Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/268/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312211403
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8312211403.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému J. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, W., t.č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníčkou W. Z., B. T. M. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast.

JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1134,24 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu K. č. k. XXL.-XX zo dňa XX. XX. XXXX.

P r i p ú š ť avstup vedľajšieho účastníka konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

Námestie Legionárov 5, Prešov do konania na strane žalovaného.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 161,04 eur, ktorú
je žalobca p o v i n n ý zaplatiť na adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania v

lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 3. 9. 2012 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1134,24 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy
849,82 eur od 2. 8. 2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť ISTROBANKA, a.s., Laurinská 1,
Bratislava, IČO: 31 331 491, na základe žiadosti a zmluvy o vydanie a používanie „B. N. C.“ - domácej

úverovej karty W. S., poskytla žalovanému úverovú kartu s výškou úverového rámca do 796,65 eur (24
000 Sk). Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť
pravidelnými mesačnými splátkami po 26,55 eur (800 Sk). Túto svoju povinnosť však porušil, preto došlo
k vyhláseniu celého úveru za splatný ku dňu 8. 9. 2009 v súlade s obchodnými podmienkami, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ku dňu 1. 8. 2011 dlh žalovaného predstavoval sumu 1134,24 eur, z
čoho istina je 849,82 eur. Právnym nástupcom spoločnosti ISTROBANKA, a.s., Laurinská 1, Bratislava,

IČO: 31 331 491, sa stala Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36
854 140, ktorá zmluvou postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ktorý následne podal na
súd žalobu.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. 10. 2012, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, prostredníctvom právneho zástupcu, súdu oznámilo, že

podľa §93 ods. 2 O.s.p. vstupuje do konania na podporu žalovaného ako vedľajší účastník.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa XX. XX. XXXX č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX,
ktorý sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému, napriek zisťovaniu jeho pobytu.

Podľa ustanovenia §173 ods. 2 O.s.p., ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov,
súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov,
z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším
úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

V danej veci súd zisťoval pobyt odporcu prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ W., Mestského

úradu W., lustráciou v Registri obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni, v Ústrednej evidencii väzňov ZVJS
SR a prostredníctvom Policajného prezídia ČR. Pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu
nebol doručený platobný rozkaz a súd ho v súlade s ustanovením §173 ods. 2 O.s.p. zrušil. Následne
uznesením zo dňa 3. 7. 2013 č.k. XC/XXX/XXXX-XX mu súd v tomto konaní ustanovil opatrovníčku na
hájenie jeho práv (§29 O.s.p.).

Dňa 20. 6. 2013 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu namietal vstup
vedľajšiehoúčastníkadokonania.PoukázalnarozhodnutiaKrajskéhosúduvBratislave,Krajskéhosúdu
v Nitre, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorých
vedľajší účastník nemá všetky oprávnenia na procesné úkony ako účastník, nemôže teda robiť úkony,

ktorépredstavujúdispozíciuspredmetomkonania,nemôžeuznaťnárokžalobcu,nemôžeuzavrieťzmier
a nemôže sám vzniesť námietku premlčania. Žiadal nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka v skrátenom
konaní.

Podľa ustanovenia §93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa
vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p..

S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní
ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj

právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny
záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je
tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých

existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré
majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu
vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnickáosoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa.

V danej veci vstúpila do ešte právoplatne neskončeného konania právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec. Jej
vystupovanie v konaní je v záujme žalovaného ako spotrebiteľa, preto súd o námietke žalobcu vo vzťahu
k vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú a
vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania pripustil.

Súd má za to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ešte dňa 30. 10. 2012, t.j. za účinnosti znenia
ustanovenia§93ods.3O.s.p.,ktorénevyžadovalopredloženiesúhlasužalovanéhonavstupdokonania.
Navyše opatrovníčka žalovaného na základe výzvy súdu nemala námietky voči vstupu vedľajšieho
účastníka do konania. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov,
IČO: 42 176 778 teda dňom 30. 10. 2012 vstúpilo do konania v súlade s vtedy platnými právnymi

predpismi. Preto súd pripustil jeho vstup do konania na strane žalovaného.

