Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/511/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614211887
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614211887.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Slovenská

sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zastúpený JUDr. Roman
Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A.Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: X., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX G. č. XX, o zaplatenie 540,80 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
540,80 € s úrokom vo výške 11,85 % ročne zo sumy 480,83 € od 23.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 480,83 € od 23.09.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 01.08.2002 Zmluvu o kontokorentnom
úvere č. XXXXXXXXXX/X, na základe ktorej poskytol žalovanému úver do výšky úverového rámca
20.000 Sk s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 11,85 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
dňa 01.08.2003. Doba trvania zmluvy sa v zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy predlžovala vždy o dobu 1 roka,
nakoľkožalovanýneoznámilžalobcovinajneskôrvlehote1mesiacapreduplynutímdobytrvaniazmluvy,

že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. Z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutých povinností
žalobca v zmysle Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.08.2002 zrušil žalovanému
možnosťčerpaniaúverovéhorámca.Listomzodňa06.03.2014vyzvalžalobcažalovanéhonazaplatenie
dlžnejsumy.Dňa24.06.2014zaslalžalobcažalovanémunapodpisdohoduosplátkachdlhu,ktorábymu
umožňovala splatiť dlh v splátkach po 20 € mesačne. Podpísanú dohodu žalovaný nevrátil žalobcovi a
na jej základe zaplatil iba jednu splátku dňa 22.09.2014 vo výške 20 €. Po vyčíslení pohľadávky žalovaný
zaplatil dňa 30.05.2014 sumu 10 € a dňa 22.09.2014 sumu 20 €. Po zohľadnení úhrad je dlh žalovaného

ku dňu 22.09.2014 vo výške 540,83 €, ktorý pozostáva z istiny 480,83 € a príslušenstva 59,97 €.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca v podaní doručenom súdu 18.05.2016 na výzvu súdu na preukázanie dohody o zmene
zmluvne dojednanej doby splatnosti úveru uviedol, že ako vyplýva z článku IV. bodu 1. Zmluvy o
kontokorentnom úvere zo dňa 01.08.2002, zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo

dňapodpísaniazmluvyzmluvnýmistranami,dobatrvaniazmluvysapredlžujevždyodobujednéhoroka,
ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej
alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia
65, roku veku dlžníka. Ako vyplýva z bodu 2. tohto článku, úver je splatný v deň splatnosti uvedený vzákladných podmienkach zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1. tohto článku zmluvy sa
splatnosťúverusapredlžujeodobu,oktorúbolapredĺženáúčinnosťzmluvy,t.j.o1rok.Pretožežalovaný
žalobcovi najmenej 1 mesiac pred ukončením pôvodne dohodnutej doby trvania zmluvného vzťahu ani

predĺženej lehoty trvania zmluvného vzťahu žalobcovi neoznámil, že nemá záujem o predĺženie zmluvy,
táto sa v zmysle článku IV. bodu 1. Zmluvy o kontokorentnom úvere opakovane predlžovala.

5. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 27.06.2016. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď

zistil tento skutkový a právny stav:

7. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzavreli dňa 01.08.2002 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
úverový rámec do výšky 20.000 Sk, s úrokovou sadzbou vo výške 11,85 %. Splatnosť úrokov

bola dojednaná mesačne k ultimu mesiaca, úrok z omeškania vo výške 26,40 % ročne, poplatok
za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná dňa
01.08.2003. Úver sa poskytoval spôsobom, že veriteľ bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo
výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu,
ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v

hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca.

8. Z čl. IV. bod 1 vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa
podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka,
ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej

alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia
65. roku veku dlžníka. Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných
podmienkach zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1. tohto článku zmluvy sa splatnosť úveru
sa predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok.

9. Z písomnosti žalobcu zo dňa 19.04.2012 súd zistil, že žalobca odstúpil od zmluvy kontokorentnom
úvere s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia. Podľa vyjadrenia žalobcu v podaní zo dňa 17.05.2016,
odstúpenie od zmluvy doručoval obyčajnou poštovou zásielkou a v zmysle čl. 10.3. Všeobecných
obchodných podmienok predpokladá fikciu doručenia tretí deň po jej odoslaní. Odoslanie zásielky súdu
nedokladoval.

