Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Denisa Šaligová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/192/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109225112
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4109225112.25
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: U. U., bytom Tr. A. O. XXX/XX, Z., zastúpená JUDr.
Miroslav Muzika, advokát, Farská 39, Nitra, proti odporcovi: V. B., Výroba a oprava zlatníckych výrobkov,
s miestom podnikania Štefánikova 25, Nitra, IČO: 37 079 794, zastúpený JUDr. Marián Macko, advokát,
Koceľova 2, 949 01, Nitra, o náhradu škody 7.251,16 eura, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, t a k t o
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1.936,28 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu
vo výške 1.615,28 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 2.009,80 eura
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 168,58 eura do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 29.9.2009 domáhala, aby súd zaviazal odporcu
nahradiť jej škodu, ktorá jej vznikla odcudzením šperkov z predajne odporcu, v ktorej došlo ku krádeži
a ktoré ona odovzdala odporcovi na opravu.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že odovzdala odporcovi na opravu šperky - hodinky, náramok a
náušnice, jednalo sa o historicky cenné veci. Hodiny boli vyrobené vo V., mali viac ako 150 rokov, boli
zlaté s pravými rubínmi. Náramok a náušnice boli dedičstvo po jej krstnej mame, boli vyrobené z 18-
karátového zlata. V náušniciach boli vsadené dva diamanty. Odporca jej ponúkal sumu 31.400 Sk, a
chcel jej peniaze poukázať na účet, ale ona mu číslo účtu odmietla dať, pretože s ocenením šperkov
nesúhlasila a obrátila sa na právneho zástupcu.
Právny zástupca navrhol návrhu vyhovieť, šperky majú vyššiu hodnotu, ako je uvedené v znaleckých
posudkoch, a to najmä historickú, na ktorú by mal súd prihliadnuť. Pri náhrade trov konania treba
prihliadnuť aj na to, že skutočná škoda sa dá zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Odporca na pojednávaní uviedol, že pri ohodnocovaní šperkov sa vychádzalo z podkladov predložených
navrhovateľkou a z jeho zistení. Hodiny boli 17-kameňové antimagnetické v štýle art deco. Nemohli byť
vyrobené pred 150 rokmi, vtedy sa dámske hodinky nevyrábali a taktiež sa nepoužívala antimagnetická
technológia. Nepopiera, že by mohli byť zlaté. Na náramku bol punc, ktorý sa používal po roku 1920.
Gramáž pri náušniciach je nesporná, išlo o kombináciu striebra a zlata, kamene v nich mali nízku
hodnotu. Ocenenie šperkov navrhovateľkou je nereálne.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že súhlasia s ocenením šperkov uvedeným v
znaleckom posudku vypracovanom Ing. A.. Od navrhovateľky žiadali pred podaním návrhu číslo účtu,
kde by jej peniaze zaslali, toto odmietla, preto žiada návrh v časti príslušenstva zamietnuť. Vloženie
peňazí do notárskej úschovy sa nakoniec nezrealizovalo, pretože tiež by s tým boli spojené výdavky,
ktoré by hradil odporca počas celého konania, ktoré trvá už od roku 2009.
