Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 9, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13Csr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815892887
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815892887.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci žalobcu: O. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T., H. XXXX/XX, zastúpenej O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., H. č. XX/X, proti
žalovanému: FACTORING GROUP, s.r.o., IČO: 46 155 023, so sídlom Námestie sv. Michala č. 26,
Hlohovec, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44 246 480 so sídlom pobočky súdu Bárdošova č. 2 Bratislava,
sp. zn. NRS 1/2015 zo dňa 15.03.2015.

II. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 16.06.2015 sa žalobkyňa domáha zrušenia
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd a.s.,
so sídlom Hradská 26, 821 07 Bratislava, IČO: 44 246 480, zo dňa 15.03.2015, sp. zn. NRS 1/2015 a
následného určenia, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobkyňou a D.. L. E. dňa 12.03.2014 je
neplatná. Súčasne so žalobou vo veci samej žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu aj návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd nariadil žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného
práva zriadeného na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne, zapísanej na LV č. 3478, okres Prievidza,

obec Bojnice, katastrálne územie Bojnice, a to byt č. 3 na 2. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX,
vchod č. XX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX, zastavané plochy nádvoria o výmere XXX m2.
Žalobu a aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 12.03.2014
uzatvorila s D.. Erikom E. ako veriteľom zmluvu o pôžičke, ktorej súčasťou, priamo v texte zmluvy, v
článku XI. spoločné a záverečné ustanovenia, v bode 2, bola zachytená rozhodcovská doložka. Na
základe uvedenej zmluvy o pôžičke J. rozhodcovský súd spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd a.s.,
so sídlom Hradská 26, 821 07 Bratislava, IČO: 44 246 480, dňa 15.03.2015 sp. zn. NRS 1/2015 vydal

rozsudok, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému istinu vo výške 11.250,- eur spolu s
úrokom vo výške 4.000,- eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11.250,- eur od
13.09.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 675,- eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 1.002,89 eur. Žalobkyňa mala za to, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a že rozhodcovská zmluva, ktorá by zakladala právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd a.s. na rozhodnutie vo veci
nebola platne uzavretá. Keďže žalobkyňa sa nijakým spôsobom nepodieľala na vypracovaní zmluvy

o pôžičke a nemohla reálne ovplyvniť jej obsah, nakoľko na podpis jej bola JUDr. L. E. predložená
hotová zmluva s rozhodcovskou doložkou vloženou do posledného článku s označením spoločné a
záverečné ustanovenia, rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú, pričom
zákon rozhodcovskú doložku nedojednanú individuálne považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá jev zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Z pohľadu spotrebiteľského práva možno
zmluvu ako celok s poukazom na výšku úrokov ako aj na zriadenie záložného práva, v spojitosti so
zabezpečením pôžičky na viac písomným uznaním dlhu hodnotiť ako ustanovenie spôsobujúce značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže na jednej strane je spotrebiteľ
povinný platiť neprimerané úroky a na druhej strane sú práva dodávateľa mnohonásobne zabezpečené,
a to aj zálohom, ktorého hodnota spoľahlivo prevyšuje poskytnutú pôžičku spolu s úrokmi. Nerovnováha
v neprospech spotrebiteľa tak spočíva v neodôvodnene vysokej odplate, ktorú je spotrebiteľ povinný
platiť za poskytnutú pôžičku v porovnaní so zabezpečením tejto pôžičky. V časti zmluvy o zriadení

záložného práva je dohodnuté pravidlo, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly vymôcť od spotrebiteľa aj
plnenia z neprijateľných podmienok, a to cestou predaja zálohu na dražbe. Žalovanému nič nebráni
predať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne. V podstate tak aj začal konať a navrhol vykonanie
dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa je presvedčená, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva
umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly súdu je
v kolízii s princípom efektivity unijného práva. Umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex

offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. V rámci výkonu záložného práva niet žiadnej
súdnej kontroly a výšku dlhu diktuje veriteľ. Predmetná vec je jasným dôkazom, že sa tak robí aj na
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.

2. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 30.07.2015 č. k. XXCsr/X/XXXX-XX uložil žalovanému

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne,
zapísanej na LV č. XXXX, okres H., obec T., katastrálne územie T., a to byt č. X na 2. poschodí bytového
domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX, zastavané plochy nádvoria
o výmere XXX m2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 14.10.2015 č.
k. 6CoSr/1/2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

3.Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobepredovšetkýmnamietal,ževzmysle§41zákonač.244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovskéhokonania,ktorýpodávažalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudku.Podľajehonázoru,

žalobkyňa nedodržala zákonom stanovenú lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku (lehota na podanie žaloby začala žalobkyni plynúť dňom 14.04.2015 (utorok) a jej posledným
dňom bol deň 12.06.2015 (piatok). Zmeškanie podania žaloby v tejto zákonom stanovenej lehote
má pre účastníka konania za následok preklúziu procesného oprávnenia podať voči rozhodcovskému
rozsudku žalobu (vrátane návrhu na vydanie predbežného opatrenia). Pokiaľ posledným dňom na

podanie žaloby bol deň 12.06.2015 (piatok) a žalobkyňa najskôr dňa 13.06.2015 (sobota) vyhotovila
predmetnú žalobu, ide o žalobu podanú oneskorene. Namietal ďalej, že žaloba bola podaná na
nepríslušnom súde s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 2 OSP v spojitosti s ustanovením § 14e
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a zmene zákona č. 99/1963
Zb. v znení neskorších predpisov, pretože na konanie je príslušným súdom Okresný súd Bratislava 5

(keďžemiestorozhodcovskéhokonaniabolonaadreseBárdošova2/A,83101Bratislava).Vzhľadomna
uvedené namietal nepríslušnosť Okresného súdu Prievidza na prejednanie predmetnej veci vzhľadom
na skutočnosť, že žalobkyňa nie je spotrebiteľka. V ďalšej časti okrem iného uviedol, že žalobkyňa
hrubo klame, pokiaľ tvrdí o ňom, že pôsobí vo viacerých spoločnostiach, zaoberajúcich sa poskytovaním
úverov a pôžičiek. Uviedol, že je konateľom a jediným spoločníkom v spoločnosti FACTORING GROUP

s.r.o., IČO: 46155023, ktorá má okrem ďalších 18 predmetov podnikania zapísaných v predmete činnosti
aj poskytovanie úverov, alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a
bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to od 7.5.2011. Trval na tom, že predmetný zmluvný vzťah
nie je spotrebiteľským zmluvným vzťahom, keďže veriteľ je jasne, určito a zrozumiteľne v zmluve o
pôžičke identifikovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ, pričom chýba akýkoľvek identifikátor dodávateľa.

Tvrdil, že poskytnutie pôžičky pre žalovaného bolo jednorázovou záležitosťou. Predmetná zmluva o
pôžičke nie je spotrebiteľskou zmluvou. Ďalej namietal to, že žalobkyňa nemohlo nijako ovplyvniť obsah
zmluvy o pôžičke. Uviedol, že žalobkyni bolo poskytnuté na preštudovanie niekoľko dní pred termínom
podpisovania zmluvy o pôžičke vyhotovenie zmluvy. Zároveň poukázal na čl. VI. T. 3 zmluvy o pôžičke,
kde žalobkyňa záväzne vyhlásila, že súhlasí so zmluvnými podmienkami pre poskytnutie pôžičky, nemá

žiadnevýhradyazaväzujesanaichriadneavčasdodržiavať.Malzato,žežalobkyňamohlaovplyvňovať
obsah zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy, ale neurobila to. Poukázal na to, že zať žalobkyne bol ten,
kto žalovaného oslovil a inicioval stretnutie. Následne sa uskutočnilo stretnutie, kde medzi žalobkyňou,
zaťom žalobkyne a žalovaným došlo k dohode, že žalovaný poskytne žalobkyni pôžičku vo výške11.250,- eur, ktorá bude predovšetkým určená na zastavenie exekučnej dražby obydlia žalobkyne, ktorá
bola naplánovaná na deň 20.03.2014.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka D.. L. E., svedka E. U. oboznámením
listinných dôkazov, a to najmä žaloby, podrobným popisom dražby, oznámením o dobrovoľnej dražbe
zo dňa 18.05.2015, fotokópiou H. č. 8/ 21. februára 2014/18. Ročník, uznesením zo dňa 17.06.2015 č.
k. 13Csr/1/2015-18, lustráciou žalobkyne v registri obyvateľov, zmluvou o pôžičke zo dňa 12.03.2014,
zluvou o zriadení záložného práva zo dňa 12.03.2014, uznaním dlhu zo dňa 12.03.2014, rozsudkom

