Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010154
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115010154.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Moniky
Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.03.2017, v trestnej
veci obžalovaného H. T., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.6.2016 sp. zn. 3T/5/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie o k r e s n é h o prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. T., nar. XX.XX.XXXX, trale bytom U. E. XX, okr. E. podľa §
285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora Prešov sp. zn. 2Pv 715/14/7706
zo dňa 26.1.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., ktorý
mal spáchať tak, že

-vpresnenezistenejdobeod20.00hod.dňaXX.XX.XXXXdo07.00hod.dňaXX.XX.XXXXvpriestoroch
svojho rodinného domu s popisným číslom XX v obci U. E., okr E., po predchádzajúcom požívaní
alkoholuzapresnenezistenýchokolnostívúmyslespôsobiťťažkúujmunazdravífyzickynapadolpresne
nezisteným bodnorezným nástrojom G. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom U. E. XX, okr. E.,
s ktorým alkoholické nápoje požíval tak, že ho zasiahol do oblasti hlavy a spôsobil mu hlbokú reznú ranu
v temennej oblasti uprostred a vpravo s poranením koncovej vetvy pravej spánkovej povrchovej tepny

a žily o dĺžke 5 cm a hĺbke 0,6 cm až po temennú kosť, pričom bezprostrednou príčinou smrti bol šok
po vykrvácaní z tejto rany,

pretože nebolo preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomných

dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so
závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, ako aj so samotnou výpoveďou znalca G..
G. L. a pripustil, že zranenie nebolo spôsobené obžalovaným. Znalec vo svojom posudku ako aj
vo výpovedi uviedol, že pri obhliadke miesta činu nebol zistený žiaden predmet, na ktorom by si
predmetné poranenie mohol spôsobiť poškodený sám. Vo vzťahu k náhodnému si spôsobeniu zranenia
poškodeným znalec uviedol, že v prípade vertikálneho uloženia predmetu, by musel poškodený do

neho naraziť v predklone. V prípade horizontálne uloženého predmetu by musel poškodený naraziť
v stojatej polohe, ako napr. pri náhlom postavení s nárazom do predmetu pripomínajúcom oceľový
nosník. Na základe uvedeného konštatoval, že spôsobenie si zranenia týmto spôsobom je nanajvýš
nepravdepodobné a spolu s tvrdením znalca, že pri obhliadke miesta činu nenašiel žiaden predmet,
na ktorom by bolo možné si uvedené zranenie spôsobiť, je priam vylúčené. Rovnako mal za to, že
súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosť umiestnenia rany na temene hlavy, ktoré samo o sebe

podstatným spôsobom vylučuje náhodné poranenie pri páde v opitosti. O neexistencii predmetu, resp.
miesta, kde by si mohol poškodený spôsobiť zranenia pádom jednoznačne podľa jeho názoru svedčítak zápisnica z obhliadky miesta činu, ako aj zápisnica z dodatočnej obhliadky miesta činu. Súd prvého
stupňa uvedené zápisnice žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Vo vzťahu k nezisteniu predmetu, ktorým
malo byť spôsobené zranenie poškodeného uviedol, že obžalovaný mal dostatok času a príležitosť, aby

tento predmet ukryl, nakoľko od času spôsobenia zranenia po čas zadržania prešlo viac ako 48 hodín.
Uviedol, že obžalovaný sa v uvedenom čase voľne pohyboval na viacerých miestach v obci, ako aj v
lese. Súd prvého stupňa sa rovnako nevyporiadal s možnosťou, že práve nôž, na ktorom bola nájdená
krv podozrivého mohol byť predmetom, ktorý spôsobil poranenia poškodeného. Vo vzťahu k neexistencii
motívu konania obžalovaného uviedol, že tento ani nemusí existovať, nakoľko skutok bol spáchaný

vo vysokom stupni opitosti bezprostredne po spoločnom požívaní alkoholických nápojov. Konanie
obžalovanéhomohlotedavychádzaťzimpulzívnejagresívnejreakciebezsamotnejmotivácietak,akoto
uvádza znalkyňa z odboru psychológie G.. D. vo svojom posudku. Namietal ďalej, že argumentácia súdu
prvého stupňa o chýbajúcej logike v konaní obžalovaného ohľadne zavolaní ďalších zainteresovaných
ľudí na pomoc, či už s opravou kolesa, resp. s upratovaním domácnosti vychádza zo skutočností, že
obžalovaní vedel, že on spôsobil poranenie poškodeného, resp. že je toto poranenie natoľko vážne.