Znalec Ing. P. X. na pojednávaní uviedol, že historickú hodnotu šperkov konzultoval s P. B. zo spoločnosti
B.-T. s.r.o. K., pánom X. O. a s pani I. F.. Tiež porovnával podobné šperky podľa daného opisu. Náramok
aj keby mal nejakú historickú hodnotu, nemalo by to vplyv na jeho všeobecnú hodnotu. Náušnice sú
bežným šperkom, ktorý je možné bežne kúpiť, dokonca aj v ich obchode majú také v ponuke s rýdzosťou
585/1000 alebo 750/1000. Porovnal hodnoty podobných šperkov v renomovaných aukčných sieňach a
dospel k záveru na základe vyššie uvedeného, že historická hodnota týchto šperkov pokiaľ je, tak je
zanedbateľná, šperky možno považovať za bežné šperky. To, či posudzované šperky vykazujú atribúty
historickej hodnoty, telefonicky konzultoval s JUDr. Mgr. K. F. PhD, z A. archeológie, G. fakulta UK B.,
ktorý uviedol, že na to, aby historická hodnota mala vplyv na cenu šperku, tak by šperk mal spĺňať atribúty
historickej hodnoty, ktorými je napríklad to, že šperk bol vo vlastníctve spoločensky významnej osoby,
alebo šperk vyrobil výrobca, ktorý má nejaké renomé, resp. obsahuje špecifický typ kameňa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, fotografiami, prijatím šperkov, uznesením
OR PZ, výzvou na mimosúdne vyrovnanie, listom právneho zástupcu navrhovateľky, posudkom na
šperk č.63/08, 64/08,65/08, vyjadrením odporcu, listom právneho zástupcu navrhovateľa, znaleckým
posudkom č.3/2011, 1/2012, 1/2014, vyjadreniami k znaleckým posudkom, posúdením historickej
hodnoty šperkov, podkladmi z konzultácií, odborným vyjadrením č.1/2013, doplnkom č.1 k ZP 1/2014,
vyjadrením k doplnku č.1, výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca, svedka a zistil tento
skutkový a právny stav :
Navrhovateľka sa v máji 2007 dohodla s odporcom na oprave šperkov (hodinky, náušnice a náramok),
ktoré nechala u odporcu v predajni. V októbri 2007 prišlo v zlatníctve ku krádeži, ktorého sa dopustil
neznámy páchateľ. Odcudzené boli aj vyššie uvedené šperky, ktoré ohodnotila navrhovateľka na
7.251,16 eura, pretože tieto majú podľa nej aj historickú hodnotu. Navrhovateľka žiadala od odporcu
náhradu škody spolu s úrokom z omeškania od 7.10.2007 až do zaplatenia. Odporca nepopieral nárok
navrhovateľky, ale nesúhlasil s hodnotou šperkov uvádzanou navrhovateľkou. Ponúkol odporkyni sumu
31.400 Sk s tým, aby mu oznámila číslo účtu do 31.7.2008, s cieľom poukázať jej peniaze. Odporkyňa
s uvedenou sumou nesúhlasila a číslo účtu odporcovi neposkytla. Vo veci boli vypracované viaceré
znalecké posudky.
Znaleckým posudkom Ing. A., č. 3/2011 bola stanovená cena šperkov na 1.936,28 eura (hodinky -
1.027,33 eura, náramok 335,58 eura, náušnice - 573,37 eura). Znalec vychádzal z rýdzosti 585/1000,
nakoľko táto je najčastejšie predávanou v Európskej únii. Navrhovateľka namietala, že v znaleckom
posudku nebola zohľadnená historická hodnota šperkov a navrhla ustanoviť znalca, ktorý ju zohľadní.
Znaleckým posudkom Ing. P. X., č.1/2012 bola stanovená hodnota šperkov vrátane ich historickej
hodnoty nasledovne :
náramok v rýdzosti Au 585/1000, spodná hranica ceny 410,49 eura, horná hranica ceny 631,54 eura, v
rýdzosti Au 750/1000, spodná hranica ceny 527,68 eura, horná hranica ceny 811,07 eura
náušnice v rýdzosti Au 585/1000, spodná hranica ceny 159,90 eura, horná hranica ceny 326,49 eura, v
rýdzosti Au 750/1000, spodná hranica ceny 182,14 eura, horná hranica ceny 353,17 eura.
Znalec zhodnotil, že náramok nevykazuje atribúty historickej hodnoty a náušnice, ktoré ak by aj
vykazovali atribúty historickej hodnoty, nemalo by to vplyv na hodnotu šperku, pretože nie je známe,
že šperk by bol vo vlastníctve spoločensky, politicky, alebo historicky významnej osoby. Hodiny neboli
znalcom ohodnotené, nakoľko hodinárske odvetvie nepokrýva jeho znaleckú činnosť.
Na základe predloženia fotografií náušníc navrhovateľkou, bol vypracovaný ďalší znalecký posudok
č. 1/2014, znalcom Ing. P. A., ktorý určil rozmer veľkosti kameňov v náušnici. Na podnet odporcu bol
vypracovaný doplnok č.1 k tomuto posudku, ktorým bola určená čistá veľkosť kameňa bez vložky bieleho
zlata.
