Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/733/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216378
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214216378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o. IČO:
35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: Y. T., nar. XX. Y. XXXX, bytom I. XXX, o zaplatenie 531,16
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 2. júla
2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 69
eur s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 6. septembra 2011 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1
ZoSÚ (z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) a § 5b ZoS (z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa), § 100 ods. 1, § 101 a § 52 ods. 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
zmien a noviel). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca

žalobkyne uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 7086870 dňa 2. februára 2011, a to vo výške
649,20 eur, pričom zo zmluvy vyplýva, že bola poskytnutá len vo výške 500 eur, keď pôžičku mal
žalovaný splácať v pravidelných 12 mesačných splátkach po 54,10 eur. Súd prvej inštancie dôvodil, že
žalobkyňa nepreukázala, že by bol úver zosplatnený a preto súd vychádzal zo splatnosti jednotlivých
splátok, ktoré boli ku dňu 20. júla 2011 premlčané, pričom sa jedná o splátky v sume 270,50 eur, pričom
z prehľadu realizovaných splátok vyplýva, že žalovaný doposiaľ zaplatil 160,50 eur a keďže úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný dostal

reálne 500 eur, z ktorých uhradil 160,50 eur a splátky v sume 270,50 eur sú premlčané a preto k úhrade
zostáva suma 69 eur. Z tejto sumy priznal i úrok z omeškania, ktorý je o 8 %-ných bodoch vyšší ako
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vo zvyšku
žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., avšak v konaní
v prevažnej miere úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila,
že v zamietnutej v časti 270,50 eur s príslušenstvom podáva odvolanie, keď nesúhlasí s posúdením
a vyhodnotením otázky premlčania. Dodala, že už v žalobe uviedla, že zo strany žalobkyne došlo k
predčasnému ukončeniu zmluvy uplynutím lehoty uvedenej v predžalobnej upomienke, keď listom zodňa 17. augusta 2011 označeným ako predžalobná upomienka právny predchodca žalobkyne vyzval
žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 3 dní od jej doručenia a nakoľko sa predmetnú upomienku
nepodarilo žalovanému doručiť z dôvodu, že v odbernej lehote nebola prevzatá 2.9.2011 bola zásielka

vrátená právnej predchodkyni žalobkyne a trojdňová lehota teda uplynula dňa 5.9.2011, pričom dňom
6.9.2011 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy a od tejto doby je potrebné počítať začiatok premlčacej
lehoty. Keďže žalobný návrh bol podaný 15. augusta 2014 premlčacia doba k predmetnému dátumu
neuplynula. Dodala, že sa nebráni posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov,
avšak súd prvej inštancie mal priznať 339,50 eur, čo neučinil a priznal len 69 eur a preto navrhuje, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej i 270,50 eur s príslušenstvom. Uplatnil si i trovy odvolacieho konania vo výške 37,96 eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a v časti rozhodnutia o trovách konania, nakoľko išlo

o výrok závislý od rozhodnutia o napadnutom výroku (§ 379 písm. a) a § 380 ods.1 C.s.p.), prihliadnuc
na vady konania, týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §
384 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario C.s.p.) postupom podľa §
219 ods. 3, C.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 13. decembra 2016.
6. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti, tak ako táto vyplýva z odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Dôvody týkajúce sa zamietnutia časti žaloby z dôvodu premlčania sú objektívne
presvedčivé i keď neúplné a preto odvolací súd k námietkam žalobkyne z jej odvolania dodáva
nasledovné:

7. V práve posudzovanej veci bolo nesporné, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, že právny vzťah

medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, kedy súd rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

8. K otázke posúdenia vzniku práva veriteľa domáhať sa zaplatenia celej pohľadávky (ktorej
zaplatenie bolo dohodnuté v splátkach) pre nesplnenie niektorej splátky a k otázke premlčania odvolací
súd uvádza nižšie uvedenú právnu a skutkovú argumentáciu.

