Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Táňa Veščičiková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/696/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812205276
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812205276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu I.. F. K., nar. XX.XX.XXXX, M., N.
X, zast. JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Advokátska kancelária, Rožňava, Hviezdoslavova 4,
proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, Bratislava, Štúrova 2, o
zaplatenie2.034,04euristinysprísl.,oodvolanížalovanejprotirozsudku10C/228/2014-160z20.7.2015
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.034,04
eur istiny s 9% ročným úrokom z omeškania od 2.4.2014 do zaplatenia a zaplatiť mu trovy konania
vo výške 1.145,89 eur v prospech účtu jeho právneho zást. vedeného v UniCredit Bank Slovakia, a.s.,
Rožňava pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti
žalobu o zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania za obdobie od 30.5.2012 do 2.4.2014 zo sumy
2.034,04 eur zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou, doručenou súdu 30.5.2012, sa žalobca domáhal voči žalovanej
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá vznikla titulom trov právneho zast. v
rámci trestného konania vedeného voči žalobcovi. Skúmajúc vecnú legitimáciu účastníkov konania,
konštatoval nespochybniteľnosť pasívnej legitimácia Slovenskej republiky. Vychádzajúc z § 21 ods. 4
veta prvá, § 79 ods. 1 veta prvá, § 103 a § 104 ods. 2 O.s.p., poukázal na to, že žaloba je podaná proti
žalovanej, v mene ktorej v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. koná príslušný orgán, že je povinnosťou žalobcu
označiť tento orgán, že žalobca pôvodne označil za žalovaného Ministerstvo vnútra SR, u ktorého

zároveň podal žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Ministerstvo vnútra SR, listom zo 17.5.2012 žiadosti žalobcu nevyhovelo z dôvodu, že žalobca sa
má domáhať náhrady škody, podľa § 4/1 písm. f), zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov u orgánu, ktorý koná za štát, v danom
prípade Generálnej prokuratúry SR , bez toho, aby postupom podľa § 15/2 cit. zák. sa jeho žiadosť
postúpila. Citujúc znenie § 1 písm. a), § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. mal za nepochybné, že pasívne
legitimovanou je Slovenská republika a, že bolo vecou žalobcu označiť aj zastupujúci orgán, keďže

predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nezákonným rozhodnutím
vo výške 2034,04 eur, že v § 4 zák. č. 514/2003 Z. z. je upravené, ktorý orgán koná v mene štátu,
čo vyplýva aj z nadpisu tohto ust. „Orgán konajúci v mene štátu.“ Zároveň, citujúc znenie § 4 ods. 1
písm. a) a b) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 1.1.2013 uviedol, že zák. č. 412/2012 Z. z. bol zák. č.514/2003 Z.z. zmenený, že daný zákon nadobudol účinnosť 1.1.2013, keďže touto novelou nebolo dané
prechodné ustanovenie, a ide o procesnoprávny predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej
republiky, že pre ďalšie konanie od 1.1.2013 sa aplikuje znenie dané novelou - zák. č. 412/2012 Z.z.

Na základe uvedeného, súd ďalej konal s Generálnou prokuratúrou SR , ako orgánom konajúcim v
mene Slovenskej republiky. Zdôraznil, že hoci žalobca pôvodne v žalobe označil Ministerstvo vnútra
SR, na ktorom podal aj žiadosť o predbežné prerokovanie, čo správne označil, avšak zmenou zákona
došlo k zmene konajúceho orgánu v mene SR, v zmysle cit. ust., po poučení účastníkov a so súhlasom
žalobcu, ďalej v predmetnom konaní konal s Generálnou prokuratúrou SR, ako orgánom konajúcim v

mene SR. Konštatoval, že písomným oznámením zo 17.3.2014 oznámil Generálnej prokuratúre SR,
že v konaní bude pokračovať s Generálnou prokuratúrou SR a nie Ministerstvom vnútra SR, ktorého
žalobca na začiatku konania označil, ako žalovanú a to s poukazom na § 4 ods. 1 písm. f, zák. č.
514/2003 Z. z., v znení novely zák. č. 412/2012 Z. z., v znení účinnom od 1.1.2013, kedy vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom, trestnom, alebo správnom

konaní a nie Ministerstvo vnútra SR, ktoré koná v mene štátu, len ak spôsobil škodu vyšetrovateľ,
alebo poverený príslušník Policajného zboru SR ad. 1.) Prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej
veci obžalobu príslušnému súdu alebo ad. 2.) Vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník
Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Mal za preukázané, že žalobca ,

