo dňa 2.2.1998 uzatvorená medzi
účastníkmi konania je neplatná, zastavil.

Z vyjadrenia odporkyne k stanovisku navrhovateľa vyplýva, že neplatnosť nájomnej zmluvy opierajú

o podnájomný vzťah medzi podnájomcom a tretím subjektom, podnájomná zmluva musí obsahovať
presne určený predmet nájmu, pričom v zmluve chýbal priložený nákres, ktorý mal byť jej nedeliteľnou
súčasťou, vznik a zánik zmluvy je viazaný na vznik a zánik franchisingovej zmluvy, ktorá nebola medzi
zmluvnými stranami nikdy uzavretá a absentuje súhlas obce na prevádzkovanie obchodu a služieb.

Z uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.2.2002 č.k. 5C/149/01-49 vyplýva, že súd konanie o
zaplatenie sumy 608 416,30 Sk s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia zastavil.

Z výpisu z listu vlastníctva pre obec Bratislava - mestská časť Rača, kat. úz. Rača č. XXXX a z výpisu
z obchodného registra vyplýva, že vlastníkom nákupného strediska súp. č. XXXX na parc. č. XXX/XX

je spoločnosť DALTON & PARKES Bratislava, s.r.o. (spoločnosť predtým podnikajúca pod obchodným
menom T.D.F. spol. s r.o.), pričom na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno spočívajúce v užívaní stavby
a podnájmu v prospech spoločnosti KORAMARK, spol. s r.o.

Z výpisov z účtu odporkyne a z pokladničných účtovných dokladov vyplýva, že navrhovateľovi zaplatila

dňa 22.6.1998 sumu 254 000,10 Sk, dňa 11.8.1998 sumu 273 987,90 Sk, dňa 15.5.1998 sumu 78 298,-
Sk, dňa 7.5.1998 v hotovosti sumu 100 000,- Sk, dňa 15.5.1998 sumu 171 085,60 Sk, dňa 22.5.1998
sumu 273 609,70 Sk.

Z pripojeného spisu Okresného úradu Bratislava, odboru Katastrálneho sp. zn. V-XXXX/XX vyplýva, že

vlastníkom sporného nákupného strediska bola spoločnosť T.D.F., spol. s r.o.

Zo záverov znaleckého posudku Ing. Čipáka vyplýva, že odporkyňa zaplatila na nájomnom sumu 1
406 381,80 Sk bez DPH. Na určenie obvyklého nájomného v znaleckom posudku súd neprihliadol,
pretože znalec je zapísaný v znaleckom odbore, ktorý ho neoprávňuje posudzovať cenu nájomného

(znalecjezapísanývobdobeekonomikaamanažment,odvetvieúčtovníctvoadaňovníctvo,nievodbore
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností).

Zo záverov znaleckého posudku Ing. Ravasa vyplýva, že výška obvyklého nájomného za prenájom
sporných nehnuteľností v období od 2.2.1998 do 3.9.1998 je v celkovej výške 1 335 000,- Sk. Z dodatku

k znaleckému posudku vyplýva, že výška obvyklého jednotkového nájomného za prenájom skladových
priestorov v m.č. Rača v rozhodnej dobe je 1 611 Sk / m2 / rok. Výška nájomného za prenajatý nebytový
priestor so zohľadnením rozčlenenia druhu priestoru na obchodné a skladové priestory v sledovanom
období je 986 827 Sk, a to aj so zohľadnením veľkosti podlahovej plochy prenajatého priestoru.Z odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline vyplýva, že pôvodný znalecký posudok
Ing. Ravasa má čiastočné metodické nedostatky.

Z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa (č.l. 523) vplýva, že popierajú, že franchisingová
zmluva nebola uzavretá, poukazujú na ustanovenie § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Odporkyňa
navrhovateľovi platila franchisingové poplatky podľa dohody v zmluve, pred prevzatím predajne bola
zaškolená v systéme franchisingu, bola s ním oboznámená a vedela, čo je predmetom franchisingu.

