Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 10, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/565/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212202590
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4212202590.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : RECLAIM, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 2/A,
zastúpený Mgr. Martin Babčaník advokát so sídlom Bratislava ul. Prievozská 2/A proti žalovanej : I. F.
nar. XX.XX.XXXX bytom O. ul. F. XXXX/XX, v konaní zastúpená : Advokátska kancelária Roman Blažek,
s.r.o. so sídlom Komárno Pohraničná 4, o zaplatenie 10.146,17 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/Dňa13.2.2012žalobkyňa súdudoručilažalobu,ktorousadomáha,abysúdžalovanú zaviazalzaplatiť
jej 10.146,17 Euro ako aj úrok z omeškania vo výške 11,90 % ročne zo sumy 7.256,84 Euro za čas
od 1.11.2008 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že Prvá stavebná sporiteľňa
a.s. (jej právna predchodkyňa ) uzatvorila dňa 1.8.2005 s K. F. ( ako dlžníkom ) zmluvu o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX. Na základe tejto úverovej zmluvy
vyše uvedená veriteľka poskytla dlžníkovi medziúver v sume 250.000 Sk. Žalovaná ako ručiteľka dňa

1.8.2005 urobila písomné ručiteľské vyhlásenie o tom, že berie na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku
veriteľa,akjuneuspokojídlžník.Vzhľadomnato,žeanidlžníkanižalovaná riadneneplnilisvojezmluvné
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, veriteľka odstúpila listom zo dňa 22.5.2006 od úverovej zmluvy a
vyzvala na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov do 7 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy.
Spornú pohľadávku nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.5.2011.
Konajúci súd dňa 17.5.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro76/2012 -45 ktorým návrhu v celom rozsahu

vyhovel. V zákonnej lehote žalovaná tento platobný rozkaz napadla odporom v ktorom uviedla, že
na konajúci súd Majetkový holding a.s. podal návrh na vydanie platobného rozkazu a jej nie je známy
výsledok konania o tom návrhu, pričom žalobkyňa v tejto veci sa domáha zaplatenia tej istej pohľadávky
z toho istého právneho dôvodu, preto navrhla, aby súd konanie o tomto návrhu zastavil. Navyše spláca
aj ďalšie dlhy svojho syna, preto tento platobný rozkaz by ju finančne zruinoval. Podaním doručeným
súdu dňa 22.1.2013 žalovaná vzniesla námietku premlčania.
Tento platobný rozkaz v dôsledku podaného odporu zo zákona sa zrušil a súd vo veci nariadil

pojednávanie .
Konajúcisúdrozsudkomzodňa26.4.2013žalobuvcelomrozsahuzamietol,keďmalzato,žeuplatnený
nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia ( a nie plnenia zo zmluvy) a je premlčaný.
Konajúci súd vychádzal z toho, že na predmetný právny vzťah treba aplikovať ustanovenie OZ a nie
Obch.Z.

V dôsledku odvolania žalobkyne tento rozsudok konajúceho súdu bol v celom rozsahu zrušený
uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 31.1.2014 č.k.7Co/213/2013-127a vec bola vrátená
konajúcemu súdu na nové konanie. V dôvodoch uznesenia odvolací súd uviedol ( o.i.) : „V danomprípade je predmetom návrhu nárok navrhovateľa voči odporkyni ako ručiteľke, a preto vzhľadom
akcesorickúpovahuručiteľskéhozáväzku,bolopreurčeniepovahytohtozáväzkovéhovzťahupodstatné
to, akej povahy je hlavný záväzkový vzťah. Keďže hlavným záväzkový vzťahom, z ktorého navrhovateľ

vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka, aj právny vzťah medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako ručiteľom , bolo
potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Následne aj na otázku
odstúpenia od zmluvy , premlčania navrhovateľom uplatneného nároku bolo potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak preto súd prvého stupňa vzťah medzi navrhovateľom a

odporkyňou, vrátane otázky odstúpenia od zmluvy a otázky premlčania, posúdil podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, aplikoval na vec nesprávny právny predpis “.

Od vydania tohto uznesenia odvolacieho súdu sa zmenil § 52 OZ a to s účinnosťou od 1.5.2014 . Táto
zmena právneho predpisu určuje pre konajúci súd hmotnoprávny rámec posúdenia uplatneného nároku
a má za následok , že konajúci súd predmetný nárok posúdil podľa ustanovení OZ.

2/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 1.8.2005, listu veriteľky PSS zo dňa 22.5.2006 o odstúpení od tejto zmluvy ,oznámenia
veriteľky zo dňa 22.5.2006 odporkyni o tom, že odstúpila od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a o
stavebnom úvere, oznámenia veriteľky zo dňa 13.11.2009 o postúpení spornej pohľadávky spoločnosti

Majetkový Holding a.s., oznámenia Majetkového Holdingu a.s. zo dňa 1.6.2011 o postúpení spornej
pohľadávky žalobkyni a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :

3/ Právna predchodkyňa žalobkyne ( Prvá stavebná sporiteľňa a.s IČO 31 335 004 ) ako veriteľka ,
uzatvorila dňa 1.8.2005 s K. F. ( ako dlžníkom ) zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX

X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX. Na základe tejto úverovej zmluvy vyše uvedená
veriteľka poskytla dlžníkovi medziúver v sume 250.000 Sk. Žalovaná ako ručiteľka dňa 1.8.2005
urobila písomné ručiteľské vyhlásenie o tom, že berie na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa,
ak ju neuspokojí dlžník. Listom zo dňa 22.5.2006 táto veriteľka oznámila dlžníkovi, že odstupuje
od predmetnej zmluvy a vyzvala ho na zaplatenie spornej pohľadávky v lehote 7 dní od doručenia

oznámenia. Listom zo dňa 22.5.2006 veriteľka túto skutočnosť oznámila aj žalovanej ako ručiteľke a
tento bol doručený dňa 25.6.2006 .Sporná pohľadávka prešla z pôvodnej veriteľky na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 1.11.2009 na Majetkový Holding a.s. a následne z tohto subjektu na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.5.2011 na žalobkyňu. Postúpenie pohľadávky bolo
oznámené odporkyni pôvodnou veriteľkou listom zo dňa 13.11.2009.