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO: 44
246 480 so sídlom pobočky súdu Bárdošova č. 2 Bratislava, sp. zn. NRS 1/2015 zo dňa 15.03.2015,
oznámením o začatí výkonu záložného práva, rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny
odbor zo dňa 24.04.2014 č. vkladu V XXXX/XX, detailom príkazu z EB, uznesením OS Prievidza zo
dňa 30.07.2015 č. k. 13Csr/1/2015-37, oznámením o dražbe zo dňa 13.07.2015, vyčíslením celkovj
pohľadávky k 20.05.2015, odvolaním žalovaného a vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 24.08.2015

s prílohami a to najmä znaleckým posudkom č. XX/XXXX (č. l. 104-105), LV č. XXXX pre k. úz. T.,
LV č. XXXX pre k. ú. M., LV č. XXX pre k. ú. J., LV č. XXX pre k. úz. P., príkaz na zrušenie exekúcie
zo dňa 12.03.2014 Ex 2912/09, príkaz na zrušenie exekúcie zo dňa 12.03.2014 Ex 196/09, zmluva
o poskytnutí úveru mPôžička plus č. U zo dňa 11.11.2014, žiadosť o poskytnutie hotovostného úveru
mPôžička plus zo dňa 11.11.2014, faktúra č. XXXXX, uznesením KS v Trenčíne zo dňa 14.10.2015

č. k. 6CoSr/1/2015-131, rozhodcovský spis Stáleho rozhodcovského súdu zriadený z.z.p.o. Najvyšší
rozhodcovský súd Bárdoša č. 2/A, Bratislava sp. zn. NRS 1/2015, návrhom na zmenu účastníka zo dňa
01.10.2015, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.09.2015, zmluvou postúpení pohľadávky zo
dňa 21.09.2015, uznesením zo dňa 31.05.2016 č. k. 13Csr/1/2015-164, plnomocenstvom, výpisom z OR
SR spoločnosti FACTORING GROUP, s.r.o., výpisom z OR SR spoločnosti MAIUS, s.r.o., výpisom z OR

SR spoločnosti MORS, s.r.o., výpis z OR SR spoločnosti NIU, s.r.o., výpis z OR SR spoločnosti SUADA,
s.r.o., výpis z OR SR spoločnosti CUPID s.r.o., oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2016,
zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2016, plnomocenstvo, návrh na zmenu účastníka zo dňa
24.10.2016, uznesenie OS Prievidza zo dňa 27.10.2016 č. k. 13Csr/1/2015-200, na základe čoho zistil
tento skutkový stav:

5. Dňa 12.03.2014 uzavreli žalobkyňa a právny predchodca žalovaného E.. L. E., nar. XX.XX.XXXX
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ prenechal žalobkyni ako dlžníčke peňažné
prostriedky v celkovej výške 11.250,- eur a žalovaná ako dlžník sa zaviazala poskytnuté peňažné
prostriedky spôsobom a za podmienok dohodnutých touto zmluvou veriteľovi vrátiť a zaplatiť mu

dohodnutý úrok. Zmluvné strany sa dohodli na úroku 400,- eur za obdobie 6 mesiacov, t. j. úrok je
splatný ku dňu 12.09.2014, pričom skoršie vrátenie peňazí nemá vplyv na výšku úroku. Veriteľ a dlžník
sa dohodli, že dlžník vráti poskytnutú pôžičku spolu veriteľovi v celej výške spolu s dohodnutým úrokom,
t. j. celkovo vo výške 15.250,- eur najneskôr do 12.09.2014. Dlžník na zabezpečenie splatenia pôžičky,
jej príslušenstva a všetkých ostatných poplatkov, platieb a zmluvných pokút, ktoré je povinný znášať,

sa zaväzuje v deň podpisu tejto zmluvy uzavrieť Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
podľa ustanovení § 115a a nasl. OZ, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. T., a to
parc. B. č. XXXX/X o výmere XXX m2 ostatné plochy, parc B. č. XXXX o výmere XXX m2 zastavané
plochy a nádvoria, byt č. 3, 2. p. vo vchode XX bytového domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX v
podiele 1/1 k celku. V čl. X predmetnej zmluvy dlžník slobodne, vážne a dobrovoľne vyhlásil, že v

zmysle § 558 Občianskeho zákonníka uznáva, čo do dôvodu a výšky svoj dlh (záväzok) voči veriteľovi
za podmienok dohodnutých v tejto zmluve, zodpovedajúci pohľadávke veriteľa na vrátenie pôžičky s
dohodnutým úrokom vo výške 15.250,- eur, a to z dôvodu poskytnutia pôžičky na základe tejto zmluvy
vo výške uvedenej v čl. I bod. 1 tejto zmluvy spolu s dohodnutým úrokom uvedeným v čl. I. bod 2 tejto
zmluvy.