10. Z výpisu z úverového účtu žalovaného na predloženom CD nosiči vyplýva, že na účte žalovaného
č. XXXXXXXXX už ku dňu uzatvorenia zmluvy bol zostatok + 250,90 Sk, ku dňu dojednanej konečnej
splatnosti úveru debet vo výške - 19.645,50 Sk (652,51 €), z čoho suma 1713 Sk (56,86 €) predstavovala
bankové poplatky, z účtu bol realizovaný posledný výber žalovaným 23.05.2010 v sume 20 €.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.14. Podľa článku 3 bod 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať

za nekalé. Podľa bodu 1 písm. h) Prílohy Smernice podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 Smernice o.i.
sú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je automatické predĺženie zmluvy na dobu určitú, ak
spotrebiteľ nenaznačí iné, keď termín na vyjadrenie spotrebiteľovej vôle predĺžiť zmluvu je neprimerane
krátky.

15. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 102/2014 Z.z. na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (čl. I. bod 1 zák.č. 102/2014 Z.z.

účinný od 01.04.2015)

19. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 1 písm. n) Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,
na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),

zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

23. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

31. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

32. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

33. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

34. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), spotrebiteľský spor

je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

35. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

36. Súd s poukazom na citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
pred posúdením veci v merite skúmal aj bez návrhu premlčanie nároku žalobcu voči žalovanému ako
spotrebiteľovi, ktoré bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k

záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 01.08.2002 zmluvu
o kontokorentnom úvere, na základe žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úverový rámec vo výške
20.000 Sk, ktorý žalovaný ako dlžník čerpal tak, veriteľ realizoval príkazy dlžníka na prevod alebo výbery

finančných prostriedkov z účtu, a to aj v prípade ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá
vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na
tento účet, a to do výšky úverového rámca. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 1 rok a konečná
splatnosť úveru bola dojednaná 01.08.2003. V zmluve je zároveň dojednanie, podľa ktorého sa doba
trvania zmluvy automaticky predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr

v lehote mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o
predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka (čl. IV. bod 1).
Podľa čl. IV. bod 2 zmluvy v prípade automatického predĺženia zmluvy sa predlžovala aj splatnosť úveru,
vždy o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok.38. Je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má postavenie spotrebiteľa, keďže
vychádzajúc z obsahu zmluvy, úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania
a žalobca má postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická

osoba poskytujúca úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

39. Z obsahu zmluvy zároveň vyplynulo, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 01.08.2003a v
tejto súvislosti súd potom posudzoval platnosť ustanovenia čl. IV. body 1 a 2 zmluvy o kontokorentnom
úvere, keď dospel k záveru, že tieto zmluvné podmienky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
keď zmyslom a účinkom dojednaní je automatické predĺženie zmluvy uzatvorenej na dobu určitú,

za podmienky, že spotrebiteľ nenaznačí iné a zároveň automatické predlžovanie konečnej splatnosti
pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Takýto postup v právnych vzťahoch, ktorý zakladajú sporné zmluvné
podmienky je netransparentný a nečestný a zmluvné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože
zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa názoru súdu je neprípustné, aby právnym základom predĺženia platnosti zmluvy nebol prejav

vôle oboch zúčastnených strán v písomnej forme (keď obligatórne písomný právny úkon je možné
meniť len písomne, § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ani slobodnej vôle spotrebiteľa (ak by sám
požiadal o predĺženie platnosti zmluvy), ale právnym základom pre predĺženie doby platnosti zmluvy
bolo opomenutie spotrebiteľa, a to navyše na podklade štandardnej zmluvnej podmienky. Zároveň
potom nadväzujúce dojednanie predstavuje automatické predĺženie doby konečnej splatnosti úveru a

