Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 24, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/195/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207547
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216207547.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS

a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: JUDr.
Vratislav Šteffek, advokát v Bratislave, proti žalovanej: V. W., W.. XX. R. XXXX, bytom V. XXX/XXX, U.
Y., o 1.246 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do dvoch mesiacov od právoplatnosti zaplatiť žalobcovi 885 € s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 16. decembra 2014.
II. V časti o zaplatenie 361 € a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.246 € od 11. novembra
do 15. decembra 2014 a zo sumy 361 € od 16. decembra 2014 sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 42,8 % trov konania prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 10. mája 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že 30. apríla 2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere na sumu 950 € s úrokom 190 € a servisným poplatkom 171 €, ktoré mala žalovaná splatiť v 3
pravidelných splátkach po 4,75 € a desiatich splátkach po 129,68 €, t. j. spolu 1.311 €. Celkovo však
splatila len 65 €. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 1. novembru 2014
a od nasledujúceho dňa si nárokuje úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávaní spochybnila len výšku splatenej sumy z
jej strany, ktorá podľa nej musela byť vyššia.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), ktoré prebehlo v neprítomnosti
žalobcu (§ 180 C. s. p.). Žalovaná sa zúčastnila dvoch termínov, z tretieho termínu 24. februára 2017
sa ospravedlnila pre práceneschopnosť, no nepožiadala o odročenie pojednávania. Preto súd na tomto
termíne pojednával v neprítomnosti oboch strán (§ 180 C. s. p., porov. judikát R 120/1999) a vykonal

dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere s obchodnými podmienkami na rube (č. l. 3), predžalobná
upomienka (č. l. 4), oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom (č. l. 6 a 7) a v spojení so
všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z

vlastných zdrojov. Žalovaná nekonala v prerokúvanej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 30. apríla 2014 podpísali zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 3) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ
(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 950 €

(do formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za servisný poplatok 18 % istiny.
Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a servisnom poplatku
zaviazal zaplatiť celkovo 361 € (t. j. 38 % z 950 €), teda spolu s istinou sumu 1.311 €, čo bolo vyplnené v
čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto suma je splatná v 13
splátkach, a to v troch po 4,75 € a desiatich po 129,68 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem

iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy.

Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 3/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovanou, v bode
1 ustanovovali okrem iného toto:
„1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“

Zhodný text bol obsiahnutý aj na lícnej strane zmluvy. V bode 2 obchodných podmienok bola určená
konečná splatnosť.

c) Žalovaná zaplatila celkovo 65 €, úhrada vyššej sumy nebola dokázaná.

d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 9. októbra 2014 (č. l. 4) upozornil žalovanú na možnosť
zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 11. decembra 2014 (č. l. 6) podaným
na poštu 12. decembra 2014 (č. l. 7) oznámil žalovanému, že záväzok splatiť celú pôžičku bol
zosplatnený k 10. novembru 2014.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

a) Skutkové zistenia v bode 4 písm. a), b) a d) sú v podstate len reprodukciou listín.

b) Žalovaná na prvom termíne pojednávania tvrdila, že uhradila viac než žalobcom tvrdená sume 65
€, neuviedla však koľko. Podľa čl. 5 základných zásad Civilného sporového poriadku je každá strana
povinná podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Žalovaná pritom výslovne uviedla, že potrebné listiny (kartu
splátok) má doma. Súd preto pojednávanie dvakrát odročil s tým, že na termíne 6. decembra 2016

žalovanú vyslovene upozornil, že ak tieto listiny do ďalšieho termínu (24. februára 2017), súd rozhodne
podľa dôkazov v spise. Žalovanej bol vytvorený dostatočný priestor na to, aby toto svoje dôkazné
bremeno uniesla, pretože tak mohla urobiť kedykoľvek od doručenia žaloby 15. augusta 2016 až do 24.
februára 2017. Napriek tomu však žiadne listiny ani nepredložila, ani jasne neuviedla, či a odkiaľ ich má
súd obstarať. Súd preto rozhodol len na základe tých listinných dôkazov, ktoré boli obsahom spisu.