Obžalovaný sa o následku zranenia poškodeného dozvedel až potom, čo bol zadržaný, resp. keď bol
poškodený hľadaný svojimi príbuznými. Obžalovaný sa mohol domnievať, že spôsobil len náhodné
drobnéporanenie„škrabanec“,atedanemalobavuzprezradenia.Poukázalnareakciuobžalovanéhona
vypytovanie sa brata poškodeného H. G. na prítomnosť poškodeného v jeho dome. Uviedol, že existuje
aj možnosť, že obžalovaný sa na svoje konania v celom rozsahu nepamätá. Vo vzťahu k vyhodnoteniu

povahových vlastností obžalovaného uviedol, že súd prvého stupňa ich nesprávne vyhodnotil aj s
poukazom na výpoveď V. E. a závery znaleckého posudku z odboru psychológie. Súd prvého stupňa
sa ďalej nevyporiadal s povahovými vlastnosťami poškodeného G. G., ktoré mohli mať zásadný vplyv
na inicializáciu konania obžalovaného. Napokon uviedol, že pochybnosti súdu nie sú dostatočné na to,
aby umožňovali použitie zásady in dubio pro reo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na základe podaného odvolania krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k
záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu

spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust.
§ 2 ods. 12 Tr. por.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.

podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov podrobne rozpísaných, je zrejmé, ako
sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, prečo tejto obrane uveril a prečo nemal za
preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Krajský súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého

rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a aj podľa
názoru krajského súdu nebolo jednoznačne dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný, a preto
správne postupoval okresný súd, ak za takýchto okolností obž. H. T. podľa § 285 písm. c) Tr.
por. spod obžaloby Okresného prokurátora
Prešov, sp.zn. 2Pv 715/14/7706 zo dňa 26.1.2015 oslobodil. Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia,

ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v
odôvodnení napadnutého rozsudku, kde okresný súd podrobne a veľmi presvedčivo uviedol skutočnosti,
ktoré ho viedli k hore uvedenému rozhodnutiu, odvolací súd si tieto úvahy a závery súdu prvého stupňav celom rozsahu osvojil, nemá o nich pochybnosti a preto v podrobnostiach na ne odkazuje a dodáva
nasledovné.

Proti rozsahu vykonaného dokazovania v zásade nič nenamieta ani prokurátor vo svojom odvolaní,
nesúhlasí však s tým, ako prvostupňový súd vykonané dôkazy hodnotil. Za tohto stavu odvolací súd
dáva do pozornosti teóriu hodnotenia dôkazov.

Dôkazy (priame a nepriame) získané zákonným spôsobom hodnotí súd podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán (§ 2 ods.
12 Tr. por.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisúdené hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti,
poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové

zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere).
Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti súd skúma, či dôkazy boli zadovážené a vykonané
spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo v tomto smere vykazujú vady (zákonný alebo nezákonný
dôkaz), pričom k dôkazom zadováženým v rozpore so zákonom súd neprihliadne. Hodnotením
dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre

rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré
nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenia vierohodnosti dôkazom
poskytnutej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva.
Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom
dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť

naozaj stala bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia
dôkazov podmienky pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná
skutočnosť stala a ak pripúšťajú i možnosť (väčšia alebo menšia pravdepodobnosť) toho, že sa
dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno učiniť záver o pravdivosti tejto skutočnosti.
Určitú skutočnosť, ktorá má byť preukázaná nepriamymi dôkazmi, možno považovať za preukázanú,

ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov možno bez rozumných pochybností nadobudnúť
istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť stala (že je pravdivá); nestačí, ak možno usudzovať
iba na možnosť jej pravdivosti (na jej pravdepodobnosť).
Vo vzťahu k podanému odvolaniu okresného prokurátora odvolací súd uvádza, že unesenie dôkazného
bremena a „udržanie obžaloby“ je v každom prípade úlohou prokurátora. Dôkazná núdza vedie v kona-

ní pred súdom k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku.
Spravodlivé meritórne rozhodnutie súdu, ktoré má komplexné (obojsmerné) dokazovanie orgánov čin-
ných v trestnom konaní v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. umožniť, je v prípade dôkaznej núdze rozhodnu-
tie podľa zásady dôkazného bremena, teda pri pochybnostiach v prospech obžalovaného, čo znamená
v neprospech obžaloby. Spravodlivé je, aby každý, kto spáchal trestný čin, bol za jeho spáchanie odsú-

