Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715209781
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715209781.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SudcaOkresnéhosúduMartinJUDr.DušanPagáčvprávnejvecinavrhovateľa:E.U.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom H. XXXX/XX, D., právne zastúpený Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom Mariánske
námestie 29/6, Žilina, proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so
sídlom Drieňová 22, Bratislava, v konaní o náhrada škody, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa zo dňa 07.07.2015, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť náhradu
škody vo výške 250,63 € spolu s príslušenstvom, sa zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 120,48 €, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom,ktorýbolsúdudoručenýdňa09.07.2015,navrhovateľžiadal,abysúdzaviazalodporcuzaplatiť
škodu vo výške 250,63 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy od 20.05.2015 až do
zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že Mesto Martin, na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy,
uložilo navrhovateľovi podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 282/2002 Z. z. o podmienkach držania psov pokutu
vo výške 33,- €. Následne Mesto Martin na základe rozhodnutia Okresného úradu v Žiline zo dňa
27.06.2014 konanie vo veci priestupku zastavilo, čím vznikla odporcovi škoda vo výške nákladov, ktoré
vynaložil na svoje právne zastúpenie v priestupkovom konaní vo výške 250,63 €.

Navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Mesta Martin,
pretože pri objasňovaní priestupku podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 3 písm. d) Zákona č. 372/1990
Zb. sa podľa jeho názoru mala vec odložiť, pretože už v rámci objasňovania priestupku bolo preukázané,
žesanestalskutok,oktoromsakonalo.Podľanavrhovateľamalapolíciasprávnevecodložiťzáznamom,
a to podľa § 60 ods. 3 písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb. a Mesto Martin, ktoré prejednávalo priestupok,
malo vec bez ďalšieho odložiť podľa § 66 ods. 2 písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb., pretože skutok, o

ktorom sa konalo, nie je priestupkom.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 30.10.2015. Podľa odporcu na odloženie veci záznamom
dôvod nebol, pretože orgán objasňujúci priestupok mal preukázané porušenie ustanovenia § 7 ods. 2
písm. d) Zákona č. 272/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Navrhovateľ,
ktorý viedol tri psy, nevedel preukázať (známkou) totožnosť dvoch z týchto psov. Túto skutočnosť
navrhovateľnespochybňuje.Odporcapoukázalnato,ženavrhovateľpodalMestskejpolíciimestaMartin

nepravdivé vysvetlenie ohľadom veku ním vedených psov a následne sa odmietol k veci ďalej vyjadriť.
Bolo preukázané dôvodné podozrenie, že došlo k spáchaniu priestupku a existovali predpoklady na
postup podľa § 58 a nasledovných Zákona č. 372/1990 Zb., aby sa konajúci orgán snažil obstarať
podklady potrebné na rozhodnutie vo veci priestupku a aby vypracoval správu o výsledku objasňovaniapriestupkuanásledneabypredložiltútosprávupríslušnémuorgánu,ktorýopriestupkubuderozhodovať,
teda Mestu Martin. Odporca nesúhlasil ani s tým, že konajúci orgán porušil ustanovenie § 66 ods. 2
písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb., pretože správa o výsledku objasňovania priestupku bola podľa neho

dostačujúcim podkladom pre začatie konania o priestupku. Mesto Martin ako konajúci orgán na základe
výsledku objasňovania priestupku usúdilo, že sú dané dôvody na začatie konania a že je dôvodné
podozrenie zo spáchania priestupku, a to navrhovateľom podľa § 7 ods. 2 písm. d) Zákona č. 282/2002
Z. z., pretože dva z troch psov vedených navrhovateľom sa nepreukázali známkou totožnosti. Následne
podľa § 67 ods. 3 Zákona č. 372/1990 Zb. Mesto Martin začalo tento priestupok prejednávať. Podľa

navrhovateľa začatie konania o priestupku umožňuje, aby konajúci orgán spoľahlivo zistil skutkový
stav veci. Bolo by podľa neho nelogické predpokladať, že už pri začatí konania o priestupku musí
byť priestupok jednoznačne preukázaný, keďže spoľahlivé zistenie, že sa skutok stal a spáchala ho
podozrivá osoba je cieľom prejednanie priestupku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov a zistil:

Mesto Martin na základe správy o výsledku objasňovania priestupku (správa Mestskej polície mesta
Martin zo dňa 22.08.2013), ako vecne a miestne príslušný prvostupňový orgán podľa § 7 ods. 4 Zákona
č. 282/2002 Z. z., konalo na úseku preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy vo veci priestupku, a
to podľa § 7 ods. 2 písm. d) Zákona č. 282/2002 Z. z. a vydalo rozhodnutie, ktorým uznalo navrhovateľa

vinným z priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. d) Zákona č. 282/2002 Z. z., pretože dňa 15.07.2013 v
čase približne o 07:35 hod. viedol troch psov plemena mops v Martine na H. ulici, pričom nevedel
preukázať totožnosť dvoch z týchto psov. Skutočnosť, že dva psy, ktoré viedol navrhovateľ, nemali
známku totožnosti, nebola medzi účastníkmi sporná. Na základe odvolania navrhovateľa bolo toto
rozhodnutie rozhodnutím Okresného úradu v Žiline zo dňa 27.06.2014 zrušené a vec bola vrátená Mestu

Martin na nové prejednanie a rozhodnutie. Mesto Martin novým rozhodnutím zo dňa 09.12.2014 podľa
§ 76 ods. 1 písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, konanie vo veci priestupku, ktorého sa
mal navrhovateľ dopustiť podľa § 7 ods. 2 písm. d) Zákona č. 282/2002 Z. z., zastavilo. Ako z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, Mesto Martin konanie o priestupku zastavilo, pretože s úplnou
istotou sa nepodarilo preukázať, že pes, ktorého na verejnosti viedol navrhovateľ, sa zdržuje na území

Slovenska viac ako 90 dní. Z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že navrhovateľ mestskej polícii,
ktorá vyšetrovala priestupok, oznámil, že dva psy, ktoré nemali ochrannú známu a ktoré viedol, sú staré
iba jeden mesiac a ochrannú známku ešte nepotrebujú. Zo zdravotných preukazov psov vystavených
veterinárom na Slovensku polícia zistila, že obidva psy rasy mops čiernej farby sa narodili 22.02.2009
a evidencii podľa § 3 Zákona č. 282/2002 ods. 5 podliehajú. Na základe žiadosti ich držiteľa, bola

obec povinná ich do evidencie zapísať a vystaviť im evidenčnú známku. Na tejto evidenčnej známke je
uvedené evidenčné číslo psa, názov obce, kde je pes evidovaný a údaj o tom, či je pes nebezpečným
psom. Známkou držiteľ psa preukazuje totožnosť psa. Podľa § 3 ods. 6 Zákona č. 282/2002 Z. z. známka
jeneprenosnánainéhopsa.Skutočnosť,ženavrhovateľsatakoutoznámkouudvochpsovnepreukázal,
sporná nebola. Za tejto dôkaznej situácie je prekvapujúce, prečo konajúci orgán konanie o priestupku

zastavil.Podľanázorusúdukonajúcamestskápolíciavyvinulamaximálneúsilie,ktoréjemožnéodnejza
daných okolností požadovať. Polícia zistila, že dva psy, ktoré na verejnom priestranstve viedol odporca,
nemali známku totožnosti a bolo povinnosťou polície podať správu konajúcemu priestupkovému orgánu,
aby na základe nej vykonal ďalšie vyšetrenia a prípadne o priestupku navrhovateľa rozhodol. Konajúci
orgán oznámenie o priestupku navrhovateľa prejednal a o tomto priestupku rozhodol.

V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť aj právnemu názoru odporcu, podľa ktorého začatie konania
o priestupku umožňuje, aby konajúci orgán spoľahlivo zistil skutkový stav veci. Bolo by nelogické
predpokladať, že už pri začatí konania o priestupku musí byť priestupok jednoznačne preukázaný,
keďže spoľahlivé zistenie, že sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa zákona o priestupkoch alebo