Dňa XX. X. XXXX vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného, súdu doručil podanie,
v ktorom žiadal špecifikovať, z čoho pozostáva uplatnená suma, to znamená z ktorých splátok, každá v
akej výške a akou splatnosťou a špecifikáciou, čo všetko každá dlžná splátka obsahu. Rovnako žiadal

špecifikovať, čo žalovaný zaplatil a na čo boli jednotlivé splátky započítaná. Poukázal na to, že je vysoko
pravdepodobné, že žalobca si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných pokút
a ďalších sankčných mechanizmov, prípadne upomienok a že platby žalovaného započítal v rozpore s
§566 Občianskeho zákonníka. Pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť 3roky pred podaním žaloby,
vzniesol námietku premlčania. V prípade úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov, pozostávajúcich z

trov právneho zastúpenia.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, vo svojich písomných podaniach doručených súdu dňa
23. 1. 2013, dňa 27. 3. 2014, dňa 27. 6. 2014, dňa 18. 8. 2014 a dňa 13. 1. 2015, trval na podanej
žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že vzhľadom na povahu úveru, teda právo klienta opakovane čerpať

a splácať úver po dobu platnosti úverovej karty, ktorá môže byť opakovane obnovovaná, nie je možné
ku dňu podpisu zmluvy určiť presnú výšku a počet splátok istiny, úrokov a poplatkov, ako aj presnú
výšku RPMN a celkové náklady klienta spojené s úverom. Žalovaný peňažné prostriedky nečerpal
jednorázovo, ale čerpanie realizoval postupne v priebehu zmluvného vzťahu tak, že výška čerpaných
peňažných prostriedkov nepresiahla výšku schváleného úverového rámca. Výška čerpaných peňažných

prostriedkov bola jednotlivými úhradami žalovaného znižovaná, čím sa opätovne vytváral úverový
rámec pre ďalšie čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným. Jednotlivými čerpaniami peňažných
prostriedkov a následnými úhradami tak žalovaný mohol vyčerpať vyššiu sumu peňažných prostriedkov,
ako bola výška schváleného úverového rámca. V danej veci pôvodný veriteľ na základe Zmluvy o vydaní
a používaní domácej úverovej karty zo dňa 11. 12. 2002 poskytol žalovanému úverovú kartu s úverovým

limitomvovýške796,65eur.Žalovanýbolpovinnýuhrádzaťposkytnutýúverspolusdohodnutýmiúrokmi
formou pravidelných mesačných splátok v minimálnej výške 26,56 eur. Dlžná suma vo výške 1134,24
eur predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami takto:
- debetné operácie spolu vo výške 2117,41 eur:
- výber hotovosti z bankomatu + platba kartou vo výške 1102,48 eur;

- poplatky vo výške 313 eur
(poplatok za obnovu karty 8,30 eur,
poplatok za výber hotovosti 9x 1,66 eur = 14,94 eur,
poplatok za vystavenie a zaslanie výpisu 45x 0,50 eur = 22,50 eur,
poplatok za zrušenie karty 6,64 eur,

poplatok za spracovanie poštovej poukážky 0,30 eur,
poplatok za úverové rizikové poistenie typu B 45x 1,73 eur = 77,85 eur,
poplatok za výzvu na úhradu 21x 3,32 eur = 69,72 eur;
poplatok za oneskorenú splátku 34x 3,32 eur = 112,88 eur);
- zmluvný úrok vo výške 684,70 eur;

- úrok z omeškania 17,23 eur;
- kreditné operácie vo výške 983,17 eur, t.j. platby žalovaného, ktoré boli započítané takto: na istinu
úveru 252,66 eur, na zmluvný úrok 417,27 eur, na úrok z omeškania 0,24 eur a na poplatky 313 eur.K vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom uviedol, že táto nie je dôvodná vzhľadom na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru dňa 8. 9. 2009. Splatnosť jednotlivých mesačných splátok bola
určená v informácii o obratoch, ktorá bola žalovanému zasielaná vždy na konci príslušného obdobia.