Ani ustanovenie § 295 C. s. p., ktoré súdu umožňuje vykonať aj dokazovanie nenavrhnutými dôkazmi,
nemožno vykladať tak, že by súd mal donucovať na predloženie samotného dôkazu tú stranu, ktorá
sama prisľúbila jeho predloženie. Odhliadnuc od praktickej nemožnosti donucovať stranu k takémuto
konaniu, pretože súd ani nevie, či žalovaná skutočne ňou tvrdené listiny má alebo nemá, by takéto
donucovanie bolo za hranicou toho, čo možno od súdu očakávať v sporovom konaní, aj keď s ochranou

slabšej strany. Navyše, § 290 a nasl. C. s. p. nevylučujú ani v sporoch s ochranou slabšej strany aplikáciu
§ 151 ods. 2 C. s p., podľa ktorého je popierajúca strana povinná pripojiť k popretiu vlastné tvrdenie, inak
je popretie neúčinné. Žalovaná síce tvrdila, že tvrdenie žalobcu o uhradení 65 € nie je pravdivá, avšak
napriek poskytnutým možnostiam nevedela pripojiť žiadne vlastné tvrdenia. Preto je už samo popretie
tvrdenia žalobcu možné považovať za neúčinné. Žaloba bola pritom žalovanej doručená v auguste 2016,

takže použitie tohto ustanovenia nie je v jej neprospech (§ 470 ods. 2 C. s. p. a contrario).

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané

peňažné prostriedky v hotovosti a táto sa zaviazala vrátiť ich zvýšené o úrok a servisný poplatok.
Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože
žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto
účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. ospotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 30. aprílu
2014, a zmluva z tohto dňa je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver
ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá sadzba úroku vo výške 20 % a „servisného
poplatku“vovýške18%.Podľanázorusúdujevšaktakzumiestneniaobochdojednaní(tesnezasebou),
zo spôsobu výpočtu (percentom zo sumy istiny), výšky (takmer rovnaká sadzba servisného poplatku
ako úroku), ako aj zo spôsobu ich splácania (postupne v splátkach) zrejmé, že medzi účelom odmeny

a servisného poplatku nie je žiadne podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu
sledujú pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov
dlžníkovi. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda
na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou 38 % z istiny.

Podľa názoru súdu však takáto výška úroku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) odporuje

dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená
žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok
sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa
judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke
konávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrokbezohľadunato,žedlžník

uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom
medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Úroková sadzba (odmena) 38 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná,
pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V
relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike
pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená

ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v
slovenskej ekonomike. Okrem toho je v prerokúvanej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a
následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa
amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN (takmer 67 %).

Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym
úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná.

8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku a servisnom poplatku je však úplná absencia akejkoľvek

úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom
znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť
dohodyoúrokovejsadzbevúverovejzmluvetakmalazanásledok,ževeriteľnemôžepožadovaťodplatu
(úrok, odmenu) z poskytnutého úveru.

9. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 950 €. Zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalovaná splatila 65 €, preto súd žalobcovi mohol priznať len 950-65 = 885 €. K zosplatneniu
tejto sumy došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka potom, čo bola žalovaná na túto možnosť upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv. zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa

adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto
výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy
príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu
tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa.
Preto nemožno považovať za súladné s § 565 a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa 11. decembra

2014, že k zosplatneniu došlo 10. novembra 2014. Na druhej strane však práve citované oznámenie
z 11. decembra 2014 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a
podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť
celého záväzku žalovaného. Vzhľadom na dátum podania na poštu (12. decembra 2014) na adresu,ktorú žalovaná udala v zmluve na doručovanie písomností, možno podať názoru súdu vychádzať z toho,
že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 14.
decembra 2014 a záväzok žalovanej sa tak stal splatným najneskôr 15. decembra 2014.

10. Omeškaním žalovanej s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania
v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu
však v zmysle už uvedeného vznikol až od 15. decembra 2014. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len
čiastočne (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí
prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu (885 : 361, t. j. 71,4 : 28,6 =) 42,8 % jeho účelne
vynaložených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.