Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814217644
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814217644.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobkyne: I. H., nar.

XX.X.XXXX, bytom O. XXX,X, C., zast. Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom Prievidza,
Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: CARISMA Retail s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 4, Topoľčany,
IČO 46 102 957, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným dohodou z 30.7.2014 je
neplatné.
II. Určuje, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným končí dňom 13.10.2014.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 6.8.2014 do 13.10.2014 spolu

vo výške 909,64 eur brutto v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
V. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu 30.9.2014 domáhala proti žalovanému určenia,
že skončenie pracovného pomeru dohodou z 30.7.2014 je neplatné a pracovný pomer medzi ňou
a žalovaným naďalej trvá. Zároveň žiadala uložiť žalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy v sume
priemerného zárobku odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer podľa dohody skončiť až do času, kedy
jej žalovaný umožní pracovať v práci a v prípade, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, do

troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy s
účinnosťou od 26.9.2013 bola zamestnancom u žalovaného na obdobie do 28.2.2014, pričom následne
bol jej pracovný pomer predĺžený do 31.12.2014. V období do 5.8.2014 bola na riadnej dovolenke,
pričom dňa 6.8.2014 jej zamestnávateľ nechal na podpis dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú
odmietla podpísať, čo písomne oznámila žalovanému. Následne po riadnom nástupe do zamestnania
8.8.2014 jej žalovaný neumožnil vykonávať prácu ďalej, preto sa následne prihlásila na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie. S poukazom na uvedené navrhla podanej žalobe vyhovieť, ako i priznať

náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslil jej zástupca v podaní z 1.12.2016
spolu vo výške 543,24 eur.
2. Na pojednávaní konanom 4.5.2015 zástupca žalobkyne upresnil, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru dohodou z 30.7.2014 je neplatné a zároveň aby určil, že pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovaným skončil k 13.10.2014 a priznal žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2014
do 13.10.2014 spolu vo výške 909,64 eur brutto. Súd uznesením na pojednávaní konanom 1.12.2016
pripustil zmenu návrhu v zmysle prednesu zástupcu žalobkyne v úvode pojednávania dňa 4.5.2015 v

celom rozsahu.
3. Žalovaný v zastúpení štatutárnym zástupcom Dariom Davidem, nar. 9.10.1969, s podanou žalobou
nesúhlasil. Potvrdil, že od 1.1.2014 prevzal od spoločnosti CARISMA a.s. prevádzky tejto spoločnosti
- jednotlivé obchodné miesta, ako to vyplýva z oznámenia, ktoré podpísala žalobkyňa dňa 29.11.2013,čím prevzal aj pracovno-právne záväzky všetkých prevzatých zamestnancov, medzi ktorých patrila
aj žalobkyňa. Potvrdil, že vykonávala prácu predavačky v obchodnom dome Korzo Prievidza. Dňa
15.6.2014 vrátil všetky pobočky obchodných miest spoločnosti CARISMA a.s., pričom zamestnanci

boli prevedení na spoločnosť CARISMA a.s. až s účinnosťou od 1.8.2014. Zástupcovia spoločností
CARISMA a.s. navrhli, aby so žalobkyňou ukončil pracovný pomer dohodou k 31.7.2014, preto bol
vypracovaný návrh tejto dohody z 30.7.2014, ktorý je na č.l. 6 spisu. Tiež mu povedali, že ak to žalobkyňa
nepodpíše, že jej dajú výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Potvrdil, že žalobkyňa dohodu
nepodpísala a následne on už nevie, či s ňou došlo ku skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom,

lebo všetky podklady prevzala spoločnosť CARISMA a.s.. Potvrdil, že priamou nadriadenou žalobkyne
bola slečna Z. Andrea, ktorá bola manažérkou. Keď dňa 6.8.2014 žalobkyňa poslala list - oznámenie,
že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní, tento sa už k nemu
nedostal, pretože ho poslala p. Z., ktorá prešla pod spoločnosť CARISMA a.s.. Uviedol, že k prechodu
pracovno-právnych vzťahov na pôvodnú spoločnosť CARISMA a.s. došlo tým spôsobom, že sa dohodli
s firmou CARISMA a.s. na zrušení resp. odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku, na základe

ktorej prešli títo zamestnanci a jednotlivé obchodné miesta na jeho spoločnosť, jednalo sa o zmluvu o
predaji časti podniku z 30.12.2013. Uviedol, že o tom, že žalobkyňa nepodpísala dohodu o skončení
pracovného pomeru, sa dozvedel približne o mesiac po tom, ako sa to malo podpísať. Následne sa
štat. zástupca na stanovené termíny pojednávania nedostavoval, štat. zástupca spoločnosti žalovaného
súdne zásielky, obsahom ktorých boli predvolania, nepreberal ani v mieste bydliska štat. zástupcu