9. Podľa § 565 O.z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (strata výhody splátok) je teda v zmysle vyššie
uvedeného viazané na splnenie týchto podmienok: možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená

v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, dlžník nesplní niektorú zo splátok
v deň jej splatnosti, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.11. Podľa § 53 ods. 9 O.z. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

12. V tejto súvislosti vzhľadom na charakter nárokov uplatňovaných žalobkyňou v tomto konaní (plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy) odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 53 ods. 9 O.z. modifikuje ustanovenie
§ 565 O.z. vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa § 565 O.z., ak ide o splnenie dlhu v splátkach,

môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnutéalebourčenévrozhodnutísúdu.Právonazaplateniecelejpohľadávky(stratuvýhodysplátok)
môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 O.z. je však
strata výhody splátok v právnom vzťahu so spotrebiteľmi podmienená uplatnením týchto podmienok:
musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu, strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej
splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí

trojmesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky.

13. Ak sa teda v spotrebiteľskej zmluve dohodla strata výhody splátok, má veriteľ právo (nie
však povinnosť) od dlžníka (spotrebiteľa) žiadať zaplatenie celej pohľadávky za splnenia zákonných

podmienok. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť, len ak od splatnosti nezaplatenej splátky
uplynula najmenej trojmesačná lehota. Uplynutie trojmesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky
však nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu, nakoľko zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ
upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (stratu výhody splátok). Veriteľ teda
musí vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v pätnásťdňovej lehote. Po jej uplynutí sa právo

na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky stáva účinným, teda až v tomto okamihu vzniká právo veriteľa
požadovať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky naraz. Pokiaľ ide o premlčanie takéhoto práva je
potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 103 O.z. veta druhá ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, teda tej,
ktorej zaplatenie požadoval veriteľ svojou výzvou obsahujúcou aj upozornenie veriteľa na uplatnenie

práva na zaplatenie celej pohľadávky.

14. Zo spisu súdu prvej inštancie však odvolací súd zistil, že žalobkyňa nepredložila súdu žiadne
listinné dôkazy preukazujúce splnenie vyššie uvedených podmienok a to najmä, že by súčasťou
dohody o plnenie dlhu v splátkach bola aj dohoda o strate výhody splátok, a teda nepreukázala svoje

skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, že žalovanému na základe takejto dohody a za splnenia aj vyššie
citovaných zákonných podmienok vznikla povinnosť uhradiť všetky nezaplatené splátky jednorázovo. So
žalobkyňou predloženej Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky z 2.2.2011 evidenčné číslo 7086870
totiž nevyplýva, že by súčasťou dohody o splácaní dlhu v splátkach bola aj dohoda o strate výhody
splátok a „predžalobnú upomienku“ zo 17.8.2011 nie je možné vzhľadom na jej obsah považovať za

výzvu veriteľa dlžníkovi, ktorou veriteľ vyzýva dlžníka na zaplatenie konkrétnej neuhradenej splátky v
lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že ak túto konkrétnu splátku do 15 dní neuhradí,
po uplynutí tejto lehoty sa stáva splatným celý zostatok dlhu. Z „predžalobnej upomienky“ zo 17. augusta
2011 predloženej žalobkyňou spolu so žalobou (č.l. 5 spisu) totiž podľa jej obsahu vyplýva len to, že
veriteľ dlžníkovi len oznamuje, že nevzal vážne predchádzajúce upozornenie týkajúce sa zmluvy číslo

7086870, ktorým mu poskytol poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky a preto ho dôrazne
vyzýva k úhrade všetkých splátok (teda celého zostatku dlhu) jednorázovo. Nakoľko za takejto situácie
(rešpektujúc povinnosti súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) nebolo možné bez
ďalšieho (v neprospech spotrebiteľa) vychádzať z nepodloženého tvrdenia žalobkyne o zosplatnení
úveru je záver súdu prvej inštancie o premlčaní jednotlivých splátok splatných do 20. júla 2011 správny.

15. Za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie v časti trov konania o nepriznaní v konaní v
prevažnej miere úspešnému žalovanému náhrady trov konania, keďže si ich návrhom neuplatnil.

16. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. mu vzniklo

právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, nie je však dôvodné mu právo priznávať,
keďže žiadne trovy mu nevznikli a je preto nedôvodné, aby o ich výške rozhodoval súd prvej inštancie.17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).