Presný termín mesačnej splátky nebolo možné určiť a to vzhľadom na povahu úveru, teda právo klienta
opakovane čerpať a splácať úver po dobu platnosti úverovej karty. Splatnosť mesačnej splátky bola
závislá od začiatku a intervalu čerpania peňažných prostriedkov žalovaným.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s

žiadosťou a zmluvou o vydanie a používanie „B. N. C.“ - domácej úverovej karty W. S., Obchodné
podmienky Istrobanky, a.s. pre vydanie a používanie domácich úverových kariet W. S., osobitnými
obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných bankových platobných kariet pre fyzické
osoby - občanov, Sadzobníkom poplatkov, platobnou históriou, vyhlásením splatnosti úveru, výpisom
z obchodného registra, zmluvou o postúpení portfólia pohľadávok a doplňujúcej zmluvy, prílohou č.
1 k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a zistil

nasledovný skutkový stav.

Na základe žiadosti a zmluvy o vydanie a používanie „B. N. C.“ - domácej úverovej karty W. S. č.
XXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, spoločnosť ISTROBANKA, a.s., Laurinská 1, Bratislava, IČO: 31 331
491, poskytla žalovanému úverovú kartu s úverovým rámcom 24 000 Sk. Žalovaný sa zaviazal úver

splácať mesačnou splátkou vo výške 800 Sk.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Obchodné podmienky Istrobanky, a.s. pre vydanie a používanie
domácich úverových kariet W. S. a Osobitné obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
bankových platobných kariet pre fyzické osoby - občanov.

Podľa čl. II bod 1 Obchodných podmienok, žiadateľ môže požiadať banku o vydanie karty. Základnou
podmienkou pre vydanie karty je poskytnutie úverového rámca žiadateľovi. Výšku poskytnutého
úverového rámca stanovuje banka alebo správca na základe vyhodnotenia žiadateľom podanej a
vlastnoručne podpísanej písomnej žiadosti o vydanie úverovej karty W. S. a predložených dokladov. Na

základe výšky poskytnutého úverového rámca banka alebo správca stanoví mesačnú štandardnú výšku
splátky úveru. Mesačná štandardná výška splátky úveru je minimálne 1/30 poskytnutého úverového
rámca. Žiadateľ zodpovedá za pravdivosť údajov uvedených v žiadosti o vydanie karty a v predložených
dokladoch a za ich aktualizáciu v prípade akýchkoľvek zmien. Banka má právo preveriť si pravosť a
obsah údajov uvedených v žiadosti o vydanie karty a v predložených dokladoch. Žiadateľ nemá na

vydanie karty právny nárok a banka alebo správca má právo odmietnuť schválenie žiadosti o vydanie
karty bez uvedenia dôvodu. Správca môže odmietnuť prijatie žiadosti - zmluvy o vydanie karty len vtedy,
ak žiadateľ nespĺňa predpísané podmienky.

Podľa čl. II bod 2 Obchodných podmienok, podpísaním zmluvy zo strany banky vzniká medzi klientom

a bankou zmluvný vzťah, ktorý sa riadi týmito obchodnými podmienkami. Ak klient nesúhlasí so
stanovenou výškou schváleného úverového rámca alebo schválenou mesačnou splátkou, nemusí
aktivovať kartu podľa týchto obchodných podmienok alebo úverový rámec nečerpá.

Podľa čl. II bod 5 Obchodných podmienok, ak banka alebo správca poskytla klientovi úverový rámec,

banka alebo správca pre klienta otvorí 1 kartový účet s úverovým limitom do výšky poskytnutého
úverového rámca, ku ktorému vydá 1 kartu podľa údajov uvedených v žiadosti o vydanie karty.

Podľa čl. II bod 6 Obchodných podmienok, schválenú výšku úverového rámca, výšku denného limitu a
ich zmeny oznámi banka alebo správca klientovi písomne.

Podľa čl. II bod 12 Obchodných podmienok, vyčerpaný zostatok úverového rámca je úročený, banka má
právo úrokovú sadzbu prehodnocovať a jednostranne meniť, o čom bude klienta informovať v informácii
o obratoch. Štandardná úroková sadzba, sankčná úroková sadzba a vkladová úroková sadzba je ročná
a je uvedená v informácii o obratoch zasielanej klientovi prostredníctvom správcu.