žalovaného ani v mieste aktuálneho sídla spoločnosti žalovaného, preto súd následne vec rozhodol
v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 C.s.p. a zásielky doručované na adresu aktuálneho sídla
spoločnosti považoval v zmysle § 112 C.s.p. za riadne doručené.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listinnými dôkazmi pripojenými v
spise 16Cpr 2/2014, a to pracovnou zmluvou z 25.9.2013, dohodou o predĺžení pracovného pomeru

z 28.2.2014, listinou ukončenie prac. pomeru dohodu z 30.7.2014, oznámením žalobkyne z 6.8.2014,
oznámením o evidencii z ÚPSVaR z 8.8.2014, výpisom z OR žalovaného, pracovnou zmluvou z
14.10.2014, oznámením o zamýšľanom prevode podniku z 29.11.2013, mzdovým listom žalobkyne za
rok 2014, žiadosťou o zaslanie výplatných pások z 6.8.2014, oznámením spoločnosti Carisma a.s.
z 2.6.2015, oznámeniami Sociálnej poisťovne z 16.6.2015 a z 15.6.2014, výpisom z evidencie SP

zamestnávateľov - odvádzateľov poistného SP v prípade žalobkyne z č.l. 86-87 spisu, oznámeniami
správkyne konkurznej podstaty spoločnosti Carisma a.s. JUDr. Zahradníkovej z 22.3.2016, 21.7.2016,
uznesením OS Bratislava 2R 1/2015 z 16.10.2015, odstúpením od zmluvy z 31.7.2014, zmluvou o
predaji časti podniku z 30.12.2013, dohodou o vyporiadaní práv a povinností zo zmluvy o predaji časti
podniku z 31.7.2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Z pracovnej zmluvy z 25.9.2013 mal súd preukázané, že uvedenú zmluvu uzavrela žalobkyňa ako
zamestnanec so zamestnávateľom CARISMA a.s., IČO 36 034 100, pričom bolo dohodnuté pracovné
zaradenie žalobkyne ako predavačka - predaj šperkov, drahých kameňov a klenotov s miestom výkonu
práce Zlatníctvo CARISMA - SC Korzo Prievidza, s dňom nástupu do práce 26.9.2013, mesačná mzda
brutto 406,- eur mesačne a pracovný čas žalobkyne ako zamestnanca 40 hodín týždenne. Pracovný

pomerboluzavretýnadobuurčitúdo28.2.2014.Zoznámeniaozamýšľanomprevodepodnikuspojenom
s prechodom práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov podľa § 29 Zákona č. 311/2001 Z.z.
zákonníka práce, ktoré bolo doručené žalobkyni 29.11.2013 (č.l. 29 spisu) súd zistil, že s účinnosťou
k 1.1.2014 došlo k prechodu prevádzok - obchodných miest spoločnosti CARISMA a.s. na spoločnosť
CARISMA Retail s.r.o., teda na žalovaného s tým, že doterajšie pracovno-právne záväzky prejdú na

nový subjekt automaticky, uvedené oznámenie podpísala predsedníčka predstavenstva spoločnosti
CARISMA a.s. Ing. Dagmar Richterová a za spoločnosť CARISMA Retail s.r.o. konateľ Dario Davide.
6. Z dohody o predĺžení pracovného pomeru z 28.2.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
mal súd preukázané, že sa v článku II dohodli na predĺžení pracovného pomeru založeného pracovnou
zmluvou z 25.9.2013, od 1.3.2014 do 31.12.2014, s dohodnutým druhom práce - predaj šperkov a

drahých kovov v prevádzke Zlatníctvo CARISMA - SC Korzo, s dohodnutým pracovným časom 40 hodín
týždenne.
7. Z listiny z 30.7.2014, ktorú podpísal zástupca žalovaného s názvom Ukončenie pracovného pomeru
dohodou (z č.l. 6 spisu) mal súd preukázané, že dolu podpísaná žalobkyňa mala týmto ukončiť pracovný
pomer dohodou, ktorý začal dňa 1.1.2014 vo vzťahu k spoločnosti CARISMA Retail s.r.o, teda k

