Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/528/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233336
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika
v zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe podanej 01.10.2012 na Okresný súd Nitra domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie 175 eur z titulu majetkovej škody a 885, 12 eur nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní nastania predpokladaných zmien v zákonom stanovenom čase, stratu
dôveryvprávoaspravodlivériešenieveci, vyvolenierizíkohrozujúcichvymoženiepohľadávky,zdôvodu
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Uviedol, že legitímne očakával, že mu súd na jeho činnosť
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávnym úradným postupom však súd vystavil

oprávnené záujmy žalobcu rizikám zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným alebo riziku insolventnosti povinného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym
postupomsúdudôjdekzámenesúdnehoexekútora,čobudeviesťkefektívnemuaúčinnémuvymoženiu
pohľadávky oprávneného. Postupom súdu mu však vznikla majetková škoda na správu pohľadávky
pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému 40 eur a na administráciu listín, komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom

50 eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, poštovné a
telekomunikačné výdaje a kontrolu stavu konania 15 eur. Na pojednávaní konanom 17.04.2015 žalobca
ešte poukázal na to, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v súlade s § 44 ods.
8 Exekučného poriadku riadne a včas a tým došlo k poškodeniu žalobcu vo veci uplatnenia jeho práv
plynúcich z právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý bol riadne registrovaný, doložka
o rozhodovaní v sporovom konaní bola riadne uzavretá v zmluve pri poskytovaní finančných zdrojov,

ktorú podpísali obidve strany a vyhlásili, že súhlasia s riešením sporovej časti zmluvy ktorá by v prípade
neplnenia vznikla a podriadia sa výkonu takto rozhodnutého rozhodnutia.Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. Poukázal na vady žaloby a podanie žalobcu
považuje za zmätočné, pretože sú v ňom uvádzané nepresné a neúplné údaje o exekučnej veci
a navrhol postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Namietol tiež, že žaloba bola podaná predčasne, pred

uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, keďže žalobca žiadosť o predbežné
prerokovanie podal 23.04.2012 a žaloba bola podaná skôr. Podľa žalobcu rozhodnutiu súdu o zmene
exekútora predchádzajú úkony, ktoré musí súd urobiť po podaní žiadosti na zmenu exekútora a preto
nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať automaticky za zbytočné prieťahy a
teda za nesprávny úradný postup. Žalovaný tiež poukazuje na to, nie je jasný ani titul nároku na náhradu

škody a tiež, že žalobca ani riadne nepreukázal, že mu škoda vznikla a tak nepreukázal ani nárok
na vznik nemajetkovej ujmy. K samotnému postupu súdu v exekučnej veci uvádzal, že z praktického
hľadiska je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s
týmto návrhom ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora
či zaslanie originálu spisu. Počas prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný
exekútor je stále oprávnený vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu

k predpokladom posúdenia existencie zbytočných nákladov v zmysle citovaného ustanovenia svoje
tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal vyčíslenie majetkovej škody s tým, že je potrebné preukázať
skutočnú škodu listinami, skutočnosťami, čo žalobca neurobil. K nemajetkovej ujme žalovaný mal za to,
že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky, prípadne Európsky súd
pre ľudské práva, a prieťahy môžu byť konštatované v disciplinárnom konaní . Taktiež je potrebné brať do

úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré
mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu
vo vzťahu k spotrebiteľom. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.
Krajský súd Nitra uznesením 19.10.2012 č. k. 8NcC/139/2012 - 14 prikázal vec Okresnému súdu Levice.

Súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov. Žalobca vzal termín pojednávania na vedomie a
zriekol sa písomného predvolania, svoju neúčasť ospravedlnil hospodárnosťou, keďže v žalobe, vo
svojich písomných podaniach uviedol všetky významné skutočnosti, navrhol vykonať dokazovanie,
ktoré osvedčuje jeho žalobný návrh a vysporiadal sa s námietkami žalovaného, a odročenie nežiadal.
Žalovaný svoju neúčasť tiež riadne ospravedlnil s tým, že netrvá na odročení pojednávania.