6. V čl. XI ods. 2 predmetnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.03.2014 sa zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouNajvyššírozhodcovskýsúd,a.s.,sosídlom
Hradská č. 26, Bratislava, IČO: 44 246 480 podľa vnútorných predpisov Rozhodcovského súdu. Zmluvné

strany sa v súlade s ustanovením § 42 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dohodli na
vylúčení aplikácie ustanovenia § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z.7. Dňa 12.03.2014 uzavreli žalobkyňa ako záložca a právny predchodca žalovaného E.. L. E., nar.
XX.XX.XXXX ako záložný veriteľ zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam vo
vlastníctve žalobkyne v prospech žalovaného na zabezpečenie jeho pohľadávky vzniknutej na základe

Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.03.2014.

8. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd
a.s., so sídlom Hradská 26, 821 07 Bratislava, IČO: 44 246 480, zo dňa 15.03.2015, sp. zn. NRS
1/2015 bolo rozhodnuté, že stálemu rozhodcovskému súdu prislúcha právomoc v predmetnej veci

rozhodnúť, keďže stály rozhodcovský súd námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy žalovaného zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaný (v tomto konaní
žalobkyňa) je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11.250,- eur spolu s úrokom vo výške 4000,-
eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 11.250,- eur od 13.09.2014 do zaplatenia
a trovy konania titulom poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 675,- eur s DPH do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy

právneho zastúpenia vo výške 1002,89 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodcovský
rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 13.04.2015.

9. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom Hradská 26, 821 07 Bratislava, IČO: 44 246 480,

zo dňa 15.03.2015, sp. zn. NRS 1/2015 na Okresný súd Prievidza dňa 16.06.2015.

10. Žalobkyňa v priebehu konania trvala na tom, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou
v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a že rozhodcovská zmluva, ktorá by zakladala
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd a.s. na rozhodnutie

vo veci nebola platne uzavretá. Keďže žalobkyňa sa nijakým spôsobom nepodieľala na vypracovaní
zmluvy o pôžičke a nemohla reálne ovplyvniť jej obsah, nakoľko na podpis jej bola JUDr. L. E. predložená
hotová zmluva s rozhodcovskou doložkou vloženou do posledného článku s označením spoločné a
záverečné ustanovenia, rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú, pričom
zákon rozhodcovskú doložku nedojednanú individuálne považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá je

v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Z pohľadu spotrebiteľského práva možno
zmluvu ako celok s poukazom na výšku úrokov ako aj na zriadenie záložného práva, v spojitosti so
zabezpečením pôžičky na viac písomným uznaním dlhu hodnotiť ako ustanovenie spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže na jednej strane je spotrebiteľ
povinný platiť neprimerané úroky a na druhej strane sú práva dodávateľa mnohonásobne zabezpečené,

a to aj zálohom, ktorého hodnota spoľahlivo prevyšuje poskytnutú pôžičku spolu s úrokmi. Nerovnováha
v neprospech spotrebiteľa tak spočíva v neodôvodnene vysokej odplate, ktorú je spotrebiteľ povinný
platiť za poskytnutú pôžičku v porovnaní so zabezpečením tejto pôžičky. V časti zmluvy o zriadení
záložného práva je dohodnuté pravidlo, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly vymôcť od spotrebiteľa aj
plnenia z neprijateľných podmienok, a to cestou predaja zálohu na dražbe. Žalovanému nič nebráni

predať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne. V podstate tak aj začal konať a navrhol vykonanie
dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa je presvedčená, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva
umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly súdu je
v kolízii s princípom efektivity unijného práva. Umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex
offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. V rámci výkonu záložného práva niet žiadnej

súdnej kontroly a výšku dlhu diktuje veriteľ. Predmetná vec je jasným dôkazom, že sa tak robí aj na
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.

11. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že pôžičku potrebovala, aby vyplatila iný dlh, v dôsledku ktorého by
mohla prísť o byt. Na pána E. sa nakontaktovali prostredníctvom inzerátu v Prievidzsku, v regionálnych

novinách,ktorýpritelefonickomkontakteichoboznámil,žeposkytujetakétopôžičky.SpánomE.prvotne
komunikoval jej zať. Pri prvom stretnutí pán Minár priniesol návrh zmluvy o pôžičke, ktorý znel na iné
meno. Mal obsahovať všetky podstatné náležitosti, ako zmluva o pôžičke uzavretá so žalobkyňou. Tento
návrh zmluvy si preštudoval aj jej zať, ktorý sa v problematike trochu orientuje a v tomto návrhu zmluvy
o pôžičke nebola žiadna zmienka o rozhodcovskom konaní. Pri druhom stretnutí priniesol pán E. hŕbu