podľa iného zákona, spáchala podozrivá osoba. Objasnenie týchto skutočností je cieľom prejednania
priestupku príslušným orgánom. Pokiaľ teda príslušný orgán, t. j. Mesto Martin, na ktorý bola prenesená
právomoc štátnej správy, konal tak, že na základe oznámenia mestskej polície začal konanie o
priestupku, konal správne a v žiadnom prípade sa nejednalo o nesprávny úradný postup podľa § 9
Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Súd konštatuje, že v prípade úpravy podmienok držania psov, evidencie psov a vydávania všeobecne
záväzných nariadení obce v medziach Zákona č. 282/2002 Z. z. ide o výkon samosprávy, a to vzhľadom
na citované interpretačné pravidlo vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 4 Zákona č. 369/1990 Zb..Ustanovenie § 7 Zákona č. 282/2002 Z. z. však obsahuje aj osobitnú úpravu skutkových podstát
priestupkov a konanie o týchto priestupkoch nie je možné považovať za výkon samosprávnej pôsobnosti
obce. Priestupok je vecou trestného charakteru, a preto orgány štátu, ktoré sú príslušné na konanie

vo veciach priestupkov, vykonávajú štátnu správu. Zákon č. 372/1990 Zb. v ustanovení § 52 určuje
správne orgány, ktoré sú vecne príslušné konať a rozhodnúť vo veciach priestupkov. Medzi tieto orgány
patria aj tie orgány, ktoré sú vo veciach priestupkov oprávnené konať podľa osobitného zákona, akým
je napríklad Zákon č. 282/2002 Z. z., to znamená, že ohľadom konania o priestupkoch konajú obce na
základe prenesenej právomoci a vykonávajú v tejto oblasti štátnu správu.

Súd podľa § 35 ods. 4 O.s.p. zaslal okresnej prokuratúre oznámenie o začatí tohto konania.

Podľa § 11 písm. a) Zákona č. 575/2001 Z. z. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným
orgánom štátnej správy okrem iného aj pre ochranu verejného poriadku.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z. z. vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci, teda aj obcou alebo mestom, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy, koná
v mene štátu Ministerstvo vnútra.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR je oprávnené Slovenskú republiku vo veci

zastupovať.

Podľa § 4 ods. 3 písm. n) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy
zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je
zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ak zákon pri úprave pôsobnosti obce
neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej
pôsobnosti obce.

Podľa § 52 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch orgány Policajného zboru prejednávajú
priestupky, ak tak ustanovuje osobitný zákon (§ 7 ods. 4 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú
niektoré podmienky držania psov).

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, každý

pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov (ďalej len
„evidencia"). Držiteľ psa je povinný prihlásiť psa do evidencie v lehote do 30 dní od uplynutia posledného
dňa lehoty uvedenej v prvej vete v mieste, kde sa pes v danom roku prevažne nachádza.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,

evidenciu vedie obec.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, obec
vydá držiteľovi psa zapísaného do evidencie evidenčnú známku psa (ďalej len „známka"). Na známke
sa uvedie evidenčné číslo psa, názov obce, kde je pes evidovaný, a údaj o tom, či je pes nebezpečným

psom. Známkou držiteľ psa preukazuje totožnosť psa.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania
psov, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak
a) neoznámi obci, v ktorej pes je evidovaný alebo má byť evidovaný, každú zmenu skutočností a údajov,

ktoré sa zapisujú do evidencie, do 30 dní od ich zmeny,
b) neprihlási psa do evidencie.

Podľa § 7 ods. 2 písm. d) Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania
psov, priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nepreukáže známkou totožnosť psa.

Podľa § 7 ods. 4 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,
priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného
zboru.Podľa § 7 ods. 5 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, na
priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 9 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania

nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Dokazovaním bolo preukázané, že činnosť mestskej polície smerovala k zhromažďovaniu dôkazov
za účelom podania správy o výsledku objasňovania priestupku pre konajúci orgán, t. j. pre Mesto
Martin (§ 67 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Toto konanie nie je možné hodnotiť ako

nesprávny úradný postup a takéto konanie nemôže byť dôvodom pre zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom). V obdobnom spore sa vyjadril aj Najvyšší súd
Českej republiky, a to takto: „Pokiaľ orgán štátu zvažuje splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia
a za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy pre rozhodnutie), hodnotí zistené skutočnosti, právne
ich posudzuje, ide o činnosti priamo smerujúce k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady

pri zisťovaní podkladov sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť zvažované jedine podľa ustanovení príslušného zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu“ (na Slovensku podľa § 5 a
nasledovných Zákona č. 514/2003 Z. z.). Zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie je však možné
uplatniť iba vtedy, ak škoda bola spôsobená právoplatným rozhodnutím, ktoré bolo zrušené alebo neskôr

zmenené pre nezákonnosť.