Súd sa oboznámil podrobne s obsahom súdneho spisu, z neho najmä so žalobou, uznesením ( čl.
14 ), vyjadrením žalovaného ( čl. 30 ), stanoviskom žalobcu ( čl. 46 ), znaleckými posudkami č. 1/2014
a 1/2013 ( čl. 52, 76 ), a so spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/388/2005, z neho najmä
so žiadosťou o udelenie poverenia podanou 10.10.2005, poverením z 19.10.2005, návrhom na zmenu

exekútora z 22.11.2010 ( čl. 11 ), vyjadrením exekútora ( čl. 14 ), uznesením z 08.04.2011 ( čl. 18 ) a
zistil tento skutkový stav :
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Er/388/2005 súd zistil, že návrh na zmenu súdneho exekútora
podal oprávnený dňa 22.11.2010. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 08.04.2011 č. k. 23Er/388/2005
- 18 exekúciu zastavil. Exekučné konanie do pripojenia fotokópie exekučného spisu nebolo skončené.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi
spôsobená nesprávnym úradným postupom, keď exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora v 30 dňovej lehote.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ( ďalej len „ Zákon „ ) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3Zákona výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„ Exekučný poriadok „ ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o

zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa

vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou) a vznikom škody , d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom

činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je či. 46 ods. 3 ústavy ( „ Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom" ).

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiskazmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.

Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne
postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť
medzi nesprávnym postupom a vznikom škody. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd o zmene
exekútora nerozhodol do 30 dní od dôjdenia návrhu, keďže návrh bol podaný 22.11.2010 a exekučný
súd rozhodol 08.04.2011, čo však bez ďalšieho nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Súd je toho názoru, že nie je preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti
s rozhodovaním súdu. Nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v
tom, že nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková
ujma v žalovanej výške. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody je v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom. Predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014, z ktorého je možné zistiť, že znalecký
posudok sa zaoberá paušálne rozborom celkových nákladov žalobcu ktoré mu mali vzniknúť v
súvislosti s administratívnou činnosťou spojenou so správou pohľadávok ( ako napr. náklady na mzdy
zamestnancov, telekomunikačné a poštovné náklady, na tlač a iné ), nezaoberá sa ale konkrétne

nákladmi na predmetnú exekučnú vec a nepreukazuje ani príčinnú súvislosť, že by tieto náklady boli
škodou vzniknutou v dôsledku nerozhodnutia o návrhu v lehote 30 dní. Znalecký posudok č. 1/2013
obsahuje právny rozbor týkajúci sa rozhodcovského konania, pričom takýto právny rozbor nie je záväzný
pre konajúci súd. Právny rozbor problematiky a právnu úvahu musí urobiť súd v každej konkrétnej veci
samostatne. Súd poznamenáva, že úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne

sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže
dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. V predmetnej exekučnej veci je exekučným
titulomnotárskazápisnicaspísaná28.05.2005 sp.zn.N2450/2005,Nz24016/2005,NCRLs23701/2005
a súd zastavil exekúciu, keď zistil, že splnomocnenie ( dohoda o splnomocnení ), ktoré je súčasťou
zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považované za neplatný právny úkon, na

základe ktorého nemohlo dôjsť k uznaniu záväzku ( dlhu K.. J.) a k vydaniu a podpísaniu notárskej
zápisnice, ktorá je podkladom pre predmetné exekučné konanie. Exekučný súd vykonal v exekučnej
veci proces preskúmania zákonnosti exekučného titulu z úradnej moci a v primeranej lehote
rozhodol. S poukazom na uvedené treba podotknúť, že objektívne nie je vždy možné rozhodnúť v
zákonnej lehote.

Podľa súdu bol žalobný návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O. s. p. a zákona č. 233/1995
Z. z. platného v čase podania návrhu. Žalobca v petite žaloby uviedol čoho sa domáha, voči komu a z
akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie
návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Súd v tomto prípade neskúmal či

došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či
je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si žalobca
uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Od podania návrhu na zmenu exekútora do podania návrhu na

predbežné prerokovanie nároku žalobcu, resp. podania žaloby k súdu neubehli tri roky a tak nárok nie
je premlčaný. Súd nepovažoval žalobu za predčasne podanú, nakoľko, ako žalovaný sám uznáva, bola
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podaná žalobcom 23.04.2012, šesťmesačná lehota uplynula
márne, keď doposiaľ nebolo o žiadosti rozhodnuté a preto sa absencia šiestich mesiacov na podanie
žaloby zhojila.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v NitrePodľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 06.05.2015