papierov,ktorémalažalobkyňaunotárapodpísať,hocisamotnýnávrhzmluvyopôžičkemalpôvodneiba
4 listy. U notára mali podľa jeho inštrukcií tvrdiť, že rozumejú, čo podpisujú, lebo inak by ich poslal notár
preč. U notára bola so žalobkyňou aj dcéra žalobkyne a pán E.. Predmetné zmluvy a všetky dokumenty
žalobkyňa podpísala. Potvrdila, že čítala zmluvy zbežne. Hlavne, čo a kedy má zaplatiť. No nikto juneupozornil na to, že prípadný spor, bude riešiť iný, ako okresný súd. Uviedla, že nemá vedomosť, čo
je rozhodcovské konanie. Všetko ohľadne pôžičky vybavoval jej zať s dcérou.

12. Svedok a právny predchodca žalovaného, D.. L. E., vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu
poznám, a to zo vzájomných záväzkových vzťahov, ktoré uzavreli z dôvodu, že žalobkyňa chcela
riešiť svoju bytovú otázku. Išlo o zmluvu o pôžičke, záložnú zmluvu a uznanie dlhu, keďže si
žalobkyňa nesplnila povinnosti zo záväzkových vzťahov. Potvrdil, že sa stretli so žalobkyňou na základe
telefonického kontaktu zo strany žalobkyne, resp. jej zaťa. Mal uverejnené reklamy na internete a v

novinách s tým, že v tom čase sa jeho firma zaoberala okrajovo nehnuteľnosťami s tým, že hlavný
predmet podnikania je úplne iný. Potvrdil, že v reklame v H. (č. l. 16) je ako kontakt uvedený telefón
na spoločnosť, ktorý využíva aj na súkromné účely. Tvrdil, že v reklame uvedené heslo „pôžičky pre
každého“ bol len marketingový ťah a jeho firma takéto služby neposkytovala. Na otázku súdu, či poskytol
na základe tohto inzerátu aj iné pôžičky, svedok to nevylúčil, avšak tvrdil, že išlo iba o jeho súkromné
investície. Uviedol, že pri jeho prvom stretnutí so žalobkyňou boli ešte prítomní dcéra U., zať U. a vnučka

žalobkyne. V tom čase mala prebiehať hneď dražba na nehnuteľnosť a žiadali ma, aby im to pomohol
vyriešiť. Navrhol im možné riešenia. Najprv si zistil, či majú aj iné bývanie. Jediný spôsob, ako bolo
možné dosiahnuť prerušenie dražby, bolo vyplatenie pohľadávky veriteľa. Na základe uvedeného sa
dohodli, že im poskytne pôžičku, z ktorej vyplatia veriteľa s tým, že sa dohodli na troch spôsoboch
možného prefinancovania zmluvy o pôžičke, a to prvý- predať nehnuteľnosť v P. a tým vyplatiť zmluvu

o pôžičke, druhý spôsob- vnučka žalobkyne nemala v tom čase negatívnu úverovú históriu, preto bolo
možné vybaviť na ňu úver, ktorým by sa prefinancovala táto pôžička a tretí spôsob- bol dohodnutý tak,
že ak nebude možný prvý ani druhý spôsob, za žalobkyňu splatí pôžičku pán U., ktorý mal v tom čase
pracovať v Nemecku a dosahovať dostatočný príjem, z ktorého by mohol finančné prostriedky vrátiť.
Priniesol im návrh zmluvy, záložnej zmluvy a uznanie dlhu. Mali možnosť si ho preštudovať, aby bola

dohodnutá zmluva o pôžičke. Dohodli sa na pôžičke, úrokoch a období, ako aj na spôsobe zabezpečenia
zmluvy o pôžičke, a to uzavretím záložnej zmluvy na predmetný byt v T.. Výška pôžičky bola dohodnutá
niečo cez 11.000 eur. Doba splatnosti bola dohodnutá na 6 mesiacov a bol dohodnutý fixný úrok 4000
eur. Touto zmluvou mali vyriešiť bytovú otázku žalobkyne a zachrániť jej byt. Peniaze riadne odovzdal
žalobkyni, ktorá ho poprosila, aby s ňou išiel do banky a vložil ich na účet exekútora, aby nedošlo k