Z vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne (č.l. 525) vyplýva, že poukazujú na neplatnosť podnájomnej
zmluvy a na povinnosť vydať si navzájom, čo účastníci zo zmluvy dostali. Oproti povinnosti navrhovateľa
vrátiť prijaté nájomné je povinnosť odporkyne zaplatiť obvyklé nájomné za užívanie nebytových
priestorov, preto si odporkyňa uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia vrátenie sumy 419 554,80
Sk, teda 13 926,66 €. Poukazujú aj na neplatnosť franchisingovej zmluvy a na nesprávnosť účtovania

nájmu technologického zariadenia, ktoré malo byť vo výške 2,5% nadobúdacej hodnoty zariadení, nie
vo výške 1,5% z mesačných tržieb. Odporca akceptuje sumu 272 807,80 Sk, t.j. 9 055,56 € za prenajaté
technologické zariadenie a sumu 28 438,90 Sk, t.j. 943,99 € za dodávky tovaru. Navrhovateľ vystavil
odporkyni faktúry celkom vo výške 408 495 Sk, t.j. 13 559,54 €, odporca uhradil pred podaním žaloby
za služby (okrem nájmu za užívanie nebytových priestorov) sumu 135 687,20 Sk, t.j. 4 503,98 €, uhradí

teda sumu 301 246,70 Sk. t.j. 9 999,55 €.

Z vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne (č.l. 536) vyplýva, že považujú podnájomnú zmluvu za
neplatnú. Napriek tomu súhlasia s nárokmi uplatnenými navrhovateľom z franchisingovej zmluvy s
výnimkou nesprávne uvedenej výšky faktúry č. 19806009 a súhlasia aj s návrhom v časti uplatnenej

sumy 28 438,90 Sk za dodávky tovaru, teda sú ochotní zaplatiť sumu 9 999,55 €. Odporkyňa súhlasí
s obvyklým nájomným v sume 986 827 Sk (32 756,65 €). Na nájomné zaplatila sumu 1 406 381,80 Sk
(46 683,321 €), preto žiada vydať z titulu bezdôvodného obohatenia od navrhovateľa rozdiel v sume
13 926,65 €.

Zo záverov znaleckého posudku Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva vyplýva,
že určenie hodnoty franchisingu za predpokladu, že by zmluva bola riadne uzavretá, predpokladá
aj dodržiavanie všetkých ustanovení zmluvy, napríklad zabezpečenie súhlasu mesta s prenájmom
predajne potravín odporkyni, povinnosť franchisora poistiť zariadenie predajne, povinnosť franchisee
hradiť náklady spojené s údržbou hmotného majetku a inventáru predajne a bežné opravy, povinnosť

hradiťgenerálneopravyaopravyzaúčelomzhodnoteniahmotnéhomajetkufranchisorom,akjesúčasne
vlastníkom, povinnosť franchisee vykonať inventúru tovarových zásob jeden mesiac po začatí činnosti,
na konci skúšobného obdobia a na konci účtovného roka. Nie sú spracované ani prílohy zmluvy.
Preberací protokol technického zariadenia je zle čitateľný a nie je podpísaný. Nie je možné vyčísliť
hodnoty, ktorú mala vyplatiť navrhovateľovi odporkyňa za drobný inventár. Odporkyňa mala platiť za

prenájom HIM a DHIM mesačne 2,5% z nadobúdacej ceny zariadenia, vo vystavených faktúrach jej
navrhovateľ účtoval poplatok 1,5% z čistých tržieb. Podľa záverov posudku by nájomné 6% z tržieb
vrátane DPH bolo v sume 1 564 166,59 Sk a platba za služby 1% z tržieb vrátane DPH by bola 306
584,02 €. Oceniť hodnotu duševného vlastníctva nebolo s odstupom času možné. Za HIM a DHIM mala
zaplatiť sumu 405 742,99 Sk vrátane DPH.

Z výpvede svedkov Ing. XXXX S. a X. S. vyplýva, že odporkyňa mala byť franchisingovým
partnerom navrhovateľa od februára 1998 do konca septembra 1998. Predtým pracovala ako
zamestnankyňa franchisingového partnera navrhovateľa. Odporkyňa predajňu fakticky prevádzkovala,
navrhovateľovi platila na užívanie priestorov aj za tehnologické vybavenie, neskôr platiť prestala. Po

ukončení prevádzkovania predajne odovzdala zásoby navrhovateľovi, pričom sa dohodli na vzájomnom
započítaní hodnoty zásob s pohľadávkami navrhovateľa.

Podľa § 275 ods. 1 až 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ak sú uzavreté viaceré
zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv

samostatne. Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnýmiprávnymi účinkami. Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva,
že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.S prihliadnutím na
obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo

s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť
súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny)
bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon
urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne
podľa § 502.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej

zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu

hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je
oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom
prenajímateľa.

Podľa § 3 ods. 2, 4 citovaného zákona nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú
stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po
predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o vecinerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený. Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného
výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je len sčasti

dôvodný a vzájomný návrh dôvodný nie je.

Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi nie je sporné, že odporkyňa prevádzkovala
v čase od 2.2.1998 do 18.9.1998 v Bratislave - Rači, na ulici Kubačová 19 predajňu pod obchodným
názvom REMA 1000. Podnájomcom priestorov predajne, vlastníkom technologického vybavenia
predajne a oprávneným zástupcom majiteľa obchodného mena REMA 1000 bol navrhovateľ.

Súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9 999,55 € s 18,8%-ným úrokom z
omeškania ročne od 1.11.1998 do zaplatenia. Uvedená suma predstavuje peňažnú náhradu za užívanie
technologického zariadenia za čas, kedy odporkyňa užívala predajňu (9 055,56 €) a sčasti cenu
tovarových zásob (943,99 €). Navrhovateľ si uplatnil návrhom cenu nájmu za prenajaté technologické

zariadenie v sume 285 261,80 Sk (9 468,96 €). Odporca so zaplatením ceny prenájmu za technologické
zariadenie v sume 272 807,80 Sk, t.j. 9 055,56 € súhlasil, keďže medzi účastníkmi čo to tejto sumy
spor nie je, súd priznal navrhovateľovi sumu 9 055,56 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie technologického zariadenia odporkyňou. Navrhovateľ si uplatňoval návrhom zaplatenie kúpnej
ceny za dodávky tovarov v celkovej výške 28 438,90 Sk, t.j. 943,99 €, odporkyňa v tejto časti návrh

nerozporovala a uviedla, že je ochotná uvedenú sumu uhradiť, preto ju súd zaviazal z titulu zaplatenia
kúpnej ceny za dodávku tovaru na zaplatenie sumy 943,99 €. V uvedenej časti súd návrhu navrhovateľa
vyhovel. Navrhovateľ nepreukázal platné zmluvné dojednanie úroku z omeškania, preto mu súd priznal
úrok z omeškania v zákonnej výške podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Medzi účastníkmi je sporné, či došlo k platnému uzavretiu podnájomnej zmluvy a franchisingovej zmluvy
medzi nimi a aké sú vzájomné nároky účastníkov zo zmlúv, prípadne aké sú následky neplatnosti
uvedených zmlúv. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že k platnému uzavretiu podnájomnej
zmluvy a ani k platnému uzavretiu franchisingovej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo. Obe zmluvy
mali byť dohodnuté ako navzájom podmienené. Platnosť jednej zmluvy mala byť predpokladom

platnosti druhej a neplatnosť jednej zmluvy mala mať za následok neplatnosť zmluvy druhej. Je
nepochybné, že fanchisingová zmluva predložená navrhovateľom nie je podpísaná odporkyňou. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa so zmluvou v takom znení, v akom ju predložil
navrhovateľ, nesúhlasila a vykonávala kroky smerujúce k dojednaniu franchisingovej zmluvy s iným
obsahom. Vyplýva to z jej korešpondencie s navrhovateľom respektíve s jeho právnym zástupcom.

Z korešpondencie medzi právnou zástupkyňou navrhovateľa a odporkyňou z júla 1998 (č.l. 164, 165
spisu) vyplýva, že navrhovateľ nepovažoval v tom čase franchisngovú zmluvu za uzavretú. Výslovne
uvádzala, že „v súčasnosti nie je uzavretá franchisingová zmluva“ a vzájomný právny vzťah považujú
za „bezzmluvný“. V rozpore s jeho postojom v roku 1998 je potom jeho tvrdenie v priebehu konania
(napr. č.l. 523 - vyjadrenie z 1.10.2010), že franchisingová zmluva je platná z dôvodu obchodnej praxe,

ktorú medzi sebou strany mali. Ak navrhovateľ v čase, kedy mala byť zmluva uzavretá, tvrdil, že
zmluva platne uzavretá nebola a robil kroky voči odporkyni smerujúce k uzavretiu zmluvy (vyzýval ju na
rokovania, zasielal jej návrh zmluvy, upozorňoval ju, že zmluva nie je uzavretá), nemôže sa s odstupom
času odvolávať na to, že zmluva bola platná v dôsledku obchodných zvyklostí. Vykonané dokazovanie
totiž jeho tvrdenie o platnosti zmluvy vyvracia. Odporkyňa obchodné priestory, ktoré mal navrhovateľ

v podnájme, vrátane tovarového, technického a interiérového vybavenia užívala, užívala aj know-how
navrhovateľa, avšak len fakticky, bez toho, aby bola medzi nimi uzavretá platná franchisingová zmluva.
Z konania odporkyne nevyplýva, že by akceptovala návrh navrhovateľa na uzavretie franchisingovej
zmluvy, naopak vyvíjala aktívnu činnosť na uzavretie fanchisingovej zmluvy s inými podmienkami. Preto
z jej konania nie je možné vyvodiť jej súhlas s návrhom zmluvy a prijatie návrhu. Tvrdenie navrhovateľa,