žalovanému ku dňu 31.7.2014, vlastnoručný podpis žalobkyne však na uvedenej dohode chýba.
8. Z listu z 6.8.2014 (č.l. 7 spisu) mal súd preukázané, že žalobkyňa v uvedenom liste oznámila
žalovanému,žesiniejevedomá,žebypožiadalaústnoučipísomnouformououkončeniejejpracovnéhopomeru, preto má za to, že pracovný pomer naďalej trvá a výpoveď považuje za neplatnú. Zároveň
požiadala o termín nástupu do práce po ukončení dovolenky.
9. Z oznámenia od ÚPSVaR Prievidza z 8.8.2014 mal súd preukázané, že žalobkyňa bola s účinnosťou

od 1.8.2014 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
10. Z pracovnej zmluvy z 14.10.2014 uzavretej medzi zamestnávateľom BAUmax s.r.o., IČO 31 384
978 ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom mal súd preukázané, že s účinnosťou od
14.10.2014 nastúpila žalobkyňa do práce pre uvedeného zamestnávateľa, s dohodnutým druhom práce
pokladníčka.

11. Zo mzdového listu za rok 2014 vystaveného spoločnosťou CARISMA Retail s.r.o., teda žalovaným
súd zistil, že v mesiaci apríl 2014 žalobkyňa odpracovala u žalovaného 196 pracovných hodín celkom ,
dosiahla hrubú mzdu 450,80 eur, v mesiaci máj mala odpracované hodiny celkom 200, hrubú mzdu
462,19 eur a v mesiaci jún odpracované hodiny celkom 180 a hrubú mzdu 461,99 eur (č.l. 39).
12. Súd v priebehu konania písomným dotazom z 19.5.2015 dotazoval predsedníčku predstavenstva
spoločnosti CARISMA a.s., či s účinnosťou od 1.8.2014 došlo k prechodu pôvodných zamestnancov

spoločnosti CARISMA a.s., a to konkrétne v danom prípade žalobkyne späť do spoločnosti CARISMA
a.s. vrátane prevádzok pôvodne patriacich tiež spoločnosti CARISMA a.s., na čo menovaná oznámila
súdu v liste z 2.6.2015, že v auguste 2014 spoločnosť CARISMA a.s. uzavrela pracovné zmluvy s
niektorými zamestnancami, ktorí ukončili pracovný pomer v spoločnosti CARISMA Retail s.r.o, s p.
Máriou Borkovou, teda žalobkyňou so spoločnosťou CARISMA a.s. pracovný pomer uzatvorený nebol.

13. Z oznámenia od Sociálnej poisťovne, a.s. z 16.6.2015 súd zistil, že spoločnosť CARISMA a.s.
neprihlásila do evidencie v období od 1.8.2014 zamestnancov, a to Máriu Borkovú, teda žalobkyňu,
Andreu Arpášovú a Stanislava Števka, uvedeným zamestnávateľom bola prihlásená len fyzická osoba
Erika Šramková s účinnosťou od 1.8.2014.
14. Z oznámenia od JUDr. Jarmily Záhradníkovej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu CARISMA

a.s. z 22.3.2016 (č.l. 98) súd zistil, že vzhľadom k tomu, že ako súdom ustanovený správca úpadcu
nedisponuje všetkými podkladmi týkajúcimi sa zamestnaneckej a zmluvnej agendy úpadcu, nevie súdu
predložiť jednoznačnú odpoveď ohľadom pracovno-právneho vzťahu žalobkyne, a to či po účinnosti
odstúpenia došlo k prechodu jej pracovno-právneho vzťahu na spoločnosť CARISMA a.s.. Predložila
súdu odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku z 30.12.2013 a dohodu o vyporiadaní práv a