dený a primerane potrestaný, ale len vtedy, resp. v tom rozsahu, v ktorom mu je vina dokázaná v kona-
ní pred súdom (tzv. „objektívnu“ pravdu totiž v mnohých prípadoch nemožno, práve z objektívnych dô-
vodov, zistiť). V tomto konaní rozhoduje súd ako nestranný orgán a zodpovednosť za dokázanie skut-
ku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nesie prokurátor (ako žalujúca strana).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd prisvedčuje záverom súdu prvého stupňa, že

vina obžalovaného nebola v konaní preukázaná.
Ako už bolo vyššie konštatované, vo vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa dôkazy delia na priame
a nepriame. Priame dôkazy priamo potvrdzujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť. Nepriame
dôkazy potvrdzujú alebo vyvracajú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá s dokazovanou súvisí
len nepriamo. Dokazovanie nepriamymi dôkazmi je zložitejšie a náročnejšie ako dokazovanie priamymi

dôkazmi. Vyplývajú z neho niektoré významné závery, z ktorých jedným je ten, že jeden nepriamy dôkaz
nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti a dôkaznú silu má len v spojení s inými dôkazmi.
Nepriame dôkazy musia tvoriť sústavu - harmonicky celok. Každý nepriamy dôkaz musí byť nepochybne
preukázaný. Sústava nepriamych dôkazov musí byť uzavretá, to znamená, že dôkazy musia vo svojom
súhrne viesť k jedinému záveru a musia vylučovať iný záver.

V prvom rade krajský súd poznamenáva, že v konaní nebol produkovaný jediný priamy dôkaz, ktorý by
preukazoval vinu obžalovaného. Ako najdôležitejšie sa javí, že nebol nájdený a v konaní predložený
predmet, ktorým malo byť spôsobené zranenie poškodeného, následkom ktorého zomrel, ani priamysvedok, ktorý by potvrdil, že poškodenému zranenie spôsobil obžalovaný alebo aspoň svedok konfliktu
medzi poškodeným a obžalovaným.
D. ide o vykonané nepriame dôkazy, výpoveď svedka B.. L. ozrejmuje skutočnosti, keď sa nebohý

poškodený ako nezvestný hľadal v dedine a vypovedá o charakterových vlastnostiach obžalovaného i
poškodeného.ZvýpovedesvedkaC.C.aK.L.vyplývajúskutočnostitýkajúcesaodstraňovaniakrvavých
škvŕn na podlahe a posteli v dome obžalovaného. K samotnému žalovanému skutku sa nevedeli vyjadriť
okrem skutočností, ktoré im uviedol obžalovaný, a to že v noci u neho spal poškodený G. G. a rozbil
si hlavu. Svedkyňa V. E. vypovedala len vo vzťahu k charakterovým vlastnostiam poškodeného, ktorý

bol jej bratom a obžalovaného. Ďalej popisovala priebeh skutkového deja v deň XX.X.XXXX, keď bol
poškodený hľadaný. Tiež uviedla, že vie od kolegyne R. U., ktorá bola v predmetnom konaní tiež
vypočutá a s ktorou pracuje v miestnej predajni potravín, že obž. H. T. si XX.X.XXXX kúpil pol litra
vodky a dva alebo štyri pivá a presvedčil jej brata, aby išiel k nemu domov. Svedok G. E. vypovedal o
okolnostiach, ktoré nastali ráno XX.X.XXXX, keď ho obžalovaný poprosil, aby mu šiel pomôcť s výmenou
kolesa na nákladnou aute s upozornením, že pred domov uňho sedí G. G., že by sa nezľakol, je tam

veľa krvi, lebo sa asi porezal.
Ďalej boli v konaní vyhotovené znalecké posudky, ktorými sa v konaní posudzovali odborné otázky a
boli vykonané ohliadky miesta činu, previerka výpovede na mieste samom.
V konaní pred súdom prvého stupňa vykonané takéto nepriame dôkazy netvoria vo svojom súhrne
logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba

nadväzujúcich, ktoré by boli v príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti a z ktorých by bolo možné
vyvodiť jediný nepochybný záver o vine obžalovaného.
Naopak z vykonaného dokazovania ani podľa názoru krajského súdu nemožno bez rozumných
pochybností vyvodiť záver o tom, že žalovaný skutok spáchal obž. H. T..

Súdny znalec G. pripustil, že poranenie hlavy, na následky ktorého poškodený G. G. zomrel, si môže
človek spôsobiť aj pri prudkom postavení sa a náraze hlavy do ostrého predmetu. Ako správne
konštatoval súd prvého stupňa, napriek tomu, že sa takýto predmet v dome nenašiel, nevylučuje to opak,
a teda že k zraneniu nebohého skutočne nedošlo týmto spôsobom. Bez ďalšieho len tým, že sa nenašiel
predmet, do ktorého by mal poškodený naraziť hlavou, nemožno usudzovať vinu obžalovaného.

Rovnako súdny znalec pripustil, že pokiaľ ide o krvné podliatiny na pravom kolene a ľavom predlaktí, tak
tieto vyhodnotili ako čerstvé, ktoré mohli vzniknúť približne v rovnakom čase, ako došlo k vzniku rany
v oblasti hlavy, a to buď pri opakovaných náhodných pádoch, pričom dve krvné podliatiny na zadnej
ploche v strednej tretiny predlaktia je možné teoreticky hodnotiť aj ako tzv. obranné v prípade, ak by

poškodený mal brániť pred predpokladaným útokom. Vzhľadom na rozsah týchto poranení však nie je
možné jednoznačne tento mechanizmus potvrdiť. Na otázku obhajcu, či mohli tieto hematómy vzniknúť,
napr. aj pri páde v potoku, kde bol nebohý nájdený, súdny znalec uviedol: „Áno, v potoku alebo v dome“.

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu o nelogickosti konania obžalovaného, ak by za

predpokladu, že spôsobil poškodenému uvedené poranenie, si privolal do domu inú osobu, ktorej by
poškodený mohol túto skutočnosť priamo povedať a za tohto stavu by, ako namieta okresný prokurátor,
mohol v priebehu 48 hodín ukryť predmet, ktorým by boli spôsobené zranenia poškodenému.

Vykonané dôkazy skôr svedčia o opaku, keďže nožík, ktorým sa zoškrabávala krv, bol nájdený na stole,

nebol vôbec umytý, tobôž ukrytý. Svedok C. C. v tomto smere vypovedal, že predmetný nožík vybral z
kuchynskejlinkyzošuflíka,pričomzjehovýpovedeneplynie,žebyužpredtýmtentonožíkmalbyťodkrvi
a potom, čo ním oškrabal podlahu v spálni, nečistil ho a nechal ho v kuchyni na stole. Ak by sa pripustilo
ukrytie predmetu, ktorým malo byť spôsobené zranenie, obžalovaným, ale ostatné stopy, najmä škvrny
napodlaheaposteľnéprádloodkrvi,byužobžalovanýodstraňovalzaprítomnostisvedkov,beznáhlenia

s vysvetlením, že v noci u neho spal G. G. a spadol, možno záver súdu prvého stupňa o absencii
elementárnej logiky považovať za správny.

Okresný prokurátor ďalej namietal, že v konaní obžalovaného nemusí byť motív, lebo mohol vychádzať
len z impulzívnej reakcie. Tento záver je spochybnený výpoveďami svedkov B.. C. L., C. C., V. E., G.

E., K. L., R. U. a V. T., ktorí obžalovaného opísali ako nekonfliktného, neagresívneho s tým, že nikdy
nevideli, aby sa s niekým pobil, občas bol iba verbálne agresívny.Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že v predmetný večer bol podľa vlastných tvrdení obžalovaný
opitý, a keďže zo znaleckého posudku č. 162/2014 G.. G. A. plynie, že u obžalovaného bol zistený III. až
IV. stupeň chronického alkoholizmu, možno dospieť k záveru, že alkoholické nápoje obžalovaný požíva

dlhšiu dobu a pravidelne. Napriek tejto skutočnosti svedkovia, ktorí obžalované poznajú, vypovedali, že
nikdy ho nevideli, aby sa pobil a teda, že nie je agresívny. Zo správy starostu obce B.. C. L. vyplýva, že
obž. H.t žije v spoločnej domácnosti so svojím bratom V. T.. Pravidelne sa zúčastňuje aktivačnej činnosti
v obci. Na verejnosti sa správa slušne, nerobí žiadne výtržnosti. Teda povahové črty obžalovaného ako
chronického alkoholika, s ktorým nebohý poškodený tiež často pil, neboli sprevádzané agresívnosťou

alebo konfliktami.

Závery súdnej znalkyne D.. L. D. v znaleckom posudku č. 23/2014, že pod vplyvom nadmerného použitia
alkoholu nemožno vylúčiť u obžalovaného také konanie, ktoré je hypoteticky sprevádzané zastretým
vedomím, zvýšenou afektívnou dráždivosťou a silnými afektmi i na málo významné podnety, spáchanie
skutku obžalovaným samo o sebe nedokazuje.

Nemenej dôležitým faktom, ktorý spochybňuje vinu obžalovaného, je ten, že zo znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Košiciach ČES: PPZ-KEU-KE-
EXP-2014/3180 je zrejmé, že na zaistených predmetoch, ktoré boli znalecky skúmané, sa nachádzala
nielen krv obžalovaného, nebohého poškodeného, ale aj doposiaľ bližšie nezistenej osoby mužského

pohlavia. Na kuchynskom noži (vecná stopa č. 7) bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, no na ostatných
predložených predmetoch, ktorými by teoreticky mohlo byť spôsobené poranenie poškodeného, ako
nožoch, valaške, resp. sekáči nebola zistená prítomnosť krvi, ani iných viditeľných biologických stôp.

Okresný prokurátor v podanom odvolaní ďalej upriamil pozornosť na reakciu pri vypytovaní sa brata

poškodeného. V súvislosti s tým je dôležité si uvedomiť, že obžalovaný konštantne vypovedá, že sa
na dňa XX.XX.XXXX boli na nebohého poškodeného G. G. pýtať jeho brat H., a to dvakrát, pričom mu
nepovedal, v akom stave z jeho domu odchádzal G. G., pretože mu to on zakázal povedať s tým, že
pôjde domov, umyje sa a bude všetko v poriadku. Uviedol, že mu poškodený povedal, keď odchádzal,
aby to nepovedal jeho sestre V. E.. Toto tvrdenie obžalovaného korešponduje aj s výpoveďou sestry

nebohého, V. E. ktorá sa nevedela vyjadriť k tomu, či niekedy v minulosti jej nebohý brat prespal u
obžalovaného, pretože jej to nikdy nepovedal, keďže sa kvôli tomu naňho hnevala a kričala naňho. Ona
osobne nemá rada alkohol a hnevalo ju, keď si brat (poškodený) vypil.

V tomto smere je potrebné uviesť, že obžalovaný konštantne vypovedá tak, že sa v noci zobudil na

nejaký buchot a keď sa poškodeného G. G. opýtal, čo sa stalo, tento mu odpovedal, že spadol. Keď
dňa XX.XX.XXXX asi okolo 05.45 hod. ráno vstal, videl, že vankúš na posteli, kde spal poškodený,
bol zakrvavený a takisto aj poškodený G. G. mal na hlave krv. Keď sa ho opýtal, že čo robil, tento
mu odpovedal, že v noci spadol, preto mu ponúkol, že zavolá záchranku. Na to mu odpovedal, že
záchranku nemá volať, že pôjde domov, tam sa umyje a bude v poriadku. Priebeh skutkového deja tak,

ako to popisuje obžalovaný rovnako nemožno vylúčiť, keďže z obsahu spisu neplynie, že by poškodený
mohol mať akýmkoľvek spôsobom znemožnený odchod z rodinného domu obžalovaného a teda by
mohla nastať aj taká možnosť, že by tento vyšiel z rodinného domu, zranil sa a vrátil sa späť do domu
obžalovaného, spôsobil rachot, na čo by sa obžalovaný mohol zobudiť a poškodený by uviedol, že
spadol.

Keďže nik iný nebol priamym svedkom nočného popíjania medzi obžalovaným a poškodeným, hodnotil
prvostupňový súd výpoveď obžalovaného vzhľadom na existenciu ďalších dôkazov a skutočností a
podľa názoru krajského súdu správne dospel k záveru, že tieto nedávajú bezpečný podklad pre záver o
nepochybnej účasti obžalovaného na žalovanom skutku spôsobom popísaným v obžalobnom návrhu.

Za takto vykonaného dokazovania a následného dôsledného vyhodnotenia dôkazov nemožno učiniť
záverotom,žežalovanýskutokskutočnespáchalobžalovaný.Tedanebolobezakýchkoľvekrozumných
pochybností preukázané, že žalovaný skutok skutočne spáchal obž. H. Pravdepodobnosť, že sa skutok
stalzaurčitýchokolnostípopísanýchvobžalobnomnávrhuažeichmalspáchaťobžalovanýnepostačuje
na vyslovenie viny obžalovaného, ale je nevyhnutné, aby súdy aplikovali jednu zo základných zásad

trestného konania a to zásadu „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Z uvedených dôvodov krajský súd odvolanie prokurátora v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.