že odporkyňa obchodnú spoluprácu s navrhovateľom akceptovala bez akýchkoľvek výhrad je priamo
vyvrátené vykonaným dokazovaním. Neplatnosť franchisingovej zmluvy má potom za následok aj
neplatnosť zmluvy podnájomnej, hoci tá bola odporkyňou riadne podpísaná, keďže ich platnosť mala
byť vzájomne podmienená.Podnájomná zmluva bola neplatná aj z ďalších dôvodov, a to pre absenciu súhlasu prenajímateľa s
podnájmom. Navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal, že by mal súhlas na prenechanie nebytových

priestorov - predajne do podnájmu odporkyni. Spoločnosť Koramark s.r.o., od ktorej navrhovateľ svoj
súhlas s podnájmom odvodzuje, nebola prenajímateľom nehnuteľnosti, ale sama bola podnájomcom.
Nájomcom bola spoločnosť FANPEX spol s r.o. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal ani súhlas obce
(mestskej časti Bratislava - Rača) s nájmom nebytových priestorov. Povinnosť súhlasu s nájom sa podľa
názoru súdu musí vzťahovať aj na podnájom, pretože v opačnom prípade by bolo možné obísť zákonnú

povinnosť užívateľa nebytových priestorov mať súhlas obce s nájmom nebytových priestorov tým, že
súhlas by získal nájomca, pričom skutočný užívateľ (podnájomca) by priestory mohol užíval v podstate
na ľubovoľný účel bez súhlasu obce. Účelom zákona je umožniť obci udeliť nesúhlas s užívaním určitého
nebytového priestoru určitou osobou, preto sa povinnosť súhlasu vzťahuje podľa výkladu súdu aj na
podnájomcu.

Navrhovateľ neoddeľuje nájomnú zmluvu na užívanie priestorov a fanchisingovú zmluvu, podľa neho
je nájomný vzťah súčasťou franchisingu ako celku. Vôľa spojiť nájomné za užívanie priestorov a
za užívanie investičného majetku a nehmotnej časti prevádzkovanej predajne (know-how, obchodné
meno a pod.) nevyplýva z postoja účastníkov v čase uzatvárania zmlúv (2.2.1998). V tom čase bolo
vôľou účastníkov dojednať dve samostatné zmluvy - zmluvu o podnájme a zmluvu o franchisingu. Z

toho vyplýva, že oddeľovali nájomné za obchodné priestory (podnájomné) a platby za ostatné zložky
franchisingu (investičný majetok v predajni, nehmotná zložka majetku predajne). Hoci v súčasnosti
navrhovateľ považuje podnájom priestorov za súčasť franchisingu, súd posudzoval (pod)nájom
priestorov a franchising oddelene, v súlade s prejavmi účastníkov konania vo februári 1998. Z čl. 3
predloženej franchisingovej zmluvy nepochybne vyplýva, že navrhovateľ považoval podnájomnú zmluvu

a franchisingovú zmluvu za dve samostatné (hoci vzájomne súvisiace) zmluvy. Preto súd skúmal ich
platnosť a prípadné dôsledky ich neplatnosti oddelene.

Keďže súd dospel k záveru, že uzavreté zmluvy boli neplatné, sú účastníci zmlúv povinní navzájom
si vydať všetko, čo z nich nadobudli podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Keďže zo strany

navrhovateľa plnenie nespočívalo v peňažnom plnení, ale vo výkonoch (podnájom, nájom vybavenia
predajne,know-how),musísamuposkytnúťpeňažnánáhrada.Súdompriznanéplneniejetedapriznané
z prevažnej časti z titulu bezdôvodného obohatenia (iba v malej časti z titulu kúpnej zmluvy, v uvedenej
časti ale rozpor medzi účastníkmi čo do dôvodu ani čo do výšky sumy nebol), nie z titulu franchisingovej,
respektíve nájomnej zmluvy. Súd vychádzal pri priznaní náhrady za prenajaté technologické zariadenie

z toho, že odporkyňa súhlasila s peňažnou náhradou do výšky žalovanej sumy, pričom táto peňažná
náhrada zodpovedá podľa názoru súdu prijatému bezdôvodnému obohateniu.