povinností zo zmluvy o predaji časti podniku z 31.7.2014.
15. Zo zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi spoločnosťou CARISMA a.s. a CARISMA Retail
s.r.o. zo dňa 30.12.2013 (č.l. 104-107) mal súd preukázané, že v zmysle článku 2 boli prevedené na
kupujúceho, teda žalovaného, podľa písmena c/ práva a povinnosti vyplývajúce z pracovno-právnych
vzťahov k zamestnancom predávajúceho, zaradeným na výkon práce na jednotlivých predajniach v

súvislosti s maloobchodným predajom, ktorý tvorí prílohu č. 3 tejto Zmluvy.
16. Z dohody o vyporiadaní práv a povinností zo zmluvy o predaji časti podniku z 30.12.2013 uzavretej
dňa 31.7.2014 medzi spoločnosťou CARISMA a.s. a CARISMA Retail , s.r.o. mal súd preukázané, že
s účinnosťou k 31.7.2014 došlo k odstúpeniu od zmluvy o predaji časti podniku, čím sa zmluva zrušila,
obe strany potvrdili uvedenú skutočnosť svojimi podpismi bez námietok. V článku I písm. d/ sa dohodlo,

že strany tejto dohody sa dohodli na vyporiadaní svojich vzájomných vzťahov zo zmluvy i odstúpenia
od nej tak, že spoločnosť CARISMA Retail s.r.o. prevádza a postupuje na spoločnosť CARISMA a.s.
všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov, ktoré nadobudla v zmysle zmluvy
v zmysle prílohy č. 3 tejto dohody.
17. V oznámení z 21.7.2016 správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CARISMA, a.s. oznámila súdu,

že nedisponuje prílohami k zmluve o predaji časti podniku z 30.12.2013, na základe čoho ju nemôže
súdu predložiť a rovnako nevie s určitosťou zhodnotiť, či úpadca prevzal pracovno-právny vzťah so
žalobkyňou.
18. Podľa § 60 Zákonníka práce v platnom znení, (1) ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú
na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. 2) Dohodu o skončení

pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené
dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer
skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
19. Podľa § 80 cit. zákona, pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri
posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej

zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre
neplatnosť dohody.
20. Podľa § 79 ods. 1 cit. zákona, (1) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámilzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
21. Podľa § 134 ods. 1 až 4 cit. zákona, (1) priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v

rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak

tento zákon neustanovuje inak.(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní
alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný
zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo
mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.
22. Po zhodnotení vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že žaloba
žalobkyne je v prevažnej časti opodstatnená. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva,

že počas trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného predložil žalovaný žalobkyni písomný
návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce. Uvedený
návrh dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyňa nepodpísala a ani žiadnou inou formou s
ním nesúhlasila a skutočnosť, že trvá na ďalšom zamestnávaní, oznámila svojmu zamestnávateľovi
na pracovisku prostredníctvom emailu nadriadenej manažérke p. Arpášovej emailom z 6.8.2014. Z

výsledkov vykonaného dokazovania potom nesporne vyplýva, že medzi žalobkyňou ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom nedošlo ku konsenzu ohľadom skončenia pracovného pomeru
dohodou, na základe čoho súd vyslovil, že skončenie prac. pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným
z 30.7.2014 je neplatné. Vzhľadom k tomu, že v nasledujúcom období sa žalobkyňa s účinnosťou
od 14.10.2014 zamestnala v ďalšom riadnom pracovnom pomere v spoločnosti BAUmax Slovenská

republika v.o.s., súd na návrh žalobkyne v súlade s § 79 ods. 1 veta posledná citovaného Zákonníka
práce, rozhodol a určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným končí dňom 13.10.2014.
Z citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce v platnom znení vyplýva, že pri
neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy, a to v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom

zamestnaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru. V tejto veci si žalobkyňa uplatňovala náhradu mzdy za obdobie od
1.8.2014 do 13.10.2014 spolu vo výške 909,64 eur brutto. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
zamestnanec t.j. žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní , v danom prípade to bolo od 6.8.2014

a tento nárok jej priznal až do 13.10.2014, ku ktorému dňu súd vyslovil a určil, že došlo ku skončeniu
pracovného pomeru so žalovaným. Súd zisťoval priemerný zárobok na účely určenia výšky náhrady
mzdy v zmysle § 134 ods. 1 až 4 Zákonníka práce ako priemerný hodinový zárobok. Rozhodujúcim
obdobím pre učenie tohto priemerného zárobku v zmysle § 134 ods. 2 bol kalendárny štvrťrok
prechádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, v danom prípade to bol druhý štvrťrok