žiadnemu omylu. Na otázku súdu, či svedok ešte niekomu inému takto pomáhal, a to aj na základe tohto
inzerátu, svedok odpovedal, že riešil raz oddĺženie s tým, že pomohol vybaviť úver v banke. On osobne,
nie jeho spoločnosť. Na otázku súdu na svedka, prečo telefónne číslo uvedené v reklame, ktoré je
telefónnym číslom jeho spoločnosti, uviedol aj ako telefonický kontakt na seba v zmluve o pôžičke, ktorá
mala byť jeho individuálnou záležitosťou (XXXX XXX XXX), svedok odpovedal, že ide o optimalizovanie

daňových príjmov a výdavkov, keď telefón, ktorý patrí spoločnosti využívaj aj na súkromné účely, aj ako
podnikateľ. Svedok vo svojej svedeckej výpovedi nevylúčil, že takto individuálne uzavrel aj iné zmluvy o
pôžičke. Uviedol, že po uzavretí zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy a uznaní dlhu, žalobkyňa prestala s
ním komunikovať a keďže si neplnila svoje povinnosti zo zmluvy, podal návrh na rozhodcovskom súde,
ktorý považuje za efektívnejší. Uviedol, že žalobkyňa mala zmluvy dostatočne dlhý čas na naštudovanie,

je plne spôsobilá, vie čítať a osobitne ich aj na to upozorňoval. Svedok tvrdil, že so žalobkyňou si prešli
celú zmluvu, upozornil ich na doložku a zmluvu si prečítali.

13. Svedok E. U. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že potrebovali narýchlo pôžičku. Oslovil v
mene žalobkyne 4 firmy, či sú im schopní a ochotní požičať 12.000 eur. Volal aj D.. E., na základe

inzerátu v Prievidzsku. Oslovil ho telefonicky s tým, že D.. E. s ním komunikoval ako štatutár spoločnosti,
ktorá poskytuje pôžičky, pričom ho oboznámil, aké majú podmienky pri poskytovaní pôžičiek. Zo 4
firiem, ktoré oslovili, iba D.. E. a jedna iná firma nepožadovali prevod nehnuteľnosti a postačovala im aj
záložná zmluva. Potrebovali pôžičku vo výške 12.000 eur s tým, že on a manželka chceli byť ručiteľmi.
Požadovali pôžičku na obdobie 1 roka, no zo strany D.. E. im bolo oznámené, že pôžička bude na 6

mesiacov za odmenu 4.000 eur. Následne im sprostredkujú ďalšie splácanie cez banku. Keďže toto boli
najvýhodnejšie podmienky zo všetkých 4 oslovených firiem, súhlasili a asi o dva dni prišiel D.. E. z U. k
nim domov. Prišiel im ukázať obsah zmluvy o pôžičke. Samotná zmluva o pôžičke bola jednoduchá, mala
asi 4 strany. Nehovorilo sa v nej nič o rozhodcovskom konaní. Bolo v nej uvedené iného meno, ako meno
žalobkyne s tým, že zo strany D.. E. bol ubezpečený, že sa podpisuje práve táto zmluva, len v zmluve

bude uvedené meno žalobkyne, výška požičanej sumy 12.000 eur za odmenu 4.000 eur a vo veci bude
podpísaná záložná zmluva. Uviedol, že nebol pri samotnom podpisovaní finálnej zmluvy, nakoľko bol
odcestovaný v zahraničí. Pri podpise zmluvy o pôžičke vyplatil D.. E. na účet exekútora sumu 11.250 eur,
takto to bolo uvedené aj v zmluve o pôžičke s tým, že žalobkyňou bola podpísaná zmluva o pôžičke azmluva o zriadení záložného práva, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Tvrdil, že ide o iné zmluvy, ako
boli D.. E. prezentované pri jeho prvej návšteve, kde sa dohadovali podmienky pôžičky. Keď sa spýtal,
prečo je zmluva o pôžičke na sumu 11.250,- eur, keď sa dohodli na sumu 12.000 eur, bolo mu zo strany

D.. E. oznámené, že mu môže doplatiť sumu 12.000 eur, ale zaplatím odmenu ďalších 4.000 eur, s čím
nesúhlasil. Po uplynutí 6 mesiacov sa D.. E. ozval a pýtal sa ako je to so splácaním. Už to bolo v čase
po splatnosti zmluvy o pôžičke, bolo to niekedy v októbri 2014. V tom čase k nim domov poslal jedného
pána, ktorý im ponúkal pôžičku 24.000 eur s tým, že nič z tejto pôžičky neuvidia, s čím nesúhlasili. V tejto
sume mali byť zahrnuté aj náklady spojené s rozhodcovským konaním. Následne boli už doručované len

návrhy a podania z rozhodcovského súdu s tým, že k tomu sa vyjadrovali a podávali odvolania. Tvrdil,
že keď jednal s D.. E. ohľadne pôžičky, vystupoval D.. E. pri tomto jednaní ako firma, ako niekto, kto
bežne poskytuje pôžičky s tým, že uvádzal, ako riešia takéto situácie oni. Uvedená skutočnosť vyplýva
aj z toho, že mal nejaké zmluvy predpripravené, kde bolo uvedené iné meno. Myslím, že aj v návrhu
zmluvy o pôžičke bol ako osoba, ktorá požičiava, uvedený D.. E.. Z celého konania D.. E. mal pocit, že
ide o firmu, spoločnosť, ktorá poskytuje takéto pôžičky bežne.