V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal priznania ceny prenájmu, poplatku za obchodné označenie a
za franchisingové služby v celkovej výške 645 452,- Sk (21 425,08 €) súd návrh zamietol. Rozhodol

tak z dôvodu, že franchisingová zmluva nebola platne uzavretá, preto nemá navrhovateľ nárok na
zaplatenie uplatnenej sumy. Zmluva bola neplatnou, preto má navrhovateľ nárok len na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Výšku prípadného bezdôvodného obohatenia v tejto časti navrhovateľ v
konaní nepreukázal, pričom odporca jeho nárok v tejto časti popiera, preto navrhovateľ v tejto časti
predmetu konania neuniesol dôkazné bremeno. Súd nemohol vychádzať z hodnoty franchisingu podľa

znaleckého posudku vypracovaného Žilinskou univerzitou, pretože ten vychádzal z predpokladu, že
franchisingová zmluva by bola riadne uzavretá, k čomu ale z viacerých vyššie uvedených dôvodov
nedošlo.

Navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa v zápisnici z 20.8.1998 uznala svoj záväzok a zaviazala sa ho uhradiť.

Súd prejav odporkyne v zápisnici z 20.8.1998 nepovažuje za platný uznávací prejav vo vzťahu k
žalovanému záväzku, pretože neobsahuje výslovné a jednoznačné uznanie záväzku čo do dôvodu
(uvedený je len všeobecne ako „všetky záväzky vzniklé do 1.9.1998“) aj čo do výšky (výška nie je
uvedená vôbec).

Vzájomný návrh odporkyne na zaplatenie sumy 3 927,10 € s príslušenstvom súd zamietol a konanie
v časti o zaplatenie 19 428,53 € s príslušenstvom zastavil. O čiastočnom zastavení konania súd
rozhodol z dôvodu, že odporkyňa v tejto časti vzala vzájomný návrh späť. O zamietnutí návrhu v
časti sumy 3 927,10 € súd rozhodol z toho dôvodu, že vzájomný návrh nepovažuje za dôvodný.Súd vychádza z toho, že odporkyňa užívala priestory predajne, technické vybavenie a aj obchodné
označenie a know-how navrhovateľa. Navrhovateľ od odporkyne prijal peňažné plnenie vo výške 1
406 381,80 Sk (46 683,31 €) - súd vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania. Je pravda, že

obvyklé nájomné za prenájom nebytových priestorov za predmetné obdobie by bolo v sume 986 827,-
Sk (t.j. 32 756,65 €), avšak odporkyňa v uvedenom období užívala nielen predajňu, t.j. stavbu, ale
aj know-how navrhovateľa. Rozdiel medzi zaplatenou sumou a obvyklým nájomným tvorí suma 13
926,65 €, avšak tento rozdiel neberie do úvahy užívanie obchodného mena navrhovateľa ani ostatné
nehmotné plnenia, ktoré navrhovateľ odporkyni poskytol (zahŕňajúce napr. zásobenie predajne, systém

predajaaskladovania,dodávateľskézázemie,reklamnéslužby,kontrolnúčinnosťapodobne).Súčasťou
bezdôvodného obohatenia sú aj tieto nehmotné plnenia, ktoré odporkyňa pri prevádzke predajne
prijala. Prijatie sumy 13 926,65 € navrhovateľom (t.j. rozdiel medzi zaplateným nájomným a obvyklým
nájomným) teda podľa názoru zodpovedá poskytnutým nehmotným plneniam (know-how) užívaným
odporkyňou. Preto nie je dôvod, aby navrhovateľ odporkyni zaplatil z titulu bezdôvodného obohatenia
sumu 3 927,10 € (t.j. sumu 13 926,65 € zníženú o nájomné za HIM a DHIM a za dodaný tovar). Z

uvedeného dôvodu súd vzájomný návrh v časti o zaplatenie 3 927,10 € s príslušenstvom zamietol.

K námietke premlčania vzájomného nároku (č.l. 354) súd poukazuje na ustanovenie § 394 ods. 2
Obchodného zákonníka, podľa ktorého začína premlčacia doba plynúť odo dňa, kedy k plneniu došlo.
K plneniu vo vzťahu k podnájmu došlo najneskôr 18.9.1998, k premlčaniu práva na vrátenie plnenia

uskutočneného na podklade neplatnej zmluvy došlo najneskôr uplynutím štyroch rokov, t.j. 18.9.2002.
Vzájomný návrh bol podaný v roku 2001, k premlčaniu teda nedošlo.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
aj odporkyňa boli v konaní len čiastočne úspešní, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).