Pretoženavrhovateľnepreukázal,žeškodavovýške250,63€,ktorámuvzniklatým,ževynaložilnáklady
na právne zastúpenie, bola spôsobená nesprávnym úradným postupom štátu, súd návrh navrhovateľa
zo dňa 07.07.2015, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť náhradu škody vo výške 250,63

€ spolu s príslušenstvom, zamietol. Konanie mestskej polície ani konanie Mesta Martin nie je možné
považovať za nesprávny úradný postup a z toho vyvodzovať zodpovednosť štátu. V konaní nebola
preukázaná ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
na strane navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný, pretože súd zamietol návrh navrhovateľa v
celom rozsahu, odporca má voči navrhovateľovi právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli.

Odporca v podaní doručenom súdu dňa 03.12.2015 (č. l. 71) oznámil, že v prípade, že bude v
konaní úspešný uplatňuje si trovy konania pozostávajúce z náhrady výdavkov za účasť na pojednávaní
konanom dňa 19.11.2015 a to za cestu realizovanú osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do
Martina na pojednávanie, vo výške 120,48 €, ktoré špecifikoval spolu za 491 km pri spotrebe 5,6 l

pohonných látok na 100 km a cene motorovej nafty za 1 l/ 1,114 €. Súdu predložil technický preukaz od
motorového vozidla značky BMW 318 D, ktorého vlastníkom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
a doklad o kúpe pohonných látok.

Súd sa oboznámil s vyčíslenými trovami vrátane predloženého technického preukazu a dokladu o kúpe

pohonných látok a priznal odporcovi trovy konania pozostávajúce z náhrady cestovných výdavkov vo
výške 120,48 € za účasť na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015 v rozsahu za 491 km realizovaných
na ceste Bratislava - Martin a späť, pri spotrebe PHM 5,6 l/100 km, cene 1,114 € za liter pohonných
látok DIESEL a vyčíslenom koeficiente 0,183 € za 1 km v súlade s opatrením č. 632/2008 Z. z. o sumách
základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

Súd vyčíslil priznanú výšku za cestovné výdavky ako 491 km x 0,183 € (89,85 €) + náhrada za pohonné
látky pri spotrebe nafty 5,6 l ako 491 km x 0,056 l x 1,114, čo predstavuje 30,63 €, t.j. spolu 120,48 €.

Priznané trovy prvostupňového konania vo výške 120,48 € je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi,

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).

Okresný súd Martin
dňa 10.12.2015

JUDr. Dušan Pagáč
sudca
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Jarmila Kovalčíková, DiS.

Poučenie:

Návrhom,ktorýbolsúdudoručenýdňa09.07.2015,navrhovateľžiadal,abysúdzaviazalodporcuzaplatiť
škodu vo výške 250,63 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy od 20.05.2015 až do
zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že Mesto Martin, na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy,
uložilo navrhovateľovi podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 282/2002 Z. z. o podmienkach držania psov pokutu

vo výške 33,- €. Následne Mesto Martin na základe rozhodnutia Okresného úradu v Žiline zo dňa
27.06.2014 konanie vo veci priestupku zastavilo, čím vznikla odporcovi škoda vo výške nákladov, ktoré
vynaložil na svoje právne zastúpenie v priestupkovom konaní vo výške 250,63 €.
Navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Mesta Martin,
pretože pri objasňovaní priestupku podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 3 písm. d) Zákona č. 372/1990

Zb. sa podľa jeho názoru mala vec odložiť, pretože už v rámci objasňovania priestupku bolo preukázané,
žesanestalskutok,oktoromsakonalo.Podľanavrhovateľamalapolíciasprávnevecodložiťzáznamom,
a to podľa § 60 ods. 3 písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb. a Mesto Martin, ktoré prejednávalo priestupok,
malo vec bez ďalšieho odložiť podľa § 66 ods. 2 písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb., pretože skutok, o
ktorom sa konalo, nie je priestupkom.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 30.10.2015. Podľa odporcu na odloženie veci záznamom
dôvod nebol, pretože orgán objasňujúci priestupok mal preukázané porušenie ustanovenia § 7 ods. 2
písm. d) Zákona č. 272/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Navrhovateľ,
ktorý viedol tri psy, nevedel preukázať (známkou) totožnosť dvoch z týchto psov. Túto skutočnosť