Podľa čl. III bod 1 Obchodných podmienok, klient je oprávnený používať kartu v zariadeniach alebo
na obchodných miestach označených logami MasterCard Electronic alebo ZBK a to platiť za nakúpený
tovar a poskytnuté služby prostredníctvom platobných terminálov a vyberať hotovosť z bankomatov.Podľa čl. III bod 2 Obchodných podmienok, klient je oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky z
daného kartového účtu do výšky s bankou dohodnutého maximálneho denného limitu čerpania kartou,

ale maximálne do výšky disponibilného zostatku na tomto účte.

Podľa čl. IV bod 1 Obchodných podmienok, banka alebo správca má právo zaťažiť daný kartový účet
sumami všetkých transakcií, poplatkami a úrokmi spojenými s vydaním a používaním karty a čerpaním
a splácaním poskytnutého úverového rámca, platbami poistného a úhradami záväzkov klienta voči

správcovi.

Podľa čl. IV bod 5 Obchodných podmienok, klient je povinný uhradiť banke povinnú splátku úveru
po doručení informácie o obratoch bezhotovostným prevodom peňažných prostriedkov, poštovou
poukážkoualeboplatbouvhotovostivpokladnipobočkybankytak,abybolapripísanánaúčetuvedenýv
informácii o obratoch najneskôr v deň splatnosti povinnej splátky, tiež uvedenom v informácii o obratoch.

Podľačl.IVbod6Obchodnýchpodmienok,zadeňúhradypovinnejsplátkysapovažujedátumpripísania
tejto splátky na účet uvedený v informácii o obratoch. Banka nenesie zodpovednosť za prípadné
omeškania pripísania tejto splátky z dôvodu oneskorenej realizácie medzibankového platobného styku.

Podľa čl. IV bod 10 Obchodných podmienok, ak klient neuhradí povinnú splátku, správca má právo
písomne vyzvať klienta na uhradenie nesplatenej dlžnej sumy. Zároveň má banka právo úverovú kartu
vydanú k danému kartovému účtu zablokovať.

Podľa čl. IV bod 11 Obchodných podmienok, ak klient napriek písomnej výzve neuhradí dlžný zostatok

v lehote uvedenej v tejto výzve, banka má právo klientovi vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu s
príslušenstvom. Klient je povinný vyrovnať svoje záväzky voči banke a voči správcovi ako ručiteľovi v
lehote uvedenej vo vyhlásení predčasnej splatnosti. Ak klient v tejto lehote nevyrovná svoje záväzky voči
banke alebo voči správcovi, má banka alebo správca právo uplatniť si svoju pohľadávku voči klientovi
plnením zabezpečenia alebo postúpením tejto pohľadávky tretej osobe alebo jej vymáhaním súdnou

cestou.

Podľa čl. 2 Osobitných obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných bankových
platobnýchkarietprefyzickéosoby-občanov,deňsplatnostijebankouurčenýdeňvmesiaci,doktorému
musí klient uhradiť minimálnu splátku. Deň splatnosti oznamuje banka klientovi vopred vo výpise.

Žalobca predložil súdu časť Sadzobníka poplatkov, z ktorého vyplýva poplatok za obnovu karty 250 Sk,
poplatokzavýberhotovostizbankomatu50Sk,poplatokzavystavenieazaslanievýpisu15Sk,poplatok
za zrušenie karty 200 Sk, poplatok za spracovanie poštovej poukážky 9 Sk, poplatok za úverové rizikové
poistenie typu B 6,5% zo štandardnej splátky, poplatok za upomienky 100 Sk, poplatok za oneskorenú

splátku 100 Sk.

Podľa výpisu z obchodného registra, na základe rozhodnutia jediného akcionára vo forme notárskej
zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, bola zrušená
spoločnosť ISTROBANKA, a.s., so sídlom Laurinská 1, Bratislava, IČO: XX XXX XXX bez likvidácie a

zlúčená so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava,
IČO: 36 854 140, ktorá sa na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N
XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX stala právnym nástupcom
spoločnosti ISTROBANKA, a.s., a prevzala všetky jej práva a záväzky.

Žalobca predložil súdu platobnú históriu až od dátumu 30. 9. 2006, napriek tomu, že zmluva bola medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená ešte dňa 11. 12. 2002. Z tejto predloženej
platobnej histórie súd zistil, že žalovanému už v r. 2006 boli právnym predchodcom žalobcu účtované
sankčné úroky, resp. už v r. 2007 mu boli účtované poplatky za oneskorenú splátku a poplatky za
upomienky. Podľa žalobcom predloženej platobnej histórie žalovaného, žalovaný vykonal posledné

čerpanie úveru dňa 4. 4. 2009 a poslednú platbu splátky úveru uskutočnil dňa 25. 6. 2009.

Z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoje záväzky, vyplývajúce zo zmluvy č. XXXXXX a na zaslané výzvy na
zaplatenie nereagoval, preto spoločnosť Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská18, Bratislava, IČO: 36 854 140, listom zo dňa X. X. XXXX vyhlásila splatnosť celého úveru ku dňu X.
X. XXXX. Zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy, ktorá ku dňu 31. 8. 2009 bola
834,17 eur.

Spoločnosť Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140 ako
postupca, na základe zmluvy o postúpení portfólia pohľadávok č. X/XXXX zo dňa 12. 12. 2011
a doplňujúcej zmluvy k postúpeniu portfólia pohľadávok č. X/XXXX z toho istého dňa, postúpila
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na postupníka - žalobcu.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení portfólia pohľadávok č. X/XXXX, úver poskytnutý žalovanému
na základe zmluvy č. XXXXXX zo dňa 30. 9. 2005 (?? keďže žalobcom predložená zmluva je zo dňa 11.
12. 2002), bol vyhlásený za splatný dňa 8. 9. 2009. Dlh žalovaného tvoril sumu 1134,24 eur a pozostával
z istiny úveru 849,82 eur, úroku 16,99 eur a úroku z omeškania 267,43 eur.

Postúpenie pohľadávky na žalobcu, Československá obchodná banka, a.s. Bratislava listom zo dňa 11.
1. 2012 oznámila žalovanému.

Pokusom o zmier zo dňa 10. 8. 2012 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 1217,18 eur, ktorá pozostávala z neuhradeného úveru 849,82 eur, úroku 82,94 eur, úroku

z omeškania 267,43 eur a sankčného úroku 16,99 eur.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe, ako aj na svojich písomných
vyjadreniach. Pohľadávku uplatnenú v tomto konaní, nepovažuje za premlčanú, pretože splatnosť
celého úveru bola vyhlásená ku dňu 8. 9. 2009 a žaloba bola podaná na súd dňa 3. 9. 2012, t.j. ešte

pred uplynutím trojročnej lehoty. K otázke určenia splatnosti poslednej nezaplatenej splátky zo strany
žalovaného, sa nevedel vyjadriť. Má však za to, že premlčacia doba sa počíta od vyhlásenia splatnosti
pohľadávky. Taktiež má za to, že na zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, je
potrebné uplatňovať Obchodný zákonník, pretože ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy v
r. 2002 ešte nebola taká široká. Na základe zmluvy o vydanie a používanie pôžičkovej karty C. bol

žalovanému schválený rámec úveru vo výške 24 000,- Sk, z ktorého mohol žalovaný čerpať s tým,
že bola dojednaná minimálna suma mesačnej splátky 800 eur. Žalovaný vyčerpal sumu 1102,48 eur a
reálne uhradil sumu 983,17 eur. Právny zástupca žalobcu poukázal predloženú špecifikáciu poplatkov,
ktoré už boli uhradené jednotlivými splátkami žalovaného, pričom ponechal na zváženie súdu, ako vo
veci rozhodne. V prípade úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania a v prípade neúspechu

žiadal náhradu trov konania nepriznať vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vzhľadom na ich
neúčelnosť.

Vedľajší účastník na strane žalovaného na pojednávaní uviedol, že nie je možné ustáliť, kedy bola
pohľadávka v danej veci splatná, ako ani čiastku, ktorú by mal žalovaný zaplatiť žalobcovi na základe