4/ Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014)

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujútaké, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
5/ Účinnosťou od 1.5.2014 znenie ust. §-u 52 ods.2 OZ jednoznačne zakotvuje, že na všetky právne
vzťahy , ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zákonodarca tak definitívne odstránil
doterajšie pochybnosti o tom, ustanovenia ktorého právneho predpisu ( OZ alebo Obch.Z ) sa majú

použiť na právne vzťahy , účastníkom ktorých je spotrebiteľ. Keďže právny predpis, ktorého súčasťou
uvedenéustanovenieje,nemáprechodnéustanovenia,toznamená,žeodjehoúčinnosti(1.5.2014) sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pri rozhodovaní teda uplatnený nárok a to
aj pri posúdení dôvodnosti (opakovanej ) námietky premlčania posudzoval podľa ust. OZ a nie Obch.Z.
Natomtomiestetrebauviesť,že námietkažalobkyneotom,žeakbysúd tentoprávnyvzťahposudzoval

podľa OZ , porušil by zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem , súd považuje za nedôvodná pretože
ustanovenie §-u 52 ods.2 OZ v znení účinnom od 1.5.2014 je v tomto smere jednoznačné a zákon
č. 104/2014 Z.z. ( ktorým zákonom bola uskutočnená novela znenia §-u 52 OZ ) neuskutočnil pravú
retroaktivitu ale nepravú retroaktivitu , pričom nepravá retroaktivita je prípustná . Záver o prípustnosti
nepravej retroaktivity vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 4 Cdo 98/2010,

v ktorom okrem iného sa uvádza :“ V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť
(retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa
pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa
akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti

založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V
dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr
ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne

skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych
vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré
vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou
úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a

meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti
nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus
(procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy
priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí
nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy,

tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy “.
Možnosť uskutočnenia nepravej retroaktivity pripustil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých
svojich rozhodnutia napr. aj v IV. ÚS 520/2012 , v ktorom sa okrem iného uvádza : „ ide o stav v ktorom
nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak
kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho

môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím .
O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade: „ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti,
ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov,ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona
ešte nenastali."
6/ Podľa názoru súdu je bezpochybné, že právna predchodkyňa žalobkyne uzatvorila s dlžníkom ( K. )

spotrebiteľskú zmluvu , pretože ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok
s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľnemalmožnosťovplyvniťjejobsah.Nazákladetohozaspotrebiteľskémožnooznačiťzmluvy,

ktoré sa označujú ako štandardné zmluvy, typové zmluvy alebo adhézne zmluvy (Podstata adhéznych,
resp. typových zmlúv, ktoré sa v praxi v určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane
uzavierajú s veľkým počtom spotrebiteľov, spočíva v tom, že navrhovateľ vo svojom návrhu stanovuje
ich obsah vopred -najčastejšie na vopred vytlačených formulároch- s tým, že ten z adresátov, ktorý
má o uzavretie týchto zmlúv záujem, môže návrh zmluvy buď prijať ako celok , alebo ho neprijať a
zmluvu tak neuzavrieť. Adresát návrhu nemá teda možnosť zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy.

Do adhéznej zmluvy sa môžu doplniť len niektoré nevyhnutné údaje, ktoré z povahy veci nemožno
vopred vyplniť napr. označenie zmluvných strán, dátum uzavretia zmluvy, množstvo, doba plnenia ).
Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom určuje charakter aj právneho
vzťahu medzi veriteľom a ručiteľom (vzhľadom akcesorickú povahu ručiteľského záväzku) , preto na
právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou treba aplikovať ustanovenia OZ , vrátane ustanovení o

premlčaní. Z dokazovania vyplýva, že veriteľ listom zo dňa 22.5.2006 odstúpil od zmluvy , že žalovanej
doručil dňa 25.6.2006 oznámenie o odstúpení od zmluvy . Týmito úkonmi pre veriteľa vznikla možnosť
domáhať sa plnenia od žalovanej ( ako od ručiteľa) , pretože z článku VII bod. l zmluvy o mimoriadnom
medziúvere vyplýva, že odstúpením od zmluvy veriteľ môže žiadať okamžité vrátenie celého úveru ,
pričom takúto možnosť veriteľ mal už nasledujúci deň potom, čo žalovanej bolo doručené oznámenie o

odstúpení od zmluvy. To potom znamená, že veriteľovi na uplatnenie svojho sporného práva na súde
začaladňom26.6.2006plynúťvšeobecnápremlčacialehotatrojročná auplynuladňa26.6.2009.Žaloba
v tejto veci bola súdu doručená dňa 13.2.2012 , teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom
na to, že predmetný právny vzťah treba posudzovať podľa ustanovení OZ , pre súd je jednoznačné, že
k uznaniu dlhu žalovanou právne účinne nedošlo, pretože tá nevykonala žiaden taký úkon , aký má

na mysli ust. §-u 558 OZ .
7/ O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods.1 CSP a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok).