Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202512
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713202512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu N..
K. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z.G. XXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému Rapid
life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, za účasti
Občianskeho združenia „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov" so sídlom Škultétyho 3,
040 01 Košice (vystupujúceho do 30. 06. 2016 v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalobcu),
právne zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho č. 3, 040 01 Košice, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku a o zaplatenie finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/25/2013-187 zo dňa 10. 07. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýrokoch,ktorýmizrušilrozhodcovskýrozsudokArbitrážnehosúduKošice
sp. zn. 2C/2899/2012 zo dňa 19. 01. 2012 (prvý výrok); uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
finančné zadosťučinenie vo výške 77,18 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
(druhý výrok) a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2C/2899/2012 zo dňa 19. 01. 2012 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11C/25/2013 (štvrtý výrok), p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

odvolanímnapadnutýmrozsudkomzodňa10.07.2015zrušilrozhodcovskýrozsudokArbitrážnehosúdu
Košice sp. zn. 2C/2899/2012 zo dňa 19. 01. 2012 (prvý výrok); uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 77,18 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku (druhý výrok); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok); odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2899/2012 zo dňa 19. 01. 2012 do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.
zn. 11C/25/2013 (štvrtý výrok).Zároveň konštatoval, že o trovách konania rozhodne samostatným

rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (piaty výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že medzi stranami bola dňa 30. 07. 2007 uzavretá poistná
zmluva č. 4367690097. Vo Všeobecných poistných podmienkach (ďalej aj ,,VPP“) v časti XV. bolo
dojednanie, na základe ktorého „Všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.“ V závere Všeobecných poistných podmienok
bola v osobitnom zmluvnom dojednaní pod č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4367690097 dojednaná
rozhodcovská doložka, kde v bode 2. sa uvádza: „Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne

a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvnéstrany ako rozhodcovskú doložku. Na základe tejto rozhodcovskej doložky vec prejedná rozhodcovský
súd.“
Prvoinštančný súd poistnú zmluvu uzavretú medzi stranami považoval za zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa názoru okresného súdu nie je možné za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať
rozhodcovskúdoložku,ktorájepokračovanímpredtlačenéhoformulárapoistnýchpodmienokaodkazuje
na ustanovenia o rozhodcovskom konaní, ktoré sú súčasťou VPP, konkrétne v časti XV. Už z bodu 1 časti
XV. vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Táto rozhodcovská doložka bola

zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Skutočnosť,
že takto dohodnutá rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou
konštatovali už súdy vo viacerých rozhodnutiach (napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.
6Cdo/1/2012, Krajský súd v Prešove sp.zn. 16Co/191/2013).
Z obsahu bodu 1 časti XV. VPP je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli tzv. výhradnú rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej všetky spory majú byť prejednávané rozhodcovským súdom, teda žalobca

nemalmožnosťvýberu,čivprípadesporusožalovanýmuprednostnísúdnekonaniealeborozhodcovské
konanie. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, zo strany žalovaného nebol žiadnym spôsobom
poučený o priebehu rozhodcovského konania, o postupe rozhodcovského súdu, nákladov spojených
s rozhodcovským konaním a tieto skutočnosti ani nevyplývajú z časti XV. VPP, kde sa uvádzajú iba
skutočnosti poukazujúce na štatút rozhodcovského súdu, ktorý vo VPP ani nebol konkrétne určený.

Žalobca teda nemal dostatok informácií pre to, aby sa dobrovoľne rozhodol pre riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní. Z obsahu predloženej zmluvy a VPP je zrejmé, že rozhodcovská doložka, je
dodávateľom vopred naformulovanou zmluvnou klauzulou a rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže
meniť formulárovú zmluvu, ani obsah rozhodcovskej doložky, pretože na základe rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, podľa názoru súdu

ide o neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“).
Z rozhodcovského rozsudku sp.zn. 2C/2899/2012 zo dňa 19. 01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
07. 02. 2013, mal súd prvej inštancie preukázané vydanie rozhodcovského rozsudku Arbitrážnym
súdom Košice, ktorý konal prostredníctvom rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca v právnej veci žalobcu

RAPID life životná poisťovňa, a.s. Košice proti žalovanému XX,XX. Rozhodcovským rozsudkom bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 77,18 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 276
Eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 01. 02. 2013. Žaloba bola podaná v rámci
30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 41 ods.1 zákona č.
244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Okresný súd vzhľadom na zistený skutkový stav veci

žalobe vyhovel a zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/2899/2012 zo dňa 19. 01. 2012.
Pretože žalobca mal v konaní úspech, vzniklo mu právo na finančné zadosťučinenie v zmysle
ustanovenia § 3 ods.5, tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Za primerané finančné zadosťučinenie okresný
súd považoval sumu 77,18 Eur, ktorej zaplatenia sa domáhal žalovaný Rapid life životná poisťovňa,

a.s. Košice ako žalobca v rozhodcovskom konaní. Súd nepovažoval za primerané zaviazať žalovaného
aj na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 276,- Eur (predstavujúce trovy rozhodcovského
konania), pretože zrušením rozhodcovského rozsudku zanikla povinnosť platiť trovy rozhodcovského
konania. Žalobca ako vedľajší účastník na strane žalobcu žiadali priznanie finančného zadosťučinenia
vo výške 77,18 Eur, avšak v prevyšujúcej časti žalobca žalobu nezobral späť, preto okresný súd v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Okresný súd zároveň odložil aj vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a to až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvej inštancie konštatoval, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie formálne do celého rozsudku okresného súdu, avšak z
obsahu jeho odvolania vyplýva, že sa de facto odvolal do prvého, druhého a štvrtého výroku rozsudku.
V odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol a priznal

mu náhradu trov konania. Podľa jeho názoru rozsudok okresného súdu neobsahuje atribúty v zmysle
ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., a preto je nepreskúmateľný. Poukázal na to, že žalobca svojím
podpisom na konci VPP potvrdil, že si VPP prečítal vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno
vyhotovenie. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 žalobca podpísať nemusel bez toho, aby to malovplyv na jeho práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. so VPP. V prípade nepodpísania
osobitných zmluvných dojednaní žalobcom by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Dodatkom
č. 2 k VPP z 21. 05. 2007 sa zmenila a doplnila XV. časť VPP a bod 9. VPP podpísaných žalobcom.

Z dodatku č. 2 k VPP vyplýva, že žalobca mohol tento dodatok odmietnuť v lehote 30 dní od vydania
dodatku č. 2 k VPP, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňom 15. 12. 2008. Záver okresného
súdu o nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je nepreskúmateľný a arbitrárny.
Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k Smernici 93/13/EHS a k jeho chybnému prekladu
pri jej transpozícii do Občianskeho zákonníka. Zároveň v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo

nevykonal navrhnuté dôkazy a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní vo veci. Podľa jeho názoru
rozhodcovská doložka medzi ním a žalobcom bola dojednaná individuálne. Zo strany žalobcu boli
podpísané nielen poistné zmluvy, ale aj VPP, a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistným
zmluvám. Neobstojí ani tvrdenie okresného súdu, že VPP bolo žalovaným vopred pripravené bez
toho, aby mohol spotrebiteľ ovplyvniť ich obsah. Svedok J. K. pred súdom potvrdil, že pred podpisom
„nebolo nič vopred predpripravené“. Žalobca mal na výber, či osobitné zmluvné dojednania (vrátanie

rozhodcovskej doložky) svojím podpisom prijme alebo nie, teda žalobca mal možnosť vylúčiť aplikáciu
danej zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k
ochrane spotrebiteľa. Ďalej poukázal na ustanovenie § 788 a nasl. OZ. Ak má poistný vzťah platne
vzniknúť, poistník musí podpísať nielen poistnú zmluvu, ale aj VPP. Osobitné dojednania môže poistník
prijať alebo aj neprijať. V prípade, ak by poistník osobitné dojednania neprijal, potom by sa časť XV.

VPP ako individuálne dojednaná nestala platne obsahom konkrétneho poistného vzťahu. Dôsledkom
individuálnej voľby poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka.
Žalobca podpísal Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, z ktorého vyplýva, že tretia osoba odlišná
od poisťovne pri osobnom stretnutí pred uzavretí poistenia ho vyčerpávajúco informovala o všetkých
okolnostiach súvisiacich s poistením. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka uvedená v časti XV.

VPP je dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka a ako taká vylučuje, aby bola považovaná
za neprijateľnú podmienku. Opačný záver súdu prvého stupňa je preto nezákonný a nesprávny. Ďalej
okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. v znení
platnom a účinnom pred 01. 01. 2015. Poukázal na to, že toto ustanovenie v znení účinnom od
01. 01. 2015 písm. c) neobsahuje, a preto okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho

názoru žaloba ohľadne poskytnutia primeraného zadosťučinenia je nedôvodná, a preto ju súd prvej
inštancie mal zamietnuť. V danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na priznanie nároku
na primerané zadosťučinenie. On neporušil žiadne ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa ani
iného predpisu, pričom žalobcu nenútil podpísať rozhodcovskú doložku, ani uzavretie poistnej zmluvy
jej podpísaním nepodmieňoval. Žalobca sám prehlásil, že poistnú zmluvu a VPP neprečítal, a preto

nemohol porušiť spotrebiteľské práva žalobcu tým, že sa sám žalobca bez nátlaku rozhodol podpísať
niečo, čo si vôbec neprečítal. Z uvedených dôvodov považuje výšku zadosťučinenia za neprimeranú.
Poukázal na to, že v konaní namietal premlčanie nároku na primerané zadosťučinenie. Podľa jeho
názoru premlčacia doba na uplatnenie nároku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia začala plynúť
odo dňa uzavretia zmluvy, ktorej bola neprijateľná zmluvná podmienka. Ak by aj všeobecné poistné

podmienky obsahovali neprijateľnú zmluvnú podmienku, premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu
by začala plynúť už uzavretím poistnej zmluvy, keďže už uzavretím zmluvy obsahujúcej neprijateľnú
zmluvnú podmienku by došlo k zásahu do práva na ochranu spotrebiteľa. Okresný súd sa dopustil aj
procesných pochybení, keď opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., a taktiež nevykonal výsluch ním navrhovaného svedka XX.. Y. T., jeho zamestnanca, ktorý by vysvetlil

spôsob uzatvárania poistnej zmluvy, predkladania ponuky na uzavretie zmluvy a dojednanie osobitných
zmluvných dojednaní. Ďalej poukázal na 19. bod odôvodnenia Smernice 93/13/EHS, z ktorej vyplýva,
že jej zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú
tam vymedzené kritériá: a) či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, b) či, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu,
nejde o poistnú zmluvu, c) či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod výnimku stanovenú

smernicou, d) ak áno, potom smernicu neaplikovať, alebo po e) ak podmienka výnimke podľa smernice
nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku postupom podľa § 53 ods. 3 OZ a
ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená
značná nerovnováha. Porušenie takto vymedzeného logického postupu je ústavne neprípustné, a
rovnako je v rozpore s výslovným zámerom Smernice 93/13/EHS. Na základe správneho prekladu

smernice 93/13/EHS (český, resp. anglický, nemecký preklad) nie je zámerom smernice posudzovať
podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ tieto „vchádzajú“ do
kalkuláciepoistného,čosapodľavyjadreniaNBSvprípadevyužitiarozhodcovskýchkonanípoisťovňami
na základe rozhodcovských doložiek nepochybne aj deje. Takáto podmienka, teda v dôsledku priamehoúčinku smernice (z dôvodu nesprávnej implementácie smernice do slovenského právneho poriadku a
následne nesprávnej aplikácie Smernice na poistné zmluvy) nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je
v priamom rozpore so zámerom smernice. Zároveň uviedol, že v súlade s rozhodnutím ESD vo veci

Ratti C-148/78 sa dovoláva priameho účinku Smernice 93/13/EHS z hľadiska aplikácii 19. odstavca
na poistnú zmluvu, ktorá bola predmetom tohto konania, a to pre neúplnú implementáciu smernice do
právneho poriadku SR. Poukázal na to, ak všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na
ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je Smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať
právne normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19. odôvodnení,

ktoré sa poistných zmlúv výslovne dotýka. Tvrdiť v súvislosti s uvedeným 19. odôvodnením, že smernica
reprezentuje len minimum ochrany spotrebiteľa a členské štáty môže pristúpiť vo svojich vnútroštátnych
právnych poriadkoch ku prísnejším opatreniam je z hľadiska dikcie tohto ustanovenia neprípustný výklad
smernice „contra legem“. Podľa jeho názoru novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 335/2014
Z. z. sa právne postavenie strán obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, t. j. žalobca
nie je viazaný povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok

mu rozhodcovskými rozsudkami priznaný. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 234 d) Exekučného
poriadku na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok strany zaväzovať, znamená,
že uvedená novela exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku (viď
rozsudok OS Bratislava III sp. zn. 44C/113/2013, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
4C/74/2013, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/160/2013).

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal na ustanovenie § 372w O. s. p., z

ktorého vyplýva „Spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde
a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie
podľa doterajších predpisov.“ Zároveň poukázal na ustanovenie § 243d ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
Exekučného poriadku. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie i po novelizácii Exekučného poriadku mal

vo veci riadne konať a rozhodnúť. Na strane žalobcu je daný nevyhnutný právny záujem na pokračovaní
prejednávania právnej veci s tým, že má záujem na tom, aby všeobecný súd vyriešil spornú otázku
o tom, či je žalovanému zaviazaný na plnenie alebo nie. Žalobca má nevyhnutný právny záujem
na pokračovaní prejednávania právnej veci v rozsahu rozhodnutia súdu o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky. Zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je jediným cieľom žalobcu.

Podstatou prejednávanej veci je, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku alebo nie. I žalovaný má
právny záujem na pokračovaní v konaní, keďže tvrdí, že má pohľadávku voči žalobcovi, ktorú si uplatnil
na rozhodcovskom súde a trvá na tom, že rozhodcovská doložka bola osobitným dojednaním a nárok
uplatnený na rozhodcovskom súde je oprávnený.

5. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 24. 08. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia

jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch (prvý, druhý, štvrtý výrok)
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich

náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaného v odvolaní.

10. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.

12. 2014 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

11. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2, prvá veta zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

12. Podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa

spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne. Žalobca bol účastníkom rozhodcovského konania, preto je aktívne legitimovaný v
zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12.

2014 na podanie žaloby o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, pretože popieral platnosť
rozhodcovskejzmluvy.Žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkužalobcapodal21.02.2013,vlehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, t.j. od 01. 02. 2013 (č.l. 20 spisu).

14. Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti

zmluvných strán, teda prípady, keď sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v zmluve obe zmluvné
strany rokujú a najmä majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné
podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže a
tým, že nemá ani možnosť alternatívnej voľby pre rozhodovanie prípadných sporov, nejde o individuálne
dohodnuté zmluvné ustanovenia. Rozhodnutie rozhodcovského súdu vydané na základe neplatnej

rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím vydaným nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt.

15. Pokiaľ žalovaný namietal, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá, a
to v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobca osobitne podpísal, odvolací súd poukazuje na
to, že Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve sú pripojené na str. 12 Všeobecných

poistných podmienok hneď za kolónkou určenou na dátum a podpis poistníka a sú obsiahnuté vo
formulárovej predtlači pripravenej oprávneným. Vychádzajúc z textu formulárovej predtlače poistnej
zmluvy žalobca nemal možnosť tieto ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve
dojednania, okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení poistenia neuhradením poistného,
nepodpísať. Navyše, v ods. 2 Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré podľa predtlače chápu zmluvné

strany ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti XV. Všeobecných
poistných podmienok. Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania sú odčlenené od
Všeobecných poistných podmienok nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň ako
Všeobecné poistné podmienky, ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné dojednania, a v rámci nichpod bodom 2 aj rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom,
je neprijateľná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským

súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú
mu zaručujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.

16. Žalovaný v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky odkazuje na osobitný dokument nazvaný

„Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta“, ktorého spísanie bolo podľa
jeho vyjadrenia vyžadované zákonom a ktorý by mal v tomto prípade potvrdzovať, že žalobca mal
vedomosť o obsahu poistenej zmluvy a o možnosti uplatnenia eventuálnych výhrad k obsahu poistnej
zmluvy, k tomuto odvolací súd uvádza, že z dokumentu spísaného sprostredkovateľom poistenia
nemožno mať za preukázané, že sprostredkovateľ poistenia upozornil, resp. poučil žalobcu o možnosti
výberu medzi štátnym a súkromným súdom, o pravidlách rozhodcovského konania ako aj o dôsledkoch,

ktoré má zmluvné dojednanie o rozhodcovskej doložke obsahovať. Neuniklo pozornosti súdu, že
Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta“ obsahuje vyhlásenie, že
súčasťou poistnej zmluvy mali byť VPP platné od 01. 01. 2007 (č.l. 95 spisu), avšak ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania súčasťou poistnej boli VPP platné od 21. 05. 2007.

17. Okresný súd sa v konaní správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s
kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. I podľa názoru odvolacieho
rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej poistnej zmluve, od ktorej rozhodcovský súd so odvodil
svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci, je zmluvnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá nebola so žalobcom (spotrebiteľom) dohodnutá individuálne a zároveň spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy na strane
žalobcu (spotrebiteľa), a preto je potrebné považovať ju za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa
nachádza medzi výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v exemplifikatívnom
výpočte neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 ods. 4 OZ.

18. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného, že žalobca ako spotrebiteľ mohol v zmysle dodatku č. 2 z 15.
12. 2008 do 30 dní odmietnuť dojednanie XV, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neplatnú
rozhodcovskú doložku nie je možné nahradiť (konvalidovať) ani dodatočnou zmenou VPP, pričom
zmena VPP (ktorá je nepochybne súčasťou poistnej zmluvy) je možná jedine na základe písomnej
dohody medzi účastníkmi zmluvy. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dodatky, na ktoré sa žalovaný

v odvolaní odvoláva, neboli medzi stranami dojednané písomne, preto nespĺňajú atribúty platnosti. Na
tomto závere nemení ani dojednanie XVII. časť - Záverečné ustanovenia bod 7d, z ktorého vyplýva:
„Poisťovňa má právo vykonať zmeny VPP a nadväzujúcich osobitných poistných podmienok formou
dodatkov a doplnkov alebo vyhlásením ich úplného znenia...“ ,,Zmeny VPP, osobitných podmienok,
ich dodatkov a doplnkov sú voči poistníkovi účinné ich vyhlásením prostredníctvom zverejnenia na

internetovej stránke www.pcsp.sk ...“

19. Odvolací súd považuje za vecne správne a za riadne zdôvodnené aj rozhodnutie okresného
súdu o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k výroku o jeho zrušení, ktorý
doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Ide o hospodárne rozhodnutie zohľadňujúce, že pri prípadnom

vedení exekučného konania by došlo k preskúmaniu jednotlivých podmienok rozhodcovského konania
a exekučného titulu, ktorý bol v ňom vydaný, ex offo exekučným súdom, takže je praktickejšie vyhnúť
sa ďalšiemu súdnemu konaniu odkladom vykonateľnosti.

20. Žaloba týkajúca sa primeraného finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 3 ods. 5

Zákona o ochrane spotrebiteľa, sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie
sa označuje za prostriedok satisfakcie. Okrem satisfakčnej funkcie má inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia taktiež funkciu sankčnú, pretože zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre porušiteľa
taktiež finančnú ujmu, nielen ujmu morálnu. Primerané finančné zadosťučinenie je považované za
nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy, a teda nie ako náhradu za spôsobenú materiálnu

škodu. Plní taktiež preventívnu funkciu, pretože musí odradiť od ďalšieho nezákonného postupu
porušiteľa (nositeľa zákonných povinností). Tento účinok môže vyvolať len finančné zadosťučinenie
zodpovedajúce významu chráneného záujmu.21. Žalobca v súdnom konaní musí preukázať, že sa žalovaný dopustil porušenia práva alebo povinnosti
ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Nárok na primerané finančné
zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd

musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách
musí vychádzať.

22. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké
dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti

priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia
uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností.
Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania
a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch účastníkov k protiprávnemu
konaniu. Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. Odvolací súd
zdôrazňuje, že hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti. Výšku peňažnej

formy primeraného zadosťučinenia uvedenú v petite nemôže súd prekročiť.

23. Žalobca v žalobe uviedol rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali priznanie primeraného
zadosťučinenia a jeho výšky, s akcentom kladeným predovšetkým na skutočnosti objektívnej povahy.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením výroku o povinnosti žalovaného

zaplatiť finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
právnych predpisov, ktoré považuje za primerané vzhľadom na okolnosti tejto veci.

24. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania ohľadne nároku žalobcu na
primerané finančné zadosťučinenie odvolací súd uvádza, že táto námietka je právne irelevantná.

Ako už bolo uvedené, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmito predpismi
zodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že až po úspešnom uplatnení porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnostíustanovenejZákonomoochranespotrebiteľaaosobitnýmipredpisminasúde,má spotrebiteľ

právo na primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedených dôvodov nie je možné súhlasiť s názorom
žalovaného, že premlčacia doba na uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie začne
plynúť už od momentu uzavretia poistnej zmluvy.

25. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku treba prisvedčiť žalovanému, že ani jedna zo zápisníc

o pojednávaní nedáva podklad pre záver, že okresný súd splnil svoju procesnú povinnosť v zmysle
ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.. Procesný postup súdu na pojednávaní bol do 30. 06. 2016 rámcovo
upravený v ustanovení § 118 O.s.p.. „Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje
návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania. (§ 118 ods. 1
O.s.p.). Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších

výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať
za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov
budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.“ (§ 118 ods. 2 O.s.p.). Z
dôvodovej správy k ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. pritom vyplývalo, že zaradenie tohto ustanovenia
do Občianskeho súdneho poriadku malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo

na spravodlivý súdny proces; v záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladalo
toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania (od 01. 07. 2016 strana - viď pozn.
odvolacieho súdu) na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností
a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba, resp. netreba vykonať.
Účastníkovi konania (strane) mala tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu

prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení (porovnaj napríklad uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2010 zo dňa 14.04.2011 alebo sp. zn.
3MCdo/18/2010zodňa17.02.2011).Odvolacísúdvšakpoukazujeajnato,žeanivsamotnomsporovom
konaní nemuselo mať nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. vždy za následok odňatie
možnosti konať pred súdom (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 7Cdo/128/2011 zo dňa 10. 10. 2012 a sp. zn. 4Cdo/167/2012 zo dňa 28.05.2013, z ktorého dokonca
vyplýva záver, že nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. nemá za následok odňatie možnosti
konať pred súdom). S uvedeným záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje.26. V súvislosti s nevykonaním žalovaným navrhnutých dôkazov (výsluchom svedka Y.. Y. P.) odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na to, že samotný právny zástupca žalovaného na pojednávaní

konanomdňa10.07.2015popoučenívzmysleustanovenia§120ods.4O.s.p.uviedol,ženemánávrhy
na vykonanie ďalšieho dokazovania (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 10. 07. 2015 - č.l. 173 spisu).

27. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že smernice Európskej únie
(ďalej aj „smernica“) sú všeobecne záväzným aktom únijného práva, ktoré priamo zaväzujú iba členský

štát, aj to iba čo do výsledku cieľov, ktoré má smernica dosiahnuť. Táto záväznosť pre členský štát
má za následok povinnosť členského štátu zabezpečiť potrebnú transpozíciu a implementáciu smernice
v prostredí členského štátu do takej miery, aby zabezpečil zodpovedajúce transpozičné opatrenia a
tomu zodpovedajúcu aplikáciu vnútroštátnymi inštitúciami. Smernica je síce záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, avšak iba vo vzťahu k výsledku, ktorý sa má smernicou dosiahnuť, pričom
sa voľba foriem a metód ako cieľ dosiahnuť, ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pre stanovenie

priority vnútroštátnej úpravy a smernice je teda rozhodujúci výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. V
zásade má preto prednosť vnútroštátna právna úprava a len vtedy, ak aplikáciou vnútroštátnej právnej
úpravy sa nedosiahne výsledok sledovaný smernicou, prichádza do úvahy aplikácia smernice. To
v konečnom dôsledku znamená, že aplikačná prax musí sledovať dosiahnutie cieľa predovšetkým
výkladom vnútroštátnej právnej úpravy v zmysle cieľov (výkladu) v duchu interpretačných pravidiel

orgánov Európskej únie.

28. Vo vzťahu k smerniciam upravujúcim práva spotrebiteľa z pohľadu dôsledkov vnútroštátnej právnej
úpravyjetrebaodlišovať,čivnútroštátnaprávnaúpravazabezpečujeochranuspotrebiteľavminimálnom
rozsahu vyžadovanom smernicami, prípadne v rozsahu nad rámec právnej úpravy smerníc alebo

nezabezpečuje potrebnú mieru ochrany spotrebiteľa v porovnaní s požiadavkami smerníc.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak smernica zabezpečuje rovnakú alebo vyššiu miery ochrany
spotrebiteľa, je treba v plnej miere aplikovať vnútroštátnu právnu úpravu a nie je žiadny formálny ani
vecný dôvod uvažovať o aplikácii únijného práva. Aplikácia predpisu Európskej únie vydaného vo forme

smernice preto prichádza do úvahy iba vtedy, ak vnútroštátna právna úprava neumožňuje dosiahnutie
cieľa sledovaného smernicou tak, aby sa v potrebnej miere dosiahol cieľ sledovaný úpravou Európskej
únie, avšak aj v tomto prípade treba odlišovať priamu aplikovateľnosť smernice od výkladu vnútroštátnej
právnej úpravy v zmysle cieľov sledovaných smernicou.

30. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola
implementovaná do Slovenského právneho poriadku dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. z
02.03.2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (do ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie okrem toho, že
skúmal rozhodcovskú doložku aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, aplikoval aj právny predpis,

do ktorého bola táto smernica správne implementovaná.

31. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako odvolaním napadnuté výroky
rozsudku (prvý, druhý, štvrtý výrok) ako vecne správne potvrdiť.

32. Pretože súd prvej inštancie konštatoval v enunciáte rozsudku, že o trovách konania súd rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (piaty výrok), o trovách prvoinštančného konania
(vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie.

33. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (tretí výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods.

2 CSP).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).