14. Žalovaný okrem iného v konaní namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Prievidza, ako aj
podanie žaloby po zákonnej lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 41
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

15. S námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza sa právne vysporiadal odvolací
súd vo svojom uznesení zo dňa 14.10.2015 č. k. 6CoSr/1/2015-131, keď túto námietku žalovaného
neakceptoval. Poukázal na to, že novelou OSP (konanie začalo v čase účinnosti OSP) vykonanou
zákonom č. 335/2014 Z. z. účinnej od 1. januára 2015 platila pre rozhodcovské konanie úprava, podľa
ktorej na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania bol výlučne miestne príslušný súd

v obvode, ktorého mal navrhovateľ bydlisko podľa predpisov upravujúcich bydlisko alebo sídlo alebo
miesto podnikania podľa osobitných predpisov. Ak navrhovateľ nemal bydlisko alebo sídlo alebo miesto
podnikania, na konanie vo veciach, ktoré sa týkali rozhodcovského konania, bol príslušný súd, v obvode
ktoréhosanavrhovateľzdržiaval.Preostatnéprípadybolnakonaniepríslušnýsúd,vobvodektoréhomá
bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca, resp. ak ani tento tu sídlo nemal, tak konal súd, v

obvode ktorého sa nachádzalo miesto rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského
rozsudku bol výlučne príslušný súd, v obvode ktorého sa nachádza miesto rozhodcovského konania.
Od 1. januára 2012 do 1. januára 2015 platila výnimka pre spotrebiteľa, podľa ktorej, ak návrh na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podával spotrebiteľ, bol príslušný súd, v obvode ktorého mal tento
spotrebiteľ bydlisko. S účinnosťou od 1. januára 2015 platí nová právna úprava znova inšpirovaná

ochranou spotrebiteľa a prijatím osobitnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania zákonom
č. 335/2014 Z. z., ktorá je osobitným predpisom k zákonu o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.
z. (jeho použitie je možné len v prípade, že to pripúšťa osobitný zákon, ktorý upravuje spotrebiteľské
rozhodcovské konanie). Podľa novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania je
spotrebiteľským sporom spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej

zmluvy alebo súvisí so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej
podľa§3citovanéhozákonaalenspotrebiteľskározhodcovskázmluvapodľa§3môžezaložiťprávomoc
stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch. Vychádzajúc z právnej úpravy platnej v čase
začatia konania (§ 88 ods. 2 OSP) platilo všeobecné pravidlo, že na konanie vo veciach, ktoré sa

týkajúrozhodcovskéhokonania,jepríslušnýsúd,vktoréhoobvodesanachádzamiestorozhodcovského
konania. Osobitná právna úprava spotrebiteľského rozhodcovského konania sa prejavila vo výlučnej
príslušnosti v prípade konaní, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ. Vtedy platí, že na toto konanie je
príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko.

16. Podľa § 26 zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa, povinnosti výrobcu, predávajúceho,
dovozcu alebo dodávateľa majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 písm. b) až e) bez
oprávnenia na podnikanie.

17. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie

b)predávajúcimosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka „ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. S poukazom na obsah spisu, vykonané dokazovanie, stanovisko odvolacieho súdu, ako aj tvrdenia
samotného D.. L. E. v odvolaní proti predbežnému opatreniu a v jeho svedeckej výpovedi, že
poskytovanie úveru je predmetom činnosti obchodnej spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a

konateľom (súčasný žalovaný, na ktorého bola postupne postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa
D.. L. E. voči žalobkyni), pritom v prejednávanej veci zmluvu o pôžičke (zjavne formulárovú), ako aj
akcesorické dojednávania uzatváral ako fyzická osoba a takýmto spôsobom poskytuje pôžičky aj iným
osobám, potom v zmysle § 26 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je potrebné

aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa aj v danej veci, teda posudzovať ju ako spotrebiteľský právny
vzťah.

23. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je
ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú

aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,
zostávajú zachované.

24. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská

zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

25. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto
zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí

spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

26. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy.

27.Podľa§45ods.3zákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,súdvkonaníožalobeozrušenie
rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa

odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského
rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od
nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

28. Podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bolopravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského
rozsudku.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobkyňou
ako dlžníčkou a D.. L. E. ako veriteľom je spotrebiteľskou zmluvou a to s odkazom na § 26 zákona č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že D.. L. E. je jediným
konateľom a spoločníkom žalovaného, ktorý ma v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie
úverov alebo pôžičiek a napriek tomu vo viacerých prípadoch poskytuje individuálne pôžičky alebo úvery

ako fyzická osoba na základe reklamy uverejnenej v periodickej tlači, aby sa vyhol aplikácii právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

30. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným (právnym predchodcom
žalovaného) a rozhodcovské konanie začalo dňa 12.01.2015, t. j. za účinnosti zákona č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, mal sa na rozhodcovské konanie aplikovať práve tento

právny predpis. Už zo samotného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom Hradská 26, 821 07 Bratislava, IČO: 44 246 480, zo
dňa 15.03.2015, sp. zn. NRS 1/2015 a jeho odôvodnenia, vyplýva, že rozhodcovský súd neaplikoval
na daný právny vzťah právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľov, keďže mal za to, že zmluva
o pôžičke uzavretá v danom prípade nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu. Na základe vykonaného

dokazovania v tomto konaní dospel súd k opačnému záveru, a to, že predmetná zmluva o pôžičke je
spotrebiteľskou zmluvou a na daný vzťah je potrebné aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
V zmysle uvedeného potom platí, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v
zákonnej lehote podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže predmetný
rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 13.04.2015 a žalobkyňa podala žalobu na Okresný

súd Prievidza dňa 16.06.2015.

31. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

34. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35.Podľačl.2písm.a)SmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

36. Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti spredbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

37. Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3

ods. 3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je:
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

38. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich

režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E.
S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje,
že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc
zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či

jepodmienkanečestná,znamenávytvoriťvhodnéprostriedkynaochranuspotrebiteľavočineprijateľným
zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred
a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení
zmluvy.

39.Preskúmanímrozhodcovskejdoložky,konkrétne čl.XIbod2.Predmetnejzmluvyopôžičke,vzhliadol
súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli ďalej uvedené dôvody.

40. V článku XI bod 2 zmluvy uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej „všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené

predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouNajvyššírozhodcovskýsúd,a.s.,sosídlom
Hradská č. 26, Bratislava, IČO: 44 246 480 podľa vnútorných predpisov Rozhodcovského súdu. Zmluvné
strany sa v súlade s ustanovením § 42 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dohodli na
vylúčení aplikácie ustanovenia § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z.“.

41. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa si neplnila riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, si žalovaný uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v
zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku XI zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia , či
zohľadnenia práv žalobkyne ako spotrebiteľky vydal rozhodcovský rozsudok.

42. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu žalobkyne si finančné prostriedky touto
cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpila. Jednostrannosť a nekalosť
tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť

spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.

43. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože

rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od
jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnúnerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých
svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil

pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil
pred všeobecným súdom.
44. Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom

bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat
Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro,
C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).

45. Podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok
možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 45 a nasl. tohto zákona napadnúť žalobou

na príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní
platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej
prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002,
Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom,

sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje
práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V
tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky -

rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá,
pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne
v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia,
kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia
sporu. Veriteľ tak môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie

rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa
voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

46. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany

spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní
(podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s

účinnosťouod01.01.2008jevustanovení§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníkavýslovneuvedená
aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber
medzištátnymarozhodcovskýmsúdom,alepreprípadvyvolaniarozhodcovskéhokonaniadodávateľom
(ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd veriteľom, dlžník stratil možnosť

domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde) sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému
konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že
neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený
spotrebiteľ.

Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienkaobsiahnutávzmluveuzatvorenejmedzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľom,ktorá
bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého
obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky

podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva),
aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, §8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu
absolútnej neplatnosti.

47. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.

48. Žalobkyňa však uplatnila ako dôvod na podanie žaloby aj námietku, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že súd zrušil
rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nepriznal teda rozhodcovskému
rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je potrebné zaoberať sa vecnou stránkou napadnutého
rozsudku.

49. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom na dôvody uvádzané v § 40
ods. 1 písm. c/ a písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v celom rozsahu
úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, keďže zo spisu vyplýva,

že jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach
maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým
dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.