Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 3, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 1T/249/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010924
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Piros

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214010924.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom JUDr. Ladislavom Pirosom, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému G. W., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.8.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. W. I.. X.XX.XXXX O. X. M., G. Z. Q., G. Č.. XXXX/XX, T. X. M.

je vinný, že

dňa 26. júla 2014 v čase okolo 17.30 hod. na G. U., v obci Q., okres Dunajská Streda, v záhrade patriacej
k rodinnému domu súpisného čísla XXX sa zabitím vyhrážal poškodenému G. Z., pričom vo svojej ruke
držal sekeru a povedal mu, že ak ihneď neodíde z miesta, tak mu odsekne hlavu, ktoré vyhrážky v
menovanom vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - osobe vyššieho veku

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 37 písm. m)
Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 500,-- (päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad zmarenia peňažného trestu ukladá náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Súd v predmetnej veci na základe uznesenia Krajského súdu Trnava 3To/110/2015 na čl. 122-125
doplnil dokazovanie výsluchom svedka F. V., ktorý na hlavnom pojednávaní na čl. 145 zodpovedal

položené otázky, v zmysle ktorých otázok je jednoznačné, že v čase vykonania skutku bol prítomný
počas žatvy na vedľajšej parcele rodinného domu matky obžalovaného.
Bol to práve on, ktorý v čase preskočenia oplotenia obžalovaným niečo prehodil cez oplotenie
a ako prichádzal k samotnému poškodenému Z., on sa musel postaviť medzi obžalovaného a
poškodeného a uchytiť ho za ruky, keďže v jednej ruke držal sekeru. Podľa vyjadrenia svedka
V. už predtým susedia v záhrade boli agresívni, nadávali smerom na poškodeného kvôli nejakým

postrekom na susednej parcele, pričom konkretizoval svedok, že na poškodeného nadávali rôznymi
výrazmi, že je „mafián, komunista“ a kritického dňa obžalovaný 2-krát došiel na uvedený pozemok,
v prvom prípade riadne cez ulicu a v tom druhom prípade cez oplotenie so sekerou a vtedy on
musel zakročiť a zakročil najmä z toho dôvodu, že nechcel zle obžalovanému a ani Z.. Obžalovaný
naďalej nadával a vyjadril sa v tom smere svedok V., že podľa neho to bolo celé vyhrážanie sa, keď

niekto za niekým ide so sekerou a používal slová, aby „okamžite zmizli, lebo nám rozbije hlavu“.
Poškodený Z. sa vtedy nachádzal za ním, bál sa a potom odišiel von k autu. On naďalej ukľudňoval
obžalovaného a potom aj on odišiel na ulicu. Nikto iný sa do tohto konfliktu nezapojil. Svedok sa
nevedel vyjadriť, že kde sa podela sekera a keď tam došli príslušníci polície, tí sa pýtali iba na
obžalovaného a poškodeného, ale sa nepýtali, konkrétne jeho, že čo sa tam vlastne stalo.

Súd tak vychádzajúc nielen z výpovede svedka V., ale aj z výpovede samotného poškodeného, ktorý
vprípravnomkonaní akoajnahlavnompojednávanízotrval nasvojich tvrdeniachavpodstate rovnako
opisoval priebeh udalostí ako svedok V., najmä v tom smere, že to bol obžalovaný a jeho sestra, ako aj
ďalšie osoby z vedľajšej záhrady, čo začali na nich kričať a nadávať, a že prvýkrát došiel obžalovaný
na pozemok iba ho osočovať a druhýkrát preskočil oplotenie a niečo zdvihol aj zo zeme a vtedy si

poškodený všimol, že drží v ruke sekeru a pribl. 3 m od neho sa začal vyhrážať poškodenému
a v tom momente pristúpil k nemu svedok V., v dôsledku čoho sa on zľakol a mal strach o život,
súd mal preukázané, že obhajoba obžalovaného v tomto smere neobstojí, keďže je jednoznačné,
že kritického dňa bol to práve obžalovaný, ktorý zbytočne v podguráženom a opitom stave, čo
potvrdil aj svedok V. preskočil oplotenie pozemku a so sekerou v ruke sa vyhrážal poškodenému

odseknutím hlavy, ktoré vyhrážky v menovanom vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.
Z uvedených dôvodov neobstála obhajoba obžalovaného, že by sa nebol vyhrážal poškodenému
so sekerou v ruke, keďže je jednoznačné, že kritického dňa došiel na dvakrát na obhospodárený
pozemok poškodeného, vyhrážal sa tam,, čo vzbudzovalo dôvodnú obavu u poškodeného, že svoje
vyhrážky aj vykoná.