roka 2014. Zo mzdového listu žalobkyne u žalovaného za rok 2014 (č.l. 39 spisu) súd zistil, že v období
aprílažjún2014žalobkyňadosiahlaspolucelkovohrubýzárobokvovýške1374,98eur(450,80+462,19
+ 461,99 eur) a v uvedenom období mala odpracované hodiny celkom 576 hodín (196+200+180), na
základečohopriemernýhodinovýzárobokžalobkynepredstavovaluuvedenéhozamestnávateľa2,3871
eur/hodina. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, ak sa podľa pracovno-právnych predpisov má použiť

priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. V danom prípade žalobkyňa mala u žalovaného 40-hodinový pracovný týždenný čas, pri
ktoromtýždennompracovnomčasepriemernýmpočtompracovnýchhodínpripadajúcichvrokunajedenmesiac je 174 hodín, na základe čoho priemerný mesačný hrubý zárobok žalobkyne potom predstavuje
415,3554 eur a po zaokrúhlení 415,36 eur (2,3871 eur/hodina*174 hodín). Keďže v auguste 2014 bolo
21 pracovných dní, priemerný denný hrubý zárobok žalobkyne potom predstavuje 19,78 eur, a keďže

súd jej priznal náhradu mzdy za obdobie od 6.8.2014 do 30.8.2014, náhrada mzdy za uvedené obdobie
predstavuje 356,04 eur (18 pracovných dní * 19,78 eur), v mesiaci september 2014 bolo 22 prac. dní,
na základe čoho priemerný denný hrubý zárobok predstavoval 18,88 eur a za celý mesiac september
2014 hrubá mzda žalobkyne potom predstavovala 415,36 eur, v mesiaci október 2014 bolo 23 prac. dní,
priemerný denný hrubý zárobok žalobkyne potom predstavoval 18,06 eur, a keďže v období od 1.10. do

13.10.2014 bolo 9 pracovných dní * 18,06 eur, náhrada mzdy za obdobie od 1.10. do 13.10 predstavuje
162,54 eur a spolu teda za obdobie od 6.8.2014 do 13.10.2014 náhrada mzdy predstavuje spolu 933,94
eur (356,04 eur+415,36 eur +162,54 eur), ktorú náhradu mzdy je povinný vyplatiť žalovaný žalobkyni
v zmysle citovaného ustanovenia § 80 v spojení s § 79 ods. 1 veta druhá a tretia Zákonníka práce,
avšak keďže žalobkyňa žiadala priznať náhradu mzdy vo výške 909,64 eur brutto, ktorý žalobný návrh
súd prekročiť nemôže, preto súd žalovaného k splneniu uvedenej povinnosti v zmysle cit. ustanovení

zaviazal, a keďže žiadala žalobkyňa priznať náhradu mzdy už od 1.8.2014 súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.
23. Čo sa týka tvrdení prezentovaných žalovaným resp. štatutárnym zástupcom žalovaného v priebehu
konania o tom, že po odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku došlo k prechodu pracovno-právnych
vzťahov na pôvodného predávajúceho časti podniku, a to spoločnosť CARISMA a.s., v tej súvislosti súd

udáva, že v tomto smere žalovaný súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, a keďže súdu sa nepodarilo
zabezpečiť prílohu č. 3 ani k zmluve o predaji časti podniku ani k dohode o vyporiadaní práv a povinností
zo zmluvy o predaji časti podniku z 31.7.2014, tak ako sa udáva v článku I písm. d/ uvedenej dohody, súd
zastáva názor, že žalovaný v konaní neudržal dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že s účinnosťou
od 1.8.2014 došlo k prechodu pracovno-právnych vzťahov zo žalovaného na pôvodného predávajúceho

CARISMA a.s.. v súvislosti so žalobkyňou, a preto rozhodol tak ako je uvedené vyššie.
24. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1
C.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o
nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods.
1 C.s.p. vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V

predmetnejvecibolažalobkyňavcelomrozsahuúspešná,pretojejsúdpriznalplnúnáhradutrovkonania
voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami

uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.