Zmluvy. Poukázal však na ustanovenie §103 veta druhá Občianskeho zákonníka a má za to, že
je potrebné skúmať, kedy bola splatná posledná splátka, ktorá nebola zaplatená a bola dôvodom
vyhlásenia splatnosti dňa 8. 9. 2009. Vedľajší účastník má za to, že táto splatnosť nastala ešte pred
3. 9. 2012 a z tohto dôvodu je žalovaná suma premlčaná. Ak bola vyhlásená splatnosť celého úveru
ku dňu 8. 9. 2009, muselo tomu predchádzať nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok a keďže zo

zmluvy nie je možné zistiť, kedy bola splatná jednotlivá splátka, mohlo to byť v auguste 2009, kedy dlh
by mal byť splatný. Pri vykladaní zákona totiž treba vychádzať z toho, že veriteľ mal možnosť vyhlásiť
splatnosť aj pri prvej nezaplatenej splátke. Ak tak neučinil a potom následne došlo k plateniu jednotlivých
splátok, tak mohol učiniť najskôr zase po tom, čo žalovaný by nezaplatil nejakú splátku alebo nejaké
splátky. Žiadal, aby žalobca preukázal, kedy bola splatná posledná nezaplatená splátka, kedy mohol

veriteľ vyhlásiť splatnosť dlhu.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné
zamietnuť z viacerých dôvodov.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere dňa 11. 12. 2002, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok
podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola
individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. q) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory

neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená
aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku, súd posúdil
úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má za dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o vydaní pôžičkovej karty
QUATRO zo dňa 11. 12. 2002 č. 277843, na základe ktorej právny predchodca žalobcu, spoločnosť
ISTROBANKA a.s. Bratislava, poskytla žalovanému úverovú kartu so schváleným úverovým rámcom

24 000 Sk.

Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámcipredmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho

preukazu) a to v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, ako aj v zmysle definície
podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z.. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom (t.j.
právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a
spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere)aspotrebiteľsazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťauhradiťcelkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu

aplikovať i príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, že Občiansky zákonník
v čase uzatvorenia zmluvy neobsahoval ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
toto vymedzenie nebolo v súlade s účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica
Rady 93/13/EHS). Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské
právo a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených

otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave
spotrebiteľských vzťahov. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny
obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať špeciálne
spotrebiteľsképrávo.SpotrebiteľsképrávojeajvovzťahukObchodnémuzákonníkušpeciálnymprávom

a má teda prednosť.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať Zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna
úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre
spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/

XXXX-XX.

Súd skúmal, či zmluva, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, obsahuje
všetky podstatné náležitosti podľa ustanovení §4 odsek 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a
zistil, že podstatné náležitosti zmluvy absentujú. Chýba najmä výška zmluvného úroku, poplatky, ďalej

termíny splátok a RPMN. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady
vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na
porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského

úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však údaj o RPMN v
úverovej zmluve absentuje a tým spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými
úvermi, poskytovanými inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi. V takomto prípade sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne v zmysle ustanovenia §4 ods. 5 Zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,odspotrebiteľanemožnopožadovaťúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedené

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Navyše všetky podmienky poskytnutého úveru jednostranne určuje banka bez vôle dlžníka a bez
naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvouvopred pripravenou právnym predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované vopred stanovené
zmluvné podmienky a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len
prijať alebo neprijať.

Na poplatky žalobca, resp. jeho právny nástupca nemá nárok aj z iného dôvodu. Zmluvné dojednanie
týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp. Sadzobníku, považuje
súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o

také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už
pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a
to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného
Krajinského súdu v N. z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom pod
sp. zn. XX U. XXX/XX. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne

protiplnenie banky a takýto poplatok slúži len banke (výhradne jej záujmom a účtovným účelom). Čo
sa týka žalobcom uplatnených poplatkov za upomienky, za oneskorenú úhradu splátky, na tento niet
zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za stavu, ak tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za
omeškanie. Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd Trnava v rozsudku zo dňa 13. 8.
2014 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX.

V zmysle vyššie uvedeného súd má za to, že sporný úverový vzťah je bez úrokov a bez poplatkov.
Súd mal v danej veci preukázané, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 1102,48 eur a
jednotlivými splátkami uhradil sumu 983,17 eur. Teda vzhľadom na daný úver, ktorý je bez úrokov a bez
poplatkov, žalobcovi by patrila len suma 119,31 eur a nad túto sumu súd žalobu zamietol a to aj vrátane

požadovaného úroku z omeškania.

Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v

súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliada aj bez
návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania s tým, že námietku premlčania vzniesol
aj vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalovaného. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd
postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia
doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je

upravená premlčacia doba štvorročná.