navrhovateľnespochybňuje.Odporcapoukázalnato,ženavrhovateľpodalMestskejpolíciimestaMartinnepravdivé vysvetlenie ohľadom veku ním vedených psov a následne sa odmietol k veci ďalej vyjadriť.
Bolo preukázané dôvodné podozrenie, že došlo k spáchaniu priestupku a existovali predpoklady na
postup podľa § 58 a nasledovných Zákona č. 372/1990 Zb., aby sa konajúci orgán snažil obstarať

podklady potrebné na rozhodnutie vo veci priestupku a aby vypracoval správu o výsledku objasňovania
priestupkuanásledneabypredložiltútosprávupríslušnémuorgánu,ktorýopriestupkubuderozhodovať,
teda Mestu Martin. Odporca nesúhlasil ani s tým, že konajúci orgán porušil ustanovenie § 66 ods. 2
písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb., pretože správa o výsledku objasňovania priestupku bola podľa neho
dostačujúcim podkladom pre začatie konania o priestupku. Mesto Martin ako konajúci orgán na základe

výsledku objasňovania priestupku usúdilo, že sú dané dôvody na začatie konania a že je dôvodné
podozrenie zo spáchania priestupku, a to navrhovateľom podľa § 7 ods. 2 písm. d) Zákona č. 282/2002
Z. z., pretože dva z troch psov vedených navrhovateľom sa nepreukázali známkou totožnosti. Následne
podľa § 67 ods. 3 Zákona č. 372/1990 Zb. Mesto Martin začalo tento priestupok prejednávať. Podľa
navrhovateľa začatie konania o priestupku umožňuje, aby konajúci orgán spoľahlivo zistil skutkový
stav veci. Bolo by podľa neho nelogické predpokladať, že už pri začatí konania o priestupku musí

byť priestupok jednoznačne preukázaný, keďže spoľahlivé zistenie, že sa skutok stal a spáchala ho
podozrivá osoba je cieľom prejednanie priestupku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov a zistil:

Mesto Martin na základe správy o výsledku objasňovania priestupku (správa Mestskej polície mesta
Martin zo dňa 22.08.2013), ako vecne a miestne príslušný prvostupňový orgán podľa § 7 ods. 4 Zákona
č. 282/2002 Z. z., konalo na úseku preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy vo veci priestupku, a
to podľa § 7 ods. 2 písm. d) Zákona č. 282/2002 Z. z. a vydalo rozhodnutie, ktorým uznalo navrhovateľa
vinným z priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. d) Zákona č. 282/2002 Z. z., pretože dňa 15.07.2013

v čase približne o 07:35 hod. viedol troch psov plemena mops v Martine na Severnej ulici, pričom
nevedel preukázať totožnosť dvoch z týchto psov. Skutočnosť, že dva psy, ktoré viedol navrhovateľ,
nemali známku totožnosti, nebola medzi účastníkmi sporná. Na základe odvolania navrhovateľa bolo
toto rozhodnutie rozhodnutím Okresného úradu v Žiline zo dňa 27.06.2014 zrušené a vec bola vrátená
Mestu Martin na nové prejednanie a rozhodnutie. Mesto Martin novým rozhodnutím zo dňa 09.12.2014

podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, konanie vo veci priestupku, ktorého
sa mal navrhovateľ dopustiť podľa § 7 ods. 2 písm. d) Zákona č. 282/2002 Z. z., zastavilo. Ako z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, Mesto Martin konanie o priestupku zastavilo, pretože s úplnou
istotou sa nepodarilo preukázať, že pes, ktorého na verejnosti viedol navrhovateľ, sa zdržuje na území
Slovenska viac ako 90 dní. Z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že navrhovateľ mestskej polícii,

ktorá vyšetrovala priestupok, oznámil, že dva psy, ktoré nemali ochrannú známu a ktoré viedol, sú staré
iba jeden mesiac a ochrannú známku ešte nepotrebujú. Zo zdravotných preukazov psov vystavených
veterinárom na Slovensku polícia zistila, že obidva psy rasy mops čiernej farby sa narodili 22.02.2009
a evidencii podľa § 3 Zákona č. 282/2002 ods. 5 podliehajú. Na základe žiadosti ich držiteľa, bola
obec povinná ich do evidencie zapísať a vystaviť im evidenčnú známku. Na tejto evidenčnej známke je