žalobou z 30.5.2012 žiadal prerokovanie nároku na náhradu škody titulom, vzniknutých trov právneho
zast. vo výške 2.034,04 eur, na základe príjmového pokladničného dokladu zo 4.11.2011, vystaveného
jeho právnym zást. v trestnom konaní v rámci obhajoby. Zistil, že uznesením z 28.6.2010, ČVS:
ORP-335/JP-BR-2009 bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie, z
prečinu neposkytnutia pomoci, podľa §177 ods. 1/2 Trest. zák., proti ktorému podal žalobca sťažnosť,

ktorá bola uznesením č. 1PV-389/09-18 Okresnej prokuratúry Brezno z 20.7.2010 zamietnutá ako
nedôvodná. Následne konanie bolo prekvalifikované na prečin usmrtenia, podľa § 149 ods. 1 Trest.
zák. Rozsudkom Okresného súdu v Brezne 1T 72/10-275 zo 16.3.2010 bol žalobca oslobodený spod
obžaloby za prečin usmrtenia z dôvodu, že skutok , ktorý sa mu kládol za vinu , nie je trestným činom.
Prokurátor proti predmetnému rozsudku podal odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v

Banskej Bystrici 4To 11/11 zamietnuté. Súd mal nepochybne zistené z pripojeného trestného spisu,
že žalobca mal v danom konaní právneho zást., advokáta na základe plnej moci - JUDr. Ladislava
Csáka. Z pripojeného spisu mu vyplynulo, že právny zást. žalobcu skutočne vykonal nevyhnutné úkony,
na základe čoho vystavil žalobcovi príjmový pokladničný doklad zo 4.11.2011 na sumu 2.034,04 eur,
vrátane DPH za poskytnutú právnu pomoc. Vzhľadom na to, že v trestnom konaní prokurátor zamietol

sťažnosťžalobcuprotiuzneseniuvyšetrovateľaPolicajnéhozboruanáslednebolžalobcaspodobžaloby
oslobodený, mal za to, že v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. ide o nezákonné rozhodnutie. Na základe
vykonaného dokazovania urobil záver, že žaloba na zaplatenie istiny 2.034,04 eur je dôvodná, že
právo na obhajobu osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, ustanovené ako jedna zo základných
zásad trestného konania, keď Trestný poriadok umožňuje, aby si obvinený mohol na svoju obranu a

obhajobu voči vznesenému obvineniu zobrať na pomoc osobu znalú práva, ktorá má teoretické znalosti
z práva a praktické skúsenosti s priebehom trestného procesu. Za obhajobu žalobca zaplatil odmenu
za poskytovanie právnych služieb v sume 2.034,04 eur vypočítanú podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov. Žalobca listom z 15.11.2011 požiadal v trestnom konaní a spočívajúcej
vo vynaložení nákladov na trovy obhajoby v sume 2.034,04 eur. Jeho žiadosti vyhovené nebolo, preto

žalobca podal žalobu o náhradu škody vzniknutej v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní
a spočívajúcej vo vynaložení nákladov na trovy obhajoby v sume 2.034,04 eur. Uplatnil si nárok na
náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo jeho právoplatným
odsúdením. Vzhľadom na výsledok trestného konania, právoplatné oslobodenie žalobcu spod obžaloby
v trestnom konaní, uzavrel, že žalobca čin, pre ktorý bol trestne stíhaný, nespáchal a že trestné

stíhanie proti nemu nemalo byť začaté, že právoplatnosťou rozsudku vydaného v trestnom konaní, v
ktorom žalobca bol oslobodený spod obžaloby, trestné konanie skončilo, čo zn., že zanikli aj účinky
rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Výsledky trestného konania preukázali,
že v prípade žalobcu sa nejednalo o prečin, pre ktorý bol trestne stíhaný, čo zároveň znamená, že
podozrenie zo spáchania prečinu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí

trestného stíhania a vznesení obvinenia. Tým sa naplnili predpoklady zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 prvá veta zák. č. 514/2003 Z. z. Právoplatnosťou
oslobodzujúceho rozsudku zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania vznesení obvinenia,
zrušenie takéhoto rozhodnutia sa z toho dôvodu stalo bezpredmetným, čo však ale neznamená, žeby nebol naplnený predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
v zmysle § 6 ods. 1 prvá veta zák. č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ktoré

sa ukázalo ako nezákonné, je objektívnou zodpovednosťou. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V tejto súvislosti
nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, či sa ich
podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Žalobca preukázal všetky predpoklady zodpovednosti za škodu,
tedanezákonnérozhodnutie,škodu,akoajpríčinnúsúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímaškodou.

Z citácie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. mu jednoznačne vyplynulo, že jeho praktické uplatnenie
prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré podmienky upravuje § 6 tohto zák. Poukázal na to, že zahrnutie trov trestného konania, v ktorom
bol žalobca oslobodený spod obžaloby do náhrady škody, vyplýva z toho ust., teda trovy obhajoby
v trestnom konaní nepochybne patria do náhrady škody, v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca
preukázal, že mu tieto trovy v trestnom konaní vznikli, že išlo o trovy obhajoby, ktoré obhajcovi uhradil,

o čo sa zmenšil jeho majetok. Žalobca v súvislosti s nezákonným rozhodnutím štátu musel vynaložiť zo
svojho majetku peňažnú sumu 2.034,04 eur, čím sa znížil jeho majetok o túto finančnú čiastku. Keďže
v súvislosti s trestným konaním vznikla žalobcovi škoda, a to titulom trov právneho zast., ktoré musel
žalobca vynaložiť svojmu právnemu zást. na základe vystaveného príjmového pokladničného dokladu,
vzniknutú škodu mu je povinná žalovaná uhradiť. Zároveň poznamenal, že je irelevantné, že žiadosť

na predbežné prerokovanie bola podaná na Ministerstve vnútra SR, hoci v súčasnosti je príslušným
orgánom Generálna prokuratúra SR a podotkol, že v čase podania žiadosti bolo Ministerstvo vnútra
SR, príslušným orgánom konajúcim v mene žalovanej, a to do 31.12.2012. Z predložených listín a z
pripojeného spisu 1T/72/2010 Okresného súdu Brezno mal za preukázané skutočné vykonanie týchto
úkonov, ktoré neboli ani žalovanou po nahliadnutí do trestného spisu spochybňované a namietané,

dokonca žalovaná výslovne uviedla, že nerozporuje nárok žalobcu, ani samotné úkony, ani výšku týchto
úkonov. Táto odmena obhajoby v trestnom konaní bola vyčíslená za úkony právnej služby, t. j. za: 1/
príprava a prevzatie obhajoby vrátane prvej porady 60,11 eur, 2/ nazretie do vyšetrovacieho spisu na
OP Brezno 10.11.2010 60,11 eur, 3/ podanie z 11.11.2010 60,11 eur, 4/ nahliadnutie do spisu na OS
Brezno 25.1.2011 61,75 eur, 5/ podanie odporu z 21.1.2011 61,75 eur, 6/ podanie návrhov na doplnenie

dokazovania zo 4.2.2011 61,75 eur, 7/ účasť na pojednávaní na OS v BR 21.2.2011 od 9.00 hod. do
11.30 hod. 123,50 eur, 8/ porada s klientom z 15.3.2011 41.17 eur, 9/ účasť na pojednávaní na OS v BR
16.3.2011 od 9.00 hod. do 10.40 hod. 61,75 eur, 10/ podanie vyjadrenia k odvolaniu z 20.6.2011 61,75
eur, 11/ porada s klientom z 12.7.2011 41,17 eur, 12/ účasť na pojednávaní na KS v BB 13.7.2011 61,75
eur, celkom 756,67 eur titulom tzv. režijného paušálu, v zmysle § 16/3 za vykonané úkony bolo účtované