Ústavný súd SR vo svojom uznesení č.XXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne
konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo satýka premlčania pri absolútnych obchodoch. Teda premlčanie, vrátane premlčacej doby, sa posudzuje
podľa Občianskeho zákonníka aj u zmluvy o úvere.

Žalobca v danej veci podal žalobu na súd dňa 3. 9. 2012 a teda všetky splátky, ktorých splatnosť nastala
pred 3. 9. 2009, sú premlčané. Aj keď právny predchodca žalobcu vyhlásil splatnosť celého úveru ku
dňu 8. 9. 2009, súd má za to, že uvedeným úkonom sa zosplatnili len tie splátky, ktoré by inak podľa
zmluvy sa stali splatnými po uvedenom dátume zosplatnenia. Splátky splatné pred týmto dátumom, si
ponechali svoju pôvodnú splatnosť podľa zmluvy. Preto súd skúmal, kedy nastala splatnosť poslednej

nezaplatenej splátky, kedy mohol veriteľ vyhlásiť splatnosť dlhu. Napriek vykonaného dokazovaniu, sa
však žalobca nevedel vyjadriť k uvedenej otázke a súd má za to, že neuniesol dôkazné bremeno.

Zo žalobcom predloženej platobnej histórie súd zistil, že žalovanému už v r. 2006 boli právnym
predchodcom žalobcu účtované sankčné úroky, resp. už v r. 2007 mu boli účtované poplatky za
oneskorenú splátku a poplatky za upomienky, teda už v tomto období bol žalovaný v omeškaní so

splácaním. Preto je nepochopiteľný postup žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý úver zosplatnil
až ku dňu 8. 9. 2009. Z tejto platobnej histórie žalovaného súd zistil, že žalovaný vykonal posledné
čerpanie úveru dňa 4. 4. 2009 a keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tej časti, v ktorej mal
preukázať splatnosť splátok podľa zmluvy (§4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch),
preto súd má za to, že nasledujúcim mesiacom po čerpaní úveru, t.j. dňa 5. 5. 2009 žalobca mohol

požadovať splatenie čerpanej sumy úveru a týmto dňom začala plynúť premlčacia doba, ktorej posledný
deň pripadol na deň 5. 5. 2012. Žalobca podal na súd žalobu až dňa 3. 9. 2012. Z uvedeného vyplýva,
že došlo v danej veci k márnemu uplynutiu premlčacej doby podľa ustanovenia §101 ods. 1, resp. §103
Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie 119,31 eur a to aj vrátane
požadovaného úroku z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalovaný bol v konaní
úspešný v plnom rozsahu, preto by mu patrila náhrada trov konania. Žalovaný si však trovy konania
neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Súd však priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovaného,
aj keď priznanie týchto trov namietal žalobca.

Podľa ustanovenia §24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí
a ktorým podľa ustanovenia §25 môže byť advokát. Súd je toho názoru, že toto právo nemožno uprieť

ani vedľajšiemu účastníkovi.

Ďalej je potrebné uviesť, že ustanovenie §150 O.s.p. požaduje dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by sa vo veci vyskytli a na základe ktorých by súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
nepriznal. Súd pri tom prihliada na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,

uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone.

Možno konštatovať, že vedľajší účastník už pri prvom úkone uplatnil účinnú obranu žalovaného a žiadal
žalobu zamietnuť. Teda nekonal nehospodárne a nadbytočne nenavyšoval trovy. Taktiež súd nezistil
nemajetnosť žalobcu, ktorá by uhradením trov vedľajšieho účastníka, mala na neho zvlášť nepriaznivé

dôsledky.

Na základe uvedeného, vzhľadom k tomu, že v danej veci neboli zistené žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, súd je toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, v súlade s
ustanovením§142ods.1O.s.p.,patrínáhradatrovkonania,pretožežalovaný,naktoréhostranevedľajší

účastník vystupoval, bol v konaní úspešný v plnom rozsahu.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 161,04
eur (1krát hlavný úkon 58,69 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia + 1krát hlavný úkon 60,07 eur
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 29. 4. 2013 + 1krát paušál 7,63 eur + 1krát paušál 7,81 eur

+ 20% DPH 26,84 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. a tak, ako si ich právny zástupca
vedľajšieho účastníka uplatnil. Žiadne iné trovy si vedľajší účastník na strane žalovaného neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).