Podľa § 420 ods.1 Obč.zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 421 Obč.zák., každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku,
zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
Podľa § 442 ods.1 Obč.zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 Obč.zák., pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 517 ods.1 Obč.zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je dôvodný len v časti zaplatenia
náhrady škody. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že škoda navrhovateľke vznikla a že odporca ako
fyzická osoba, ktorá prevzala vec do opravy zodpovedá za škodu, ktorá vznikla odcudzením šperkov
z predajne odporcu v zmysle § 421 Obč.zák.. Sporná bola výška škody. Vzhľadom na rozdielnosť
znaleckých posudkov vychádzal súd zo znaleckého posudku znalca Ing. A., pričom prihliadol aj na
znalecký posudok Ing. X., ktorý neurčil presne hodnotu jednotlivých predmetov, ale stanovil hornú a
dolnú hranicu a vychádzal aj z rôznej rýdzosti. Po spriemerovaní jednotlivých súm, je pre navrhovateľku
priaznivejší posudok znalca Ing. A., s ktorým súhlasil aj odporca. Súd si zrátal jednotlivé sumy pri každej
rýdzosti stanovené Ing. X., t.j. pri náramku spodnú a dolnú hranicu ceny, ktorú sumu vydelil dvoma
(1.042,03 : 2 = 521), ( 13.38,75 : 2 = 669,37). Keďže nevieme aká bola rýdzosť jednotlivých šperkov,
aj tieto dve sumy pre jednotlivé rýdzosti súd zrátal a vydelil dvoma (1.190,37 : 2 = 595,19 eura) a
výsledok predstavoval priemernú hodnotu náramku, pri spriemerovaní hornej a dolnej sumy za šperk a
pri spriemerovaní dvoch rôznych rýdzostí, keďže ani táto skutočnosť sa nedala v konaní presne určiť
žiadnym zo znalcov. Tento istý postup súd aplikoval aj pri náušniciach a ich priemerná hodnota po
takomto prepočte bola 255,42 eura (486,39 : 2 = 243,19), (535,31 : 2 = 267,65), 510,85 : 2 = 255,42
eura. Po spočítaní takto vyrátaných priemerných cien náušníc a náramku dostaneme sumu 850,61
eura. Cena náramku a náušníc podľa znalca Ing. A. predstavovala 908,95 eura bez hodiniek, ktorých
hodnota bola 1.027,33 eura. Vzhľadom na jednoznačne určenú cenu šperkov znalcom Ing. A., ktorá je
pre navrhovateľku aj priaznivejšia a s ktorým znaleckým posudkom súhlasil aj odporca a navrhol z neho
vychádzať v konaní, súd mal za to, že navrhovateľke bola spôsobená škoda 1.936,28 eura. Bolo by
nesprávne vychádzať len z horných alebo len z dolných hraníc cien stanovených Ing. X. a takisto prikloniť
sa len k jednej z rýdzostí a tak určiť škodu, pretože ak znalec nevedel presne ustáliť cenu šperkov,
tak súd si nemohol vyberať, ktorú z kombinácií pri výpočte použije. Preto všetky sumy spriemeroval a
týmto výpočtom sa aj priblížil k sume stanovenej prvým ZP. Navrhovateľka napriek znaleckým posudkom
namietala, že nebola zohľadnená ich historická hodnota. Znalec Ing. X. konzultoval hodnotu šperkov aj
s osobami s odboru starožitníctvo a v znaleckom posudku uviedol na str. 7 (č.l. 129), že šperky nemajú
historickú hodnotu. Šperk by musel byť vo vlastníctve spoločensky, politicky, alebo historicky významnej
osoby, aby vykazoval atribúty historickej hodnoty, čo by potom malo aj vplyv na jeho hodnotu.
Vo zvyšku uplatneného nároku navrhovateľky súd návrh zamietol, pretože navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno ohľadne výšky škody. Omeškanie odporcu s náhradou škody nemohlo v zmysle §
517 ods.1 Obč.zák. nastať, pretože výška škody sa ustálila až v priebehu konania. V októbri 2007 ani
jeden z účastníkov nevedel aká je skutočná škoda, nevedeli sa na nej zhodnúť. Odporca nemohol plniť
včas a riadne z dôvodu, že nevedel v akej výške má plniť. Odporca chcel poukázať finančné prostriedky
v sume 31.400 Sk (viac ako polovica priznaného nároku) na účet navrhovateľky, čo ona odmietla a číslo
účtu mu neposkytla.
Podľa § 142 ods.2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 142 ods.3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zaplatenia sumy 7.251,16 eura (100%), súd jej priznal
1.936,28 eura (26,70 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 5.314,88 eura (73,30 % zo žalovanej sumy) návrh
zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Odporca bol úspešný v 46,60 %
(73,30 % - 26,70 %) a preto mu súd priznal náhradu trov konania 1.615,28 eura, t.j. 46,6% z uplatnenej
sumy v zmysle ust. § 142 ods.2 O.s.p.. Súd nepostupoval podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p. a navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal, aj keď rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku, avšak bol
veľký rozdiel medzi sumou požadovanou navrhovateľkou a sumou, ktorá bola stanovená v znaleckom
posudku. Navrhovateľka mohla pred podaním návrhu prekonzultovať cenu šperkov s odborníkom.
Škodu na šperkoch si sama odhadla a tento odhad sa dosť výrazne odlišuje od skutočnej škody, ktorá
jej vznikla.
Pri výpočte trov navrhovateľa, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, postupoval súd podľa
ust. §10 ods.1, §13a, §16 ods.3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z., o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, kde 1 úkon právnej služby predstavuje 237,34
eura (počítané zo sumy 7.251,14 eura) a režijný paušál v roku 2010 - 7,21 eura, v roku 2011 - 7,41 eura,
v roku 2012 - 7,63 eura, v roku 2013 - 7,81 eura, v roku 2014 - 8,04 eura, v roku 2015 - 8,39 eura.
Súd priznal odporcovi náhradu trov konania za nasledovné úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia 14.1.2010, písomné podanie na súd 3.9.2012, 28.11.2014, účasť na pojednávaní dňa
14.1.2010, 11.3.2010, 15.12.2011, 11.12.2012 - odročené bez prejednania veci 1 úkon, 15.1.2013,
30.5.2013, 20.6.2013, 17.9.2013, 27.10.2015, 12.11.2015 - vyhlásenie rozsudku 1 úkon). Spolu 2.888,56
eura x 46,6% (miera úspechu odporcu) = 1.346,07 eura + 20 % DPH = 1.615,28 eura.
Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony : vyjadrenie z
3.10.2011, pretože odporca len vyjadril súhlas so znaleckým posudkom, nešlo v ňom o vyjadrenie
právneho názoru, ktorý by mal vplyv na samotné konanie,
vyjadrenie z 31.1.2012 - ide o vyjadrenie k osobe znalkyne, nejde o vyjadrenie vo veci samej,
vyjadrenie z 17.7.2012 - odporca namieta ustanoveného znalca, nejde o vyjadrenie vo veci samej,
vyjadrenie z 23.6.2015 - vyjadrenie súhlasu so znaleckým posudkom, obdobne ako pri prvom vyjadrení.
Podľa § 148 ods.1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vo veci bolo priznané znalečné v celkovej výške 3.019,78 eura (484,20 + 490,48 + 142,15 + 1.331,35 +
571,60) a tiež bolo priznané svedočné vo výške 8,60 eura. Časť znalečného hradili účastníci zložením
preddavku, a to navrhovateľka v sume 210 eur (3 x po 70 eur) a odporca v sume 640 eur (2 x 70
eur + 500 eur). Štát má podľa § 148 ods.1 Os.p. nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý
zodpovedá úspechu vo veci. Keďže navrhovateľka bola úspešná v 26,70 % a nie sú u nej predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov, vznikol štátu voči nej nárok na náhradu trov v sume 2.219,80
eura. Odporca bol úspešný v 73,30 % a nie sú u neho predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov, vznikol štátu voči nemu nárok na náhradu trov v sume 808,58 eura. Po odpočítaní preddavkov,
ktoré uhradili účastníci v priebehu konania, zaviazal súd navrhovateľku zaplatiť 2.009,80 eura a odporcu
168,58 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.