tak v konečnom dôsledku navyšovanie prípadnej pohľadávky jej úročením, poplatkami a prípadnými
sankciami. Takto neprijateľne nastavený mechanizmus len podčiarkuje jednostranné neprimerané
ekonomické záujmy žalobcu ako dodávateľa na trvaní zmluvy a automatickom predlžovaní splatnosti
pohľadávky, čím sa táto stáva takáto pohľadávka prakticky nepremlčateľnou v rozpore s § 100 ods.
2 veta prvá Občianskeho zákonníka (premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho

práva). Súdpretodojednanieoautomatickompredlžovanízmluvyaautomatickompredlžovaníkonečnej
splatnosti úveru posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky a s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zakladajúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a tiež s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon, ktorý svojím
obsahom a aj účelom odporuje zákonu (§ 54 ods. 4 písm. n) v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho

zákonníka), obchádza zákon (písomná forma zmien zmluvy § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 101
Občianskeho zákonníka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

40. S ohľadom na ustálený záver o neplatnosti zmluvnej podmienky o automatickom predlžovaní doby
konečnej splatnosti úveru súd posudzoval, či žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej

skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči žalovanému ako spotrebiteľovi, keď počnúc
účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. od
13.06.2014 je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň

bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného
nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka.

41. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná

zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovaťna všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný

zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Z uvedeného podľa
názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového
vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je

to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako spotrebiteľa
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z
ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia

právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníkasižalovanýakospotrebiteľnemôžezhoršiťsvojezmluvnépostavenielenzdôvodu,žeuzavrel
zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho
vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre
spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011).

Preto musí platiť aj opak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu
podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento
vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho
názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Tieto závery platia aj pre zmluvy uzatvorené
pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka s poukazom na citované ustanovenie § 879f ods. 3

Občianskeho zákonníka.

42. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v
okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to

okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky
zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej
okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná
premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený
začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento

okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o
svojom práve (pozri R 1/1998). Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené
v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. S ohľadom na prijatý záver neplatnosti
zmluvného dojednania o automatickom predĺžení platnosti zmluvy a automatickom predĺžení konečnej
splatnosti úveru potom súd dospel k záveru, že neprišlo platne k zmene dojednanej konečnej splatnosti

úveru. Žalovaný sa teda dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku 02.08.2003. Keďže
návrh bol podaný na súd dňa 04.11.2014, súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru začala plynúť
premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky na súde v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka)
a táto uplynula 02.08.2006, na ktorú skutočnosť súd musel ex offo prihliadnuť. Súd bol povinný vziať

na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované návrhom. Súd v súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia prihliadol na § 54
ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhozmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (v súčasnosti účinné ustanovenie § 52 ods.

2 tretia veta Občianskeho zákonníka uvedené vystihuje znením, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.mája
2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich
účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (k uvedenému pozri uznesenie

Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).

43. Z priloženého CD obsahujúceho informáciu o obratoch na účte vyplýva, že k poslednému výberu
z účtu žalovaného po konečnej splatnosti úveru (v sume 20 €) prišlo 23.05.2010, s ohľadom na závero neplatnosti dojednania o automatickom predĺžení platnosti zmluvy potom by bolo možné prípadné
prijaté plnenie žalovaným posúdiť ako plnenie z neplatného právneho úkonu. Právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však
limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo
dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená
dvojitá kombinovaná premlčacia doba, začiatok subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby je stanovený

odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj
konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. V
súdenej veci tak objektívna premlčacia doba tri roky keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, uplynula
23.12.2013, teda aj takto posúdený nárok by bolo potrebné zamietnuť, keď žaloba bola podaná na súd
dňa 04.11.2014.

44. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 04.11.2014 doručením žaloby na súd (§ 82 ods.
1 O.s.p. účinného do 30.06.2016), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku.
Z uvedených dôvodov potom súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

45. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vovecibolplneúspešnýžalovaný,ktorému

vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a
ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).