3 x po 7,21 eur za r. 2010, 9 x po 7,41 za r. 2011, všetko v celkovej hodnote 88,32 eur. Žalovaná
suma bola riadne vyúčtovaná a žalobcom vyplatená, čo mal súd preukázané predložením príjmového
pokladničného dokladu zo 4.11.2011 (č.l. 8 spisu). Hodnota každého úkonu právnej služby bola v zmysle
§ 12/3 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len vyhl.) za r. 2010 60,11 eur a za r. 2011 61,75
eur. Z titulu cestovného bola vyúčtovaná celková suma 333,98 eur, náhrada za stratu času 516,06 eur a

celkom za všetky vykonané úkony, vrátane cestovného a náhrady za stratu času, bola vo výške 1.695,03
eur s navýšením o 20% DPH 339,00 eur, celkom 2.034,04 eur. Zároveň priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 2.4.2014 do zaplatenia, kedy sa žalovaná dostala do
omeškania s náhradou škody. K prvému dňu omeškania, t. j., k 2.4.2014 bola základná úroková sadzba
9%. Žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z prisúdenej čiastky. Za

obdobie od 30.5.2012 do 2.4.2014 úroky z omeškania zamietol, keďže žalovaná za uvedené obdobie
nemala ešte vedomosť o povinnosti plniť, ktorá povinnosť jej vznikla až následne, doručením žaloby. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil
trovy konania titulom trov právneho zast. za 11 úkonov právnej služby po 91,29 eur - 1) prevzatie a
príprava zast., 2/ písomné podanie na súd - žaloba z 30.5. 2012, 3/ písomné podanie na Ministerstvo

vnútra SR- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, 4) písomné podanie vo veci z 3.7.2012, 5) účasť
na pojednávaní 12.3.2013, 6) písomné podanie vo veci 30.12.2013, 7) účasť na pojednávaní 13.2.2014,
8) písomné podanie vo veci 7.5.2014, 9) účasť na pojednávaní 2.4.2015, 10) účasť na pojednávaní
30.6.2015, 11) účasť na pojednávaní 20.7.2015 - vyhlásenie rozsudku. Režijný paušál 4 x po 7,63 eur
za r. 2012, 2 x po 7,81 eur za r. 2013, 2 x po 8,04 eur za r. 2014 a 3 x po 8,39 eur za r. 2015, spolu trovy

právneho zast. si žalobca uplatnil vo výške 1.045,94 eur s navýšeným o 20% DPH, celkom 1.255,13 eur.
Súd nepriznal zást. žalobcu odmenu za úkon právnej služby - písomné podanie - žiadosť o predbežné
prerokovania nároku na náhradu škody z 28.5.2012, ktorý úkon predchádzal predmetnému konaniu lebo
sa nejednalo o úkon v tomto konaní.3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

4. Navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že rozsudkom
bol porušený zákon, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové
zistenia, videla najmä v otázke konania za štát, konaním v mene SR. Namietala, že súd konal za
Slovenskú republike v mene štátu s Generálnou prokuratúrou SR a ako orgánom oprávneným konať v

mene štátu, že súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a
v súlade s § 21 O. s. p. vychádzajúc zo skutočnosti, že titulom nároku na náhradu škody je nezákonné
rozhodnutie,ktorýmjeuznesenieovzneseníobvinenia,jenesporné,žeuznesenieovzneseníobvinenia,
aj v prípade žalobcu vydal práve vyšetrovateľ policajného zboru a, že v mene štátu, v mene SR mal
súd konať s Ministerstvom vnútra SR, a to z hľadiska gramatického výkladu v ust. § 4 ods. 1 písm.
f) zák. č. 514/2003 Z.z. Zdôraznila, že uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne vykonateľné