Súd zvážiac aj ďalšie vypočuté svedecké výpovede V. a F. B., ktorí vykonávali žatvu na pozemku,
a ktorí svedkovia tiež potvrdzovali, že z vedľajšej záhrady aj samotný obžalovaný a jeho sestra
začali kričať a nadávať na poškodeného a to najmä matka obžalovaného a zvážiac aj ďalšie výpovede
vypočutých svedkov V. Q., R. Q., L. O., F. O., Y. W. a G. B., ktorí vypovedali v podstate v
prospech obžalovaného, ktoré výpovede však súd hodnotí, vzhľadom na ich rodinnú príslušnosť, za

účelové, keďže sa nevedeli vyjadriť priamo ku skutku, ktorý sa mal odohrať na vedľajšom pozemku,
konkrétne nemohli počuť aké slová odzneli medzi obžalovaným a poškodeným, čoho bol účastníkom
jediný nestranný svedok V., súd neprijal obhajobu obžalovaného, keďže aj uvedení svedkovia mohli
mať záujem svojou výpoveďou napomáhať obžalovanému, pričom svedok V. už v prípravnom konaní
obdobne vypovedal ako na opätovnom hlavnom pojednávaní.

Objektom trestnéhočinu nebezpečného vyhrážania súprimárne medziľudskévzťahy aprávo človeka,
aby nebol vystavený závažným vyhrážkam.
Subjektom uvedeného trestného činu je ktorýkoľvek páchateľ, trestne zodpovedný.
Objektívna stránka uvedeného trestného činu spočíva z hľadiska konania v prevažnej väčšine
prípadov v aktívnom konaní.

Spočíva aj vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou a
to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
Následkom je pôsobenie samotnej vyhrážky, ktorá však musí byť vážne mienená.
Vyhrážka predstavuje vyjadrenie, že páchateľ spôsobí poškodenému nejakú ujmu.
Pritýchtotrestných činochmusí byťosoba,naktorúmávyhrážkapôsobiť, vtakomstave,aby dokázala

vyhrážku vnímať.Vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom a za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú
obavu z jej naplnenia.
Pri uvedenom trestnom čine subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie. Samotná vyhrážka

musí byť mienená vážne a vyžaduje si situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej
obavy a situácia objektívne vzbudzuje obavu, že vyhrážka môže byť naplnená.
Uvedený trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak použije zbraň na zastrašovanie hrozbou.
Kvalifikačným znakom je spáchanie uvedeného trestného činu aj na chránenej osobe, ktorá v čase
vykonania skutku už dovŕšila vek 60 rokov v zmysle § 127 ods. 3 Trestného zákona.

Súd zvážiac vyššie uvedené ustanovenia a vyhodnotiac aj vykonané dokazovanie na hlavnom
pojednávaní mal preukázané, že obžalovaný kritického dňa napadol a vyhrážal sa poškodenému
vyššieho veku so zbraňou v ruke a z výpovedí je jednoznačné, že tento sa obával o svoj život a zdravie,
keďže sa ukryl za svedkom V., ktorý zabránil obžalovanému v ďalšom konaní, čím súd mal
po objektívnej ako aj subjektívnej stránke preukázanú skutkovú podstatu prečinu nebezpečného
vyhrážania.

Súd zvážiac pri výmere výšky a druhu trestu možnosti nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako aj
ustanovenie § 34 Trestného zákona a nasl., najmä to, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestne činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život, zvážiac aj osobu obžalovaného, ktorý už v minulosti bol
súdne trestaný, avšak už uplynula zákonná lehota na vyslovenie osvedčenia alebo neosvedčenia

sa v predchádzajúcej veci, prihliadajúc aj na pretrvávajúce susedské spory a tú okolnosť, že
pravdepodobne sa dal svojou rodinou a najmä matkou nahuckať na poškodeného, aby s ním
spravil poriadok, súd aj vzhľadom na čas, ktorý uplynul od vykonania skutku dospel k záveru, že
uložený peňažný trest postačí na jeho nápravu a prevýchovu.
V prípade právoplatnosti rozsudku, ak by obžalovaný nezaplatil peňažný trest súd môže nariadiť

výkon náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,

osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.