uvedené evidenčné číslo psa, názov obce, kde je pes evidovaný a údaj o tom, či je pes nebezpečným
psom. Známkou držiteľ psa preukazuje totožnosť psa. Podľa § 3 ods. 6 Zákona č. 282/2002 Z. z. známka
jeneprenosnánainéhopsa.Skutočnosť,ženavrhovateľsatakoutoznámkouudvochpsovnepreukázal,
sporná nebola. Za tejto dôkaznej situácie je prekvapujúce, prečo konajúci orgán konanie o priestupku
zastavil.Podľanázorusúdukonajúcamestskápolíciavyvinulamaximálneúsilie,ktoréjemožnéodnejza

daných okolností požadovať. Polícia zistila, že dva psy, ktoré na verejnom priestranstve viedol odporca,
nemali známku totožnosti a bolo povinnosťou polície podať správu konajúcemu priestupkovému orgánu,
aby na základe nej vykonal ďalšie vyšetrenia a prípadne o priestupku navrhovateľa rozhodol. Konajúci
orgán oznámenie o priestupku navrhovateľa prejednal a o tomto priestupku rozhodol.

V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť aj právnemu názoru odporcu, podľa ktorého začatie konania
o priestupku umožňuje, aby konajúci orgán spoľahlivo zistil skutkový stav veci. Bolo by nelogické
predpokladať, že už pri začatí konania o priestupku musí byť priestupok jednoznačne preukázaný,
keďže spoľahlivé zistenie, že sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa zákona o priestupkoch alebo
podľa iného zákona, spáchala podozrivá osoba. Objasnenie týchto skutočností je cieľom prejednania

priestupku príslušným orgánom. Pokiaľ teda príslušný orgán, t. j. Mesto Martin, na ktorý bola prenesená
právomoc štátnej správy, konal tak, že na základe oznámenia mestskej polície začal konanie o
priestupku, konal správne a v žiadnom prípade sa nejednalo o nesprávny úradný postup podľa § 9
Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.Súd konštatuje, že v prípade úpravy podmienok držania psov, evidencie psov a vydávania všeobecne
záväzných nariadení obce v medziach Zákona č. 282/2002 Z. z. ide o výkon samosprávy, a to vzhľadom

na citované interpretačné pravidlo vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 4 Zákona č. 369/1990 Zb..
Ustanovenie § 7 Zákona č. 282/2002 Z. z. však obsahuje aj osobitnú úpravu skutkových podstát
priestupkov a konanie o týchto priestupkoch nie je možné považovať za výkon samosprávnej pôsobnosti
obce. Priestupok je vecou trestného charakteru, a preto orgány štátu, ktoré sú príslušné na konanie
vo veciach priestupkov, vykonávajú štátnu správu. Zákon č. 372/1990 Zb. v ustanovení § 52 určuje

správne orgány, ktoré sú vecne príslušné konať a rozhodnúť vo veciach priestupkov. Medzi tieto orgány
patria aj tie orgány, ktoré sú vo veciach priestupkov oprávnené konať podľa osobitného zákona, akým
je napríklad Zákon č. 282/2002 Z. z., to znamená, že ohľadom konania o priestupkoch konajú obce na
základe prenesenej právomoci a vykonávajú v tejto oblasti štátnu správu.

Súd podľa § 35 ods. 4 O.s.p. zaslal okresnej prokuratúre oznámenie o začatí tohto konania.

Podľa § 11 písm. a) Zákona č. 575/2001 Z. z. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným
orgánom štátnej správy okrem iného aj pre ochranu verejného poriadku.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z. z. vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci, teda aj obcou alebo mestom, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy, koná
v mene štátu Ministerstvo vnútra.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR je oprávnené Slovenskú republiku vo veci
zastupovať.

Podľa § 4 ods. 3 písm. n) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy
zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je
zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ak zákon pri úprave pôsobnosti obce
neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej
pôsobnosti obce.

Podľa § 52 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch orgány Policajného zboru prejednávajú

priestupky, ak tak ustanovuje osobitný zákon (§ 7 ods. 4 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú
niektoré podmienky držania psov).