a, že právne účinky voči obvinenému nastávajú už jeho vydaním, bez ohľadu na jeho oznámenie, či
právoplatnosť, že škoda je spôsobená už jeho vydaním a poškodenému vzniká škoda jeho vydaním,
pričom ho vydal vyšetrovateľ, príp. poverený príslušník policajného zboru a nie orgán podľa osobitného
predpisu, t.j. prokurátor. Bez ohľadu na následné konanie prokurátora, v rozsahu rozhodnutia o sťažnosti
(jej zamietnutia, príp. nezamietnutia), tvrdila, že nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že konať

v menej štátu má Generálna prokuratúra SR a to z dôvodu, že orgánom podľa osobitného predpisu, t.j.
prokurátor nespôsobil škodu, ktorej sa poškodený domáha. Poukázala na to, že ak v danom prípade
nie je oprávnené konať ani Ministerstvo vnútra SR ani Generálna prokuratúra SR, sa potom javí, že s
prihliadnutím na gramatický výklad zákona sa musí dospieť k záveru, že v súlade s § 4 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z. nie je možné určiť, ktorý orgán mal vo veci konať v mene štátu a že sa musí postupovať

v súlade s § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a konať v mene štátu bude Ministerstvo spravodlivosti
SR. Poukázala na to, že pokiaľ súd napriek platnej a účinnej právnej úprave konal v mene štátu
s Generálnou prokuratúrou SR a nie s Ministerstvom spravodlivosti SR, súd vec nesprávne právne
posúdil. Poukázala aj na to, že nárok uplatnený žalobou nebol s Generálnou prokuratúrou SR predbežne
prerokovaný, pričom táto v priebehu súdneho konania opakovane namietala túto okolnosť a činila žalobu

neprípustnou.

5. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania
nariadi odvolanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý
verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako

vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie žalovanej, v ktorej v podstate iba opakuje
skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v rozsudku riadne a výstižne
vysporiadal.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

29. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.30. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie,
na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

31. K výhradám žalovanej ohľadom jej pasívnej legitimácie, pokiaľ ide o to, že Generálna prokuratúra
nekoná v mene štátu v prejednávanom spore z dôvodu, že uznesenie o vznesení obvinenia vydal
vyšetrovateľ policajného zboru a že súd mal konať s Ministerstvom spravodlivosti SR v mene SR, je
potrebné uviesť, že novela zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci v § 4 účinného od 1.1.2013 dala jednoznačnú odpoveď pre vyriešenie aplikačných
problémov, kto koná v mene SR, t.j. za štát a to v prípade, ak sa uplatňuje náhrada škody voči štátu,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 cit. zák.

33.Podľa§4ods.1písm.b)cit.zákona514/2003Z.z.účinnéhood1.1.2013vovecináhradyškody,ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak

v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo
povereného príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
vyšetrovateľ policajného zboru alebo 2. príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného
pokynu prokurátora.

34. Podľa písm. f) cit. ust. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán
podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.

35. Podľa ods. 2 cit. ust., ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti SR.

36. Argumentácia žalovanej, že nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, že v mene štátu malo konať
Ministerstvo spravodlivosti SR, je neopodstatnená.

37. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že škoda vznikla v dôsledku vzneseného
obvinenia proti žalobcovi v trestnom konaní, že práve prokurátor zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa policajného zboru, že škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu, že v mene
štátu preto v prejednávanom spore koná Generálna prokuratúra SR.

38. Je potrebné dodať, že nie je tu potrebný gramatický, systematický a ani logický výklad cit. ust. lebo
zákon dáva jednoznačnú odpoveď na to, kto koná v danom prípade v mene štátu, t.j., v prejednávanom
spore Generálna prokuratúra SR, že je možné jednoznačne určiť orgán, ktorý má konať v mene štátu, že
nie je namieste postupovať podľa § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a konať v mene štátu s Ministerstvom
spravodlivosti SR, tak ako to namieta žalovaná.

35. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

37. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná.

40. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Ref. Dr. Veščičiková
Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi
Predsedníčka senátu
Rozmnož 11 x, 1 x zberný spis, zberný spis vylúč
1 x kópia referentovi
Ostatné so spisom zašli OS Rožňava

Prepísala: Mgr. Tóthová: 15/3

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.