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, každý
pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov (ďalej len

„evidencia"). Držiteľ psa je povinný prihlásiť psa do evidencie v lehote do 30 dní od uplynutia posledného
dňa lehoty uvedenej v prvej vete v mieste, kde sa pes v danom roku prevažne nachádza.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,
evidenciu vedie obec.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, obec
vydá držiteľovi psa zapísaného do evidencie evidenčnú známku psa (ďalej len „známka"). Na známke
sa uvedie evidenčné číslo psa, názov obce, kde je pes evidovaný, a údaj o tom, či je pes nebezpečným
psom. Známkou držiteľ psa preukazuje totožnosť psa.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania
psov, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak
a) neoznámi obci, v ktorej pes je evidovaný alebo má byť evidovaný, každú zmenu skutočností a údajov,
ktoré sa zapisujú do evidencie, do 30 dní od ich zmeny,

b) neprihlási psa do evidencie.

Podľa § 7 ods. 2 písm. d) Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania
psov, priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nepreukáže známkou totožnosť psa.Podľa § 7 ods. 4 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,
priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného

zboru.
Podľa § 7 ods. 5 Zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, na
priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 9 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikliv konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Dokazovaním bolo preukázané, že činnosť mestskej polície smerovala k zhromažďovaniu dôkazov
za účelom podania správy o výsledku objasňovania priestupku pre konajúci orgán, t. j. pre Mesto
Martin (§ 67 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Toto konanie nie je možné hodnotiť ako
nesprávny úradný postup a takéto konanie nemôže byť dôvodom pre zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom). V obdobnom spore sa vyjadril aj Najvyšší súd

Českej republiky, a to takto: „Pokiaľ orgán štátu zvažuje splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia
a za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy pre rozhodnutie), hodnotí zistené skutočnosti, právne
ich posudzuje, ide o činnosti priamo smerujúce k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady
pri zisťovaní podkladov sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť zvažované jedine podľa ustanovení príslušného zákona

o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu“ (na Slovensku podľa § 5 a
nasledovných Zákona č. 514/2003 Z. z.). Zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie je však možné
uplatniť iba vtedy, ak škoda bola spôsobená právoplatným rozhodnutím, ktoré bolo zrušené alebo neskôr
zmenené pre nezákonnosť.

Pretoženavrhovateľnepreukázal,žeškodavovýške250,63€,ktorámuvzniklatým,ževynaložilnáklady
na právne zastúpenie, bola spôsobená nesprávnym úradným postupom štátu, súd návrh navrhovateľa
zo dňa 07.07.2015, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť náhradu škody vo výške 250,63
€ spolu s príslušenstvom, zamietol. Konanie mestskej polície ani konanie Mesta Martin nie je možné
považovať za nesprávny úradný postup a z toho vyvodzovať zodpovednosť štátu. V konaní nebola

preukázaná ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
na strane navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný, pretože súd zamietol návrh navrhovateľa v
celom rozsahu, odporca má voči navrhovateľovi právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli.

Odporca v podaní doručenom súdu dňa 03.12.2015 (č. l. 71) oznámil, že v prípade, že bude v

konaní úspešný uplatňuje si trovy konania pozostávajúce z náhrady výdavkov za účasť na pojednávaní
konanom dňa 19.11.2015 a to za cestu realizovanú osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do
Martina na pojednávanie, vo výške 120,48 €, ktoré špecifikoval spolu za 491 km pri spotrebe 5,6 l
pohonných látok na 100 km a cene motorovej nafty za 1 l/ 1,114 €. Súdu predložil technický preukaz od
motorového vozidla značky BMW 318 D, ktorého vlastníkom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

a doklad o kúpe pohonných látok.

Súd sa oboznámil s vyčíslenými trovami vrátane predloženého technického preukazu a dokladu o kúpe
pohonných látok a priznal odporcovi trovy konania pozostávajúce z náhrady cestovných výdavkov vo
výške 120,48 € za účasť na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015 v rozsahu za 491 km realizovaných

na ceste Bratislava - Martin a späť, pri spotrebe PHM 5,6 l/100 km, cene 1,114 € za liter pohonných
látok DIESEL a vyčíslenom koeficiente 0,183 € za 1 km v súlade s opatrením č. 632/2008 Z. z. o sumách
základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

Súd vyčíslil priznanú výšku za cestovné výdavky ako 491 km x 0,183 € (89,85 €) + náhrada za pohonné

látky pri spotrebe nafty 5,6 l ako 491 km x 0,056 l x 1,114, čo predstavuje 30,63 €, t.j. spolu 120,48 €.

Priznané trovy prvostupňového konania vo výške 120,48 € je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).